Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-6C/215/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti odporcom: 1/ A. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/X, Š., 2/ C. E., nar. XX.XX.XXXX, E. Z., zastúpená opatrovníčkou: O.. A. D., vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Trnava, 3/ U. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. a 4/ M. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/X, Š. o zaplatenie 4.944,75 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Návrh sa zamieta.

Odporcom v 1. až 4. rade sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným Okresnému súdu Piešťany dňa 28.03.2013 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcom povinnosť zaplatiť mu sumu 4.944,75 eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 4.447,76 eur od 03.12.2012 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania titulom zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú odporca 1. a odporkyňa 2. uzavreli dňa 16.12.2004 so Slovenskou sporiteľňou, a.s. (ďalej len SLSP, a.s.). Na základe zmluvy o splátkovom úvere spoločnosť SLSP, a.s., poskytla odporcom 1.,2. úver v celkovej výške 3.319,39 eur (pôvodne 100.000,- Sk). Odporkyňa 3. uzavrela dohodu o ručení dňa 06.12.2004.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011 bola pohľadávka spoločnosti SLSP, a.s. postúpená navrhovateľovi a v prílohe č. 1 k tejto zmluve je špecifikovaná postúpená pohľadávka uplatnená v návrhu.

Podľa , za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť aj obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1 000 eur (ďalej len "drobné spory"). Vzhľadom na skutočnosť, že odporkyňa 2. sa v mieste svojho bydliska nezdržiava a súdu sa nepodarilo zistiť inú adresu jej pobytu a blízke osoby tiež nie sú známe, bola jej uznesením zo dňa 28.11.2013, právoplatným dňa 27.12.2013 ustanovená opatrovníčka, vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Trnava. Podľa súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Súd prejednal vec v neprítomnosti riadne a včas predvolanej ustanovenej opatrovníčky odporkyne 2., pretože svoju neprítomnosť neospravedlnila, ani nepožiadala o odročenie, vykonal dokazovanie

výsluchom odporcov 1.,3. a 4., oboznámením sa so zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, dohodou o ručení, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011, prílohami k tejto zmluve, pokusom o zmier zo dňa 12.11.2012, všeobecnými obchodnými podmienkami spoločnosti SLSP, a.s., dohodou o uznaní záväzku a uzavretí splátkového kalendára zo dňa 18.04.2012, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 27.12.2011, výzvou k úhrade zo dňa 12.11.2012, špecifikáciou pohľadávky zo dňa 24.01.2014, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci: Dňa 16.12.2004 uzatvorili odporcovia 1.,2. ako fyzické osoby so spoločnosťou SLSP, a.s. zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe zmluvy poskytla spoločnosť SLSP, a.s. odporcom úver vo výške 3.319,39 eur (pôvodne (100.000,- Sk), ktorý sa odporcovia zaviazali splácať splátkami vo výške 50,52 eur (pôvodne 1.522,- Sk), počnúc dňom 20.01.2005 a končiac dňom 20.11.2014. Dňa 16.12.2004 uzavrela odporkyňa 4. so SLSP, a.s. dohodu o ručení.

Dňa 15.12.2011 pôvodný veriteľ postúpil na navrhovateľa žalovanú pohľadávku, ktorá pozostáva z istiny 4.447,76 eur, z riadneho úroku vo výške 209,47 eur, z úroku z omeškania vo výške 272,57 eur a z ostatného príslušenstva vo výške 14,95 eur.

Zo špecifikácie pohľadávky vyplýva, že odporcovia 1.,2. čerpali peňažné prostriedky v celkovej výške 3.319,39 eur a uhradili sumu 2.260,11 eur, ktorá bola započítaná na istinu vo výške 2.104,50 eur a na úrok z omeškania vo výške 155,61 eur.

Odporca 1. vo svojej výpovedi potvrdil, že mu Slovenská sporiteľňa poskytla úver vo výške 100 tis. Sk. Úver spočiatku splácal, nevedel však ako dlho a akú sumu splatil, avšak prestal platiť z dôvodu finančných problémov a v súčasnosti má dlhy v celkovej výške 50.000 eur. Dohodu o uznaní záväzku nepodpisoval.

Odporkyňa 3. potvrdila pristúpenie k ručiteľskému záväzku z dôvodu, že odporca 1. potreboval peniaze na kúpu auta a keďže je kamarát jej kamarátky, k dohode o ručení pristúpila dobrovoľne s vedomím, že pokiaľ dlžník nebude splácať úver, prechádza povinnosť na ňu. Momentálne je zamestnaná na 1-úväzok a to do konca tohto roka, avšak zamestnávateľ neuvažuje o predĺžení pracovnej zmluvy, keďže sa dostal do fin. problémov. Je prakticky bezdomovec, striedavo býva u známych, priateľov, u kamarátky, u matky. Nemá žiaden majetok a žije iba z toho kto jej čo dá a kto jej ako pomôže.

