Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Er/1722/1999

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Ing. Juraj Bednárik BELUMI, IČO: 11 776 404, s miestom podnikania M.R.Štefánika 22, 940 01 Nové Zámky, proti povinnému: DANUBIUS, a.s., IČO: 31 412 637, so sídlom Kračanská 40, Dunajská Streda, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Jozef Ivančík, Exekútorský úrad Výpalisko 2, Nové Zámky, pod spis. značkou EX 680/1999, o vymoženie 140,08 EUR s príslušenstvom, o návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a námietkach proti exekúcii, takto

rozhodol:

Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

Súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ivančíkovi súd náhradu trov exekučného konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Oprávnený dňa 14.10.1999 cestou právneho zástupcu podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu

- Uznesenia vydaného Okresným súdom v Dunajskej Strede dňa 27.08.1999, č.k. -23. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 22.09.1999 a vykonateľnosť dňom 26.09.1999.

Na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu tunajší súd vydal dňa 28.10.1999 súdnemu exekútorovi poverenie na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného.

Súdny exekútor, svojím listom zo dňa 14.12.2000, zaslal tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že povinný pohľadávku uhradil. Navrhol, aby súd exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie v sume 21,04 EUR (634,- Sk). Súčasťou podania bol aj návrh oprávneného na zastavenie exekúcie, z dôvodu, že povinný pohľadávku oprávneného zaplatil a preto navrhuje exekúciu zastaviť. Súdny exekútor ani oprávnený vo svojich podnetoch neuviedli na základe akého zákonného ustanovenia žiadajú exekúciu zastaviť.

Podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.

Dňa 18.12.2000 boli cestou súdneho exekútora doručené súdu námietky povinného proti exekúcii. Povinný námietky odôvodnil tým, že mu dňa 07.12.2000 bolo doručené Upovedomenie o začatí exekúcie, avšak povinný ešte dňa 16.11.1999 uhradil oprávnenému celú vymáhanú sumu. Súčasne uviedol, že odmenu súdneho exekútora v sume 634,- Sk a trovy právneho zastúpenia v sume 500,- Sk nevie zaplatiť, lebo mu boli v exekučnom konaní EX 432/2000 zablokované účty v peňažných ústavoch.

O svojich tvrdeniach povinný pripojil aj listinný dôkaz - výpis z bankového účtu svedčiaci o tom, že dňa 16.11.1999 boli prostriedky v sume 4 220,- Sk odpočítané v prospech účtu majiteľa I. O. Č..Ú.. XXXXXXXXXX/XXXX.

Dňa 05.04.2001 bolo do súdneho spisu pripojené Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.03.2001, sp.zn.: svedčiace o tom, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.

Podľa ustanovenia kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ust. Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (prechodné ustanovenia v účinnom znení) konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov.

Podľa ust. o konkurze a vyrovnaní súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, 2a) ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu, sa prerušujú, ak sa týkajú majetku patriaceho do podstaty alebo ak sa týkajú nárokov, ktoré majú byť z podstaty uspokojené.

Exekučný súd skúmal podmienky konania a zistil, že Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.03.2001, sp.zn.: bol na majetok povinného - vyhlásený konkurz a do funkcie správcu konkurznej podstaty súd ustanovil JUDr. Zoltána Hájosa, Obchodná 12A, 929 01 Dunajská Streda. Na základe uvedeného bolo predmetné exekučné konanie prerušené až do skončenia konkurzného konania, počas prerušenia konania súd vykonával iba úkony spočívajúce v šetrení stavu konkurzného konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave. Uznesením zo dňa 28.07.2014 menovaný súd zrušil konkurz po splnení rozvrhového uznesenia a zbavil správcu funkcie. Na základe uvedených skutočnosti v zmysle - v platnom znení zrušením konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia sa spoločnosť zrušuje, z čoho vyplýva, že povinný po splnení rozvrhového uznesenia bol zrušený ex lege. Súd konštatuje, že o námietkach povinného zo dňa 14.12.2000 nebolo dosiaľ rozhodnuté a to z dôvodu, že konanie bolo až do skončenia konkurzného konania prerušené. V súčasnosti sa javí bezdôvodným rozhodnutie o týchto námietkach, nakoľko povinný zanikol bez právneho nástupcu, čím skončilo jeho účastníctvo v tomto konaní, ale tým že povinný zanikol a na jeho miesto nenastúpi právny nástupca, je daný iný dôvod na zastavenie exekúcie a to ten, že exekúcia voči neexistujúcemu účastníkovi je neprípustná a teda v konaní súd postupoval v zmysle ustanovenia EP.

