Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37C-118-2010.pdf
PDF · 92.16 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-37C/118/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudcom, Mgr. Kamilom Petrovičom, v právnej veci navrhovateľky : B. M., nar. XX.X.XXXX, naposledy trvale bytom O. 6, I., toho času na neznámom mieste, zast. opatrovníkom: JUDr. Antónia Svičinová, zamestnankyňa OS Košice - okolie, proti odporcovi : B. M., nar. X.X.XXXX, trvale bytom U. 5, I., v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, takto
rozhodol:
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 6.8.2010, doplneným na informatívnom výsluchu dňa 30.11.2010, domáhala, aby súd zaviazal odporcu platiť jej príspevok na výživu rozvedeného manžela v sume 200 eur mesačne vždy do 15-tého dňa kalendárneho mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že je nezamestnaná a jej jediný príjem predstavuje dávka v hmotnej núdzi vo výške 125,57 eur. Svoje skutkové tvrdenia navrhovateľka doplnila písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 3.9.2010, keď uviedla, že má zdravotné problémy so srdcom, štítnou žľazou, pravidelne navštevuje ortopedickú ambulanciu. V súvislosti s nepriaznivým zdravotným stavom jej vznikajú výdavky na lieky vo výške 40 eur mesačne. Mesačne výdavky na bývanie predstavujú výšku 220 eur. S úhradou výdavkov jej pomáha rodina.
Odporca uplatnený nárok navrhovateľky v konaní neuznal. Vo svojom písomnom podaní, doručenom tunajšiemu súdu dňa 31.12.2010, k návrhu na svoju obranu uviedol, že jeho mesačný príjem predstavuje výšku 530 eur, z ktorého doposiaľ spláca dlhy, ktoré vznikli ešte počas trvania manželstva s navrhovateľkou, pričom výška splátok predstavuje mesačne sumu 467,79 eur. V súčasnosti žije v spoločnej domácnosti so svojou družkou, ktorá mu prispieva na živobytie. Navrhovateľka odporcu psychicky aj fyzicky napádala. Po poslednom fyzickom napadnutí, za ktorý bola navrhovateľka právoplatne odsúdená, podal odporca návrh na rozvod.
Okresný súd Košice II ako súd prvého stupňa v predmetnej veci rozhodol rozsudkom zo dňa 20.7.2011, č. k. 37C/118/2010-80 tak, že návrh navrhovateľky zamietol a o trovách konania si súd vyhradil rozhodnúť samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie.
O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 27.5.2013, č. k. 8CoP/414/2012-125 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu vyplynula pre súd prvého stupňa povinnosť náležite zistiť
majetkové pomery odporcu, prihliadnuť na príčiny, ktoré viedli k rozvratu medzi manželmi a v prípade, že súd dospeje k záveru o dôvodnosti podaného návrhu navrhovateľky na priznanie príspevku na rozvedenú manželku, posúdiť rozsah príspevku vzhľadom na primeranú výživu.
Podľa ust. § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Vzhľadom na to, že súdu sa nepodarilo doručiť navrhovateľke súdne zásielky, súd vykonal šetrenie pobytu navrhovateľky, avšak súdu sa nepodarilo zistiť jej pobyt, preto jej bol v zmysle ust. § 29 ods. 2 O.s.p. uznesením zo dňa 27.7.2012, č. k. 37C/118/2010-120, ustanovený opatrovník na zastupovanie v konaní.
Súd vykonal vo veci dokazovanie v nasledujúcom rozsahu a z vykonaných dôkazov zistil nasledujúci skutkový stav.
Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 2.3.2007, č. k. 42C/84/2006-22, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.3.2007. Zo súdneho spisu súd zistil, že príčinou rozvratu manželstva účastníkov boli rozdielne názory na vedenie manželstva a rodinného života, pričom tieto rozpory medzi účastníkmi vyústili do fyzického napadnutia odporcu navrhovateľkou, za čo bola právoplatne odsúdená rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 7.3.2006, sp. zn. 7T/14/2006, za trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1, 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona, a to na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Navrhovateľke bolo zároveň uložené aj ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou (pripojený spis Okresného súdu Košice II sp. zn. 42C/84/2006).
