Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_13C-240-2014.pdf
PDF · 86.56 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/240/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpený Tomáš Kušnír s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovanému: Ľ. S., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX, o zaplatenie 1797,66 eur s príslušenstvom
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1185,35 eur spolu s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1185,35 eur od 5.12.2013 až do zaplatenia, to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 50,- eur splatných vždy do 20. dňa každého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd návrh v časti prevyšujúcej sumu 1185,35 eur a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamieta.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 68,38 eur ako aj náhradu iných trov konania vo výške 34,27 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, na účet právneho zástupcu žalobcu.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným súdu 29.4.2014 domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie sumy 1 797,66 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 5.12.2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že Zmluvou o postúpení pohľadávok z 4.12.2013 uzavretej medzi nekonkretizovaným postupcom a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníkom, postupca postúpil na žalobcu aj pohľadávku voči žalovanému. Dňa 5.3.2009 bola uzatvorená Zmluva č. 28804, v ktorej sa žalovaný zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach Žalovaný si svoju zmluvnú povinnosť neplnil, dostal sa do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia dlhoval sumu 2 069,31 eur, z ktorej dlh ku dňu spísania návrhu vo veci (24.4.2014) predstavuje sumu 1 797,66 eur, z ktorej si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky, teda od 5.12.2013.
Žalobca, na výzvu súdu podaním doručeným súdu 30.10.2014 návrh vo veci spresnil tvrdením, že žalovanému bol na základe Zmluvy o poskytnutí pôžičky z 5.3.2009 poskytnutý úver vo výške 2 100,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť 46 mesačnými splátkami po 67,80 eur, a tak žalovaný mal úhrnom uhradiť sumu 3 118,80 eur, z ktorej uhradil len sumu 914,65 eur. Preto sa žalovaný dostal do omeškania
s úhradou sumy 1 797,66 eur. Žalobca ďalej uviedol, že podľa bodu 12.2 Podmienok k Zmluve o pôžičke je klient povinný v prípade omeškania s úhradou jednotlivých splátok zaplatiť aj zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej splátky a v zmysle bodu 12.3 uvedených Podmienok je povinný zaplatiť aj sankčný úrok vo výške 0,05 % za každý aj začatý deň omeškania. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 20.1.2013, avšak pôvodný veriteľ vyzval žalovaného na úhradu všetkých splátok jednorázovo podaním z 14.7.2010. Žalobca súčasne súdu navrhol podať Ústavnému súdu SR návrh na posúdenie ústavnosti § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., teda posúdenie súladu uvedeného ustanovenia s Ústavou SR.
Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok z 4.12.2013, uzavretej medzi Consumer Finance Holding,a.s. Kežmarok ako postupcom a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníkom a jej prílohy, mal súd preukázané, že postupca postúpil okrem iného uvedenej spoločnosti postupníka aj pohľadávku voči žalovanému vo výške 2 069,31 eur s príslušenstvom.
Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu.
Súd návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ veta druhá O.s.p. zamietol, keď nemá pochybnosť o ústavnosti ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.., ktoré v danej veci ani neaplikoval. Preto ani nedospel k záveru o rozpornosti ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. s niektorým zákonom alebo niektorou medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Pochybnosti žalobcu ako účastníka konania o ústavnosti, resp. rozpornosti citovaného zákonného ustanovenia nie sú dôvodom na postup podľa § 109 ods. 1 písm. b/ veta druhá O.s.p., keď procesný postup podľa citovaného ustanovenia sa obligatórne použije len v prípade, ak súd pred rozhodnutím vo veci, teda nie účastník konania, dospeje k záveru o rozpornosti všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý sa týka veci, s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. S poukazom na uvedené súd návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ veta druhá O.s.p. zamietol ako nedôvodný.
Žalovaný vo svojej výpovedi potvrdil, že so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., uzavrel pôžičkovú zmluvu. Nevedel však uviesť koľko zaplatil za túto pôžičku a ani si nepamätal na dohodnutý počet splátok.
Podľa tlačiva spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. označeného ako Žiadosť a Zmluva o poskytnutie pôžičky č. 28804, ktorú dňa 5.3.2009 podpísal žalovaný ako klient a podpísal aj sprostredkovateľ postupcu, žalovanému bola schválená pôžička vo výške 2 100,- eur, ktorá bola splatná 46 mesačnými splátkami po 67,8 eur, s RPMN a ročnou úrokovou sadzbou po 21,81%, pri priemernej hodnote RPMN 20,09% a konečná splatnosť je označená údajom 48 mesiacov. Celková suma pôžičky je vyčíslená sumou 3 118,8 eur. Podľa bodu 6.2 Všeobecných obchodných podmienok (VOP) postupcu, ako súčasti zmluvy o pôžičke, splátky sú splatné do 20. dňa v príslušnom mesiaci, ak nie je uvedené inak. Podľa bodu 6.4 VOP, je prvá splátka splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení Zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak.
Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bola žalovaná v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že právny predchodca postupcu, mal v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o právnym predchodcom postupcu vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaná nemala možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004, predpisom lexspecialis, s poukazom na 879f ods. 3, 4 OZ. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy
podľa§ 52 a nasl. OZ, podľa § 2 a § 3 ods. 1 - 3, § 5, § 7 až § 11 zákona č. 258/2001 Z.z. a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
Podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2008 je aj údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje uvedené podstatné náležitosti, považuje sa spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. V danom prípade písomné vyhotovenie úverovej zmluvy z 5.3.2009 neobsahuje, na rozdiel od údaju o výške, počte a termíne splátok, údaj o konečnej splatnosti úveru v tom tvare, v akom ho predpokladá citovaný zákon. Nepochybne údaj 48 mesiacov pri predtlačenom texte formulára zmluvy konečná splatnosť, nie je údajom o konečnej splatnosti žalovaným čerpaného úveru, najmä keď nie je zrejmé, kedy začína plynúť uvedených 48 mesiacov a kedy končí, pokiaľ podľa zmluvy mal byť úver zaplatený (len) 46 mesačnými splátkami. Podľa citovaného ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. sa totiž vyžaduje časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je určená dodávateľom na základe vstupných údajov (dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia splátok, výška a počet splátok). Konečná splatnosť spotrebiteľského úveru musí byť určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom do úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho trvania, a tým uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi resp. dodávateľmi. Pre absenciu podstatných údajov (§ 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2008) zmluvy o spotrebiteľskom úvere je úverová zmluva uzavretá zmluvnými stranami dňa 5.3.2009 bezúročná a bez poplatkov s poukazom na § 4 ods. 3 posledná veta citovaného zákona.
Súd mal v danom prípade zmluvou o postúpení pohľadávok preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu vo veci. Súd vykonaným dokazovaním mal taktiež preukázané, že žalovaný čerpal úver vo výške 2 100,- eur, ktorý sa zaviazal uhradiť 46 mesačnými splátkami po 67,80 eur mesačne od 20.4.2009. Žalovaný od 22.6.2009 do 1.8.2011 uhradil svojmu veriteľovi úhrnom sumu 914,65 eur, a tak na bezúročný a bezpoplatkový úver čerpaný vo výške 2 100,- eur zaplatil sumu 914,65 eur. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1 185,35 eur titulom rozdielu medzi sumou čerpania bezúročného a bezpoplatkového úveru (2 100) a sumou všetkých úhrad žalovaného (914,65 eur).
Žalobca sa domáhal aj zaplatenia 8,25% úroku z omeškania ročne zo sumy 1 797,66 eur od 5.12.2013 do zaplatenia. Žalovaný bol v danom prípade nepochybne v omeškaní s úhradou čistej istiny úveru vo výške 1 185,35 eur od žalobcom označeného začiatku omeškania dňa 5.12.2013 do jej zaplatenia, keď konečná splatnosť bezúročného a bezpoplatkového úveru čerpaného vo výške 2 100,- eur a splatného mesačnými splátkami po 67,80 eur, počnúc dňom 20.4.2009 prebehla skôr, a tak žalobcovi, s poukazom na § 369 Obchodného zákonníka, v spojení s § 517 ods. 1, 2 OZ a s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vznikol nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorá k 5.12.2013 bola 0,25%. Súd žalobcovi priznal 8,25% úrok z omeškania ročne od 5.12.2013 z prisúdenej sumy vo výške 1 185,35 eur a návrh žalobcu aj v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamietol.
V spore bol žalobca len čiastočne úspešný (65,94%), pričom neúspech žalobcu (34,06%) v časti istiny a v časti úroku z omeškania je úspechom žalovaného, ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu, preto súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žalobcovi priznal 31,88% náhrady trov konania. Súd žalobcovi titulom náhrady súdneho poplatku za návrh priznal iné trovy konania vo výške 34,27 eur (31,88% z 107,50 €) a titulom náhrady trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za 2 úkony právnej služby (prevzatie veci a podanie návrhu) po 81,33 eur za úkon, 2 x režijný paušál po 8,04 eur a 20% DPH (35,75 eur) priznal žalobcovi sumu 68,38 eur (31,88% zo 214,49 eur). Náhrada trov konania je s poukazom § 149 ods. 1 O.s.p. splatná do rúk právneho zástupcu žalobcu.
Lehotu na plnenie súd žalovanému určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p., keď zadĺženému žalovanému povolil plniť v pravidelných mesačných splátkach pod hrozbou straty výhody splátok z dôvodu, že spolu s manželkou majú vo svojej starostlivosti dve maloleté deti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná č. 6,
Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.