Podľa ustanovenia ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41 ( Ex. por. ).

Podľa spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.

Podľa právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.

Podľa ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

Podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Na základe uvedených skutočnosti súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú, nakoľko je tu dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať a to ten, že na strane povinného niet účastníka konania. Nakoľko povinný zanikol bez právneho nástupcu v konaní touto skutočnosťou nastala taká prekážka, ktorú nemožno odstrániť a preto súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku zastavil.

Podľa § 58 ods. 4 Exekučného poriadku proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) a k) je prípustné odvolanie.

Podľa § 196 Ex. por. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Ex. por. náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Keďže podľa spôsobilosť povinného - ako právnickej osoby mať práva a povinnosti, zanikla výmazom z Obchodného registra, vymáhaná povinnosť neprešla a ani neprejde na nového účastníka na strane povinného súd nemohol zaviazať povinnú osobu (resp. právneho nástupcu povinnej osoby) na náhradu trov exekúcie.

Exekučný poriadok pripúšťa výnimky zo zásady, že trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197 ods. 1). Trovy exekúcie, ktoré má súdnemu exekútorovi uhradiť oprávnený, určuje vždy exekučný súd. Oprávnený je zaviazaný na úhradu trov exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu voľnej úvahy súdu. Výnimkou je ustanovenie § 203 ods. 2, kedy musí oprávnený uhradiť trovy exekúcie aj keď zastavenie nezavinil a nemohol ho predvídať.

Súd vedený hore uvedenými úvahami dospel k názoru, že ak ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ako podmienku uloženia povinnosti na náhradu trov exekúcie oprávnenému predpokladá zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie, a teda je na mieste preskúmať toto rozhodujúce kritérium aj v tomto konaní. Takýmto zavinením je potrebné zásadne rozumieť také vedomé konanie, či opomenutie oprávneného, s ktorým je zastavenie exekúcie v príčinnej súvislosti. Pri zavinení oprávneného navyše zo znenia citovanej právnej úpravy vyplýva, že musí ísť o výlučné zavinenie oprávneného, teda nemôže ísť ani o také konanie či opomenutie, ktoré by bolo len jednou z viacerých príčin vedúcich k zastaveniu exekúcie. O procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie pôjde vtedy, keď mu bude možné vytýkať, že nedbal na náležitú opatrnosť a uvážlivosť a návrh na začatie exekúcie podal, hoci mal k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok predvídať. Aj pri preukázanom zavinení oprávneného má potom súd možnosť rozhodnúť spôsobom uvedeným v citovanom ustanovení a túto možnosť nie je možné stotožňovať s povinnosťou tak urobiť. V predmetnej exekučnej veci oprávnený ani pri vynaložení maximálneho úsilia nemohol zabrániť zániku - výmazu povinného a teda zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie tak nemožno vyvodiť. Súd zohľadnil aj ekonomické hľadisko, kedy zaviazaním oprávneného k náhrade trov exekučného konania, by dôsledky bezvýslednosti exekúcie znášal oprávnený dva krát - prvý krát nevymožením jeho priznaného práva z Exekučného titulu a druhý krát uložením povinnosti na náhradu trov zastavenej exekúcie, čím by sa paradoxne oprávnený dostal do horšej pozície, ako keby k exekučnému vymáhaniu vôbec nepristúpil (svedčí o tom aj nález Ústavného súdu zo dňa 17.decembra 2004 sp. Zn. ). Súd svoj názor súčasne opiera aj o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.02. 2012, sp.zn. , avšak prikláňa sa k odlišnému stanovisku ktorý v ňom prezentuje JUDr. Rudolf Čirč. V konečnom teda súd rozhodol o nepriznaní náhrady trov exekúcie nie z dôvodu, že by súdny exekútor nemal nárok na ich náhradu, ale z dôvodu, že na ich náhradu nie je koho zaviazať.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu vo výroku o zastavení je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd ( EP). Podanému odvolaniu môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, pričom jeho rozhodnutie sa bude považovať za rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu ( ).

Proti výroku o trovách exekúcie nie je možné podať odvolanie ( ). Podľa proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).