Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Csp-209-2021.pdf
PDF · 133.07 KB
Case nature
Area
Subarea
24Csp/209/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr.Zuzanou Keresztényi vo veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739 proti žalovanému: W. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom v J., S. XX, o zaplatenie sumy 8.001,66 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 8.001,66 EUR titulom úverovej istiny, sumu 1.697,36 EUR titulom kapitalizovaných zmluvných úrokov, sumu 257,06 EUR titulom kapitalizovaných úrokov z omeškania, ako aj úrok z omeškania zo sumy 7.972,22 EUR vo výške 5 % ročne od 15.12.2018 až do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 27.8.2021 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažného plnenia, špecifikovaného vo výroku tohto rozsudku.
2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 25.4.2014 poskytol jeho právny predchodca - Slovenská sporiteľňa a.s. žalovanému úver, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s dojednaným úrokom v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaný platobnú disciplínu porušil, preto právny predchodca žalobcu vyhlásil okamžitú splatnosť celého úveru. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému na základe zmluvy o postúpení pohľadávok.
3. Žalovaný v prvom rade namietal vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu s poukazom na nesplnenie podmienok pre postúpenie pohľadávky podľa ust. § 92 ods.8 zákona o bankách, najmä s poukazom na nedoručenie výzvy banky na plnenie pred postúpením pohľadávky. Ďalej namietal, že neboli splnené podmienky pre vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru. Ďalej namietal, že zmluva o úvere neobsahuje všetky podstatné náležitosti (doba trvania zmluvy, termín konečnej splatnosti, celkovú výšku úveru, podmienky upravujúce čerpanie úveru, RPMN, celkovú čiastku, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov), ktorých absencia má za následok, že úver by mal byť bezúročný a bez poplatkov. Napokon namietal premlčanie nároku, s tým, že do omeškania sa dostal v máji 2018, ktorá skutočnosť je rozhodujúca pre určenie začiatku plynutia premlčacej doby.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, predložených žalobcom.
5. Z písomnej zmluvy o splátkovom úvere č.5055714716, uzavretej dňa 25.4.2014 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653 ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom súd zistil, že veriteľ sa zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky vo výške 12.000 EUR a žalovaný sa zaviazal splácať úver spolu s úrokom, príslušenstvom a ďalšími poplatkami v zmysle zmluvy v pravidelných 120 mesačných splátkach vo výške 158,54 EUR mesačne, splatných k 20.dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky dňa 20.6.2014 a splatnosťou poslednej splátky dňa 20.5.2024. Úroková sadzba bola dojednaná ako fixná vo výške 8,90 % ročne. Ročná percentuálna miera nákladov bola uvedená vo výške 10,29 %, priemerná hodnota RPMN vo výške 9,19 %. Celková čiastka, ktorú sa zaviazal žalovaný vrátiť, bola určená vo výške 19.035,88 EUR.
6. V článku I. bod 10 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak dôjde k porušeniu povinnosti splácať pohľadávku riadne a včas, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky z úveru.
7. Z listín - prehľad splátok a úhrad, platobná história resp. výpis z úverového účtu, ako aj z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok súd zistil, že žalovaný čerpal poskytnutý úver naraz vo výške 12.000 EUR dňa 25.4.2014. Žalovaný v podstate riadne a včas úver splácal v priebehu rokov 2014 až 2018. Poslednú úhradu pred zosplatnením úveru vykonal v decembri 2018 EUR. Spolu dovtedy zaplatil sumu 8.671,83 EUR. Od januára 2019 už nezaplatil žiadnu úhradu. Výška dlhu na zostatku úverovej istiny k 31.12.2018, ako aj ku dňu zosplatnenia úveru predstavovala 7.972,22 EUR. Do dátumu postúpenia pohľadávky bol žalovaný v omeškaní 689 dní.
8. Z listu Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 9.7.2020 súd zistil, že právny predchodca žalobcu (veriteľ) vyzval žalovaného na úhradu dlhu na splátkach vo výške 2.989,15 EUR (čo zodpovedá cca 18 splátkam za mesiace január 2019 až jún 2020) a zároveň ho upozornil na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Z podacieho hárku Slovenskej pošty a.s. súd zistil, že veriteľ predmetnú výzvu doručoval formou doporučenej zásielky, podanej na pošte dňa 13.7.2020 na adresu, uvedenú žalovaným pri uzatváraní zmluvy. Zásielka bola dňa 15.7.2020 uložená na pošte Košice 3 - Astória a následne dňa 31.7.2020 na tejto pošte aj vydaná adresátovi (č.l.129, 134 a 137 spisu).
