Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/621/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v právnej veci navrhovateľov: v 1. rade Z. K., J.. XX.XX.XXXX, G. I. P. Č.. XXX, v 2. rade Z. K., J.. XX.XX.XXXX, G. I. P. Č.. XXX, v 3. rade S. K., J.. XX.XX.XXXX, G. A., N. Č.. XXXX/X, v 4. rade I. V., J.. XX.XX.XXXX, G. S., Š. Č.. XXX/XX, zastúpených JUDr. Jánom Lemešom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Žižkova č. 19, proti odporcom: v 1. rade F. G., J.. XX.XX.XXXX, G. I. P. Č.. XXX a v 2. rade S. G., J.. XX.XX.XXXX, G. I. P. Č.. XXX, zastúpenými JUDr. Jolanou Fuchsovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, v konaní o neplatnosť právneho úkonu, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves,, č. k. -439 zo dňa zo dňa 22.10.2013 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

Predmetom konania je uplatnený nárok navrhovateľov na vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 28.06.2006, ktorou ako predávajúci odpredali odporcom ako kupujúcim nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území I. P. M. Y.: O. N. Č. XXX N. K., K. J. K. Č.. XXX, L. J. X. I. Č.. XXX M. K. Č.. XXX - L. K. M. J. Q. I. XXX S.X, L. H.Ú. U. XXX.XXX,- N..

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh zamietol. Vyslovil, že o náhrade trov účastníkov konania a náhrade trov štátu, rozhodne samostatným rozhodnutím do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 28.06.2006 uzatvorili navrhovatelia ako predávajúci s odporcami ako kupujúcimi kúpnu zmluvu dňa 28.6.2006, ktorá bola spísaná formou notárskej zápisnice. Predmetom zmluvy bol predaj nehnuteľnosti v katastrálnom území I. P. L. J. X. I. Č.. XXX M. Y. O. N. Č.. XXX N. K. K. J. K. - K. Č.. XXX, H. G. I. I. I. J. I. X. V. M. J. I. H. Ú. I. P. L. J. X. I. Č.. XX M. Y. K. K. Č.. XXX - L. K. M. J. Q. I. XXX S., H. G. I. K. N. J., J. I. X. V. I. K. X/X M. W. J. I. X. M. X. V. I. K. K. X/X. Podľa článku 5 zmluvy sa účastníci zmluvy dohodli na úhrnnej kúpnej cene vo výške 857 500,- Sk, ktorá mala byť v celosti vyplatená na účet navrhovateľa v 1. rade. Kúpna zmluva bola osobne podpísaná všetkými účastníkmi tohto konania. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti na základe uvedenej zmluvy bol povolený dňa 3.8.2006. Navrhovateľa v 1. rade navrhovatelia v 2. až 4. rade splnomocnili na prevzatie kúpnej ceny aj za ich podiely a to splnomocnením zo dňa 8.6.2006 a 7.6.2006. Listom zo dňa 14.09.2006 adresovaným odporcom oznámili navrhovatelia odporcom, že od predmetnej kúpnej zmluvy odstupujú z dôvodu, že cena nehnuteľnosti bola značne podhodnotená, nebolo v nej uvedené číslo účtu, na ktorý má byť kúpna cena vyplatený a z dôvodu, že navrhovateľ v 1. rade mal byť pod vplyvom alkoholu zabezpečenom odporcami. Podľa zápisnice J. XXX/XXXX, W. XX/ XXXX Q. O. X.XX.XXXX L. O. Ú. J. J. Ú. Z.. Z. M. sumu 600 000,-Sk ako zvyšok kúpnej ceny za kúpené

nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XX H. Ú. I. P. I. K. K. J. I. X. V.. H. L. L. O. XX.X.XXXX Q. M. K. K. J. I. X. V. M. H. J. L. J. X. I. Č.. XXX H. Ú. I. P. M. Y. O. N. Č. XXX M. K. Č.. XXX - L. K. M. J. I. I. XXX S., za dohodnutú kúpnu cenu 100 000,-Sk. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č. -49 zo dňa 12.06.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.06.2007, bol navrhovateľ v 1. rade Z. K. obmedzený v spôsobilosti na právne úkony tak, že je oprávnený nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom neprevyšujúcim sumu 50,- Sk na deň. V rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony mu bol za opatrovníka ustanovený navrhovateľ v 3. rade S. K.. Konanie bolo vedené na návrh S. K., H. J. Z. K. pozbaviť spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu. Ustanovený znalec MUDr. Jiří Bezecný v tomto konaní navrhol len obmedzenie jeho spôsobilosti s tým, že Ján Petrov trpí chorobnou závislosťou od alkoholu. Prítomná organická porucha osobnosti. ktorá je trvalou poruchou a prejavuje sa najmä narušením emočného reagovania a sebakontroly zhoršuje prognózu prípadnej terapie alkoholovej závislosti, avšak neodôvodňuje jeho pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Rozsudkom tunajšieho súdu č. -19 zo dňa 27.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.11.2010 bol Miroslav Petrov uvoľnený z funkcie opatrovníka pre navrhovateľa v 1. rade v rozsahu jeho obmedzenia spôsobilosti na právne úkony a za opatrovníka mu bol ustanovený Z. H..

