Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-478-2013.pdf
PDF · 69.87 KB
Case nature
Subarea
11Co/478/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu W. M. F., s.r.o., V., Ú. X, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej Y. M., nar. XX.X.XXXX, bytom M., U. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej K. na ochranu občana spotrebiteľa B., P., O. legionárov 5, C.: 42 176 778, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Stropkov, Nám. SNP 7, o zaplatenie 568,25 € istiny s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu 40C 68/2012-55 z 11.12.2012 Okresného súdu Košice I
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa uznesením uložil vedľajšiemu účastníkovi K. na D. D. F. B., P., X. XX, povinnosť v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia zaplatiť v kolkoch alebo príkazom na úhradu na označený účet súdu v peňažnom ústave Štátna pokladnica v Bratislave, súdny poplatok za elektronické podanie z 8.12.2012 vo výške 1,50 € podľa položky č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov s poučením, že ak sa poplatok v určenej lehote nezaplatí, bude ho súd vymáhať.
Uznesenie napadol včas podaným odvolaním vedľajší účastník, navrhol ho zrušiť považujúc ho za nezákonné. Poukázal na ust. § 4 ods. 2 písm. c/, ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, na poznámku pod položkou č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu cit. zákona, ako aj na zásadu súdneho konania „iura novit curia“.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 O.s.p. zrušil.
V danej veci je nesporné, že vedľajší účastník na strane žalovanej K. na D. D. F. B. so sídlom v P., IČO: 42 176 778, podalo odvolanie zo dňa 8.11.2012 proti uzneseniu 40C 68/2012-35 z 15.8.2012 elektronickými prostriedkami (č.l. 39-52).
Podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „cit. zákon“) od poplatku sú oslobodení nadácie a charitatívne, humanitárne, ekologické organizácie a združenia pôsobiace na ochranu spotrebiteľov.
K. O. B. so F. v P., IČO: 42 176 778 (v prejednávanej veci vedľajší účastník na strane žalovanej), požíva status združenia pôsobiaceho na ochranu spotrebiteľov a vzťahuje sa na neho zákonné osobné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. c/ cit. zákona.
Osobné oslobodenie je prvkom poplatkovo-právneho vzťahu, ktorý sa spravidla spája so subjektom poplatkovo-právneho vzťahu a poplatkovou povinnosťou. O osobnom oslobodení má preto zmysel hovoriť len vtedy, ak sú naplnené všetky minimálne (základné) prvky poplatkovo-právneho vzťahu, na základe ktorého vznikla konkrétna poplatková povinnosť. Ak je subjekt osobne oslobodený, nemá povinnosť zaplatiť súdny poplatok, i keď poplatková povinnosť vznikla a trvá. Obsahom osobného oslobodenia je právo poplatníka byť vyňatý z poplatkovej povinnosti a povinnosťou každého rešpektovať vôľu štátu nezaťažovať takýto subjekt poplatkovým bremenom. Na rozdiel od vecného oslobodenia, ktoré sa spravidla viaže na okruh vzťahov, ktoré poplatkovej povinnosti nepodliehajú (napr. určitý druh súdnych konaní), osobné oslobodenie sa spája so subjektom vystupujúcim v určitých vzťahoch (napr. štát, štátne rozpočtové organizácie a pod.). Charakter osobného oslobodenia znamená vymedzenie (označenie) subjektov, ktorých sa poplatková povinnosť netýka, prípade i vymedzenie subjektov v určitej situácii, kedy sa na nich oslobodenie vzťahuje (napr. obec v konaní o veciach verejného záujmu). Osobné oslobodenie preto býva jednoznačné a z hľadiska rozpoznania ľahko identifikovateľné. Rovnako sú identifikovateľné aj prípady, na ktoré sa osobné oslobodenie nevzťahuje, pretože to musí byť v zákone výslovne uvedené; inak sa vychádza z toho, že subjektu je oslobodenie priznané bez obmedzenia. To znamená, že pokiaľ zákon prizná osobné oslobodenie, avšak toto sa na určité prípady nemá vzťahovať, je nutné, aby sám zákon takéto prípady výslovne konkretizoval.
Zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, ani jeho ust. § 4 ods. 2 písm. c/, či položka č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu cit. zákona, neuvádzajú žiadne situácie, na ktoré by sa osobné oslobodenie od poplatkov priznané združeniam pôsobiacim na ochranu spotrebiteľov podľa osobitných predpisov nevzťahovalo. Zákon o súdnych poplatkoch je potrebné považovať za jednotnú (ucelenú) poplatkovú právnu normu. I keď táto vo svojom obsahu (najmä v Sadzobníku súdnych poplatkov) rozlišuje jednotlivé poplatky (napr. za konanie, úkony a podobne) neznamená to, že sa s nimi nespájajú už spomínané základné, ako aj fakultatívne prvky charakterizujúce každý poplatkovo-právny vzťah.
Osobné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. c/ cit. zákona priznané združeniam pôsobiacim na ochranu spotrebiteľov sa vzťahuje nielen na tzv. základné konanie, konanie o odvolaní, dovolaní, obnove konania a výkone rozhodnutia alebo exekúcii, ale aj na poplatky podľa položky č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov (II. Poplatky za úkony súdov), ktorý tvorí prílohu cit. zákona (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6MCdo 7/2011 z 23.6.2011).
So zreteľom na uvedené, súd prvého stupňa v prejednávanej veci postupoval v rozpore so zákonom, pokiaľ vedľajšiemu účastníkovi (subjektu oslobodenému od platenia súdnych poplatkov) uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 1,50 € za vyhotovenie rovnopisu podania a jeho príloh, a preto napadnuté uznesenie muselo byť ako nezákonné zrušené.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.