Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/230/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou Annou Lisou v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673 proti žalovanej S. U., nar. XX. X. XXXX, U. XXXX/XX, W. X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, občianske združenie, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, zast. JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom, Dobrovičova 13, Bratislava, o zaplatenie 361,57 eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 137,57 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne z dlžnej sumy od 28.06.2013 do zaplatenia a to v 15-eurových mesačných splátkach splatných vždy ku 25-temu dňu v mesiaci počnúc prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok.

V prevyšujúcej časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 224 eur súd návrh z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Vedľajšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, podal dňa 4. 8. 2014 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 361,57 eur, úrokov z omeškania a na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovanou dve zmluvy o pripojení, na základe ktorých zapožičal žalovanej SIM kartu. Zároveň uzatvoril so žalovanou aj dodatok k zmluve o pripojení a poskytol žalovanej mobilný telefón zn. Sony Xperia J white za kúpnu cenu 6 eur s dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 224 eur. Žalobca v dodatku k zmluve zohľadnil pri určení výšky zmluvnej pokuty výšku zľavy poskytnutej žalovanej pri predaji mobilného telefónu - dohodnutá zmluvná pokuta nie je vyššia ako výška zľavy, ktorá bola žalovanej poskytnutá pri predaji mobilného telefónu. Žalovaná porušila podmienky zmluvy tým, že riadne a včas nezaplatila mesačné úhrady za poskytnuté služby vyfakturované faktúrami za obdobie od 02/2013 - 04/2013. Preto žalobca podal na súd žalobu.

Žalovaná suma pozostávala zo sumy 137,57 eur za neuhradené poskytnuté služby a zo sumy 224 eur titulom zmluvnej pokuty.

Dňa 14. 10. 2014 došlo na súd podanie občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, ktoré prostredníctvom právneho zástupcu s poukazom na ustanovenie vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na podporu žalovanej.

Po doručení žaloby a jej príloh, podaním doručeným súdu dňa 30. 10. 2014 tento vedľajší účastník na strane žalovanej žiadal žalobu zamietnuť v časti o zaplatenie 224 eur, ktoré žalobca požaduje titulom zmluvnej pokuty. Ako dôvod uviedol, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná a teda je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou. Uplatnil si náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia.

Následne podaním doručeným súdu dňa 20. 11. 2014 sa tento vedľajší účastník vyjadroval k uplatnenej náhrade škody vo výške 224 eur, kde žiadal žalobu zamietnuť, pretože nie sú splnené predpoklady pre priznanie náhrady škody v uvedenej výške. Aj v tomto podaní si uplatnil náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä so zmluvami o poskytovaní služieb, dodatkom k zmluve, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., všeobecnými podmienkami spoločnosti Orange Slovensko a.s. na poskytovanie služby Lite TV, faktúrami, pokusom o pokonávku a zistil tento skutkový stav.

Dňa 30. 1. 2013 účastníci konania uzatvorili Zmluvu o poskytovaní služby Lite TV č. J., ktorej predmetom bolo v zmluve špecifikovaných programov a služieb.

Zo Zmluvy o pripojení zo dňa 27. 7. 2005 č. J. vyplýva, že žalovanej bola zapožičaná mikroprocesorová SIM karta, ku ktorej bolo priradené účastnícke číslo XXXXXXXXXX a ktorej predmetom bolo poskytovanie v zmluve špecifikovaných programov a služieb.

Dňa 30. 1. 2013 k zmluve o poskytovaní služieb č. J. bol uzatvorený aj dodatok, na základe ktorého žalobca poskytol žalovanej mobilný telefón zn. Sony Xperia J white za kúpnu cenu 6 eur s tým, že žalovaná je si vedomá, že bežná maloobchodná cena mobilného telefónu bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH, za ktorú Podnik mobilný telefón zo svojho majetku predáva, je 230 eur a toho, že akciová cena telefónu je vo výške rozdielu medzi spotrebiteľskou cenou tohto telefónu a žalobcom poskytnutou zľavou a táto zľava je jej poskytnutá len z dôvodu, že sa zaviazala užívať služby po dohodnutú dobu, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo podniku vznik škody minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu (čl. 2.5 Dodatku).

Žalovaná sa v čl. 2.3. uvedeného Dodatku zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom nepretržite po dobu 24mesiacov od nadobudnutia platnosti dodatku, t.j. zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom, po celú túto dobu bez prerušenia, užívať dohodnuté služby, neuskutočniť žiaden úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy pred uplynutím doby viazanosti, nepožiadať o vypojenie z prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty a ani sa nedopustiť iného konania, na základe ktorého by žalobcovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo vypovedať zmluvu z dôvodu neplnenia povinností a bude mať aktivovaný na SIM karte taký účastnícky program alebo taký variant účastníckeho programu, že nedôjde k porušeniu záväzku uvedeného v bode 2.2. Dodatku.

V prípade porušenia týchto povinností sa žalovaná zaviazala uhradiť v čl. 2.5 dodatku zmluvnú pokutu vo výške 224 eur.