Pretože navrhovatelia sa podaným návrhom domáhajú určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej s odporcami dňa 28.06.2006 z dôvodu, že navrhovateľ v 1. rade v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebol spôsobilý na tento právny úkon, pri rozhodnutí vo veci samej bolo rozhodujúce zistenie, či navrhovateľ v 1. rade Z. K. v čase uzavretia kúpnej zmluvy, ktorej neplatnosti sa navrhovatelia domáhajú, neurobil tento právny úkon v duševnej poruche, hoci aj prechodnej, ktorá by zapríčinila (hoci aj dočasne) nespôsobilosť pre urobený právny úkon, teda či nie je daný úkon neplatný v zmysle . Pre účely zodpovedania týchto odborných otázok súd prvého stupňa nariadil vo veci dokazovanie znalkyňou z odboru zdravotníctva, farmácia a odvetvie psychiatria MUDr. Henrietou Hollovou, ktorá v znaleckom posudku konštatovala, že u navrhovateľa v 1. rade v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy bol prítomný syndróm závislosti na alkohole na rozhraní 2. a 3. stupňa štádia alkoholizmu. Nejde o duševnú poruchu, pre ktorú by nedokázal posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládať a z psychiatrického hľadiska bol schopný pre daný právny úkon. Navrhovateľ v 1. rade globálne chápal obsah, zmysel, význam a účel kúpnopredajnej zmluvy. Vykonaním úkonu vyjadril svoju vôľu, realizoval svoj dlhodobejší postup k danej veci. Napriek námietkam zo strany navrhovateľov znalkyňa zotrvala na záveroch znaleckého posudku. Uviedla, že pred vypracovaním znaleckého posudku mala k dispozícii celú zdravotnú dokumentáciu navrhovateľa v 1. rade, ako aj zdravotné dokumentácie z nemocníc, v ktorých bol hospitalizovaný a prepúšťacie správy. Znalkyňa nevylúčila u navrhovateľa v čase uzavretia kúpnopredajnej zmluvy prítomnosť organickej poruchy osobnosti, ktorá však nebola v takej miere, aby navrhovateľ v 1. rade nebol schopný urobiť daný právny úkon. Zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľa zistila, že navrhovateľ do uzavretia zmluvy mal úraz len tvárovej časti hlavy, pri ktorom nedošlo k poškodeniu mozgovej časti. Od roku 2002 t.j. aj v čase uzavretia zmluvy navrhovateľ trpel epilepsiou, ktorá neodôvodňuje automaticky neplatnosť právneho úkonu. V tom čase u navrhovateľa nebol prítomný dementný syndróm, ktorý patrí do organických porúch. Ani poškodenie pečene nemalo vplyv na daný právny úkon. Muselo by totiž ísť o hepatálnu encefalotiu, ktorá v čase podpisu zmluvy nebola prítomná. Ovládacie schopnosti navrhovateľa mohol ovplyvniť v čase uzavretia zmluvy alkohol, ale len v prípade, že by sa jednalo o impulzívny akt a že v čase uzavretia zmluvy by bol v stave ťažkej opilosti, ktorá je zjavná aj pre laika. Až po uzavretí zmluvy v ďalšom období mal navrhovateľ v 1. rade ďalšie úrazy a vznikli u neho ďalšie ochorenia s možným systémovým poškodením mozgu. Poukázala na to, že navrhovateľ v 1. rade požíval alkohol aj pred uzavretím zmluvy, nešlo však u neho o duševnú poruchu. V tomto smere poukázala aj na znalecký posudok MUDr. Bezecného z marca 2007 vypracovaný v konaní o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, ktorý bol vypracovaný až následne s tým, že aj podľa tohto znaleckého posudku organicita mozgu u navrhovateľa nebola klinicky významná, pričom po uzavretí zmluvy je zrejmé, že navrhovateľ naďalej užíval alkohol, mal otras mozgu, bezvedomie v dôsledku čoho určite u navrhovateľa nemohlo dôjsť k zlepšeniu stavu, ale naopak k jeho zhoršeniu. Dôvodom obmedzenia spôsobilosti na právne úkony navrhovateľa v 1. rade podľa znaleckého posudku MUDr. Bezecného bola len jeho závislosť na alkohole, pričom šlo o ochranu jeho majetku a teda preventívne opatrenie. Poukázala tiež na to, že následne užívanie alkoholu navrhovateľom, početné úrazy hlavy, viedli ku klinicky významnej organicite, ale až v období 4 až 5 rokov po podpise zmluvy.

Keďže navrhovatelia zotrvali na námietkach voči znaleckému posudku MUDr. Henriety Hollovej, bol v konaní ustanovený kontrolný znalec Doc. MUDr. Ivan Dóci, PhD. Podľa záverov kontrolného znaleckého posudku č. 64/2013, ak navrhovateľ v 1. rade bol v čase podpisovania kúpnopredajnej zmluvy úplne triezvy tak z psychiatrického hľadiska bol spôsobilý k jej podpisu. Ak sa preukáže, že navrhovateľ v 1. rade bol v čase podpísania kúpnopredajnej zmluvy pod vplyvom alkoholu, vtedy vzhľadom na zmenšenú toleranciu navrhovateľa na alkohol, chronické poškodenie pečene a sekundárnu epilepsiu, aj s prihliadnutím na jeho znížený intelekt navrhovateľ v 1. rade z psychiatrického hľadiska nebol spôsobilý pre daný právny úkon, pričom k tomu by stačilo aj relatívne malé množstvo alkoholu. K znaleckému posudku vypracovanom MUDr. Henrietou Hollovou sa kontrolný znalec vyjadril v tom zmysle, že so závermi tohto znaleckého posudku súhlasí, nemá voči nemu žiadne námietky s tým, že znalkyňa vypracovala svoj znalecký posudok za predpokladu, že navrhovateľ v 1. rade bol v čase vykonania právneho úkonu triezvy. Súhlasil so záverom, že navrhovateľ v 1. rade v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebol duševne chorý a netrpel na psychózu a taktiež s tým, že u navrhovateľa v čase podpisu zmluvy bola zistená závislosť na alkohole na rozhraní 2. a 3. štádia podľa Jelinka. Vo svojom znaleckom posudku hlavne z teoretického hľadiska upozornil na ten fakt, že navrhovateľ v 1. rade v čase podpisu kúpnej zmluvy nebol úplne telesne ani psychicky zdravý, čo mohlo ovplyvniť jeho spôsobilosť k právnym úkonom a to za predpokladu, že by bol pod vplyvom alkoholu. V čase podpisu kúpnej zmluvy totiž navrhovateľ trpel epilepsiou, poškodením pečene a taktiež bol u neho zistený organický psychosyndróm pravdepodobne z epilepsie a pitia alkoholu. Vplyv alkoholu na takéhoto človeka je výraznejší. MUDr. Hollová vo svojom znaleckom posudku zohľadnila prítomnosť týchto faktorov u navrhovateľa a správne ich aj vyhodnotila za predpokladu, že tento bol triezvy, kedy by bol spôsobilý k danému právnemu úkonu. Ďalej uviedol, že pokiaľ sa týka dlhodobejšieho záveru a teda motivácie pre uskutočnenie nejakého úkonu, toto už nepatrí do oblasti psychiatrie, ale klinickej psychológie. Znalecký posudok bol ním vypracovaný bez konzultácie s psychológom a stav navrhovateľa v 1. rade posudzoval len ku konkrétnemu dňu, kedy bol daný úkon uskutočnený.

Z výsluchu kontrolného znalca je zrejmé, že tento bral do úvahy skutočnosť, že navrhovateľ bol v čas podpisu zmluvy závislý na užívaní alkoholu, ako aj všetky jeho zdravotné problémy a zároveň poukázal na to, že sa jedná o jednoduchšiu osobnosť. Pri vypracovaní znaleckého posudku sa zameral len na deň podpisu zmluvy. Nezaoberal sa možnou motiváciou, resp. skutočnosťou, že by malo ísť u navrhovateľa o dlhodobý zámer, poukazujúc na to, že tieto skutočnosti by bolo potrebné konzultovať s psychológom. MUDr. Henrieta Hollová pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzala aj z psychologického vyšetrenia navrhovateľa, čo je zrejmé zo strany 14 jej posudku. Súd prvého stupňa vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľ v 1. rade bol spôsobilý na uzavretie kúpnej zmluvy dňa 28.06.2006. V konaní nebolo zo strany navrhovateľov totiž preukázané, aby navrhovateľ v 1. rade bol v uvedených deň pod vplyvom alkoholu. Ani jeden z vypočutých účastníkov, ani svedkov, ho v deň podpísania zmluvy nevidel alkohol užívať. To, že navrhovateľ v 1. rade bol pod vplyvom alkoholu, uviedla len svedkyňa S. K., ktorá túto skutočnosť vyvodila len na základe toho, ako sa navrhovateľ správal. S navrhovateľom v 1. rade sa v daný deň osobne nerozprávala a nevidela ho priamo alkohol užiť. K tomu, či v daný deň bol, alebo nebol, navrhovateľ v 1. rade pod vplyvom alkoholu, sa vyjadrila aj navrhovateľka v 4. rade, ktorá uviedla, že k tejto otázke sa vyjadriť nevie, pretože u navrhovateľa v 1. rade je ťažké určiť, či má, alebo nemá, vypité. Z výpovede svedka Z.. Q., ktorý ako notár spísal s účastníkmi predmetnú zmluvu, však vyplynulo, že ak by mal akékoľvek pochybnosti o spôsobilosti účastníkov na uzavretie úkonu, úkon by nebol urobený. Keďže notárska zápisnica bola spísaná a podpísaná v daný deň, je zrejmé, že notár nemal akékoľvek pochybnosti o stave účastníkov, a teda aj navrhovateľa v 1. rade uzavrieť danú zmluvu. Preto súd nemohol iba na základe výsluchu svedkyne S. K. konštatovať, že navrhovateľ v 1. rade bol pred uzavretím zmluvy pod vplyvom alkoholu poukazujúc na výpovede, či už účastníkov konania, ako aj výpoveď svedka Z.. Q.. Zo strany navrhovateľov nebolo v tomto smere navrhované žiadne ďalšie dokazovanie a neuniesli dôkazné bremeno, že navrhovateľ v 1. rade pred uzavretím zmluvy bol pod vplyvom alkoholu. Preto súd prvého stupňa uzavrel, že navrhovateľ v 1. rade pred uzavretím predmetného právneho úkonu pod vplyvom alkoholu nebol, a teda podľa záverov oboch znaleckých posudkov bol spôsobilý na daný právny úkon. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením , ako aj ustanovením , a . Pokiaľ navrhovatelia v návrhu uviedli, že na navrhovateľa v 1. rade bol zo strany odporcov robený nátlak a títo ho mali asi dva týždne spracovávať alkoholom, táto skutočnosť v konaní z ich strany preukázaná nebola, práve naopak sám navrhovateľ v 1. rade ešte v roku 2010 sa vyjadril, že z rodičovského domu, ktorý bol predmetom zmluvy, sa odsťahoval sám dobrovoľne. Pred uzavretím zmluvy si nespomína, aby ho odporcovia nútili piť alkohol a ani z výsluchov ostatných

účastníkov konania, resp. svedkov, táto skutočnosť nebola preukázaná. Naopak aj navrhovatelia v 3. a 4. rade boli oboznámení so zámerom navrhovateľa v 1. rade predať nehnuteľnosti a s týmto súhlasili. Pokiaľ navrhovatelia v návrhu poukazovali na to, že predmetná kúpna zmluva je simulovaným právny úkonom, pretože skutočne dojednanou kúpnou cenou za predaj nehnuteľnosti bola suma 1,000.000,- Sk na rozdiel sumy uvedenej v písomnom vyhotovení zmluvy, v tomto smere opäť nenavrhli žiadne dokazovanie. Navrhovateľka v 4. rade napriek tomu, že mala vedomosť o predaji nehnuteľnosti, nebola pri dojednávaní kúpnej ceny s odporcami, všetky záležitosti okolo ich predaja ponechala na navrhovateľa v 1. rade, teda aj dojednanie kúpnej ceny. Pri dojednávaní kúpnej ceny nebol prítomný ani navrhovateľ v 2. rade. Z výpovede účastníkov, ako aj svedka Jána Kollára vyplynulo, že o sume 1,000.000,- Sk sa začalo hovoriť až neskôr, po uzavretí zmluvy. Neskôr v priebehu konania navrhovatelia už netvrdili, že kúpna zmluva je simulovaným právnym úkonom, poukazovali už len na to, že navrhovateľ v 1. rade na tento úkon nebol spôsobilý. Preto súd prvého stupňa uzavrel, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno ani pokiaľ sa týka ich tvrdenia o simulovanom právnom úkone. Súd prvého stupňa preto návrh navrhovateľov o neplatnosť kúpnej zmluvy zamietol, keďže dospel k záveru, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 28.06.2006, je platným právnym úkonom.

K znaleckému posudku č. 51/2013 týkajúceho sa posúdenia duševného stavu navrhovateľa v 1. rade, ktorý bol vyhotovený v trestnom konaní a predložený právnym zástupcom súdu dňa 10.10.2013 t.j. po ukončení dokazovania vo veci súd prvého stupňa uviedol, že uvedený posudok sa zaoberá duševným stavom navrhovateľa v čase spáchania skutku, pre ktoré je vedené trestné stíhanie t.j. obdobie od 13.11.2012 do 15.5.2013. Závery tohto znaleckého posudku, v zmysle ktorých navrhovateľ v čase spáchania skutku konal pod vplyvom duševnej choroby a nebol schopný rozpoznať protiprávnosť svojho konania a schopný svoje konanie ovládať nemajú vplyv na rozhodnutie v tejto veci a to z dôvodu, že v tomto konaní je predmetom vyslovenie neplatnosti právneho úkonu zo dňa 28.6.2006 a preto pre toto konanie bol rozhodujúci stav navrhovateľa k uvedenému dňu pred týmto dňom.

Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie navrhovatelia. Uplatnili odvolacie dôvody podľa ustanovenia , , , a

Navrhovatelia považujú rozsudok súdu prvého stupňa za nesprávny a s jeho závermi sa nestotožňujú, pretože nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Navrhovatelia v odvolaní poukazovali na to, že, že k veci sa vyjadrili iba navrhovateľ v 2. rade a navrhovateľka v 4. rade. Navrhovateľ v 3. rade sa k veci nevyjadril, pretože na pojednávaniach nebol prítomný. Avšak podľa výpovede svedkyne S. K., práve navrhovateľ v 3. rade, keď prišiel k nim navrhovateľ v 1. rade, čo sa stávalo asi trikrát do týždňa, spolu s navrhovateľom konzumovali alkoholické nápoje. Svedkyňa sa síce s navrhovateľom v 1. rade v deň podpísania kúpnej zmluvy nerozprávala, ale dlhodobo ho poznala, pravidelne sa s ním stretávala, a teda vedela posúdiť, že bol pod vplyvom alkoholu a vo svojej výpovedi tiež uviedla: „ Môj bývalý manžel si bol pred odchodom na notársky úrad vedomý toho, že navrhovateľ v 1. rade je pod vplyvom alkoholu, on sám mi naznačil potom, čo sa vrátil domov, povedal, že Jano je opitý.“ Na otázku právnej zástupkyne odporcov ďalej uviedla: „Pokiaľ sa mám vyjadriť na základe čoho som usúdila, že navrhovateľ v 1. rade mal pred odchodom na notársky úrad vypité, uvádzam, že bol z neho cítiť alkohol, nevedel povedať jednu súvislú vetu a tackal sa. Bola som priamo v jednej miestnosti v tom čase s navrhovateľom, a to v jeho blízkosti.“ Navrhovatelia v odvolaní poukázali na výsluch znalca Doc. MUDr. Ivana Dóciho, PhD. na pojednávaní, ktorý uviedol, že v prípade, že navrhovateľ bol v čase podpisu zmluvy pod vplyvom alkoholu, nebol spôsobilý na daný právny úkon. Pritom v čase vykonania úkonu bol navrhovateľ v 1. rade závislý na alkohole, čo je jednoznačne preukázané tým, že desať mesiacov pred vykonaním tohto úkonu koncom júl a začiatkom mesiaca august 2005 bol hospitalizovaný na delírium tremens, čo je vlastne odvykací stav s komplikáciami a aj táto skutočnosť bola braná do úvahy pri posudzovaní vplyvu alkoholu na jeho organizmus. Na otázku právnej zástupkyne odporcov, aby sa znalec vyjadril, či existuje rozdiel vo vplyve alkoholu na osobu, ktorá trpí faktormi ako navrhovateľ v 1. rade a na spôsobilosť takejto osoby z hľadiska, ak u danej osoby ide o dlhodobejší zámer vykonať takýto právny úkon, alebo sa jedná o jednorazový impulzívny akt, znalec uviedol, že alkohol má desinhybičný vplyv, a teda daná osoba stráca kontrolu nad svojím správaním. Týka sa to aj dlhodobo plánovaného konania.

Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ v 1. rade aj pri požití najmenšieho množstva alkoholu nebol spôsobilý na uvedený právny úkon.

Poukazovanie súdu na výpoveď svedka Z.. Q., notára, ktorý spísal darovaciu zmluvu, že ak by mal akékoľvek pochybnosti o účastníkoch konania, o ich spôsobilosti na právne úkony, úkon by nebol urobený a na tvrdenie odporcov, že v uvedený deň nebol pod vplyvom alkoholu, je podľa odvolateľov jednostranné, a to z toho dôvodu, že uzavretie zmluvy zabezpečovali odporcovia, ktorí vybrali notára, pričom zmluva bola pripravená pred podpisom. Navrhovateľ v 1. rade okrem zdravotných postihnutí, ktoré sú uvedené v znaleckých posudkoch, je aj zrakovo postihnutý, na jedno oko prakticky nevidí. Nebolo potrebné vyvíjať pred notárom na navrhovateľa v 1. rade nátlak, pretože navrhovateľ bol na zmluvy pripravený tak, ako to odporcovia potrebovali.

Zo strany navrhovateľov neboli dávané návrhy na dokazovanie ohľadom skutočnosti, či bol pod vplyvom alkoholu pri podpise zmluvy, a to aj z dôvodu, že notár vypovedal len vo všeobecnej rovine, pretože nebol zbavený mlčanlivosti k tomuto právnemu úkonu. Navrhovateľ sa pri svedeckej výpovedi notára vyjadril, že on si na okolnosti uzatvorenia zmluvy nepamätá. Jeho vyjadrenie korešponduje aj so závermi znaleckého posudku č. 51/2013 vypracovaného k spisovej zn. Č.: Q.-XXX-N.-XXXX, z ktorého vyplýva, že Z. K. je duševne chorý a trpí na organický syndróm závislosti od alkoholu na stupni IV vývojovej fázy, s degradáciou osobnosti, epilepsia typu veľkých epileptických záchvatov (grand mal). Nie je schopný správne vnímať a reprodukovať udalosť. Ide o chorobný alkoholizmus s organickým psychsyndrómom ťažkého stupňa s počínajúcou demenciou.

Znalecký posudok predložili navrhovatelia súdu až po rozhodnutí, že dokazovanie je ukončené, urobili tak z dôvodu, že znalecký posudok bol opatrovníkovi navrhovateľa v 1. rade Jánovi Kollárovi doručený až 08.10.2013. Tento znalecký posudok, aj keď dokumentuje zdravotný stav navrhovateľa v 1. rade v roku 2013, je plne v súlade so závermi znaleckého posudku znalca Doc. MUDr. Ivana Dóciho, PhD.

To, že navrhovateľ sústavne požíval, či vo väčšom alebo menšom množstve alkoholické nápoje vyplýva jednak zo svedeckej výpovede svedkyne S. K., ale aj z výpovede navrhovateľky v 4. rade a v neposlednej miere aj v znaleckom posudku znalca Doc. MUDr. Ivana Dóciho, PhD. a z jeho výpovede na pojednávaní dňa 02.10.2013, kde o. i. uviedol: „Pri vypracovaní znaleckého posudku som vychádzal zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľa, z ktorej je jednoznačne zrejmé, že v čase vykonania úkonu bol navrhovateľ závislý na alkohole, poukazujúc aj na mnou uvádzané skutočnosti a síce, že už pred tým bol hospitalizovaný pre delírium tremens.“ Táto závislosť navrhovateľa v 1. rade po tejto hospitalizácii neochabla, ale stúpala. Túto jeho závislosť konštatuje vo svojom znaleckom posudku na str. 9 znalec MUDr. Jiří Bezecný zo dňa 09.04.2007, na základe ktorého bol navrhovateľ v 1. rade rozsudkom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi č. k. obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, ktorý uvádza: „Vzhľadom na zistenú chorobnú závislosť od alkoholu a opakované odmietavé stanovisko k ponúkanej protialkoholickej terapii navrhujem, aby menovaný bol obmedzený v spôsobilosti na právne úkony.“

Aj osobný lekár navrhovateľa v 1. rade MUDr. Vrabec posúdil zdravotný stav navrhovateľa v 1. rade a konštatoval, že navrhovateľ v 1. rade nebol v čase uzatvárania zmluvy spôsobilý túto posúdiť. Súd prvého stupňa túto svedeckú výpoveď nevyhodnotil, iba konštatoval, že S.. I. nepodával podnet na obmedzenie alebo pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Rovnako sa nestotožňujú navrhovatelia so záverom súdu, že kontrolný znalec Doc. MUDr. Ivan Dóci, PhD. sa nezaoberal možnou motiváciou, resp. skutočnosťou, že by malo ísť u navrhovateľa o dlhodobejšie zámery, poukazujúc na to, že tieto skutočnosti by bolo potrebné konzultovať so psychológom, pretože podľa navrhovateľov konzultácia so psychológom v danom prípade nebola potrebná, keďže znalec vo svojej výpovedi sa jednoznačne vyjadril, že alkohol má desinhybičný vplyv a daná osoba stráca kontrolu nad svojím správaním a toto sa týka aj dlhodobo plánovaného konania. Navrhovatelia poukázali na skutočnosť, že navrhovateľ v 1. rade je ovplyvniteľný nie len pod vplyvom alkoholu, čo dokazuje aj jeho stiahnutie žaloby z 02.09.2008 a následný list adresovaný sudkyni, ktorý je pod poradovým č. 120 a 121 súdneho spisu, v ktorom uvádza: „rád by som prišiel na súd, ale pozvánku som nikdy nedostal“. Zdravotný stav navrhovateľa v 1. rade je podľa odvolateľov súdu známy z jeho výsluchu ako účastníka konania, tento stav nie je iba súčasný a nie je ani dvoj alebo trojročný, ale ide o dlhodobý stav, teda navrhovateľ nie je spôsobilý k právnym úkonom, v ktorých by sa nakladalo s majetkom.

Súd prvého stupňa teda podľa odvolateľov na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhovatelia preto navrhli, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého

stupňa, žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal odporcov nahradiť navrhovateľom trovy odvolacieho konania alebo zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odporcovia vo vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľov navrhli rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uplatnili trovy odvolacieho konania v celkovej sume 234,20 eur a to každému z odporcov.

V dôvodoch vyjadrenia poukázali na to, že tvrdenie navrhovateľov v odvolaní, že súd prvého stupňa nevyhodnotil výpoveď S.. I. ošetrujúceho lekára sťažovateľa, nezodpovedá skutočnosti, keďže výpoveďou svedka S.. I. sa okresný súd podrobne zaoberá na str. 8 (posledný odsek) a 9 rozsudku, pričom uvádza, že výpoveď tohto svedka nezohľadnil hlavne z dôvodu, že ide o všeobecného lekára a nie špecialistu - psychiatria, ako aj preto, že svedkom uvádzané diagnózy žalobcu navrhovateľa v 1. rade - epilepsia, závislosť na alkohole, boli znalcami zohľadnené. Nad rámec hodnotenia výpovede svedka S.. I. poukazujú navrhovatelia na skutočnosť, že túto nie je možné považovať za hodnovernú a prihliadať na ňu, nakoľko svedok I. bol k svojej výpovedi donútený, čo v rámci jeho svedeckého výsluchu navrhovatelia preukázali. Navyše, v zdravotnej dokumentácii týkajúcej sa navrhovateľa v 1. rade, ktorú vedie svedok I. ako všeobecný lekár navrhovateľa v 1. rade, sa nachádzala aj lekárska správa o hospitalizácii osoby s rovnakým menom ako navrhovateľa v 1. rade na psychiatrii, ktorá bola z časového hľadiska najbližšia k dátumu uzavretia spornej zmluvy a bola rozhodujúcou pre záver posudku MUDr. Bezecného. Takýto postup ošetrujúceho lekára, kedy má v dokumentácii správu iného pacienta, je vysoko neprofesionálny a vzbudzuje výrazné pochybnosti o hodnovernosti svedka. Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne S. K., poukazujú odporcovia na skutočnosť, že svedkyňa Martina Petrová sa vyjadrila v tom zmysle, že „Bolo to v dopoludňajších hodinách a podľa mňa v čase, keď navrhovateľ v 1. rade prišiel, bol pod vplyvom alkoholu. Tvrdím to na základe toho, čo som videla, osobne som sa v ten deň s navrhovateľom v 1. rade nerozprávala.“ Následne však uviedla, že z navrhovateľa v 1. rade cítila alkohol, že nevedel povedať súvislú vetu a tackal sa. Pokiaľ svedkyňa uvádza, že navrhovateľa v 1. rade bol pod vplyvom alkoholu a ona to vie z toho, čo videla, pričom s ním nehovorila, vidieť mohla len tackanie, neschopnosť hovoriť a alkohol z dychu sa dá len cítiť, nie vidieť. Navyše, tackanie a neschopnosť povedať súvislú vetu by bol vnímal aj notár, ktorý by za danej situácie nepristúpil k spísaniu úkonu. Celkom absurdným a logiku postrádajúcim sa javí tvrdenie svedkyne o tom, že jej manžel - navrhovateľ v 3. rade, si bol pred odchodom na notársky úrad vedomý, že navrhovateľ v 1. rade je pod vplyvom alkoholu. Zdravý rozum káže, aby za takejto situácie navrhovateľ v 3. rade nesúhlasil s podpisom spornej zmluvy navrhovateľa v 1. rade, nenechal ho konať v mene navrhovateľa v 3. rade (splnomocnenie) a nepodporoval by ho doprovodom na notársky úrad. Treba tiež uviesť, že navrhovateľ v 3. rade následne po vyplatení kúpnej ceny navrhovateľovi v 1. rade, bol navrhovateľom v 1. rade vyplatený, a to tak z podielu na pozemku, ako aj z domu, v zmysle dedičskej dohody. Ak by navrhovateľ v 3. rade s právnym úkonom nesúhlasil, nebol by prevzal výplatu. Navyše aj samotná svedkyňa, ako to uviedla, vedela o predaji domu, ona sa vyjadrila, že tam nechce ísť bývať a manžel chcel dom predať, aby bol z neho vyplatený. Pokiaľ navrhovatelia zdôrazňujú, že znalec Dóci uviedol, že navrhovateľ v 1. rade bol závislý od alkoholu a bol hospitalizovaný (jedenkrát) pre delírium tremens, tieto skutočnosti nie sú medzi znalcami sporné. Pokiaľ znalec Dóci hovoril o desinhybičnom vplyve alkoholu, uviedol, že ide o všeobecný jav, a že alkohol má na každého človeka tento desinhybičný vplyv, teda, že ľudia pod vplyvom alkoholu majú tendenciu urobiť aj veci, ktoré urobiť nechcú. Z vykonaného dokazovania však vyplýva presný opak. Navrhovateľ v 1. rade, ako aj všetci ostatní navrhovatelia chceli nehnuteľnosti predať. Bol to ich dlhodobý cieľ. Znalec Dóci, na rozdiel od znalkyne Hollovej urobil záver o tom, že navrhovateľ v 1. rade by bol spôsobilý na sporný právny úkon len v prípade, ak bol úplne triezvy. MUDr. Hollová považuje navrhovateľa v 1. rade za spôsobilého na sporný úkon aj v prípade ľahkej opilosti. Navrhovatelia v konaní opitosť navrhovateľa v 1. rade v čase spísania zmluvy nepreukázali a čo viac, v rámci ich účastníckych výsluchov túto skutočnosť ani len netvrdili. Navrhovateľ v 2. rade a navrhovateľka v 4. rade pri úkone prítomní ani neboli. Navrhovateľ v 1. rade sa vyjadril, že v inkriminovaný deň nebol pod vplyvom alkoholu. Výpoveď jedinej svedkyne S. K. je celkom nelogická a vnútorne rozporná. Je preto nevyhnutné podľa odporcu dospieť k záveru, že navrhovatelia nepreukázali, aby navrhovateľ v 1. rade bol v čase podpisu zmluvy pod vplyvom alkoholu. Znalec Dóci na rozdiel od MUDr. Hollovej, ako to vyplynulo z jeho výsluchu, nemal dostatočne naštudovanú zdravotnú dokumentáciu navrhovateľa v 1. rade, nevedel uviesť, kedy bol navrhovateľ v 1. rade po prvý krát hospitalizovaný, ani od kedy bola u neho konštatovaná závislosť na alkoholu. V posudku neuviedol, či sa navrhovateľ v 1. rade dostavil na vyšetrenie sám alebo v doprovode, na pojednávaní upresnil, že v doprovode, avšak koho, to už znalec uviesť nevedel. K znaleckému posudku predloženému súdu potom, čo bolo dokazovanie ukončené,

odporcovia uviedli, že jeho obsah nepoznajú, avšak pokiaľ je to tak, ako konštatuje súd prvého stupňa, že tento sa týka obdobia 13.11.2012 až 15.05.2013, je nepochybné, že zdravotný stav navrhovateľa v 1. rade sa za vyše 6 rokov od spísania spornej zmluvy výrazne zhoršil, avšak jeho súčasný, týmto posudkom deklarovaný stav, nemá vplyv na posúdenie jeho spôsobilosti v čase podpisu kúpnej zmluvy. Odporcovia v dôvodoch vyjadrenia akcentovali na to, že obaja znalci zhodne uviedli, že pri alkoholizme na rozhraní druhého a tretieho štádia, ako tomu bolo v čase spísania zmluvy u navrhovateľa v 1. rade, je zachovaná schopnosť abstinencie.

Odporcovia ďalej akcentovali v dôvodoch vyjadrenia na to, že navrhovatelia v 2. až 4. rade splnomocnili navrhovateľa v 1. rade na ich zastupovanie pri podpise spornej zmluvy, pričom navrhovateľ v 3. rade dokonca išiel s navrhovateľom v 1. rade na notársky úrad. Navrhovatelia neboli schopní v konaní vysvetliť prečo, ak považovali svojho brata - navrhovateľa v 1. rade za nespôsobilého, tohto splnomocnili konať v ich mene pri podpise spornej zmluvy. Z výpovede navrhovateľov v konaní jednoznačne vyplynulo, že títo mali záujem na predaji domu a následnom vyplatení navrhovateľom v 1. rade. Bolo to, ako to správne uviedol aj súd prvého stupňa, dlhodobý zámer všetkých navrhovateľov. Navrhovatelia neboli v konaní schopní vysvetliť, čoho sa vlastne podaným návrhom domáhajú, spočiatku ani nepoznali svojho právneho zástupcu a nevedeli ani, čo je predmetom konania. Tvrdenie navrhovateľov o ovplyvňovaní navrhovateľa v 1. rade odporcami, bolo uvedené len v žalobe. V rámci účastníckych výsluchov toto tvrdenie navrhovateľov ani len neodznelo, ba naopak, navrhovateľ v 1. rade a navrhovateľka v 4. rade, sa vyjadrili, že o nijakom ovplyvňovaní zo strany odporcov nevedia. V súvislosti s posudkom MUDr. Bezecného poukazujú odporcovia na časť jeho posudku, v ktorom uvádza: „Prípadné skutky v rozpore so zákonom, ktorých by sa doteraz alebo v budúcnosti dopustil v súvislosti s alkoholom alebo pod vplyvom požitého alkoholu, je treba skúmať osobitne, s prihliadnutím k okolnostiam, za akých došlo k jednotlivým skutkom a s posúdením aj iných okolností (skúmanie prítomnosti, či neprítomnosti patologickej opitosti, resp. posúdenie stupňa jednoduchej opitosti, pod vplyvom ktorej by sa takého skutku dopustil, alebo prítomnosti, či neprítomnosti nejakej duševnej choroby, či poruchy, ktorá aktuálne nie je prítomná)“. Odporcovia sa domnievajú, že vzhľadom na vyššie uvedené znalecké posudky MUDr. Bezecného a MUDr. Hollovej sú navzájom v súlade a len pri preukázaní príslušného stupňa opitosti u navrhovateľa v 1. rade alebo jeho ovplyvňovania, bolo by možné uvažovať o jeho prípadnej nespôsobilosti uzavrieť spornú kúpnu zmluvu. Odporcovia majú závažné pochybnosti aj o zákonnosti konania, v ktorom bola obmedzená spôsobilosť navrhovateľa v 1. rade na právnej úkony (v konaní ), a to jednak s poukazom na lekársku správu týkajúcu sa osoby rovnakého mena, ale najmä vzhľadom k tomu, že MUDr. Bezecný v posudku vyjadril jednoznačný názor, že navrhovateľ v 1. rade má byť v konaní vypočutý, ako aj skutočnosť, že nemá námietky proti doručeniu rozhodnutia súdu navrhovateľovi v 1. rade, teda mal byť o ňom informovaný. Napriek jednoznačne formulovaným záverom znalca MUDr. Bezecného, okresný súd v konaní navrhovateľa v 1. rade nevypočul a upustil od doručenia rozsudku navrhovateľovi v 1. rade.

Krajský súd ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podali navrhovatelia v zákonnej lehote, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a rozsudok v súlade s ustanovením verejne vyhlásil potom, čo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku podľa oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach.

Navrhovatelia v odvolaní voči rozsudku namietali odvolacie dôvody podľa , , , a , t.j., že v konaní došlo k vadám uvedeným v ; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom ( ), treba vo všeobecnosti rozumieť taký jeho postup, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu priznáva na ochranu jeho práv a právom chránených záujmov.

Inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, sú všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v a tieto vady konania postihujú chybný postup súdu pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania, ktoré neboli predmetom

samostatného rozhodovania, chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v činnosti súdu, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

V odvolaní nie je uvedená žiadna skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné urobiť záver, že by konanie bolo postihnuté niektorou z uvedených vád, preto odvolací dôvod podľa nie je daný. Rovnako nie je daný ani odvolací dôvod podľa v spojení s ustanovením , keďže navrhovateľom sa postupom súdu neodňala možnosť konať pred súdom.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu ( ) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplne skutkových zistení bola okolnosť, že súd nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť. Účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí označiť dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd nezisťoval najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej musí ísť o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom. Navrhovatelia v odvolaní neoznačili dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný, a preto ani tento tvrdený odvolací dôvod nie je daný.

Rozhodnutiu súdu teda nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. - , alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že nie sú tu dôvodne uplatnené ani ďalšie odvolacie dôvody podľa , a

Odvolací súd tak konštatuje, že vecne správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje ( )

Navrhovatelia v odvolaní argumentovali aj skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa súd prvého stupňa náležite a správne vysporiadal.

K dôvodom odvolania odvolací súd udáva nasledovné:

Odvolacia námietka navrhovateľov, že svedeckú výpoveď S.. Z. I. súd prvého stupňa nevyhodnotil, nie je dôvodná, pretože túto svedeckú výpoveď súd prvého stupňa podrobne vyhodnotil (posledný odsek strany 8 a prvý odsek strany 9 rozsudku súdu prvého stupňa).

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie znaleckými posudkami znalkyne MUDr. Henriety Hollovej a následne kontrolným znaleckým posudkom Doc. MUDr. Ivana Dóciho, PhD.

Znaleckým posudkom, ako jedným z dôkazných prostriedkov, súd nie je viazaný, hodnotí ho voľne, ako ktorýkoľvek iný dôkaz podľa zásad uvedených v § 132. Hodnoteniu však nepodliehajú odborné znalecké

závery z hľadiska ich správnosti, súd môže hodnotiť len presvedčivosť posudku, pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k zadaniu, zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi.

Súd prvého stupňa mal pri rozhodovaní k dispozícii dva znalecké posudky. Pokiaľ obaja znalci sa zhodli v tom, že u navrhovateľa v čase podpisu zmluvy bola zistená závislosť na alkohole na rozhraní druhého a tretieho štádia. Súd prvého stupňa vypočul oboch znalcov a mal preukázané, že MUDr. Henrieta Hollová pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzala aj z psychologického vyšetrenia navrhovateľa v 1. rade, pričom znalec Dóci pri vypracovaní znaleckého posudku sa zameral len na deň podpisu zmluvy, nezaoberal sa možnou motiváciou, resp. skutočnosťou, že u navrhovateľa mohlo ísť o dlhodobejší zámer kúpnu zmluvu uzavrieť. Záver kontrolného znalca od znaleckého posudku MUDr. Henriety Hollovej sa odlišoval len v tom, že podľa kontrolného znalca bol plne spôsobilým na uzavretie právneho úkonu len za predpokladu, ak v čase podpisovania kúpnopredajnej zmluvy dňa 28.06.2006 bol v triezvom stave a podľa záverov znaleckého posudku MUDr. Hollovej aj v stave miernej opilosti.

Odvolací súd sa stotožňuje aj s vyhodnotením vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa a v tom, že v konaní nebolo zo strany navrhovateľov preukázané, aby navrhovateľ v 1. rade bol v deň podpísania zmluvy 28.06.2006 pod vplyvom alkoholu. Nikto z navrhovateľov túto skutočnosť v konaní netvrdil a jedine svedkyňa S. K., manželka navrhovateľa v 3. rade, túto skutočnosť vyvodila na základe toho, ako sa navrhovateľ správal. Vierohodnosť výpovede tejto svedkyne však ovplyvňuje aj skutočnosť, že je manželkou navrhovateľa v 3. rade a je v protiklade s výpoveďou svedka Z.. Q., notára, ktorý kúpnu zmluvu spisoval, ktorý jednoznačne uviedol, že pokiaľ by mal podozrenie, že účastník právneho úkonu je pod vplyvom alkoholu, úkon by nebol spísaný. Preto súd prvého stupňa vec aj správne právne posúdil a žalobu zamietol, pretože v konaní nebolo preukázané, že navrhovateľ v 1. rade dňa 28.06.2006 konal v duševnej poruche, hoci aj prechodnej, pod vplyvom alkoholu, ktorá by zapríčinila nespôsobilosť (neschopnosť) pre urobený právny úkon.

Odvolací súd preto v súlade s ustanovením , rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.