Navrhovateľka bola poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke, a to v júny 2010 v sume 68,47 eura, od júla 2010 do decembra 2010 v sume 125,57 eura mesačne, v januári 2010 v sume 62,50 eura, v marci 2011 v sume 16,94 eura a v apríli 2011 v sume 87,47 eura (potvrdenie ÚPSVaR Košice na č. l. 94 až 97).
Odporca v rozhodnom období bol zamestnaný v spoločnosti POTRUBIE, a.s., so sídlom Mládežnícka 2, Košice, kde dosahoval priemerný čistý príjem 531 eur (potvrdenie o príjme na č. l. 58).
Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Suché mýto 4, Bratislava ako veriteľ a účastníci konania ako dlžníci uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol účastníkom úver vo výške 350.000,- Sk (11.617,87 eura), ktorý sa účastníci zaviazali splácať mesačnými splátkami vo výške 6.571,- Sk (218,11 eura), pričom splatnosť prvej splátky bola dňa 20.6.2005 a konečná splatnosť úveru dňa 20.5.2011 (Zmluva o splátkovom úvere č. 0446359456 na č. l. 47). Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava ako veriteľ a účastníci konania ako dlžníci uzavreli dňa 25.5.2004 Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol účastníkom mimoriadny medziúver vo výške 200.000,- Sk, t. j. 6.638,78 eura (Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere na č. l. 50). Spoločnosť GE Money, a.s. so sídlom Bottova 7, Bratislava ako veriteľ a odporca ako dlžník uzavreli dňa 16.3.2007 Zmluvu o úvere na nákup vozidla a záložnú zmluvu číslo XXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol odporcovi úver vo výške 136.860,- Sk t. j. 4.542,91 eura na nákup motorového vozidla, ktorý sa odporca zaviazal splatiť v 60 mesačných splátkach vo výške 4.822,90 eura, t. j. 160,09 eura (Zmluva o úvere na nákup vozidla a záložná zmluva číslo XXXXXX na č. l. 53).
Z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že s odporcom sa o príspevku na výživu rozvedeného manžela nerozprávala a ani sa nepokúšala s odporcom dohodnúť na platení príspevku. Príjem navrhovateľky predstavuje dávka v hmotnej núdzi vo výške 125,57 eur a do 30.5.2011 mala navrhovateľka príjem
aj z prác vykonávaných na základe Dohody o pracovnej činnosti, pričom tento príjem predstavoval výšku 87,48 eur mesačne. Toho času je navrhovateľka práceneschopná. Navrhovateľka pravidelne mesačne uhrádza náklady na bývanie vo výške 208 eur, výdavky na MHD vo výške 17 eur mesačne (navrhovateľka kupuje lístok s platnosťou na tri mesiace za 50 eur) a výdavky na lieky vo výške 40 eur. Účastníci vlastnili byt, ktorý predali a z výťažku z predaja bytu získala navrhovateľka sumu 600.000,- Sk (19.916,35 eura), ktorú sumu má uloženú v banke a z ktorej uhrádza svoje výdavky Navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou vlastníčkou rodinného domu vo veľkosti podielu 1, ktorý sa nachádza v obci Čierne nad Topľou, v okrese Vranov nad Topľou (výpoveď navrhovateľky v zápisnici o pojednávaní na č. l. 61 a na č. l. 75).
Z výpovede odporcu vyplynulo, že navrhovateľka ho nikdy nekontaktovala ohľadne uzavretia dohody o platení príspevku na výživu rozvedeného manžela. Odporca pracuje ako žeriavnik v spoločnosti Potrubie, a.s., so sídlom v Košiciach a jeho priemerný mesačný príjem predstavuje výšku 530 eur. Nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, resp hnuteľný majetok vyššej hodnoty. Vlastní ojazdené motorové vozidlo, kúpene v autobazáre, ktoré mesačne spláca po 160,06 eur. Doposiaľ splácal úver, ktorý bol účastníkom poskytnutý v čase trvania ich manželstva vo výške 11.617,87 eur, z ktorého zostáva ešte uhradiť poslednú splátku vo výške 218,11 eur. Odporca pravidelne mesačne uhrádza výdavky na lieky vo výške 15 eur . Náklady na stravu a bývanie pomáha odporcovi platiť jeho terajšia partnerka (výpoveď odporcu v zápisnici o pojednávaní na č. l. 75).