9. Z listu Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 11.8.2020 súd zistil, že právny predchodca žalobcu (veriteľ) oznámil žalovanému vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 10.8.2020. Z doručenky súd zistil, že veriteľ predmetnú výzvu doručoval formou doporučenej zásielky na adresu, uvedenú žalovaným pri uzatváraní zmluvy. Zásielka bola uložená na pošte dňa 17.8.2020 a vrátila sa veriteľovi nevyzdvihnutá v odbernej lehote dňa 7.9.2020 (č.l.25, 26 a 133 spisu).
10. Z listu Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 10.9.2020 súd zistil, že právny predchodca žalobcu (veriteľ) vyzval žalovaného na úhradu zosplatneného dlhu vo výške 9.560,74 EUR a zároveň ho upozornil, že ak dlžnú sumu neuhradí, banka je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Z podacieho hárku Slovenskej pošty a.s. súd zistil, že veriteľ predmetnú výzvu doručoval formou doporučenej zásielky, podanej na pošte dňa 11.9.2020 na adresu, uvedenú žalovaným pri uzatváraní zmluvy. Zásielka bola dňa 16.9.2020 uložená na pošte Košice 3 - Astória a následne dňa 21.9.2020 na tejto pošte aj vydaná adresátovi (č.l.131, 135 a 138 spisu).
11. Z listu Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 22.12.2020 súd zistil, že právny predchodca žalobcu (veriteľ) oznámil žalovanému, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č.1090/2020/CE zo dňa 14.12.2020 postúpil pohľadávku voči žalovanému na spoločnosť žalobcu (EOS KSI Slovensko s.r.o.) Z podacieho hárku Slovenskej pošty a.s. súd zistil, že veriteľ predmetnú výzvu doručoval formou doporučenej zásielky, podanej na pošte dňa 22.12.2020 na adresu, uvedenú žalovaným pri uzatváraní zmluvy. Zásielka bola žalovanému doručená dňa 28.12.2020 (č.l.132, 136 a 139 spisu).
12. Podľa ustanovenia § 1 ods.2 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
13. Podľa ust. § 9 ods.1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
14. Podľa ust. § 9 ods.1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
15. Podľa ust. § 11 ods.1 cit. zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
16. Podľa ust. § 9 ods.2 cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
17. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
18. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
19. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že sporové strany uzavreli zmluvu, ktorá je svojim charakterom spotrebiteľským úverom. Po právnej stránke súd predmetný záväzkovo- právny vzťah posúdil podľa zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase vzniku daného právneho vzťahu. Predmetný vzťah totiž spĺňa definíciu spotrebiteľského úveru a zároveň súd nemal pochybnosti o tom, že veriteľom v danom vzťahu je právnická osoba, ktorá poskytla spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
20. Súd nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by bolo možné zmluvu o splátkovom úvere vyhodnotiť ako neplatnú. Zároveň súd zmluvu podrobil prieskumu aj z hľadiska princípov pre ochranu spotrebiteľov a to najmä z hľadiska predpísanej písomnej formy zmluvy a obsahových náležitostí zmluvy vyžadovaných vyššie citovaným zákonom, ktorých absenciu tento zákon sankcionuje tzv.bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru (§ 11 ods.1 zákona č.129/2010 Z.z.).
21. Podstata obrany žalovaného spočívala v názore, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že zmluva o úvere neobsahuje údaje o dobe trvania zmluvy, termíne konečnej splatnosti úveru, celkovú výšku úveru, podmienky upravujúce čerpanie úveru, RPMN, celkovú čiastku, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
22. Sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru upravuje vyššie cit. ust. § 11 ods.1 cit. zákona, preto súd skúmal, či v danom prípade zmluva vykazuje také vady, ako predpokladá hypotéza citovaného zákonného ustanovenia, konkrétne, či obsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 cit. zákona alebo nie.