Odporkyňa 4., manželka odporcu 1. vo svojej výpovedi uviedla, že s odporcom uzavrela manželstvo v roku 2011. Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorá jej bola doručená poštou síce podpísala, ale nevedela o čo sa jedná, nečítala ju a nevedela teda, že podpisuje prehlásenie, že má vedomosť o premlčaní dlhu. Keby si bola dohodu prečítala a prečítala si aj to, že sa jedná o premlčaný dlh, určite by ju nepodpisovala.

Podľa , o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného do 30.06.2006: Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,

4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru, d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi pri poskytnutí úveru, okrem úrokov.

Podľa o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Súd sa z dôvodu hospodárnosti konania prioritne zaoberal premlčaním nároku navrhovateľa v súlade s zák. . Premlčané právo nemožno navrhovateľovi priznať v súdnom konaní a ako také vymôcť, hoci právo existuje v naturálnej forme a možno ho dobrovoľne splniť (premlčanie nie je spojené so zánikom nároku). Ďalšie konanie by bolo bez právneho záujmu na výsledku konania (na meritórnom rozhodnutí), išlo by len o akademické rozhodovanie, takže činnosť súdu by tým strácala akýkoľvek zmysel. Nemožnosť priznania nároku je daná tým, že navrhovateľ mal počas plynutia premlčacej doby dostatok času, aby sa staral o vykonanie svojho práva, a aby ho uplatnil. Návrh na začatie konania bol doručený súdu dňa 28.03.2013. Hoci navrhovateľ si uplatňuje nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd premlčaciu dobu neposudzoval podľa ust. , ale podľa ust. . Súd pritom vychádzal zo skutočnosti, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je upravená osobitným právnym predpisom a to , ktorým sa podľa ust. spravuje záväzkový vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou. Pri spotrebiteľských úveroch sa nejedná o vzťah medzi podnikateľmi ako o typický obchodno-záväzkový vzťah, ale o vzťah medzi spotrebiteľom ako fyzickou osobou nepodnikateľom a veriteľom, ktorý vykazuje všetky znaky občiansko-právneho konania.

Vzhľadom na špeciálnu právnu úpravu vzťahu zákonom o ochrane spotrebiteľa a zákonom o spotrebiteľských úveroch, súd pri posudzovaní premlčania aplikoval ustanovenia ako právneho predpisu upravujúceho vzťahy fyzických osôb - nepodnikateľov, teda vzťahy, ktoré nemajú obchodno-záväzkovú povahu. Vychádzal pritom z ust. účinného do 31.03.2006 (t.j. v čase trvania zmluvného vzťahu), podľa ktorého za spotrebiteľskú zmluvu v širšom zmysle možno považovať každú zmluvu uzavieranú medzi dodávateľom a spotrebiteľom, a tým určenú úpravu režimom . Súd pritom prihliadal aj na ustálenú judikatúru v súlade s eurokonformným výkladom smernice 93--/13/EHS a verejno-právny charakter ochrany spotrebiteľa (povinnosť štátnych orgánov členského štátu Európskych spoločenstiev (pod tento pojem je potrebné zahrnúť aj súd) vykladať svoje právo v čo najvyššej možnej miere eurokonformne, čiže v súlade s právom Európskych spoločenstiev, (t.j. tak aby sa dosiahol cieľ sledovaný komunitárnou normou).

Podľa ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 7 ods.2 zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Podľa § 8 ods.1 zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak

neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa.

Podľa § 8 ods.4 zákona o ochrane spotrebiteľa, za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

Súd preskúmaním prílohy k zmluve o postúpení zistil, že v čase postúpenia pohľadávky dňa 15.12.2011 bol počet dní omeškania odporcov so splnením dlhu 1.181 dní, t.j. 3 roky a 23 dní. Súd mal teda preukázané, že nesplatený dlh odporcu sa stal splatným dňa 20.09.2008 a týmto dňom začala plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie pohľadávky voči odporcom na súde. Premlčacia doba uplynula 21.9.2011 a návrh na začatie konania bol súdu doručený dňa 28.03.2013.

Súd ďalej osobitne skúmal povinnosť odporov plniť navrhovateľovi titulom dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu, ktorú odporkyňa 4. ako osoba pristupujúca k záväzku podľa a nasl. podpísala dňa 18.04.2012, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. V tejto dohode odporkyňa 4. v bode 3.1 vyhlásila, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Súd má za to, že uznanie dlhu ako inštitút zabezpečenia záväzku je inštitútom legálnym a zákonom aprobovaným. Ide o jednostranný úkon, ktorý tento charakter nestráca ani keď je súčasťou iného dvojstranného úkonu.

