Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/75/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Petra Dumana v právnej veci žalobcu: effect house, s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 2, Bratislava – mestská časť Staré Mesto 811 07, IČO: 50 041 193, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 951 087 proti žalovanému: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, so sídlom Cesta na Červený most 6, 814 06 Bratislava, IČO: 31 755 194, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo konania: PUSR-2021/4578-2/24986/22/NEM zo dňa 8.4.2021, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovaného Pamiatkového úradu Slovenskej republiky číslo konania: PUSR-2021/4578-2/24986/22/NEM zo dňa 8.4.2021 ako aj rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu Trnava Č.: KPUTT-2021/979-1/2495 zo dňa 20.1.2021 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. Žalobca má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou správnemu súdu dňa 30.6.2021 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo konania: PUSR-2021/4578-2/24986/22/NEM zo dňa 8.4.2021, ktorým tento postupom podľa ust. o ochrane pamiatkového fondu a podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu – Krajského pamiatkového úradu Trnava č. KPUTT-2021/979-1/2495 zo dňa 20.1.2021. V rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu bolo konštatované, že žalobca ako právnická osoba v zmysle (ďalej len pamiatkový zákon) sa dopustil iného správneho deliktu podľa pamiatkového zákona na tom základe, že po uložení mu povinnosti zabezpečiť vykonanie záchranného pamiatkového – archeologického výskumu (ďalej len archeologický výskum) na stavbe „Obytný súbor 11 RD, A. - B., neskôr vystupujúcej pod názvom „Obytný súbor B. C. D.“ na pozemkoch s parcelným č. 35/2-8, 39/3-4 a 40/3-13 v katastrálnom území B. E. A. v zmysle záväzného stanoviska KPÚ Trnava č. TT-11/1181-2/4966/ČAN zo dňa 25.8.2011 nezabezpečil realizovanie archeologického výskumu podľa záväzného stanoviska KPÚ Trnava v čase prebiehajúcich zemných prác stavby v období február 2017 až júl 2018. Za tento správny delikt bola žalobcovi podľa v nadväznosti na pamiatkového zákona uložená pokuta vo výške 7 000 eur, ktorú mal žalobca zaplatiť Pamiatkovému úradu SR na príjmový účet Pamiatkového úradu SR v štátnej pokladnici do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu bolo konštatované, že na základe záväzného stanoviska KPÚ Trnava č.: TT-11/1181-2/4966/ČAN zo dňa 25.8.2011 bolo nutné vykonať archeologický výskum pozostávajúci zo sledovania výkopových prác, dočistenia, odkrývania a následnej záchrany a dokumentácie archeologických situácií a archeologických nálezov. Vzhľadom na skutočnosť, že na „Obytný súbor B. C. D.“ nachádzajúci sa v katastrálnom území B. E. A. bol nariadený archeologický výskum ako opatrenie na záchranu archeologických nálezov predpokladaných na jej mieste a vzhľadom k tomu, že nedošlo k odovzdaniu výskumnej dokumentácie, bol žalobca dňa 4.8.2020 vyzvaný, aby výskumnú dokumentáciu KPÚ Trnava do 7 dní odo dňa doručenia výzvy predložil. Nakoľko táto výzva bola zo strany žalobcu ignorovaná, tak zo strany prvostupňového správneho orgánu začalo správne konanie o uložení pokuty za iný správny delikt podľa § 42 ods. 1 písm. l) pamiatkového zákona, a to oznámením KPÚ Trnava č. KPUTT-2020/15620-2/93834/SI zo dňa 24.11.2020, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 25.11.2020.

Podkladom pre toto rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo záväzné stanovisko KPÚ Trnava č. KPUTT-2016/7617-2/19700/SI zo dňa 17.3.2016 v spojení so záväzným stanoviskom č. TT-11/1181-2/4966/ČAN zo dňa 25.8.2011, z ktorého vyplývala povinnosť pre stavebníka stavby zabezpečiť vykonanie archeologického výskumu za podmienok a v rozsahu podľa predmetného záväzného stanoviska. Skutočnosť, že žalobca bol stavebníkom predmetnej stavby, mal KPÚ Trnava za preukázanú najmä oznámením č. 1218/2016-0002/SOcÚ o začatí územného konania a o upustení ústneho konania vydaného Mestom A. dňa 6.4.2016, kde žalobca vystupuje ako navrhovateľ. KPÚ Trnava ďalej vychádzal z oznámenia č. 3856/2016-002/SOcÚ o začatí stavebného konania a o upustení ústneho konania vydaného Mestom A. dňa 10.10.2016, kde spoločnosť vystupuje priamo ako stavebník.

Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový správny orgán konštatoval, že protiprávny stav v podobe nezabezpečenia realizovania pamiatkového výskumu podľa záväzného stanoviska KPÚ Trnava bol vyvolaný vo februári 2017, kedy došlo k prvým výkopovým prácam, čo vyplýva z tvrdenia samotnej obvinenej spoločnosti – žalobcu počas ústneho pojednávania dňa 17.12.2020. Znamená to, že najskôr od 1.2.2017 začala plynúť objektívna 5 ročná prekluzívna doba na vyvodenie zodpovednosti za iný správny delikt v zmysle ust. § 43 ods. 4 pamiatkového zákona, a teda nedošlo k zániku zodpovednosti za iný správny delikt z dôvodu preklúzie. Čo sa týka subjektívnej prekluzívnej doby, tak tá začala plynúť dňa 17.12.2020, teda v deň, kedy sa KPÚ Trnava dozvedel na ústnom pojednávaní, že záchranný pamiatkový výskum nebol vykonaný. Podľa správnych orgánov žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu, ktorý sa mu kladie za vinu, a preto mu prvostupňový správny orgán uložil pokutu vo výške 7 000 eur z možného rozpätia od 300 do 1 000 000 eur. S poukazom na ust. § 43 ods. 5 pamiatkového zákona bolo prihliadané pri určení výšky pokuty na závažnosť konania, závažnosť nepriaznivých zmien kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia, význam kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia, archeologického nálezu alebo archeologického náleziska a na rozsah hroziacej alebo spôsobenej škody.

Proti tomu rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal v podstate rovnaké skutočnosti ako uviedol v správnej žalobe.

Rozhodnutím žalovaného číslo konania: PUSR-2021/4578-2/24986/22/NEM zo dňa 8.4.2021 odvolací správny orgán zamietol odvolanie žalobcu, pričom preskúmal v celom rozsahu rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu postupom podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku a poukázal na to, že zodpovednosť právnickej osoby za správny delikt sa riadi princípom objektívnej zodpovednosti. V tejto súvislosti zdôraznil, že správny orgán neprihliada na zavinenie ako subjektívnu stránku skutku,

t.j. pri posudzovaní zodpovednosti neprihliada na bližšie okolnosti spáchania správneho deliktu, pretože na zodpovednosť za správny delikt postačuje existencia samotného protiprávneho stavu. K námietke žalobcu, že predmetné záväzné stanovisko zo dňa 25.8.2011 nebolo použité v trojročnej lehote, a teda v zmysle ust. § 44a pamiatkového zákona malo podľa žalobcu stratiť platnosť, žalovaný uviedol, že po predložení projektovej dokumentácie k územnému a stavebnému povoleniu zo dňa 9.3.2016 zo strany obvineného ako investora, vydal KPÚ v Trnave dňa 17.3.2016 záväzné stanovisko č. KPUTT-2016/7617-2/19700/SI, v ktorom uviedol, že požaduje vo veci zámeru „Obytný súbor Královianky pre rodiny“ dodržanie podmienok predmetného záväzného stanoviska a ich premietnutie do územného rozhodnutia a stavebného povolenia, čo bolo splnené rozhodnutím Mesta A. o umiestnení stavby č. 1218/2016-0003/SOcÚ zo dňa 8.6.2016 a rozhodnutím Mesta A. č. 3856/2016-003/SOcÚ zo dňa 16.12.2016, ktoré odkazuje na skôr vydané územné rozhodnutie. Podmienky predmetného záväzného stanoviska boli taktiež premietnuté do rozhodnutia Okresného úradu Dunajská Streda č. OU-DS- OSZP-2016/014841-08 zo dňa 13.12.2016.

