Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8S/4/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členov senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a JUDr. Radovana Turčíka, v právnej veci žalobcu: A. B., C. XXX, zastúpeného JUDr. Tomášom Bucskom, AK so sídlom Veľké Raškovce, Hlavná 1, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 04.11.2020, č. 101676524/2020, takto

rozhodol:

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 04. novembra 2020, č. 101676524/2020, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice zo dňa 02. septembra 2020 č. 101379480/2020 a vec v r a c i a žalovanému správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Rozhodnutím zo dňa 04.11.2020, č. 101676524/2020, žalovaný podľa o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba Daňový poriadok) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice, zo dňa 02.09.2020, č. 101379480/2020, ktorým bol žalobcovi podľa Daňového poriadku vyrubený úrok z omeškania v sume 103, eur za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie november 2015 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobca dňa 20.12.2015 podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2015, v ktorom uviedol vlastnú daňovú povinnosť na úhradu vo výške 173,21 eur. Priznanú vlastnú daňovú povinnosť bol povinný zaplatiť v lehote podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších prepisov (ďalej iba zákon o DPH), t. j. do 28.12.2015. Keďže túto povinnosť v uvedenej lehote nesplnil, správca dane vydal dňa 02.09.2020 rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil úrok z omeškania tak, ako to vyplýva z bodu 1 odôvodnenia rozsudku.

3. Žalovaný konštatoval, že § 156 ods. 1, 2 Daňového poriadku upravuje postup správcu dane pri vyrubení úroku z omeškania v prípadoch, keď si daňový subjekt nesplní peňažnú povinnosť, a to buď v správnej výške alebo v lehote tak, ako to vyplýva z jednotlivých hmotnoprávnych predpisov alebo z rozhodnutia správcu dane. Citujúc § 63 ods. 1 Daňového poriadku uviedol, že ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

4. Uviedol, že z predloženého spisového materiálu zistil, že Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 22.01.2019, sp. zn. , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.01.2019, vyhlásil na majetok žalobcu konkurz a vo výroku uviedol, že žalobcu ako dlžníka, podnikajúceho pod obchodným menom: A. B., s miestom podnikania: C. XXX, XXX XX C., IČO: 35454733, s pozastavenou podnikateľskou činnosťou, zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Konkurz uznáva za hlavné insolvenčné konanie. Konkurzný súd ustanovil za správcu podstaty JUDr. Jozefa Vaška. 5. Poukázal na to, že v konkurze, vyhlásenom podľa IV. časti o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba ) možno podľa uspokojiť pohľadávku, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi, pričom Daňový poriadok v a obsahuje osobitné ustanovenia pre konkurz a reštrukturalizáciu, podľa ktorých pre účely konkurzu a reštrukturalizácie je pohľadávka definovaná ako daňový nedoplatok, ktorým je dlžná suma dane po lehote splatnosti dane. Daňou sa podľa Daňového poriadku rozumie daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa Daňového poriadku alebo osobitných predpisov.

6. K námietke žalobcu, že vyrubené úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky uviedol, že správca dane vydal odvolaním napadnuté rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania dňa 02.09.2020, t. j. po vyhlásení konkurzu. Podľa § 158 ods. 3 Daňového poriadku ak daňová pohľadávka vznikla po vyhlásení konkurzu, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu a správca dane takúto pohľadávku do konkurzu neprihlasuje. Správca dane uplatňuje prihláškou len tie pohľadávky, ktoré existovali pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi. Úrok z omeškania bol vyrubený samostatným rozhodnutím v samostatnom daňovom konaní po vyhlásení konkurzu, preto v danom čase nemohol byť predmetom prihlásenia. Keďže ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa citovaných zákonných ustanovení možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené, povinnosť zaplatiť úrok z omeškania nevznikne daňovému subjektu len tým, že si nesplnil daňovú povinnosť, ale až jeho vyrubením správcom dane, t. j. až keď správca dane v rozhodnutí o vyrubení úroku z omeškania určí jeho výšku a lehotu splatnosti. Z uvedeného vyplýva, že aj keď správca dane v rozhodnutí vyrubil úrok z omeškania od 28.12.2015 do 28.12.2019, samotná povinnosť daňového subjektu zaplatiť úrok z omeškania vznikne až právoplatným rozhodnutím o vyrubení úroku z omeškania podľa § 63 ods. 4 Daňového poriadku. Z uvedeného je zrejmé, že správca dane nemohol úrok z omeškania uplatniť ako pohľadávku v konkurznom konaní a teda uvedenú námietku daňového subjektu považuje za neopodstatnenú.

