Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24P-255-2014.pdf
PDF · 77.46 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/255/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého P. O., G.. XX.X.XXXX, K. K. XX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúceho z matky: M. O., G.. XX.X.XXXX, bytom K. XX a P. W., G.. XX.X.XXXX, bytom C., O. XX, v konaní o úpravu práv a povinností, takto
rozhodol:
S ch v a ľ u j e rodičovskú dohodu v znení:
Z v e r u j e mal. P. O., G.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. P. O., G.. XX.XX.XXXX sumou výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku, opakovane do budúcna.
Stretávanie otca s mal. dieťaťom n e u p r a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa XX.X.XXXX bol tunajšiemu súdu doručený návrh, ktorým sa matka maloletých domáhala úpravy práv a povinností k maloletému P. O., G.. XX.X.XXXX, s tým že žiadala maloletého zveriť do svojej osobnej starostlivosti a zo strany otca určiť výživné v sume XX,- Eur mesačne.
Na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX bol vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov a títo sa vzdali práva podať odvolanie.
Predmetom konania bola úprava výkonu rodičovských práv a povinností.
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ZR“ ), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon
ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods.4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods.5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 157 ods.3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Vzhľadom na to, že na pojednávaní, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku sa účastníci vzdali odvolania, súd s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie využil skrátenú formu písomného vypracovania rozsudku.
Matka maloletého je v súčasnosti nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, hľadá si zamestnanie, je poberateľkou rodinných prídavkov a dávky v hmotnej núdzi vo výške XXX Eur mesačne. Otec maloletého pracuje ako profesionálny vojak jeho čistý mesačný príjem sa pohybuje okolo X.XXX,- Eur.
Na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie, pretože všetci
účastníci sa po vyhlásení rozhodnutia výslovne vzdali práva na jeho podanie (§ 207 ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.