Pokiaľ ide o výšku udelenej pokuty tak žalovaný konštatoval, že táto má tak represívnu ako aj výchovnú funkciu a vzhľadom na zistený skutkový stav je ju potrebné považovať za primeranú, riadne odôvodnenú. Pri jej určovaní žalovaný zohľadnil priznanie obvineného ako poľahčujúcu okolnosť. Žalovaný mal ďalej za to, že žalobca nezabezpečil predpísaný záchranný archeologický výskum v zmysle predmetného záväzného stanoviska o nevyhnutnosti realizácie výskumu v priestore stavby, „Obytný súbor 11 R.D, A. – B.“.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu, žiadal rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že platnosť záväzného stanoviska z roku 2011 uplynula dňa 25.8.2014, pretože v stanovenej trojročnej lehote od jeho vydania nedošlo k použitiu záväzného stanoviska z roku 2011 na účel, pre ktorý bolo vydané, pretože výkopové a zemné práce začal žalobca uskutočňovať až vo februári 2017, t.j. takmer o 6 rokov neskôr. Mal za to, že na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že podmienky záväzného stanoviska z roku 2011 boli zapracované do územného rozhodnutia mesta A. č. 3789/2011-003/SOcÚ zo dňa 9.1.2012 ako nesprávne uvádza žalovaný vo svojom rozhodnutí. Na základe týchto zistení a skutočností záväzné stanovisko z roku 2016 teda odkazovalo na v tom čase už dva roky neplatné záväzné stanovisko z roku 2011, a preto zo strany žalobcu nemohlo dôjsť k porušeniu povinnosti vykonať archeologický výskum, nakoľko takúto povinnosť v danom období žalobcovi neukladalo žiadne platné rozhodnutie ani záväzné stanovisko Krajského pamiatkového úradu v Trnave. Pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty, tak túto považoval za neprimerane vysokú, nakoľko správne orgán nedostatočne zohľadnili závažnosť údajného protiprávneho konania žalobcu.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 25.8.2021, doručenom správnemu súdu 31.8.2021 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Nesúhlasil s konštatovaním žalobcu, že by záväzné stanovisko KPÚ Trnava č. TT-11/1181-2/4966/ČAN zo dňa 25.8.2011 stratilo v stanovenej trojročnej lehote platnosť, pretože na základe rozhodnutia Mesta A. č. 3789/2011-003/SOcÚ zo dňa 9.1.2012 boli na strane 10 premietnuté všetky podmienky vyplývajúce zo záväzného stanoviska z roku 2011, čo znamená, že toto záväzné stanovisko bolo použité na svoj účel a aplikácia ust. § 44a pamiatkového zákona preto neprichádza do úvahy. Okrem toho následne v roku 2016 došlo k vydaniu ďalšieho záväzného stanoviska zo strany KPÚ Trnava, ktoré odkazuje na záväzné stanovisko z roku 2011. V tejto súvislosti ďalej považoval za potrebné uviesť, že nie je možné vnímať ako vadu skutočnosť, že v záväznom stanovisku z roku 2016 sú uvedené nad rámec parcely č. 40/14-16, keďže z obsahu záväzného stanoviska z roku 2016 je zrejmé, že tak ako tie, ktoré boli predmetom záväzného stanoviska v roku 2011, tak aj tie, ktoré boli pridané v záväznom stanovisku v roku 2016 majú dodržať všetky podmienky v zmysle záväzného stanoviska z roku 2011. Pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty žalobcovi

poukázal na to, že správne orgány v zmysle § 43 ods. 5 pamiatkového zákona zohľadnili vo vzťahu k výške uloženej pokute všetky poľahčujúce a priťažujúce okolnosti tak ako je to konštatované a zdôvodnené v prvostupňovom správnom rozhodnutí. Na záver uviedol, že na ústnom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 17.12.2020 žalobca ako stavebník prostredníctvom svojich konateľov uviedol, že sa cítia byť vinní zo spáchania iného správneho deliktu, ktorý sa im kladie za vinu, čo znamená, že žalobca na ústnom pojednávaní priznal vinu za spáchaný iný správny delikt.

Podľa § 30 ods. 4 pamiatkového zákona záväzné stanovisko krajského pamiatkového úradu sa vyžaduje ku všetkým rozhodnutiam iných orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ktorými môžu byť dotknuté záujmy chránené týmto zákonom. Orgán štátnej správy a orgán územnej samosprávy, ktorý vedie konanie, v ktorom môžu byť dotknuté záujmy ochrany pamiatkového fondu, môže vo veci samej rozhodnúť až po doručení právoplatného rozhodnutia alebo záväzného stanoviska orgánu štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu.

Podľa § 35 ods. 7 pamiatkového zákona o nevyhnutnosti vykonať pamiatkový výskum podľa odseku 4 rozhoduje krajský pamiatkový úrad na podnet stavebného úradu, pamiatkového úradu, z vlastného podnetu, na základe žiadosti vlastníka alebo správcu. Krajský pamiatkový úrad bezodkladne zašle rozhodnutie o vykonaní pamiatkového výskumu stavebnému úradu.