23. Obranu žalovaného súd vyhodnotil ako neopodstatnenú.
24. Vo vzťahu k obsahovým náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd poukazuje na rozhodovaciu prax Súdneho dvora Európskej únie, konkrétne na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 zo dňa 9.11.2016 (Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíroová), v rámci ktorého sa Súdny dvor EÚ zaoberal otázkou obligatórnych náležitostí zmlúv o úvere z hľadiska súladu so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a tiež s bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úverov.
Podľa citovanej Smernice má zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne okrem iného uvádzať výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami na účely splatenia, ako aj ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy. Zároveň, zmluva by mala zrozumiteľným a stručným spôsobom poskytovať všetky potrebné informácie, aby sa mohol spotrebiteľ oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami, ktoré mu z nej vyplývajú.
V súlade s výkladom Smernice 2008/48/ES a vyššie cit.rozhodnutím Súdneho dvora EÚ teda nie je nevyhnutné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere uvádzala resp. spresňovala, aká časť každej splátky bude započítaná na istinu a aká časť na úroky, ani aby spresňovala, z čoho pozostáva celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť. Nejde o okolnosti, ktorých neuvedenie v zmluve o úvere by mohlo spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.
25. Vo svetle vyššie citovaného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, vychádzajúc z vyššie uvedeného obsahu posudzovanej zmluvy o úvere ( viď bod 5. odôvodnenia tohto rozsudku) je možné konštatovať, že v zmluve o úvere, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je hneď v článku I. určito a zrozumiteľne určená celková výška poskytnutého úveru (12.000 EUR), výška a typ úrokovej sadzby (8,9 % ročne, fix), počet splátok (120), výška splátky (154,58 EUR), frekvencia splátky (mesačne), lehota splatnosti jednotlivých splátok (do 20.dňa mesiaca), lehota splatnosti prvej splátky (20.6.2016) a poslednej splátky (20.5.2024), celková suma, ktorú je žalovaný povinný v súvislosti s úverom zaplatiť (19.035,88 EUR), ako aj ročná percentuálna miera nákladov (10,29 %), priemerná ročná percentuálna miera nákladov (9,19 %), spôsob poskytnutia úveru - jednorazovo, spôsob splácania úveru ( odpísaním z účtu, s uvedením jeho čísla), ako aj predpoklady použité pre výpočet RPMN. Čo sa týka poplatkov, tieto sú určito a zrozumiteľne uvedené priamo v texte zmluvy o úvere pod samostatným článkom č.II. a teda, nejde o nejaké skryté poplatky uvedené v iných prílohách zmluvy.
26. Súd v tejto súvislosti podotýka, že prílohu zmluvy tvoria aj Štandardné Európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ako aj Informácia o RPMN (podpísané žalovaným), v ktorých sa vyššie uvedené údaje opakujú.
27. Podľa názoru súdu, takto stanovené zmluvné podmienky bez ťažkostí a s istotou umožňovali žalovanému poznať všetky podmienky pre budúce plnenie zmluvy a identifikovať rozsah svojho záväzku, vrátane konečnej splatnosti úveru (dátum splatnosti poslednej 120.splátky, konkrétne 20.5.2024).
28. Napokon, pre vyššie uvedený záver svedčí aj fakt, že žalovaný splácal úver riadne a včas, tak ako to bolo dojednané, od prvej splátky, splatnej v júni 2014 až do decembra 2018, t.j. po dobu 4 rokov.
29. Čo sa týka výšky úrokovej sadzby, resp. RPMN, súd uvádza:
30. Podľa ust. § 53 ods.6 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
31. Citované ust. § 53 ods.6 Občianskeho zákonníka odkazom na vykonávací predpis upravuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
32. Podľa ust. § 1 ods.1 veta prvá nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov.
33. Podľa ust. § 1a ods.1 cit.nariadenia, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
34. Podľa ust. § 2 písm.i) zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ročnou percentuálnou mierou nákladov sa rozumejú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
35. Výška RPMN je povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods.2 písm.j) cit.zákona, pričom RPMN a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, musí byť vypočítaná na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a musia sa uviesť všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Zároveň je výška RPMN najdôležitejší ukazovateľ ceny úveru pre spotrebiteľa.