Neoddeliteľnou súčasťou uvedených zmlúv o pripojení sú Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. a Všeobecné podmienky spoločnosti Orange Slovensko a.s. na poskytovanie služby Lite TV

Žalobca vyfakturoval žalovanej poskytnuté služby faktúrami v celkovej výške 137,57 eur a to faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 26. 2. 2013 splatnou dňa 12. 3. 2013 sumu 5 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 26. 2. 2013 splatnou dňa 12. 3. 2013 sumu 31,19 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 26. 2. 2013 splatnou dňa 12. 3. 2013 sumu 53,74 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 26. 3. 2013 splatnou dňa 9. 4. 2013 sumu 32,42 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 26. 4. 2013 splatnou dňa 10. 5. 2013 sumu 5 eur a faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 26. 4. 2013 splatnou dňa 10. 5. 2013 sumu 10,22 eur.

Pokusom o pokonávku zo dňa 13. 6. 2013 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy.

Žalovaná na pojednávaní súhlasila so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jej strane. Poukázala na to, že so žalobcom uzatvorila splátkový kalendár. Potvrdila, že so žalobcom uzatvorila zmluvu o pripojení. Taktiež potvrdila to, že neuhradila sumu za poskytnuté služby, avšak iba z dôvodu, že jej neboli doručované faktúry. Keď sa dozvedela, že má u žalobcu dlh, situáciu vyriešila tak, že uzatvorila so žalobcom splátkový kalendár a to po 15 eur mesačne. Preto je prekvapená, že žalobca podal voči nej žalobu. Vzhľadom na jej majetkové pomery požiadala o povolenie úhrady žalovanej sumy v splátkach po 15eur mesačne.

Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní trvala na podanej žalobe v celom rozsahu. Uviedla, že predmetom konania je úhrada služieb, vyfakturovaných faktúrami vo výške 137,57 eur a úhrada zmluvnej pokuty vo výške 224 eur. Čo sa týka uplatňovanej zmluvnej pokuty, túto nepovažuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože dohodnuté znenie zmluvnej pokuty rozlišuje, v ktorom období sa účastník dostane do situácie, keď nezaplatí úhradu za poskytnuté služby a podľa toho je odstupňovaná výška zmluvnej pokuty. Ak by došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti u žalovanej neskôr, v takom prípade by sa to odzrkadlilo aj na výške zmluvnej pokuty. Žalovanej bola poskytnutá úľava na mobilný telefón a výška zmluvnej pokuty bola dojednaná tak, že sa rovná výške poskytnutej zľavy na mobilnom telefóne. Zároveň poukázala na to, že vedľajší účastník sa vo svojom podaní vyjadril k náhrade škody, ktorá však nie je predmetom konania. Preto má za to, že ak vedľajší účastník v stúpil do konania v časti náhrady škody, ktorá však nie je predmetom konania, teda v tomto prípade nevstúpil do konania vôbec. V prípade, že súd žalobe vyhovie, súhlasil s povolením úhrady dlhu žalovanou v splátkach po 15eur mesačne.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podaná žaloba je dôvodná len čiastočne.

Podľa ustanovenia o elektronických komunikáciách, elektronická komunikačná služba (ďalej len "") je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a služieb a nezahŕňa informačnej spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov sieťami. Verejná je verejne dostupná , o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca. Verejná telefónna je verejná na uskutočnenie a príjem národných a medzinárodných volaní a na prístup k tiesňovým volaniam prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu. Volanie je elektronické komunikačné spojenie zostavené prostredníctvom verejnej telefónnej , ktoré umožňuje obojsmernú komunikáciu v reálnom čase. Prevádzkyschopnosť služieb je také nastavenie prenosových parametrov , pridružených prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo medzi koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim prostredníctvom technologicky rôznych sietí. Užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejne dostupnej . Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje verejne dostupnú a túto ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie . Koncový užívateľ je spotrebiteľ a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb aj poslucháč a divák. Účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné zmluvu o pripojení.

Podľa ustanovenia , o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace . Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej , miesto jej poskytovania a cena za . Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa ustanovenia o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa ustanovenia o elektronických komunikáciách účinného od 1. 11. 2011, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné . Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené , poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ustanovenia o elektronických komunikáciách účinného od 1. 11. 2011, zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a.) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa , b.) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa , 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto , 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c.) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa , d.) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e.) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté , f.) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania , ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g.) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h.) spôsob urovnávania sporov podľa , i.) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľa ustanovenia o elektronických komunikáciách účinného od 1. 11. 2011, účastník je povinný a) používať verejnú v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

Vychádzajúc z dôkazov, predložených zo strany žalobcu súd má za dostatočne preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu platných zmlúv o poskytovaní služieb, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanej SIM kartu.

Na základe uzatvorenej zmluvy žalobca dodal žalovanej a s poukazom na č.l. 6.2 písm. b/ Všeobecných podmienok, je tento povinný platiť cenu za poskytnuté . Súd nepodrobil súdnej kontrole cenu služieb, pretože cena bola jasne a zrozumiteľne dohodnutá a z úradnej moci ex offo súd nezistil ani iné okolnosti, ktoré by indikovali vadnosť právneho úkonu v časti ceny služieb. Preto súd žalobe v časti zaplatenia ceny za dodané 137,57 eur vyhovel, pretože žalovaná ako dlžník má povinnosť z platného záväzku zaplatiť cenu ( ).

Podľa ustanovenia veta prvá , dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 137,57 eur a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia , úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval.

Podľa ustanovenia ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V danom prípade žalovaná požiadala o povolenie úhrady dlhu v splátkach po 15eur mesačne z dôvodu, že svoj dlh nie je schopná uhradiť naraz. Poukázala na to, že na takejto výške splátky sa dohodla so žalobcom aj mimosúdne. Je nezamestnaná a jej jediným príjmom je čiastočný invalidný dôchodok vo výške 112 eur mesačne. Býva v spoločnej domácnosti s manželom, ktorý poberá aktivačný príspevok 60eur a príspevok na bývanie 89 eur mesačne. V súlade s citovaným ustanovením, po zhodnotení majetkovej, zárobkovej a sociálnej situácie žalovanej, ako aj vzhľadom na výšku priznanej sumy, súd jej povolil uhradiť dlžnú sumu splátkami po 15 eur mesačne s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky, žalovaná stratí túto výhodu splátok.

Po vykonanom dokazovaní však súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 224 eur.

Žalobca svoje právo na zmluvnú pokutu odvíja od dodatku k zmluve o pripojení, ktorá patrí k spotrebiteľským zmluvám v zmysle ustanovenia a nasl. . Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie ( ). Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je súčasťou formulárovej zmluvy. Žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania (viď výpis z Obchodného registra na spoločnosť žalobcu a vymedzený predmet činnosti) a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (, ). Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade žalovaná nemala možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. Žalovaná ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne nevyjednala vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

Podľa ustanovenia , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ustanovenia , za neprijateľné podmienky, uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve o pripojení, týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy.

Tak, ako je dojednaná zmluvná pokuta v zmluve o pripojení, ju považuje súd za neprimeranú sankciu. Dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia spotrebiteľa nijako neobmezuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty, ktorú súd považuje za neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo. Je pritom zrejmé, že žalobca odvíja právo na zaplatenie zmluvnej pokuty od nesplnenia povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté . Po vyčerpaní služieb v rámci zvoleného účastníckeho programu pritom dodávateľ preukázateľne už neposkytuje spotrebiteľovi za tak zvýhodnené ceny, ako je to v rámci dojednaného programu, preto zmluvná pokuta v tomto rozsahu pôsobí ešte neprimeranejšie. Zmluvná pokuta bola dojednaná len pre prípad nezaplatenia splatnej ceny za , resp. porušenia povinností upravených vo vymedzených článkoch dodatku, ktoré nesúvisia s predajom mobilného telefónu alebo iného koncového zariadenia, ktorým užívateľ prijíma . Predajná cena takéhoto koncového zariadenia a výška zľavy nemajú žiadny vplyv na posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty.

Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v , a to v ustanovení a nasl. a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách, preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v ustanovení . je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa podľa názoru súdu uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam a nasl. , ide o všeobecnejšiu úpravu.

Žalobca ako dodávateľ požaduje svoj nárok na zmluvnú pokutu z neprijateľnej zmluvnej podmienky, preto súd v tejto časti žalobu zamietol a to aj vrátane úroku z omeškania.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie , podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V danom prípade mal žalobca v konaní úspech len čiastočný, pretože súd žalobe vyhovel len v časti o zaplatenie 137,57 eur (38,05%), čo je neúspechom žalovanej. V časti o zaplatenie 224 eur (61,95%) však súd žalobu zamietol, čo je úspechom žalovanej. Z uvedeného vyplýva, že vo väčšej miere bola v konaní úspešnejšia žalovaná, ktorej patrí náhrada trov konania po odpočítaní jej neúspechu od úspechu, vo výške 23,90% z celkových trov konania, na ktoré by mala nárok pri plnom úspechu. Žalovaná si však náhradu trov konania neuplatnila, žiadne trovy konania jej nevznikli. Preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Vedľajší účastník na strane žalovanej si uplatnil trovy právneho zastúpenia. Súd má za to, v danej veci ide o rutinnú záležitosť, ktorá je zvládnuteľná prostredníctvom administratívy vedľajšieho účastníka a na ktorú nebola potrebná odborná pomoc zvoleného advokáta. Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej individualizáciou na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Je potrebné rozlišovať, že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania ( vrátane tých, ktoré vznikli v súvislosti so zastupovaní advokátom ) totiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať advokátom. Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa účastníkom náhrada trov konania nepriznáva ( napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a ďalšími ) a účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy účelne nevynaložil, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti, nemožno považovať za trovy účelné. Preto súd s poukazom na vyššie uvedené vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal ( viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. X L. zo dňa 19.03.2014 ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).