Podľa § 39 ods. 10 pamiatkového zákona osoba podľa § 35a ods. 1 alebo § 36 ods. 4, ktorá vykonáva pamiatkový výskum, je povinná predložiť výskumnú dokumentáciu pamiatkovému úradu na posúdenie. Pamiatkový úrad k predloženej výskumnej dokumentácii do 30 dní vydá stanovisko. V stanovisku uvedie, či výskumná dokumentácia spĺňa formálne a odborné náležitosti. Ak výskumná dokumentácia nespĺňa náležitosti, pamiatkový úrad ju vráti na prepracovanie a opätovné predloženie. Ak výskumná dokumentácia spĺňa všetky náležitosti, pamiatkový úrad ju zašle osobe, ktorá výskum vykonala, spolu so stanoviskom. Stanovisko pamiatkového úradu k výskumnej dokumentácii zasiela pamiatkový úrad aj osobe, ktorej bol výskum nariadený alebo povolený.

Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a žalobných bodov ( a ) napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu ako i postup predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného ( ), pričom vo veci rozhodol postupom podľa bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.

V prvom rade správny súd považuje za potrebné uviesť, že rozhodovanie krajského pamiatkového úradu o archeologickom výskume sa všeobecne opiera o predpoklad existencie archeologického nálezu alebo náleziska, ktorý vychádza z vyhodnotenia riešeného územia na základe evidovaných nálezov a nálezísk z realizovaných výskumov. V danom prípade z obsahu záväzného stanoviska Krajského pamiatkového úradu v Trnave č. TT-11/1181-2/4966/ČAN zo dňa 25.8.2011 vyplýva, a to z bodov 3. a 4. tohto záväzného stanoviska, že výskum mal pozostávať zo sledovania výkopových prác, dočistenia, odkrývania, následnej záchrany a dokumentácie archeologických situácií a nálezov, pričom v mieste nálezu budú ďalšie zemné práce pokračovať metódami archeologického výskumu podľa pokynov osoby

oprávnenej na vykonanie archeologického výskumu, resp. v prípade, že sa na mieste stavby uskutočňuje skrývka ornice, alebo iný druh prípravných zemných prác ešte pred začatím samotnej stavby, je nutné archeologický výskum začať už v tejto fáze. Z obsahu tohto pôvodného záväzného stanoviska je zrejmé, že povinnosť vykonania archeologického výskumu je viazaná na vykonávanie výkopových prác, dočistenia, odkrývania a následnej záchrany a dokumentácie archeologických situácií a nálezov, prípadne s uskutočňovaním skrývky ornice, pričom z výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že žalobca nezabezpečil podľa tohto záväzného stanoviska realizovanie archeologického výskumu v čase prebiehajúcich zemných prác stavby v období február 2017 až júl 2018. V tejto súvislosti súd poukazuje najmä na to, že záväzné stanovisko Krajského pamiatkového úradu zo dňa 25.8.2011 má platnosť tri roky odo dňa vydania, ak nedôjde k jeho použitiu na účel, pre ktorý je určené. Je nepochybné, že zemné práce na stavbe začali až v období február 2017 až júl 2018, pričom na základe takto zistených skutočností možno konštatovať, že toto záväzné stanovisko dňa 25.8.2014 stratilo platnosť, pretože v skutočnosti sa práce začali realizovať až vo februári 2017. Znamená to, že ak takéto práce za účinnosti záväzného stanoviska z roku 2011 neboli realizované, nebolo ani povinnosťou žalobcu vykonať archeologický výskum podľa tohto záväzného stanoviska. Toto konštatovanie nemôže zmeniť ani záväzné stanovisko Krajského pamiatkového úradu č. KPUTT-2016/7617-2/19700/SI zo dňa 17.3.2016, ktoré požaduje vo veci zámeru „Obytný súbor B. C. D.“ na pozemkoch parc.č. 35/2-8; 39/3, 4 a 40/3-16 v katastrálnom území B. E. A. dodržanie podmienok záväzného stanoviska č. TT-11/1181-2/4966/ČAN zo dňa 25.8.2011 a ich premietnutie do územného rozhodnutia a stavebného povolenia, pretože ako už bolo vyššie uvedené pôvodné záväzné stanovisko stratilo dňa 25.8.2014 platnosť.

Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam nebolo preto dôvodné uložiť žalobcovi pokutu vo výške 7 000 eur za iný správny delikt podľa § 42 ods. 1 písm. l) pamiatkového zákona, ktorého sa žalobca mal dopustiť tým, že nezabezpečil realizovanie archeologického výskumu podľa záväzného stanoviska KPÚ TT č. TT-11/1181-2/4966/ČAN zo dňa 25.8.2011 v čase prebiehajúcich zemných prác stavby „Obytný súbor B. C. D.“ v období február 2017 až júl 2018.

Vzhľadom k vyššie uvedenému súd rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to s poukazom na ust. , nakoľko správne orgány vec nesprávne právne posúdili.

O trovách konania súd rozhodol podľa , keď procesne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trnave pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.