36. Z obsahu zmluvy o úvere, z ktorej vychádza uplatnený nárok, jednoznačne vyplýva, že odplata, ktorú mal žalovaný zaplatiť veriteľovi pri výške úveru 12.000 EUR, predstavovala sumu 7.035,88 EUR pri trvaní zmluvy 120 mesiacov (10 rokov), t.j. celková čiastka, ktorú mal vrátiť 19.035,88 EUR mínus 12.000 EUR poskytnutý úver. Jedinú odplatu pre veriteľa pritom predstavovali úroky - fixná ročná úroková sadzba vo výške 8,9 %.
37. Z údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch, ktoré sú obsiahnuté v súhrnných informáciách a údajoch o novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2.štvrťrok 2014, t.j. v čase uzavretia posudzovanej zmluvy, uverejnených na stránke Ministerstva financií SR vyplýva, že pri nezabezpečených spotrebiteľských úveroch vo výške viac ako 6.500 EUR, pri zmluve so splatnosťou úveru do 10 rokov predstavovala výška RPMN 10,86 % a vážený priemer hodnôt RPMN za všetky typy úverov 15,65 %. Pri aplikácii citovanej právnej úpravy na posudzovaný prípad teda zákonný limit celkovej odplaty zodpovedá dvojnásobku tejto štatistickej hodnoty, t.j. zákonný limit predstavuje 21,72 %. Z uvedeného je zrejmé, že úroková sadzba vo výške 8,9 %, nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.
38. Zhrnúc vyššie uvedené súd uzavrel, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným obsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona č.129/2010 Z.z., ďalej, že v zmluve je správne uvedená ročná percentuálna miera nákladov, ktorá neprekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov a napokon, v zmluve sú uvedené všetky plnenia, ktoré pre žalovaného ako spotrebiteľa vyplývali z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súviseli. Úver teda nie je bezúročný a bez poplatkov.
39. Vo všeobecnosti platí, že zmluva o úvere, vrátane úveru spotrebiteľského, zakladá medzi zmluvnými stranami záväzkový vzťah, ktorého podstatnými náležitosťami sú záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka v jeho prospech peňažné prostriedky a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky.
40. Žalovaný nespochybnil, že zmluvu s právnym predchodcom žalobcu uzatvoril, že mu veriteľ poskytol úver vo výške 12.000 EUR a nespochybnil ani výšku dlhu.
41. V konaní nebolo sporné, že žalovaný porušil svoj základný záväzok zo zmluvy o úvere a teda, splácať dojednané splátky riadne, t.j. v dohodnutej výške 158,54 EUR mesačne a včas, t.j. v dohodnutých lehotách splatnosti do 20. dňa každého kalendárneho mesiaca.
42. Súd ďalej konštatoval, že právny predchodca žalobcu dôvodne využil svoje právo zosplatniť celý úver, zakotvené v ust. § 53 ods. 9 v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Z článku I. bodu 10 zmluvy o úvere vyplýva dohoda zmluvných strán, že v prípade, ak dôjde k porušeniu povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky z úveru. Právny predchodca žalobcu tak mohol učiniť do splatnosti najbližšej splátky nasledujúcej po uplynutí troch mesiacov od splatnosti splátky, pre omeškanie s ktorou sa stal splatný celý dlh, samozrejme za splnenia ďalšej podmienky, ktorou je upozornenie dlžníka na možnosť zosplatnenia úveru aspoň 15 dní pred uplatnením tohto práva.
43. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právny predchodca žalobcu splnil podmienky, vyžadované zákonom pre vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru. Výpisom z úverového účtu žalovaného mal súd za preukázané, že žalovaný sa oneskoril s platením viac ako len jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace; žalovaný od januára 2019 nezaplatil ani jednu splátku. Právny predchodca žalobcu zosplatnil úver ku dňu 10.8.2020, pričom listom zo dňa 9.7.2020, t.j. v lehote nie kratšej ako 15 dní pred zosplatnením úveru, vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu vo výške 2.989,15 EUR a zároveň ho upozornil na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Obrana žalovaného, že predmetná výzva mu nebola doručená, neobstojí. Ako súd uviedol vyššie (bod 8. odôvodnenia), z podacieho hárku Slovenskej pošty a.s. vyplynulo, že veriteľ predmetnú výzvu doručoval formou doporučenej zásielky, podanej na pošte dňa 13.7.2020 na adresu, uvedenú žalovaným pri uzatváraní zmluvy. Zásielka bola dňa 15.7.2020 uložená na pošte Košice 3 - Astória a následne dňa 31.7.2020 na tejto pošte aj vydaná adresátovi. Rovnako bolo žalovanému doručené aj oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 11.8.2020 (bod 9.odôvodnenia). Je pritom irelevantné, že žalovaný si zásielku v odbernej lehote nevyzdvihol. Žalobca preukázal, že veriteľ vykonal pokus o doručenie listiny do dispozičnej sféry žalovaného, čím privodil účinky doručenia.