7. Žalovaný zároveň poukázal na povinnosť správcu dane vyrubiť úrok z omeškania, ak sú pre takýto postup splnené podmienky, stanovené Daňovým poriadkom, t. j. ak je dôvod pre uloženie sankcie, avšak v zákonom stanovenej lehote a len za dobu určenú zákonom. Keďže v štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorá sa týka oddlženia, nie je uvedené, že vyhlásením konkurzu by sa prerušovalo alebo zastavovalo daňové konanie a v tomto prípade sa nejednalo o žiaden z v ustanovení § 156 ods. 6 Daňového poriadku taxatívne uvedených dôvodov a zároveň neuplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom bol žalobca povinný zaplatiť daň, postupoval správca dane v súlade s § 156 ods. l a 2 Daňového poriadku, keď mu vyrubil úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy (103,90 eur), a to za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti, najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou, t. j. ku dňu 28.12.2019 (l 461 dní omeškania s platbou).

8. Vychádzajúc z uvedeného nepovažoval žalovaný námietky žalobcu uvedené v odvolaní za opodstatnené či preukazujúce nesprávnosť alebo nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

9. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 08.01.2021, podanou osobne na Krajskom súde v Košiciach dňa 11.01.2021, sa žalobca domáhal zrušenia v bode 1 odôvodnenia rozsudku špecifikovaného rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a pre jeho nepreskúmateľnosť, pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

10. Poukázal na to, že vo veci konajúce správne orgány vychádzali iba z mylnej interpretácie, t. j. že úrok z omeškania je daňovou pohľadávkou, ktorá bolo vyrubená žalobcovi až po rozhodujúcom dni, t. j. dni vyhlásenia konkurzu, pričom podľa jeho názoru je úrok z omeškania príslušenstvom

pohľadávky v zmysle a nemôže existovať, ak neexistuje samotná pohľadávka. V zmysle dôvodovej správy k , ktorý zaviedol resp. novelizoval inštitút oddlženia, je jasne konštatované, že oddlženiu (účinku nevymáhateľnosti) budú podliehať v zásade všetky pohľadávky veriteľov, ktoré prihlásili do konania alebo ktoré si do konania prihlásiť mohli s výnimkami napr. pohľadávok dieťaťa resp. výživného. Tento legitímny výklad jednoznačne poukazuje, že žalovaný resp. správny orgán prvého stupňa pochybil.

11. Zastáva tiež názor, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže žalovaný vydal rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania ako príslušenstva pohľadávok (konkrétne titulom nezaplatenia dane z pridanej hodnoty), ktoré jednoznačne vznikli pred rozhodujúcim dňom a vzťahoval sa na ne právny režim uvedený v , po rozhodujúcom dni. Ak by napádané rozhodnutie bolo zákonné, došlo by k popretiu účelu zákona, ktorý novelizoval inštitút oddlženia a ktorý jednoznačne dlžníkov zbavuje starých dlhov. Považoval za nelogické tvrdenie žalovaného, že ide o pohľadávky po rozhodujúcom dni. Zákonodarca jednoznačne v dáva všetky pohľadávky na jednu úroveň a nepozná výnimky týkajúce sa daňových pohľadávok. Tieto sa stávajú dňom vyhlásenia konkurzu nevymáhateľné. Napádané správne konanie je vedené proti príslušenstvu pohľadávok, ktoré sa stali nevymáhateľné. Zákonodarca v jasne deklaruje, že v prípade oddlženia sa za nevymáhateľné voči dlžníkovi považujú pohľadávky titulom príslušenstva, pohľadávky nad rámec 5 % istiny za každý kalendárny rok, príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni a v neposlednom rade všetky sankcie, tak súkromnoprávne ako aj verejnoprávne. Žalobca má za to, že žalobné dôvody resp. žalobné body majú oporu v zákone. V uvedenej súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ktorý jednoznačne poukazuje na to, že úrok z omeškania je nutné charakterizovať ako majetkový postih dlžníka za neodvedenie dane. Úrok z omeškania je daňovou pohľadávkou a to tak, ako istina a prípadne ďalšie jeho súčasti, úroky a pokuty, čiže z toho jednoznačne vyplýva, že aj úrok z omeškania mohol byť uplatnený v rámci konania o oddlžení.

12. V písomnom vyjadrení zo dňa 25.03.2021 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa. Zhodne ako v napadnutom rozhodnutí opísal zistený skutkový stav veci a zopakoval aj v ňom uvedenú právnu argumentáciu. K žalobnému dôvodu žalobcu, že pohľadávka správcu dane je vylúčená z uspokojenia podľa , citujúc ustanovenia , , ods. l, , , , , ods. l Daňového poriadku, žalovaný konštatoval, že daňou sa rozumie aj úrok z omeškania podľa Daňového poriadku, a teda vyrubovanie úroku z omeškania je daňovým konaním a je upravené v jeho . Zároveň v štvrtej časti , ktorá sa týka oddlženia, nie je uvedené, že vyhlásením konkurzu by sa prerušovalo alebo zastavovalo daňové konanie. V tejto časti sú upravené právne následky vyhlásenia konkurzu len v súvislosti s prebiehajúcimi súdnymi konaniami ( zákona o konkurze a reštrukturalizácii) a exekučnými a obdobnými vykonávacími konaniami ( ).

13. Žalovaný zdôraznil, že podľa súčasnej platnej právnej úpravy sa úrok z omeškania vyrubuje obligatórne, to znamená, že nie je na úvahe správcu dane, či úrok z omeškania vyrubí, alebo nie, ale je povinný ho vyrubiť, ak si daňový subjekt nesplní peňažnú povinnosť, a to buď v správnej výške alebo v lehote tak, ako to vyplýva z jednotlivých hmotnoprávnych predpisov alebo z rozhodnutia správcu dane. Zároveň poukázal na ustanovenie § 2 ods. l písm. f) Daňového poriadku, podľa ktorého sa daňovým nedoplatkom rozumie dlžná suma dane po lehote splatnosti dane. Keďže v ustanovení § 63 ods. l Daňového poriadku je uvedené, že ukladať povinnosti alebo priznávať práva možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené, nevznikne žalobcovi povinnosť zaplatiť úrok z omeškania len tým, že si nesplnil daňovú povinnosť, ale až jeho vyrubením správcom dane, t. j. až keď správca dane v rozhodnutí o vyrubení úroku z omeškania určí jeho výšku a lehotu splatnosti. Aj keď správca dane v rozhodnutí vyrubil úrok z omeškania od 28.12.2015 do 28.11.2019, t. j. za štyri roky omeškania s platbou, samotná povinnosť žalobcu zaplatiť úrok z omeškania vznikne až jeho vyrubením, resp. jeho splatnosťou, ktorá je v zmysle § 63 ods. 4 Daňového poriadku 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Daňového úradu Košice č. 101379480/2020 zo dňa 02.09.2020. Z uvedeného je zrejmé, že správca dane nemohol úrok z omeškania uplatniť ako pohľadávku podľa štvrtej časti a úrok z omeškania ani nemohol byť vylúčený z uspokojenia, keďže vznikol až po vyhlásení konkurzu, ktorý bol vyhlásený s účinnosťou od 29.01.2019 a zároveň tak, ako je to uvedené v Daňového poriadku, je aj úrok z omeškania považovaný za daň. Vyrubený úrok z omeškania sa zároveň podľa

