Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-310-2014.pdf
PDF · 74.95 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/310/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou, v právnej veci navrhovateľky : N. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., G. XX, v konaní zastúpená advokátkou JUDr. Apolóniou Pavčekovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Masarykova 11, proti odporcovi : N. S., nar. XX.XX.XXXX, F. S. XXX, v konaní zastúpený JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom so sídlom Prešove, Vajanského 33, o zvýšenie výživného pre dospelé dieťa, takto
rozhodol:
odporca j e p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky sumou 60 eur mesačne od 27.8.2014 do budúcna opakovane, vždy k 20 dňu toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky,
dlžné výživné za obdobie od 27.8.2014 do 30.11.2014 vo výške 36,90 eur p o v o ľ u j e odporcovi splácať 10 mesačnými splátkami spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku,
v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a ,
náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 27.8.2014 domáhala, aby súd zaviazal odporcu prispievať na jej výživu sumou 200 eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že nie je schopná zabezpečiť si prostriedky pre svoju primeranú výživu, nakoľko študuje na vysokej škole.
Odporca uviedol, že je ochotný vzhľadom na svoju finančnú situáciu prispievať na výživu navrhovateľky sumou 50 eur mesačne.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom odporcu, listinnými dôkazmi rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 24P 65/2012, rozhodnutím vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, čestným prehlásením, lekárskou správou, lekárskym posudkom odporcu, potvrdením Prešovskej univerzity, mzdovým listom matky navrhovateľky a ostatným obsahom spisu.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsať násobok sumy životného minima.
Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75, ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75, ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 157 ods. 3 O.s.p. ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Keďže po vyhlásení rozhodnutia, sa účastníci konania vzdali práva podať opravný prostriedok súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia v odôvodnení rozsudku uviedol iba predmet konania a ustanovenia, podľa ktorých rozhodol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. uspešná navrhovateľka si náhradu trov konania neuplatnila a neúspešný odporca nemá právo na náhradu trov konania, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.