44. Čo sa týka rozsahu a špecifikácie výšky dlhu, dôvodnosť výšky uplatneného nároku mal súd za preukázanú z výpisu z úverového účtu žalovaného, v spojení s vyčíslením dlhu v zmysle prílohy k zmluve o postúpení pohľadávky. Dlh žalovaného pozostáva zo sumy 7.979,22 EUR titulom zostatku na úverovej istine, sumy 22,44 EUR titulom poplatkov, zo sumy 1.697,36 EUR titulom kapitalizovaných zmluvných úrokov a zo sumy 257,06 EUR titulom kapitalizovaných úrokov z omeškania za obdobie celého omeškania až do dňa postúpenia pohľadávky.
45. Čo sa týka nároku žalobcu na zmluvné úroky (úroky z poskytnutia úveru) súd pri právnom posúdení predmetnej otázky poukazuje na ustálenú súdnu prax, ktorá vychádza z rozhodnutia NS SR vo veci sp. zn. 5Cdo 42/2020 zo dňa 16.6.2020. V tomto rozhodnutí NS SR skonštatoval, že zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka či Zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. Obchodný zákonník, ani Občiansky zákonník nemodifikuje moment trvania záväzku platiť úrok, ani jeho výšku v prípade omeškania dlžníka s platením úveru ani v prospech dlžníka, ani v prospech veriteľa. Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania.
46. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z omeškania. Inak povedané dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t.j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo.
47. S poukazom na vyššie uvedený výklad (právny názor) súd v predmetnej veci dospel k záveru, že vzhľadom k nespornej skutočnosti, ktorou je vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru (10.8.2020) a zmluvne dojednaná doba splatnosti úveru (20.5.2024), žalobcovi ako veriteľovi prináleží zmluvný úrok vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností žalovaný ako dlžník zaplatil ako odmenu (odplatu) za poskytnutie peňazí a teda, žalobca ako veriteľ má nárok na úroky z úveru aj za čas po predčasnom zosplatnení úveru do zmluvne dojednanej doby splatnosti predmetného úveru, t.j. do 20.5.2024. Je nepochybné, že žalobca si tento nárok vyčíslil a uplatnil len za dobu do dátumu postúpenia pohľadávky (do 14.12.2020), t.j. v nižšom rozsahu, než mu patrí.
48. Súd sa zaoberal aj obranou žalovaného, spočívajúcou v námietke premlčania nároku a dospel k záveru, že nárok premlčaný nie je.
49. Podľa ust. § 100 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
50. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
51. Podľa ust. § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
52. Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať účinky premlčania podľa § 100 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym časovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia. Jej uplynutím dochádza k právnym účinkom premlčania (strata možnosti vynúteného splnenia práva na základe námietky premlčania).
53. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, je dlžník povinný uhradiť každú splátku k dohodnutému termínu. Splatnosť jednotlivých splátok neovplyvňuje splatnosť celého dlhu. Premlčanie podľa § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka sa viaže na jednotlivé splátky, nie však na celý dlh. V prípade, ak niektorá splátka nie je včas zaplatená, môže byť dohodnutá prípadne stanovená rozhodnutím tzv. strata výhody splátok. Predčasnú splatnosť peňažného záväzku v prípade spotrebiteľských zmlúv môže veriteľ vyvolať za podmienok stanovených v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka jednostranným právnym úkonom. Ak toto právo nevyužije, dlh sa bude premlčovať odo dňa zročnosti jednotlivých splátok. Situácia sa zmení, ak veriteľ účinne uplatní zosplatnenie celej pohľadávky naraz. Ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka má vo vzťahu k § 101 Občianskeho zákonníka povahu špeciality; rovnako povahu lex specialis má ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k § 565 Občianskeho zákonníka.