písm. f) Daňového poriadku stal daňovým nedoplatkom takmer dva roky po vyhlásení konkurzu, a v zmysle § 158 ods. 1 Daňového poriadku sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za istinu pohľadávky, a teda aj tento žalobný dôvod je neopodstatnený. Z uvedených zákonných ustanovení je ďalej zrejmé, že vznikom verejnoprávnej peňažnej sankcie, resp. pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď bol dlžník prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku, t.j. prvý deň lehoty na plnenie, ktorý nastal až vydaním rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania, resp. jeho právoplatnosťou. Z uvedených dôvodov je neopodstatnený aj žalobný dôvod žalobcu vo vzťahu k nevymáhateľnosti pohľadávky podľa ods. l písm. d) , napriek tomu, že povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, ale samotná verejnoprávna peňažná sankcia vznikla až po rozhodujúcom dni. V tejto súvislosti poukázal na právne názory, obsiahnuté v rozsudku sp. zn. Najvyššieho súdu SR. Konštatoval, že vo svojom rozhodnutí sa námietkami žalobcu dostatočne a podrobne zaoberal a vysporiadal a uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre vydanie jeho rozhodnutia, ako aj rozhodnutia správcu dane a ustanovenia na základe ktorých rozhodoval. Posúdením celého rozhodnutia správcu dane, ako aj obsahu predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že postup správcu dane pri vyrubení úroku z omeškania a vydaní predmetného rozhodnutia bol v súlade s platnou právnou úpravou. Postup žalovaného nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu a dôvody žalobcu uvedené v podanej žalobe nemožno akceptovať.

14. V priebehu súdneho konania zaslal správca podstaty A. A. D., E. X, XXX XX F., dlžníka - žalobcu A. B. list zo dňa 31.03.2021, ktorým oznámil správnemu súdu: „(...) mi bolo dňa 30.03.2021 doručené Rozhodnutie Daňového úradu Košice číslo 100479480/2021 zo dňa 23.03.2021, ktorým došlo k zastaveniu daňového exekučného konania začatého rozhodnutím Daňového úradu Košice č. 102044356/2019 zo dňa 28.08.2019, v ktorom sa vymáha od dlžníka A. B. zaplatenie daňového nedoplatku vo výške 1.137,50 €. (...) V odôvodnení zasielaného dokumentu je uvedené, že „V priebehu daňového exekučného konania bolo správcom dane zistené, že ide o pohľadávku vzniknutú do rozhodujúceho dňa, a na ktorú sa vzťahujú účinky podľa 4. časti o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čo je dôvod pre ktorý nie je možné v daňovom exekučnom konaní pokračovať.“

15. Správny súd v konaní podľa ust. a nasl. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, v právnych medziach správnej žaloby ( ), dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

16. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca dňa 20.12.2015 podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2015, v ktorom uviedol vlastnú daňovú povinnosť na úhradu vo výške 173,21 eur. Keďže túto povinnosť si v lehote splatnosti, t. j. do 28.12.2015 nesplnil, správca dane - Daňový úrad Košice rozhodnutím č. 101379480/2020 zo dňa 02.09.2020 vyrubil daňovému subjektu (žalobcovi) úrok z omeškania za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie november 2015 vo výške 103,90 eur. V rozhodnutí špecifikoval spôsob výpočtu úroku z omeškania s poukazom na príslušné ustanovenia Daňového poriadku.

17. Proti citovanému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca dňa 13.10.2019 odvolanie, namietajúc, že správca dane nevzal pri posudzovaní predmetnej veci do úvahy to, že žalobca bol uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 22.01.2019 č. k. , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.01.2019 oddlžený, vzhľadom na ktorú skutočnosť z dôvodov, ktoré korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby, žiadal predmetné daňové konanie zastaviť.

18. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 04.11.2020, č. 101676524/2020.

19. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že toto rozhodnutie nebolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Aj keď v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci, ktorý v danom prípade ani nebol sporný, z tohto vo veci konajúce orgány verejnej správy nevyvodili správny právny záver.

20. Podľa § 2 Daňového poriadku na účely tohto zákona sa rozumie...

b) daňou daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu a miestny poplatok za rozvoj podľa osobitného predpisu, c) daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov, e) daňovou pohľadávkou pohľadávka správcu dane na dani do lehoty splatnosti dane, ak tento zákon neustanovuje inak, f) daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane.

Podľa § 63 ods. 1 Daňového poriadku ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 84 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku daňový nedoplatok zanikne dňom nasledujúcim po úplnom splnení pohľadávok správcu dane vyplývajúcich z potvrdeného reštrukturalizačného plánu, a to v rozsahu pohľadávok, ktoré daňový subjekt na základe schváleného reštrukturalizačného plánu nemusí plniť alebo ktoré nemožno v reštrukturalizácii uspokojiť; rovnako zanikajú aj pohľadávky, ktoré v reštrukturalizačnom konaní neboli riadne a včas prihlásené, tieto pohľadávky alebo ich časti po skončení reštrukturalizácie nemožno dodatočne vyrubiť.

Podľa § 156 ods. 1 Daňového poriadku úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane

a) daň alebo rozdiel dane, b) preddavok na daň, c) splátku dane, d) vybraný preddavok na daň, e) daň vybranú zrážkou, f) zrazenú sumu na zabezpečenie dane.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15%, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15%. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou.

Podľa ods. 6 citovaného zákonného ustanovenia úrok z omeškania sa nevyrubí

a) ak bola daň zaplatená zo zábezpeky na daň, b) ak v jednotlivom prípade podľa odseku 1 nepresiahne 5 eur, ak je správcom dane daňový úrad alebo colný úrad,

c) ak jeho výška v prípade podľa odseku 1 písm. a) alebo súčet úrokov z omeškania za všetky splátky na daň podľa osobitného predpisu za príslušné zdaňovacie obdobie nepresiahne v úhrne 3 eurá, ak je správcom dane obec, d) z úroku z omeškania a pokuty.

Podľa ods. 8 citovaného zákonného ustanovenia úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt bol povinný

a) zaplatiť daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splátku dane alebo sumu na zabezpečenie dane, b) odviesť vybraný preddavok na daň, vybranú daň alebo zrazenú daň.

Podľa § 158 ods. 1 Daňového poriadku daňový nedoplatok sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku.

Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia, ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania, alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania.

Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie správca dane postupuje podľa osobitného predpisu.

Podľa o dani z pridanej hodnoty do 25 dní po skončení každého zdaňovacieho obdobia je povinný podať daňové priznanie každý platiteľ okrem platiteľa registrovaného podľa alebo , ktorý je povinný podať daňové priznanie, ak mu vznikla v zdaňovacom období povinnosť platiť daň, ak v zdaňovacom období dodal tovar oslobodený od dane podľa alebo , dodal tovar podľa , nadobudol tovar s oslobodením od dane podľa alebo ak uplatňuje odpočítanie dane. Platiteľ je povinný zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia.

Podľa o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej iba ) ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len „prednostné pohľadávky“). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku práva na plnenie podľa bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia. Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku.

Podľa vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.

21. Pri posudzovaní predmetnej veci, ako to vyplýva z vyjadrenia žalovaného, vychádzal z právneho názoru Najvyššieho súdu SR, obsiahnutého v jeho rozsudkoch napr. sp. zn. zo dňa 31.01.2018 a sp. zn. zo dňa 23.05.2018, v zmysle ktorých nevyhnutným predpokladom

pre prihlásenie pohľadávky (úroku z omeškania) do reštrukturalizačného konania je existencia takejto pohľadávky, avšak na to, aby bolo možné nejakú pohľadávku úspešne uplatniť, musí byť preukázaná jej existencia v zákonom predvídanej forme - v danom prípade vo forme rozhodnutia podľa § 63 Daňového poriadku. Najvyšší súd SR tento záver nepovažoval za rozporný s právnou úpravou § 158 ods. 5 Daňového poriadku, ukladajúcou správcovi dane postupovať po povolení reštrukturalizácie podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Konštatoval, že nárok na úrok z omeškania za obdobie pred začatím reštrukturalizačného konania nemohol zaniknúť pre neuplatnenie v zmysle , nakoľko v relevantnom období ešte nebol vyrubený zákonom predvídaným spôsobom a pre účely reštrukturalizácie sa nepovažoval za pohľadávku, ktorá by mala byť prihlásená. Preto podľa žalovaného nárok na úrok z omeškania nezanikol v zmysle Daňového poriadku, keďže podľa tohto ustanovenia zanikajú len tie pohľadávky, ktoré vznikli, ale v reštrukturalizačnom konaní neboli riadne a včas prihlásené. Až na základe rozhodnutia správcu dane o povinnosti zaplatiť úrok z omeškania vznikla pohľadávka, ktorá je titulom na prípadné vymáhanie nároku. Žalovaný uviedol, že zo žiadneho ustanovenia Daňového poriadku nevyplýva povinnosť daňového subjektu zaplatiť úrok z omeškania momentom nezaplatenia dane (preddavku dane) v stanovenej lehote bez toho, aby správca dane o vyrubení úroku z omeškania rozhodol. Naopak, povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vznikne daňovému subjektu až momentom, keď správca dane úrok z omeškania právoplatne vyrubí (týmto momentom vznikne aj pohľadávka úroku z omeškania). Úrok z omeškania sa teda môže stať splatným až jeho vyrubením, pretože správca dane až rozhodnutím o vyrubení úroku z omeškania určí jeho výšku a splatnosť.

22. Správny súd si je vedomý svojej judikatúry a aj žalovaným citovanej judikatúry kasačného súdu, no v tejto súvislosti poukazuje na dlhší čas existujúcu dvojkoľajnosť rozhodovania kasačného súdu v týchto prípadoch a na seba nadväzujúcich otázkach, ktoré napokon vyriešil až Veľký senát Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp. zn. z 27.01.2021 tak, že rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania autoritatívne deklaruje existenciu daňovej pohľadávky na úroku z omeškania a určuje jej splatnosť, a slúži predovšetkým na ďalší postup správcu dane pre prípad jej vymáhania. Daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania vzniká na základe zákona, a pri poznaní výšky splatnej dane, dňa jej splatnosti a doby trvania omeškania je táto pohľadávka kvantifikovateľná ku ktorémukoľvek dňu omeškania bez toho, aby bola rozhodnutím správcu dane vyrubená. Právny dôvod i výška takejto pohľadávky pre účely jej prihlásenia v reštrukturalizačnom konaní sú správcovi dane ako veriteľovi známe, a preto skutočnosť, že úroky z omeškania neboli vyrubené rozhodnutím, nebráni správcovi dane ich vyčísleniu až do dňa začatia reštrukturalizačného konania a prihláseniu tejto pohľadávky v uvedenom konaní.

23. Takisto Veľký senát výslovne uviedol, že „právoplatným rozhodnutím o vyrubení sa daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania stáva splatnou a uplynutím lehoty na plnenie nadobúda status daňového nedoplatku. Splatnosť takejto pohľadávky však nie je podmienkou jej vzniku. Vznik pohľadávky na úrokoch z omeškania sa viaže na objektívne právne skutočnosti, ktorými sú existencia splatnej dane, nesplnenie daňovej povinnosti v lehote splatnosti a trvanie omeškania so zaplatením dane (plynutie času), pričom od dĺžky trvania omeškania závisí výška tejto pohľadávky. Sadzbu úrokov z omeškania stanovuje právny predpis (§ 156 ods. 2 daňového poriadku).“

24. Tak, ako Veľký senát považoval za významný argument účel reštrukturalizácie, v preskúmavanej veci, správny súd tiež musí prihliadať na obdobný účel uskutočneného malého konkurzu a následného oddlženia. Ak sa navyše zohľadnia funkcie úroku z omeškania (najmä donucovacia, sankčná, reparačná), ktoré predovšetkým nútia daňového dlžníka k čo najskoršiemu splneniu jeho daňového nedoplatku (tu daň z pridanej hodnoty), a veľkým senátom jasne artikulovaný vznik tejto pohľadávky už v čase omeškania daňového dlžníka (aj pred vyrubením úroku z omeškania), správny súd musí súhlasiť so žalobcom, že prinajmenšom na účely konaní podľa je úrok z omeškania treba považovať za príslušenstvo pohľadávky, ktorou je samotný daňový nedoplatok (kvázi istina), a z ohľadom na čas jeho vyrubenia, ale i existencie.

25. Z dôkazov vykonaných v administratívnom konaní nepochybne vyplýva, že v danom prípade si žalobca svoju daňovú povinnosť, ktorá mu vznikla podaním daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2015, v ktorom uviedol vlastnú daňovú povinnosť na úhradu vo výške 173,21 eur, v lehote podľa § 78 ods. 2 zákona o DPH, t.j. do 28.12.2015, nesplnil. Sporným nie je ani to, že Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 22.01.2019, sp. zn. , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.01.2019, vyhlásil na majetok žalobcu konkurz a vo výroku uviedol, že

žalobcu ako dlžníka, podnikajúceho pod obchodným menom: A. B., s miestom podnikania: C. XXX, XXX XX C., IČO: 35454733, s pozastavenou podnikateľskou činnosťou, zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a že správca dane - Daňový úrad Košice, vydal dňa 02.09.2020 rozhodnutie č. 101379480/2020, ktorým žalobcovi podľa § 156 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku vyrubil úrok z omeškania v sume 103,90 eur za nezaplatenie rozdielu dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie november 2015 v stanovenej lehote, t. j. za 1461 dní omeškania. Z uvedeného vyplýva, že ide o skutkovo aj právne obdobnú vec s vecou posudzovanou Veľkým senátom správneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ktorá však bola orgánmi verejnej správy posúdená v rozpore s jeho právnym názorom, obsiahnutým v rozsudku zo dňa 27.01.2021. K omeškaniu žalobcu došlo v období pred vyhlásením konkurzu, preto správca dane bol v súlade s citovaným právnym názorom oprávnený i povinný pohľadávku na úrokoch z omeškania voči žalobcovi prihlásiť v konkurznom konaní v ustanovenej lehote aj napriek tomu, že táto pohľadávka nebola vyrubená rozhodnutím vydaným podľa § 63 Daňového poriadku, keďže určenie splatnosti pohľadávky správcu dane na úrokoch z omeškania nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o vyrubení nie je podmienkou vzniku a prihlásenia pohľadávky na úrokoch v konkurznom konaní. Jeho postup, v rámci ktorého vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil predmetný úrok z omeškania, vyčíslený za obdobie 1461 dní omeškania, t.j. za obdobie od jeho splatnosti (pred vyhlásením konkurzu) až do vydania predmetného rozhodnutia po vyhlásení konkurzu a oddlžení žalobcu, považujúc ho za rozhodnutie s konštitutívnym účinkom, popiera účel oddlženia, ktorým je zbavenie dlžníka dlhov v rozsahu, v ktorom tieto pohľadávky nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom s tým, že mu zostanú jeho budúce príjmy a budúci majetok.

26. Správny súd dospel k záveru, že právne posúdenie žalovaného správneho orgánu je nesprávne a preto v zmysle zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a taktiež v zmysle zrušil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vrátil vec na ďalšie konanie správnemu orgánu prvého stupňa ( ).

27. V ďalšom konaní bude potrebné, aby konajúci správny orgán zohľadnil vyššie konštatované závery, a na úrok z omeškania hľadel ako na pohľadávku, ktorá vznikla už pred rozhodujúcim dňom. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania ako peňažná sankcia za porušenie povinnosti uhradiť splatnú daň je podľa Zákon o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov vylúčená z uspokojenia voči dlžníkovi v prípade jeho oddlženia (pozri napr. rozhodnutie kasačného súdu č.k. zo dňa 25.05.2021 alebo č.k. zo dňa 25.03.2021)

28. O trovách konania rozhodol správny súd podľa , v zmysle ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

29. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( ).

30. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a (správnych žalobách v sociálnych veciach a vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).