Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22P-14-2014.pdf
PDF · 73.01 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-22P/14/2014
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov - matky: C. V., bytom Y. XXX/XX, J., O. republika a otca: G. F., bytom B. 4, XXX XX L., v konaní o návrhu otca na úpravu styku s maloletým dieťaťom, takto
rozhodol:
Súd vyhlasuje, že n e m á p r á v o m o c vo veci rodičovských práv a povinností voči maloletému dieťaťu Y. F., nar. XX.XX.XXXX, s obvyklým pobytom v Českej republike.
Súd konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.10.2014 žiadal otec o zmenu úpravy styku otca s maloletou z dôvodu, že od roku 2011 nemá s maloletou žiadny kontakt, nakoľko matka maloletej mu v styku bráni. Bez jeho vedomia a súhlasu matka maloletú zobrala do Českej republiky. Otec v návrhu uviedol, že sa viacnásobne pokúšal skontaktovať s matkou maloletej, avšak bezúspešne. Až po obdržaní návrhu na osvojenie a zmenu priezviska maloletej od súdu Praha 9 sa dozvedel adresu, kde sa maloletá môže zdržiavať.
V rámci prípravy konania súd zistil, že maloletá sa od mája 2011 zdržiava na území Českej republiky, adresa trvalého bydliska matky Bratislava- Dúbravka má len evidenčný charakter, matka ani maloletá sa na území Slovenskej republiky fakticky nezdržiavajú.
Podľa § 24 ods. 1 prvá veta Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt.
Podľa § 39 ods. 1 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť.
Miestom terajšieho bydliska, a teda aj obvyklého pobytu maloletého dieťaťa je Česká republika, kde sa maloletá zdržiava a býva od mája 2011.
V medzinárodných právnych nástrojoch je pojem "obvyklý pobyt" už v súčasnosti používaným štandardným pojmom. Keďže jeho definícia nie je nikde obsiahnutá, súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí zobrať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. Treba však v tejto súvislosti zdôrazniť, že medzinárodné právo súkromné sa neopiera o koncept obvyklého pobytu, ako ho môže chápať vnútroštátne právo toho-ktorého štátu, ale používa ho ako autonómny koncept medzinárodného práva súkromného. V kontexte slovenského právneho poriadku a jeho terminológie preto pojem obvyklý pobyt nie je možné stotožňovať s technicko-právnym pojmom trvalý pobyt a ani s pojmom bydlisko. Pre koncept obvyklého pobytu je totiž typickým jeho objektívny charakter. Podstatným je, kde sa osoba fakticky prevažne zdržiava a kde je ťažisko jej každodenného života, ako aj úmysel osoby zdržiavať sa na nejakom mieste. V tomto smere je teda významná najmä skutočnosť, kde sa osoba zdržuje, kde pracuje, študuje a pod. Pri posudzovaní obvyklého pobytu dieťaťa je navyše potrebné vziať do úvahy v závislosti od veku dieťaťa aj skutočnosť, kde je obvyklý pobyt osoby, ktorá sa stará o dieťa, kde dieťa navštevuje predškolské alebo školské zariadenie a pod. Zároveň nemožno pri posudzovaní obvyklého pobytu opomenúť ani cieľ, ktorý prijatie tohto pojmu ako kritéria určujúceho právomoc súdov sledovalo. Týmto cieľom bola predovšetkým snaha o aplikáciu kritéria, ktoré je voči dotknutej osobe najspravodlivejšie a ktoré zabezpečuje, aby o veci týkajúcej sa určitej osoby konal súd štátu, ktorý je k danej osobe "najbližší". To znamená súd miesta, kde sa dotknutá osoba nachádza, aby sa táto mohla bez problémov v konaní vyjadriť a tohto sa zúčastniť, a kde je predpoklad, že sa nachádza väčšina dôkazných prostriedkov potrebných pre rozhodovanie vo veci.
V danom prípade ide o kompetenčné vymedzenie právomoci súdu štátu obvyklého pobytu maloletých detí, ktoré znamená oprávnenie a tomu zodpovedajúcu povinnosť prejednať sporovú vec pod svojou jurisdikciou.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci ( podmienky konania ).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.
Súd predtým než začal v predmetnom spore konať vo veci samej, zisťoval, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže pokračovať v konaní. Jednou z podmienok konania je aj právomoc súdu, v danej veci právomoc slovenského súdu na konanie s poukazom na medzičasom definitívne stabilizovaný obvyklý pobyt maloletého dieťaťa v Českej republike.
Podľa článku 5 ods. 1 oznámenia MZV SR č. 344/2002 Z.z. v znení zmien právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa obvyklý pobyt.
Podľa článku 5 ods. 2 oznámenia MZV SR č. 344/2002 Z.z. v znení zmien ak dôjde k zmene obvyklého pobytu dieťaťa na územie iného zmluvného štátu, nadobudnú s výnimkou ustanovenia článku 7 právomoc orgány štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa.
Podľa článku 8 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
Podľa článku 17 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci iného členského štátu, aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
Súd musí konštatovať, že nie je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby vo veci rodičovských práv a povinností konal slovenský súd aj s ohľadom na možnosť vykonávať dôkazné prostriedky či viesť výkon rozhodnutia, keďže matka i maloleté dieťa majú miesto svojho bydliska v Českej republike. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, t.j. nemá právomoc a pre neodstrániteľnú prekážku konanie vedené na tunajšom súde zastavil. Súd v prípade právomoci súdu cudzieho štátu nemá povinnosť postúpiť vec tomuto súdu. S poukazom na čl. 8 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje Nariadenie (ES) č. 1347/2000 (Brusel II bis), majú právomoc súdy členského štátu obvyklého pobytu dieťaťa, a teda právomoc v danej veci konať má súd v Českej republike. Preto je potrebné, aby si otec uplatnil svoje práva novým návrhom na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu práve na príslušnom súde v Českej republike.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.