V prejednávanej veci však ide predovšetkým o otázku akým spôsobom tento úkon dlžníka - spotrebiteľa vznikol. Ak by vznikol zo slobodnej vôle spotrebiteľa (napr. aj z dôvodu aby spotrebiteľ nebol vedený ako neplatič a mohol sa uchádzať o iný úver), tak napriek jeho nevýhodnosti pre spotrebiteľa by súd voči jeho platnosti namietať nemohol.

Z činnosti súdu je známe, že navrhovateľ iniciuje podpísanie ním vopred pripravených formulárov, kde okrem dvojstranného právneho úkonu vo forme dohody o splátkach, ktorý dlžníkom zvyčajne prezentuje, vložil aj pre nich zjavne nevýhodný jednostranný úkon uznania záväzku, ktorý dlžníkom na rozdiel od dohody o splátkach už výslovne neinterpretoval. V uvedených súvislostiach, tak nejde o nič iné ako znevýhodnenie spotrebiteľa, pretože dlžník podpísaním dohody nič nezískal ale naopak, naoko „vlastným“ úkonom si z vôle navrhovateľa svoje postavenie podstatne zhoršil. Je potrebné dať do pozornosti i skutočnosť, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku nebola individuálne vypracovaná pre tento konkrétny prípad a údaje o odporoch ako aj o ich záväzku boli vpísané do predtlačeného formulára. Navrhovateľ doručil odporcom dohodu o uznaní záväzku s cieľom dosiahnuť vymožiteľnosť už premlčanej pohľadávky, pričom vyhlásenie odporcov, že majú vedomosť o premlčaní pohľadávky je zakomponované do vopred pripraveného textu dohody ako posledná veta bodu 3.1. Navrhovateľ odporcom nevysvetlil význam premlčanej pohľadávky a právne následky podpísania dohody, neposkytol im podstatné informácie, ktoré priemerný spotrebiteľ potrebuje, aby sa vedel rozhodnúť. Navrhovateľ nepredložil odporcom jasne a jednoznačne koncipovanú dohodu, z ktorej by im bol zrejmý záväzok splácať už premlčanú pohľadávku. Naopak, doručil odporcom poštou na podpis dohodu obsahujúcu množstvo právnych informácií majúcich za následok, že si tieto odporkyňa 4. pri podpise dohody nevšimla a podpísala vyhlásenie o vedomosti premlčaného dlhu, čo bolo zrejme i navrhovateľovým zámerom. Takéto konanie navrhovateľa považuje súd za porušenie odbornej starostlivosti vo vzťahu k odporcom ako ku spotrebiteľom, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúcu čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Aj z ďalších právnych súvislostí vyplýva, že navrhovateľ napriek vedomosti účinkov dohody, ktoré dosahuje (resp. sa snaží dosiahnuť) v podobe obnoviteľnosti nároku, neposkytol odporcom žiadny benefit (napr. v podobe odpustenia úrokov z omeškania, poplatkov, časti istiny a pod.) ale naopak do dôsledkov vylúčil aj dispozitívne ustanovenie (toto vylúčenie je však v rozpore s ) - ak dôjde k dohode o tom, že sa už splatný dlh bude plniť v splátkach, a ak veriteľ chce, aby dlžník v splátkach plnil aj úroky z omeškania, musí sa to výslovne dohodnúť (NS ČR sp. zn. ). Treba rozlišovať medzi úrokmi z omeškania od pôvodnej splatnosti do účinnosti dohody, úrokmi z omeškania od účinnosti dohody do splatnosti dohodnutých splátok a úrokmi

z omeškania za omeškanie po splatnosti splátok. Na úroky z omeškania za omeškanie od účinnosti dohody podľa do splatnosti jednotlivých splátok má veriteľ voči dlžníkovi nárok iba vtedy, ak je to medzi veriteľom a dlžníkom výslovne dohodnuté.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno dospieť k záveru, že v danom prípade došlo zo strany navrhovateľa pri uzatváraní dohody o splátkovom kalendári a uznaní záväzku k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Ak podnikateľ ako dodávateľ do dohody „tváriacej“ sa ako dohoda o zmene splatnosti záväzku inkorporuje jednostranný zmluvný záväzok dlžníka týkajúci sa uznania dlhu, je nutné dôjsť k záveru, že takáto zmluvná podmienka (dohoda) spôsobuje vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Súd uznanie dlhu odporkyňou 4., ktoré je obsiahnuté v dohode zo dňa 18.04.2012 považuje za právne neúčinné, pretože v konaní nebolo preukázané, že odporkyňa 4. vedela o premlčaní dlhu tak ako to vyžaduje ustanovenie . Uznať možno aj premlčaný dlh, ale uznávací prejav dlžníka bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný, čo v danom prípade navrhovateľ nepreukázal.

S poukazom na uvedené súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Nakoľko si v konaní úspešní odporcovia žiadne trovy konania neuplatnili, súd im náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( , veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( -f) ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.