Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41P-17-2012.pdf
PDF · 89.1 KB
Case nature
Area
Subarea
41P/17/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v právnej veci navrhovateľa PhDr. A. T., W.. XX. X. XXXX, trvale bytom U. V., T. X, zastúpeného JUDr. V. T., advokátkou so sídlom U. V., Š. Č.. XX, proti odporkyni v 1. rade V. A., W.. XX. X. XXXX, bývajúcej na ulici F. W. Č.. XX, V., zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny V., so sídlom W. Ž. Č.. XX, V., a odporkyni v 2. rade Bc. A. A., W.. XX. X. XXXX, bytom U. V., G. F. W. Č.. XX, zastúpenej JUDr. K. C., advokátkou so sídlom U. V., Š. Č.. XX, v konaní o zapretie otcovstva k maloletej V. A., takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ je povinný nahradiť odporkyni v 2. rade trovy konania v celkovej výške 465,16 €, na účet právnej zástupkyne odporkyne v 2. rade JUDr. K. C., advokátky, so sídlom U. V., Š. Č.. XX, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporkyni v 1. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Navrhovateľ je povinný nahradiť štátu na účet Okresného súdu Košice I trovy konania vo výške 264,80 €, a to do troch dní od dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19. 7. 2012 domáhal zapretia otcovstva voči odporkyni v 1. rade maloletej V. A., W.. XX. X. XXXX, z matky A. A., W.. XX. X. XXXX, odporkyne v 2. rade, na tom základe, že otcovstvo k maloletej bolo určené súhlasným vyhláseným rodičov pred matričným úradom s matkou, avšak je vylúčené, aby navrhovateľ mohol byť otcom odporkyne v 1. rade, pretože v čase rozhodnom pre počatie maloletej sa už spolu intímne nestýkali, a preto navrhol súdu vykonať dokazovanie vyhotovením znaleckého posudku v odbore genetika a prihliadať na závery tohto posudku.
Odporkyňa v 2. rade sa k návrhu vyjadrila dňa 18. 9. 2012, v ktorom uviedla, že je presvedčená, že navrhovateľ je otcom maloletej V. A.C., nie je jej zrejme, z akých dôvodov navrhovateľ podal tento návrh na zapretie otcovstva, keď sám pred matričným úradom dobrovoľne vyhlásil, že je otcom maloletej V., navyše od narodenia maloletej má záujem sa s ňou stýkať. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ jej rôznym spôsobom znepríjemňuje život od narodenia maloletej, v záujme zabezpečenia zdravého vývinu a výchovy maloletej a v snahe vyvarovať ju ďalším neustálym stresom a zabezpečiť jej riadny režim potrebný na jej vývin a výchovu, navrhla, aby súd návrhu navrhovateľa vyhovel.
Kolízny opatrovník sa vyjadril, že nie je v záujme maloletej, aby nebolo určené otcovstvo k maloletej, preto navrhol, aby súd po výsluchu účastníkov konania nariadil súdno-znalecké dokazovanie z odboru genetiky, a aby znalec určil, či navrhovateľ je otcom maloletej V. A., alebo nie a následne na to v súlade so záverom znaleckého dokazovania vyniesol rozsudok.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi predloženými do spisu a znaleckým posudkom vypracovaným znalkyňou Prof. RNDr. R. F., PhD. z odboru genetika, odvetvia analýza DNA a zistil tento skutkový stav:
Z výsluchu navrhovateľa vyplynulo, že s odporkyňou v 2. rade mali vzťah, ktorý sa nedá nazvať partnerským vzťahom. Skôr išlo o intímny pomer, ktorý trval od zimy v roku 2008 do septembra v roku 2009. Spoločne boli aj na dovolenke v septembri v roku 2009 a v októbri 2009 mali spolu posledný intímny styk, odvtedy sa viac už intímne nestýkali. V januári 2010 mu odporkyňa v 2. rade oznámila, že je tehotná, avšak nevedel, v akom štádiu tehotenstva je, preto predpokladal, že dieťa je jeho, chodil s odporkyňou v 2. rade aj na vyšetrenia počas tehotenstva. Maloletá sa narodila XX. X. XXXX E. XX. X. XXXX došlo k súhlasnému vyhláseniu rodičov na matričnom úrade, čím sa stal jej otcom, pričom v tom čase stále netušil, že maloletá nie je jeho dieťa. Až neskôr si uvedomil, že vzhľadom na dátum narodenia nemôže byť otcom maloletej, nakoľko posledný intímny styk bol v októbri v roku 2009 a dieťa sa narodilo v septembri v roku 2010.
Z výsluchu odporkyne v 2. rade súd zistil, že z jej strany nešlo medzi ňou a navrhovateľom iba o intímny pomer, pretože tento vzťah brala ako normálny partnerský vzťah a s navrhovateľom si plánovali spoločnú budúcnosť, dokonca aj dieťa a on sám sa veľmi na to tešil, že by spolu mali dieťa. Potvrdila, že o tehotenstve sa navrhovateľ dozvedel od nej v januári 2010, aj to, že ich vzťah trval od zimy v roku 2008. S navrhovateľom boli kolegovia, stretávali sa spolu po práci. Uviedla, že nie je pravdou, že by intímny styk prerušili v októbri 2009, ako to uvádza, navrhovateľ, ale naopak intímne sa stýkali ešte aj počas jej tehotenstva, pričom tento vzťah potom postupne chladol a nakoniec aj skončil. Navrhovateľ po narodení dieťaťa mal a ešte stále má záujem o dieťa, navštevoval ich a toho času styk s maloletou prebieha spôsobom, že odporkyňa v 2. rade ho navštevuje aj s maloletou v jeho byte.
Zo znaleckého posudku RNDr. R. F., PhD., znalkyne z odboru genetika, odvetvie analýza DNA a genetika človeka, č. 21/2013 zo dňa 15. 11. 2013, vyplynulo, že na základe porovnania DNA profilov nie je možné vylúčiť otcovstvo PhDr. A. T.. Pravdepodobnosť otcovstva vypočítaná na základe údajov o frekvencii vyšetrovaných znakov v našej populácii má číselnú hodnotu W=99,9999 %, kombinovaný paternitný index CPI dosiahol hodnotu 974 769 067.1. Otcovstvo A. T., W.. XX. X. XXXX, k maloletej V. A., W.. XX. X. XXXX, matke A. A., W.. XX. X. XXXX, možno preto pokladať za praktický dokázané. V zdôvodnení záveru znalkyňa uvádza, že pri porovnaní genetických znakov dieťaťa maloletej V. A., jej matky a pravdepodobného otca bola zistená zhoda vo všetkých 15 testovaných genetických systémoch, čím bolo jeho otcovstvo k maloletej V. A. potvrdené.
Účastníci konania nenamietali závery znaleckého posudku, ale po doručení znaleckého posudku vzal navrhovateľ návrh na začatie konania späť. Odporkyňa v 2. rade však so späťvzatím návrhu nesúhlasila a navrhla, aby súd vo veci rozhodol rozsudkom. Súd dospel k záveru, že zastavenie konania pre späťvzatie návrhu nebude vzhľadom na záver znaleckého posudku v záujme maloletého dieťaťa, preto uznesením z 22. 1. 2014 späťvzatie návrhu na začatie konania zo dňa 26. 11. 2013 nepripustil. Toto uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 8Cop/223/2014-137 zo dňa 30. 5. 2014.
Navrhovateľ síce mal námietky voči osobe znalkyne, avšak súd dospel k záveru, že nie je dôvod na to, aby znalkyňa bola z konania vylúčená a o tomto rozhodol uznesením zo dňa 2. 9. 2014.
Podľa ust. § 93 ods. 1 Zákona o rodine muž, ktoré otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.
Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu nedôvodný. Súd mal za preukázané rodným listom, že matka odporkyne v 1. rade je odporkyňa v 2. rade a otcom odporkyne v 1. rade je navrhovateľ. Z nerozporných tvrdení účastníkov konania mal súd za preukázané, že k určeniu otcovstva došlo súhlasným vyhlásením rodičov pred matrikou. Keďže navrhovateľ sa domáhal zapretia otcovstva určeného týmto súhlasným vyhlásením rodičov, súd skúmal dodržanie zapieracej lehoty odo dňa určenia otcovstva a konštatuje, že lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva bola navrhovateľom dodržaná, pretože maloletá sa narodila 20.9.2010 a návrh bol podaný 19.7.2012. Súd skúmal aj aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa na podanie návrhu a dospel k záveru, že navrhovateľ ako muž, ktorý takýmto spôsobom určil otcovstvo k odporkyni v 1. rade, je aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu na zapretie otcovstva určeného na základe druhej domnienky otcovstva. Následne odporkyňa v 1. rade ako maloletá ako dieťa odporkyne v 2. rade a navrhovateľa a odporkyňa v 2. rade ako matka odporkyne v 1. rade sú pasívne vecne legitimovanými v tomto konaní. Medzi účastníkmi bolo sporné, či je vylúčené, že by otcom dieťaťa mohol byť navrhovateľ, preto súd nariadil znalecké dokazovanie za účelom zistenia, či je možné vylúčiť navrhovateľa z otcovstva k odporkyni v 1. rade.
Na základe vykonaného dokazovania, a to predovšetkým vychádzajúc zo znaleckého posudku znalkyne z odboru genetiky a jej záveru, ktorý si súd osvojil, treba pokladať otcovstvo navrhovateľa voči odporkyni v 1. rade za prakticky dokázané, a to znamená, že navrhovateľ je otcom maloletej V. A.. Na základe záverov znaleckého posudku súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na zapretie otcovstva je nedôvodný, a preto ho v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. vzhľadom na to, že navrhovateľ bol v konaní neúspešný a odporkyni v 2. rade vznikli trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, súd zaviazal navrhovateľa nahradiť odporkyni v 2. rade trovy konania v celkovej výške 465,16 €, a to v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z týchto úkonov právnej služby:
11. 11. 2013 prevzatie a príprava zastupovania 60,07 €
12. 12. 2013 vyjadrenie k znaleckému posudku 60,07 €
13. 01. 2014 podanie vo veci 61,87 €
31. 03. 2014 vyjadrenie k odvolaniu 61,87 €
15. 10. 2014 ďalšia porada s klientkou - vo výške 1 30,94 €
20. 11. 2014 zastupovanie na pojednávaní 61,87 €
režijný paušál 2x 7,81 € + 4x 8,04 € 47,78 €
spolu základ dane 384,47 € + 20 % DPH, t. j. spolu právna služba 461,36 €. Ďalej trovy vo výške 3,80 € pozostávajú trovy konania z náhrady cestovného na úkon znaleckého dokazovania prostriedkami hromadnej dopravy V. - T. a späť dňa 9. 9. 2013. Trovy v celkovej výške 465,16 € je navrhovateľ povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne odporkyne v 2. rade JUDr. K. C. do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Keďže odporkyni v 1. rade žiadne trovy nevznikli, súd jej náhradu trov konania nepriznal.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 148 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Vzhľadom na to, že navrhovateľ bol v konaní neúspešný, súd ho zaviazal na náhradu trov štátu vo výške 264,80 €. Táto suma bola znalkyni za vypracovanie znaleckého posudku vyplatená predbežne z prostriedkov štátu. Celková odmena vyplatená znalkyni bola vo výške 414,80 €, pričom odmenu v časti 150 € súd uhradil z preddavku vo výške 150 €, ktorý na účet súdu dňa 11. 4. 2013 zložil navrhovateľ.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať
do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I. Účastníci, ktorí sa práva podať odvolanie vzdali, toto právo nemajú.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).