Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Sa-16-2022.pdf
PDF · 125.53 KB
Case nature
Area
Subarea
12Sa/16/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Radičovou v právnej veci žalobkyne: B. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX Q., právne zastúpená: JUDr. Michaela ŠTEININGEROVÁ, O.. N., advokátka so sídlom Záhradnícka 24, 971 01 Prievidza, IČO: 54 279 003 proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. júla 2022, takto
rozhodol:
Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného - Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. júla 2022 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 16.09.2022 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej aj ako „prvostupňový správny orgán“) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.12.2021 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) vo veci invalidného dôchodku, ktorým bola podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietnutá žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 11.11.2021.
2. Žalobkyňa v podanej žalobe žiadala zrušiť napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), e) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žalobkyňa uviedla, že v odbornom posudku o invalidite zo dňa 11.11.2021, ktorý bol východiskovým pre rozhodovanie o priznaní resp. nepriznaní invalidného dôchodku a ktorý tvorí prílohu prvostupňového rozhodnutia, jej bola uznaná Q. obmedzenie pohybu v postihnutom úseku. Zároveň určil na podklade ostatných zdravotných postihnutí žalobkyne zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej len „MPSVZČ“) o 5 %. Žalobkyňa je toho názoru, že zo strany posudkového lekára a teda aj zo strany prvostupňového správneho orgánu a následne aj zo žalovaného došlo k závažnému pochybeniu, nesprávnemu posúdeniu ako skutkového tak aj právneho stavu veci a k nezohľadneniu reálneho zdravotného stavu žalobkyne, pretože v závere popisu chorôb absentuje žalobkyni riadne diagnostikované ochorenie - choroba osteoporóza, ktorú potvrdilo denzinometrické vyšetrenie vykonané dňa 11.10.2019 lekárom C. a ktoré ochorenie teda celkom jednoznačne už bolo prítomné u nej v čase vykonávania lekárskeho posudku dňa 11.11.2021. Na poklade uvedeného došlo k nesprávnemu posúdeniu zdravotného stavu žalobkyne, k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a v konečnom dôsledku k nesprávnemu
percentuálnemu ohodnoteniu MPSVZČ a teda aj k nesprávnemu konečnému rozhodnutiu o nepriznaní nároku na invalidný dôchodok.
3. Žalobkyňa konštatovala, že denzinometrické vyšetrenie ukázalo v prípade jej osoby pokles nad rozsah LSC, neck. i. sin -2,6. Tieto výsledky prekračujú hodnotu v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení
- Kapitola XV. Oddiel B, položka 1, písmeno b), T-skóre nad -2,5. Percentuálne rozmedzie od 35-45 %. Podľa žalobkyne percentuálne ohodnotenie jej MPSVZČ v porovnaní so zdravou fyzickou osobou malo byť' posudzované a určované podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, Kapitola XV. Oddiel B, položka 1, písmeno b), T-skóre nad -2,5. Percentuálne rozmedzie od 35-45 %. Posudkový lekár neprihliadol dostatočne ani na iné pridružené choroby žalobkyne a ochorenia, ktorými trpí, čo potvrdzuje fakt, že v lekárskom posudku bola navýšená MPSVZČ len o 5 %, čo je v porovnaní so závažnými chorobami, ktorými súčasne trpím, veľme malé percento, nezodpovedajúce jej celkovému nepriaznivému zdravotnému stavu. Podľa názoru žalobkyne odborný posudok o invalidite zo dňa 11.11.2021 vyhotovený posudkovým lekárom bol nesprávny, nakoľko v posudku nebolo vôbec zohľadnené vyššie citované denzinometrické vyšetrenie, ani ďalšie pridružené choroby, ktorými žalobkyňa trpí. Posudkový lekár mal zdravotný stav žalobkyne zaradiť pod Kapitolu XV., ODD. B - M., pod č. 1, písm. B -stredne ťažká forma osteoporózy (viď. pokles nad rozsah LSC, neck. i. sin -2,6) a iné metabolické ochorenia kostí s podstatným poklesom výkonnosti a značným ovplyvnením pohyblivosti, T- skóre nad - 2,5, ktoré sa pohybuje v rozmedzí od 35 - 45 %. M. (ktorá bola zistená denzinometrickým vyšetrením zo dňa 11.10.2019) je systémové ochorenie skeletu, ktoré je definované ako zníženie obsahu kostnej hmoty a L. Dôsledkom čoho je zvýšené riziko zlomenín už pri minimálnej traume. Práve toto ochorenie je smerodajné pre určenie percentuálnej výšky MPSVZČ.
4. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že dôvodom podania žiadosti o priznanie invalidného dôchodku nebola práve bolesť chrbtice (ani žiadne faktory súvisiace s chrbticou), ktorá bola smerodajná v posudku, k čomu sa priklonil posudkový lekár, ale práve tŕpnutie jej prstov či neustále opúchanie stredného prstu a následné zbelenie v chladnom prostredí. Pre zistenie skutkového stavu bez dôvodných pochybností žalobkyňa uviedla, že pracuje ako vedúca zamestnankyňa v predajni potravín, pričom jej pracovnou náplňou okrem administratívnych prác sú často aj práce fyzicky veľmi náročné ako napríklad dvíhanie a ukladanie ťažkých bedničiek s plnými fľašami, prekladanie a ukladanie tovaru a podobne. V posledných rokoch jej sústavne opúcha stredný prst, má pocit chladu na končekoch prstov, neustále jej prsty v chladnom prostredí blednú. V dôsledku tejto neutíchajúcej bolesti a problémov s rukami žalobkyňa už nedokáže vykonávať svoju prácu plnohodnotne. Práve na základe týchto popísaných zdravotných problémov sa rozhodla podať si žiadosť o priznanie nároku na invalidný dôchodok. Za účelom zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností žalobkyňa žiadala, aby bolo vo veci vykonané dokazovanie a to buď' formou znaleckého dokazovania alebo odborného posúdenia, kedy žiadala, aby bol jej zdravotný stav riadne posúdený zo strany nezávislého odborníka. V tomto prípade zdôraznila, že nebola vôbec zo strany žalovaného ani jeden jediný krát vyšetrená, posudkový lekár žalovaného ju fyzicky nikdy nevidel, nevyšetril, tento akurát ,,preštudoval“ jej lekárske záznamy a to podľa jej názoru nedostatočne a nesprávne.
5. Žalovaný sa písomne vyjadril k správnej žalobe žalobkyne a navrhol, aby správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Žalovaný uviedol, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia zo dňa 08.07.2022, podľa ktorého žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne posudkový lekár určil iné dorzopatie, ktoré zaradil do kapitoly XV - Q. prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, s MPSVZČ vo výške 20 %, z percentuálneho rozpätia 20 % až 35 %. Za iné zdravotné postihnutia žalobkyne posudkový lekár zvýšil MPSVZČ podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení o 5 %. Celková MPSVZČ žalobkyne je 25 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalovaný konštatoval, že invalidita nevznikla.
6. Žalovaný uviedol, že posudková medicína sa vo všeobecnosti zaoberá chorobnými zmenami dokumentovanými klinickou medicínou, pričom však zhodnocuje najmä z nich vyplývajúci funkčný postih, a to z hľadiska dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu. Samotné röntgenologicky, či inými zobrazovacími metódami zistené degenerativne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti. Pochybnosti žalobkyne
o tom, že jej zdravotný stav, najmä určenie MPSVZČ, neboli posudkovým lekárom pred vydaním rozhodnutia v predmetnej veci správne posúdené, nie je relevantné. Je vyvolané jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní posudkovým lekárom. Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobkyne, a to na základe objektívneho vyšetrenia jej zdravotného stavu, ako aj z doloženej zdravotnej dokumentácie, teda z lekárskych správ a záverov odborných lekárov.
7. K námietke žalobkyne, ktorou poukazuje na skutočnosť, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie mala byť určená osteoporóza, žalovaný uviedol, že žalobkyňa mala dňa 5.11.2019 uskutočnené denzitometrické vyšetrenie s normálnou T. čo je hodnota v pásme zníženej hustoty kostnej denzity, osteopénie. Hladiny vápnika a fosforu v sére boli v norme, odpad minerálov nebol zistený. Predpísané bifosfonáty môžu zvrátiť kostné straty zastavením ďalších strát kostnej hmoty a zvýšením tvorby kostnej hmoty. S diagnózou postmenopauzálnej osteopénie sa na základe výsledkov denzitometrického vyšetrenia stotožnil aj reumatológ vo svojich diagnostických záveroch zo dňa 20.09.2021 a zo dňa 25.01.2022. Vzhľadom na uvedené predmetné zdravotné postihnutie nespĺňa kritériá zaradenia do kapitoly XV, oddielu B, položky 1, písmena b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení.