54. Podľa § 103 vety druhej Občianskeho zákonníka, v prípade tzv. zosplatnenia dlhu pre splátky splatné v budúcnosti premlčacia lehota začne plynúť odo dňa zročnosti tej nesplnenej splátky, ktorá bola dôvodom pre uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka.
55. Z hľadiska prejednávaného sporu je premlčacia doba trojročná (§ 101 Občianskeho zákonníka). Začiatok premlčacej doby sa odvíja od splatnosti dlhu, ktorý je predmetom žaloby.
56. Ako to vyplynulo z listu veriteľa zo dňa 9.7.2020, tento vyzval žalovaného na úhradu dlhu na splátkach vo výške 2.989,15 EUR, čo zodpovedá cca 18 splátkam za mesiace január 2019 až jún 2020. Do okamihu, kým veriteľ nevyužil právo úver zosplatniť, teda premlčacia doba začala plynúť osobitne pre každú jednotlivú splátku odo dňa jej splatnosti.
57. Ako to vyplynulo aj z výpisu z úverového účtu žalovaného, najstarší dlh žalovaného na splátkach, splatných do zosplatnenia, predstavuje suma vo výške 47,87 EUR, splatná ku dňu splatnosti poslednej splátky za rok 2018, t.j. ku dňu 20.12.2018. Žalovaný mal totiž za rok 2018 zaplatiť spolu 1.902,48 EUR, pričom zaplatil len 1.854,61 EUR. Ostatný dlh do zosplatnenia úveru predstavuje 12 splátok za rok 2019 a 6 splátok za rok 2020.
58. Trojročná premlčacia doba pre najstaršiu (najskôr splatnú) splátku teda začala plynúť dňa 21.12.2018 a uplynula dňa 21.12.2021. Trojročná premlčacia doba pre ďalšiu splátku, splatnú dňa 20.1.2019, začala plynúť dňa 21.1.2019 a uplynula dňa 21.1.2022. Trojročná premlčacia doba pre ďalšiu splátku, splatnú dňa 20.2.2019, začala plynúť dňa 21.2.2019 a uplynula dňa 21.2.2022, atď. atď. V dôsledku skutočnosti, že veriteľ využil právo na zosplatnenie celého úveru, ku dňu 10.8.2020 sa stal splatným aj zostatok úverovej istiny vo výške 7.979,22 EUR, čo znamená, že premlčacia doba pre uplatnenie nároku na zaplatenie zostatku na úverovej istine začala plynúť dňa 11.8.2020 a uplynula dňa 11.8.2023. Žaloba bola podaná na súde dňa 27.8.2021, preto súd konštatoval, že žalobca tak učinil včas, v zákonom stanovenej premlčacej dobe.
59. Žalobca sa napokon domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania zo sumy 7.979,22 EUR (zostatok na úverovej istine), ktoré tvoria príslušenstvo pohľadávky v zmysle ustanovenia § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka.
60. Podľa ust. § 517 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
61. Podľa ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
62. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
63. Z vyššie uvedených záverov súdu je zrejmé, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať úver riadne a včas, preto sa dostal do omeškania a žalobcovi v zmysle ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka vzniklo právo požadovať úroky z omeškania. Žalobca sa domáhal priznania úrokov z omeškania z dlhu (zostatku) na úverovej istine. Omeškanie sa spája so splatnosťou dlhu. Je nesporné, že dlh na úverovej istine sa stal splatným dňa 10.8.2020, teda ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu. Žalobca si úroky z omeškania uplatnil až od 15.12.2020, t.j. odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky (úroky z omeškania do uvedeného dátumu si uplatnil kapitalizovanou sumou), preto súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 7.979,22 EUR od uvedeného dátumu až do zaplatenia. Výšku úrokov z omeškania súd určil vychádzajúc z ust. § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania bola vo výške 0 %; po zvýšení o 5 perc.bodov bola vo výške 5 % ročne.
64. Súd sa zaoberal aj aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu v spore. Žalobca v tomto smere tvrdil, že uplatnenú pohľadávku nadobudol od pôvodného veriteľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávky.
65. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok súd zistil, že Slovenská sporiteľňa a.s. a žalobca dňa 14.12.2020 uzavreli zmluvu, predmetom ktorej bolo aj postúpenie pohľadávky Slovenskej sporiteľne a.s. voči žalovanému z predmetnej úverovej zmluvy na žalobcu. Z prílohy č.1 k zmluve súd zistil, že pohľadávka bola okrem iného špecifikovaná dátumom uzavretia zmluvy o úvere, jej číslom, výškou poskytnutej sumy, dátumom splatnosti úveru, výškou zostatku pohľadávky, výškou istiny po splatnosti, výškou úrokov a úrokov z omeškania do postúpenia pohľadávky, počtom dní omeškania, dátumom poslednej úhrady a dátumom zosplatnenia úveru.
66. Podľa ust. § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
67. Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Pokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
68. Podľa ust. § 92 ods.8 zákona č.483/2001 Z.z. o bankách, v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
69. Postúpenie pohľadávky je všeobecný inštitút záväzkového práva, týkajúci sa zmeny v osobe účastníka záväzkovoprávneho vzťahu na strane veriteľa a je upravený v Občianskom zákonníku v ust. § 524 a nasl. Pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník). Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje ani to, aby dlžník o nej vedel.
70. Ako podmienky pre postúpenie pohľadávky banky na nebankový subjekt zákon o bankách ustanovuje: 1/. omeškanie dlžníka so zaplatením hoci len časti svojho peňažného záväzku po dobu dlhšiu ako 90 dní a 2/.predchádzajúcu písomnú výzvu dlžníkovi.
71. Súd konštatuje, že v danom prípade boli obe tieto podmienky splnené. Z vykonaného dokazovania ( výpisu z úverového účtu) nesporne vyplynulo, že v čase postúpenia pohľadávky bol žalovaný v omeškaní 689 dní a teda, po dobu dlhšiu ako 90 dní. Slovenská sporiteľňa a.s. ako veriteľ zároveň listom zo dňa 10.9.2020 a teda, ešte pred tým, ako pristúpila k postúpeniu pohľadávky na žalobcu, vyzvala žalovaného na úhradu zosplatneného dlhu a zároveň ho upozornila, že ak dlžnú sumu neuhradí, banka je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Obrana žalovaného, že uvedená podmienka splnená nebola, neobstojí. Ako to vyplynulo z podacieho hárku Slovenskej pošty a.s., právny predchodca žalobcu predmetnú výzvu spolu s upozornením na možnosť postúpenia doručoval formou doporučenej zásielky, podanej na pošte dňa 11.9.2020 na adresu, uvedenú žalovaným pri uzatváraní zmluvy. Zásielka bola dňa 16.9.2020 uložená na pošte Košice 3 - Astória a následne dňa 21.9.2020 na tejto pošte aj vydaná adresátovi (bod 10.odôvodnenia).
72. Ako už súd uviedol vyššie, na platnosť postúpenia sa v zmysle ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj v zmysle ust. § 92 ods.8 zákona o bankách nevyžaduje súhlas dlžníka. Musí však byť o postúpení vyrozumený. Ak pôvodný veriteľ opomenie splnenie oznamovacej povinnosti voči dlžníkovi, nový veriteľ tento nedostatok zhojí tým, že v konaní preukáže, že k postúpeniu pohľadávky došlo. Učiní tak predložením zmluvy o postúpení. V danom prípade Slovenská sporiteľňa a.s. ako pôvodný veriteľ privodila účinky postúpenia voči žalovanému jednak tým, že sama listom zo dňa 22.12.2020 oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky (viď odôvodnenie bodu 11.) a jednak tým, že v súdnom konaní žalobca ako nový veriteľ predložil písomnú zmluvu o postúpení. Žalobca teda preukázal, že došlo k účinnému postúpeniu pohľadávky voči žalovanému a teda, že je aktívne vecne legitimovaný na uplatňovanie a vymáhanie pohľadávky voči žalovanému.
73. Zhrnúc vyššie uvedené súd uzavrel, že nárok žalobcu je dôvodný čo do základu i výšky, preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
74. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP"), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
75. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
76. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
77. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach, okrem rozsudku v časti istiny vo výške 78,88 EUR, voči ktorému odvolanie nie je prípustné (rozsudok pre uznanie nároku).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku).