Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17P/68/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou vo veci starostlivosti o maloletú T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom E. práce, sociálnych vecí a rodiny L., pracovisko V., dieťa rodičov - matky: B. V., nar. XX.XX.XXXX, J. XXX, a otca: T. P., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom V. W., t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníčkou: Y. P., B. XX, P. - P., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto

rozhodol:

I. Maloletá T. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.

II. Otec je p o v i n n ý platiť na výživu maloletej výživné v sume 80,00 eur mesačne vždy do 15-teho dňa každého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od 11.10.2013.

III. Nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 11.10.2013 do 30.11.2014 v sume 649,63 eura sa povoľuje otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 20,00 eur spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

IV. Súd styk otca s maloletou n e u p r a v u j e .

V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka sa návrhom zo dňa 07.10.2013, doručeným súdu dňa 11.10.2013 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti a zaviazal otca prispievať na maloletú výživným vo výške 80,00 eur mesačne. Na pojednávaní dňa 20.11.2014 matka návrh doplnila v tom smere, že chce maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, pričom styk otca s maloletou žiada neupraviť.

Matka návrh odôvodnila tým, že od roku 2007 nežije s otcom v spoločnej domácnosti, o maloletú sa odvtedy stará výlučne ona. Namiesto otca posiela od rozchodu výživné vo výške 65,00 eur mesačne (na obidve dcéry) babka z otcovej strany, pričom otec od rozchodu odišiel do zahraničia. Náklady na maloletú podstatne vzrástli, maloletá je žiačkou deviatej triedy základnej školy, náklady na oblečenie a stravu sú vo výške 85,00 eur mesačne, mesačné kontroly u zubára 15,00 eur kvôli fixnému aparátu, výdavky na školské potreby a pomôcky 5,00 eur mesačne. Matka poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 121,20 eura mesačne, popri dôchodku pracuje na polovičný úväzok u zamestnávateľa LF H.

FIN, s.r.o., pričom poberá hrubú mzdu 170,0 eur mesačne. Ďalej poberá prídavky na dieťa na maloletú vo výške 23,10 eura. Žiada maloletú zveriť do svojej osobnej starostlivosti a zaviazať otca výživným v sume 80,00 eur mesačne.

Nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť súčasný pobyt odporcu, súd mu uznesením č.k. -55 zo dňa 16.09.2014 ustanovil v zmysle (ďalej len „OSP“) pre toto konanie opatrovníčku.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa 07.10.2013, rodným listom maloletej, potvrdeniami o poberaní prídavku na dieťa zo dňa 13.11.2013 za rok 2012 a 2013, potvrdením o príjme matky zo dňa 18.11.2013, rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 17.12.2012, oznámením ÚPSVaR zo dňa 24.10.2014, potvrdením ÚPSVaR zo dňa 31.10.2014, odborným posudkom o invalidite zo dňa 05.12.2012, rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 17.12.2012, potvrdením o príjme matky zo dňa 04.11.2014, rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. -60 zo dňa 04.07.2014, ako aj ostatným obsahom spisu, výsluchom matky a zástupkyne kolízneho opatrovníka, keď pojednával v neprítomnosti opatrovníčky otca v súlade s , a zistil nasledovný skutkový stav:

Matka sa osobne stará o maloletú od jej narodenia, pričom od rozpadu vzťahu s odporcom, s ktorým žili v spoločnej domácnosti, t.j. od roku 2007, sa o ňu stará výlučne ona. S otcom maloletej sa ústne dohodli na výživnom vo výške 65,00 eur mesačne na obe deti (maloletú T. a t.č. už plnoletú W.), pričom otec platí výživné prostredníctvom svojej matky. Bežné výživné v tejto výške platí pravidelne, pričom zaplatil aj za november 2014. Matka má ešte vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére W., ktorá študuje na vysokej škole. Maloletá T. v súčasnosti študuje na U. C. škole C. a U., K. D. v O., s čím má matka spojené zvýšené výdavky na cestovné, obedy, ZRPŠ (10,- eur), exkurziu (10,- eur). Matka poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 121,20 eura mesačne. Zároveň je zamestnaná s čistým príjmom do 400,00 eur aj s bonusom na deti.

Otec žije dlhodobo v zahraničí, peniaze na výživné zanecháva svojej matke pri jej návštevách, a to jeden až dvakrát ročne. V evidencii uchádzačov o zamestnanie bol otec iba v období od 09.04.2003 do 03.05.2004, minimálne od 25.10.2010 otec nebol evidovaný v Sociálnej poisťovni ako zamestnanec. V registri obyvateľov SR má otec zapísané dve deti, a to maloletú T. a plnoletú W.. Otcovi k plnoletej Kristíne nebola určená vyživovacia povinnosť, a to vychádzajúc z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -60 zo dňa 04.07.2014, právoplatného dňa 16.07.2014, v zmysle ktorého bol návrh na určenie výživného pre plnoleté dieťa W. P. zamietnutý.

Matka pri výsluchu účastníka uviedla, že si myslí, že otec išiel do H. za prácou. Nevie presne, aké má vzdelanie. Keď spolu žili, pracoval v stavebnom podniku ako robotník, v tom čase nemal žiadne zdravotné problémy, bol schopný práce. Ďalej uviedla, že styk otca s maloletou nie je potrebné upraviť, v prípade, že by otec chcel, môže sa s maloletou kedykoľvek stretnúť.

Kolízny opatrovník pri výsluchu uviedol, že žiadajú zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, pričom styk vzhľadom k vyjadreniu matky nie je potrebné upraviť. Zároveň žiadajú určiť výživné primerané potrebám maloletej a možnostiam a schopnostiam rodičov.

Matka otca vo svojom liste doručenom súdu dňa 03.09.2014 uviedla, že výživné na W. a T. P. posiela ona z prostriedkov, ktoré jej syn v nepravidelných intervaloch zanecháva pri návštevách, a to jeden až dvakrát ročne.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len „ZR“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 25 ods. 1 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Súd po oboznámení sa so všetkými listinnými dôkazmi a po vypočutí matky a kolízneho opatrovníka dospel k záveru, že vzhľadom k osobnej starostlivosti o maloletú matkou od jej narodenia, ktorú táto riadne vykonáva, je v záujme maloletej, aby bola zverená do osobnej starostlivosti matky. Súd zároveň určil, že matka bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, nakoľko jej maloletú zveruje do osobnej starostlivosti, pričom otec žije dlhodobo v zahraničí.

Pokiaľ ide o výšku výživného, cieľom § 62 ods. 5 ZR je zdôrazniť mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu.

Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že otec si dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť prostredníctvom svojej matky, keď pravidelne posiela na maloletú výživné. Súd má pritom za to, že ak otec odišiel žiť do zahraničia a zostal tam dlhodobo žiť, niet pochýb, že to bolo kvôli práci, a teda že je zamestnaný, čo je zrejmé aj z toho, že necháva raz alebo dvakrát ročne vyššiu sumu peňazí svojej matke, aby za neho platila mesačné výživné. Je pritom všeobecne známe, že mzda vo Veľkej Británii je v priemere podstatne vyššia ako mzda v Slovenskej republike. Ak otec dobrovoľne prispieva na výživu

oboch detí v sume 65,00 eur mesačne už od roku 2007, pričom vyživovaciu povinnosť voči plnoletej dcére v zmysle rozsudku už nemá, je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu maloletej T. v sume 80,00 eur mesačne. Z pohľadu otca ide o zvýšenie len o 15,00 eur mesačne oproti sume 65,00 eur, na ktorej sa dohodol s matkou v roku 2007, pričom z dôvodu vývoja životnej úrovne je odôvodnené predpokladať, že došlo aj k zvýšeniu príjmu otca za uvedené obdobie. Preto je súd názoru, že otec bude schopný platiť na maloletú T. zvýšené výživné v sume 80,00 eur mesačne, keď zároveň nie je povinný platiť výživné na plnoletú W..

Súd poznamenáva, že ak by aj otec v zahraničí zamestnaný nebol, skutočnosť, že tam zostáva a nevrátil sa do Slovenskej republiky, aby si hľadal prácu tu, možno vykladať len na ťarchu otca, ktorý by mal využiť všetky možnosti, aby sa zamestnal a mohol tak platiť výživné na maloleté dieťa. Zároveň súd poukazuje aj na to, že uvedená výška výživného 80,00 eur mesačne predstavuje 30% z čistej mzdy 268,00 eur (pri výške minimálnej hrubej mzdy v SR v roku 2014 vo výške 352,00 eur - použitý kalkulátor čistej mzdy na stránke www.ekonomika.sme.sk). Za primerané výživné sa pritom v súdnej praxi považuje výživné predstavujúce 25 - 30 % z čistého mesačného príjmu rodiča. Súd je pritom názoru, že je dôvodné očakávať, že v prípade, že by otec v zahraničí zamestnaný nebol a vrátil by sa na Slovensko, bol by ako muž v produktívnom veku, žijúci v O. kraji, schopný nájsť si zamestnanie s hrubým mesačným príjmom vo výške minimálnej mzdy uvedenej vyššie. Bolo by proti záujmu dieťaťa, aby súd prihliadal na oficiálnu nezamestnanosť otca v rámci SR, resp. súd musí prihliadať na to, že otec je (v rámci SR) nezamestnaný dobrovoľne a to už dlhé roky. Je povinnosťou rodiča starať sa o výživu svojho dieťaťa a vynaložiť všetko úsilie, aby dosahoval príjmy, z ktorých jeho výživu zabezpečí. Výšku výživného uloženého otcovi v sume 80,00 eur mesačne považuje súd vzhľadom k vyššie uvedenému za primeranú a v možnostiach otca.

V dôsledku určenia výživného odo dňa podania návrhu, súd vyčíslil nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 11.10.2013 do 30.11.2014, ktorý činí 649,63 eura (za obdobie od 11.10.2013 do 31.10.2013 mal otec dať 54,18 eur - za toto obdobie dal 22,05 eura; za mesiace 11/2013 až 11/2014 mal v každom mesiaci dať 80,00 eur - dal 32,50 eura). Súd z dôvodu vyššej sumy nedoplatku povolil otcovi splácať nedoplatok v splátkach po 20,00 eur spolu s bežným výživným, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V časti úpravy styku súd styk otca s maloletou vzhľadom k dlhodobému pobytu otca v zahraničí, návrhu matky styk neupraviť, ako aj vyjadreniu kolízneho opatrovníka, neupravil.

Podľa žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa keď išlo o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu, a preto žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave; odvolanie podané matkou a kolíznym opatrovníkom by však bolo právne neúčinné, nakoľko sa práva podať odvolanie voči rozsudku výslovne vzdali.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa , ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.