Podľa ust. § 72 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení ( ďalej len zákon o rodine), rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa ust. § 72 ods. 2 zákona o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Podľa ust. § 72 ods. 3 zákona o rodine, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Podľa ust. § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopností, možností a majetkové pomery povinného. Na schopností, možností a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 75 ods. 1 zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Zo znenia ustanovenia § 72 zákona o rodine možno vyvodiť nasledujúce hmotnoprávne podmienky, za ktorých možno priznať príspevok na výživu rozvedeného manžela, a síce manželstvo musí byť právoplatne rozvedené, jeden z rozvedených manželov nie je schopný sám sa živiť, schopnosti, možnosti a majetkové pomery druhého manžela umožňujú súdu príspevok priznať, bývalí manželia sa nevedeli dohodnúť o poskytovaní príspevku a súlad s dobrými mravmi (obligatórne prihliadnutie na príčiny rozvratu). Konštrukcia normy presahuje obdobie existencie manželstva a vychádza z toho, že vzťahy založené manželstvom si zaslúžia ochranu aj po ich zániku, avšak už len v prípade odkázanosti, zvyčajne vyvolanej práve manželstvom.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru o nedôvodnosti podaného návrhu. V tomto svojom závere súd vyšiel zo zistenia, že v danom prípade neboli naplnené podmienky pre priznanie požadovaného príspevku navrhovateľke. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažovali navrhovateľku. Navrhovateľka v konaní preukázala, že manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené a od rozvodu neuplynulo viac ako päť rokov. Navrhovateľka však nepreukázala podmienku kvalifikovanej miery odkázanosti. Navrhovateľka v rozhodnom období síce bola poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a okrem tejto dávky mala príjem z práce vykonávanej na základe dohôd, avšak z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že navrhovateľka mala aj značné úspory získané z predaja bytu, ktorý patril do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov a je aj vlastníčkou rodinného domu v podiele 1. Súd nemal za splnené, resp. preukázané ani ďalšie hmotnoprávne podmienky pre priznanie príspevku. Navrhovateľka v konaní nepreukázala, že schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu umožňujú súdu príspevok priznať, hoci sa jedná o sporové konanie, v ktorom ako už bolo vyššie uvedené, povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť boli na strane navrhovateľky. Odporca bol v rozhodnom období síce zamestnaný s priemerným čistým príjmom vo výške 531 eur, avšak výlučne sám splácal úvery poskytnuté účastníkom ešte za trvania manželstva. Odporca ani nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, vlastní len ojazdené motorové vozidlo, ktoré si kúpil z prostriedkov poskytnutých z úveru, ktorý v rozhodnom období splácal mesačnými splátkami vo výške 160,09 eura. V tomto ohľade navrhovateľka dôkazné bremeno neuniesla, pretože nepreukázala, že možnosti a majetkové pomery odporcu umožňujú príspevok priznať. Obligatórne súd bral do úvahy aj príčiny rozvratu manželstva účastníkov, ktoré posúdil na základe pripojeného rozvodového spisu, z ktorého zistil, že príčinou narušenia vzájomných vzťahov manželov boli rozdielne názory na vedenie manželstva a rodinného života, pričom tieto rozpory medzi účastníkmi vyústili do fyzického napadnutia odporcu navrhovateľkou, za čo bola právoplatne odsúdená. Za takýchto okolností, ak by aj boli naplnené predchádzajúce podmienky (ktoré naplnené neboli), priznanie príspevku na výživu rozvedenému manželovi neprichádza do úvahy. Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľky zamietol.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľke súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko bola v konaní neúspešná a v konaní úspešnému odporcovi súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy preukázateľne nevznikli.
Podľa ust. § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb., ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok, alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Navrhovateľka bola v konaní oslobodená od súdneho poplatku a odporca bol v konaní úspešný, preto súd rozhodol tak, že štát nemá právo na zaplatenie súdneho poplatku voči odporcovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II.
V zmysle ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku , alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci , pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí ,pretože sú tu ďalšie skutočnosti , alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 O.s.p.).