8. Žalobkyňa ďalej namieta nedostatočné zohľadnenie ostatných pridružených chorôb, ktorými trpí, nakoľko jej bola zvýšená MPSVZČ podľa § 71 ods. 8 o sociálnom poistení len o 5 %, k čomu žalovaný uviedol, že za ostatné zdravotné postihnutia bola zvýšená MPSVZČ o 5 % z dôvodu, že ostatné zdravotné postihnutia sú ľahkého stupňa, pod terapeutickou clonou, a nemajú závažný vplyv na pokles pracovnej činnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené posudkový lekár dospel k záveru, že z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne zodpovedalo vyššej MPSVZČ, resp. zaradeniu medzi ťažšie formy tohto ochorenia. Žalobkyňa nepreukázala k odvolaniu doloženou zdravotnou dokumentáciou žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali prijatý záver posudkových lekárov. Žalovaný mal za to, že posudok o invalidite žalobkyne, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie, je presvedčivý a úplný, a zodpovedá kritériám upraveným v zákone o sociálnom poistení.
9. Žalobkyňa sa písomne (replikou) vyjadrila k vyjadreniu žalovaného, pričom zotrvala na dôvodoch podanej žalobe a zopakovala argumentáciu uvedenú v žalobe, ktorej sa v celom rozsahu pridržala.
10. Žalovaný sa už písomne (duplikou) nevyjadril k replike žalobcu.
11. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa § 199 a nasl. SSP, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilé predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal na riadne nariadenom pojednávaní (§ 107 ods. 1 SSP) a po oboznámení sa so žalobou, s vyjadrením žalobcu ako aj s vyjadrením žalovaného a s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a je potrebné jej vyhovieť.
12. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
13. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
14. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
15. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
16. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
17. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
18. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 655 323 6228 0 zo dňa 25.07.2022, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 655 323 6228 0 zo dňa 28.12.2021 vo veci invalidného dôchodku, ktorým bola podľa § 70 a § 71 zákona o sociálnom poistení zamietnutá žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 11.11.2021.
19. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že žalobkyňa žiadosťou zo dňa 11.11.2021 požiadala o priznanie invalidného dôchodku. Na základe predmetnej žiadosti bola vypracovaná dňa 11.11.2021 lekárska správa posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Prievidza, C., ktorej súčasťou bol aj odborný posudok o invalidite. Posudkový lekár na základe zdravotnej dokumentácie žalobkyňu neuznal invalidnú. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie označil ochorenie uvedené v kap. XV - choroby podporného a pohybového aparátu, M., pol. 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písm. b) prílohy k zákonu o sociálnom poistení s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. D. obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, pričom za predmetné ochorenie stanovil MPSVZČ vo výške 20 %. Za ostatné pridružené zdravotné postihnutia posudkový lekár navýšil MPSVZČ o 5 % na celkových 25 %.
20. Na základe uvedeného zdravotného posúdenia prvostupňový správny orgán rozhodol rozhodnutím zo dňa 28.12.2021, ktorým zamietol žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 11.11.2021 s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára zo dňa 11.11.2021 nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posúdenie zdravotného stavu žalobkyne, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie MPSVZČ je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 11.11.2021, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia prvostupňové rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
21. Voči prvostupňovému rozhodnutia žalobkyňa podala odvolanie, v ktorom namietala, že denzitometrické vyšetrenie nebolo vôbec zohľadnené a ani uvedené v závere popisu chorôb, pričom výsledky z predmetného vyšetrenia boli priložené. Ide o pokles nad rozsah LSC, neck. i. sin -2,6. Tieto výsledky prekračujú hodnotu v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení - Kapitola XV. Oddiel B, položka 1, písm. b), T-skóre nad -2,5 (pokles od 35 do 45 %), pričom ochorenie žalobkyne zaradil pod Kapitolu XV. Oddiel E, položku 3, písm. b), avšak podľa názoru žalobkyne malo byť jej ochorenie zaradené pod Kapitolu XV., Oddiel B - M. S., pod č. 1, písm. b) - stredne ťažká forma osteoporózy a iné metabolické ochorenia kosí ovplyvnenie pohyblivosti v rozsahu T-skoré nad - 2,5 (35 - 45%). Nesúhlasila tiež s tým, že posudkový lekár navýšil mieru poklesu len o 5 %, nebola teda navýšená o možných 10 % vzhľadom na ostatné diagnózy žalobkyne.
22. Na základe podaného odvolania posudkový lekár sociálneho poistenia pobočky Prievidza C. dňa 14.02.2022 opätovne posúdil zdravotný stav žalobkyne, pričom zotrval na pôvodnom posúdení a konštatoval, že aj po doložení nových odborných a laboratórnych vyšetrení je výsledná MPSVZČ vo výške 25 % a preto postúpil celú spisovú dokumentáciou odvolaciemu orgánu.
23. Dňa 08.07.2022 bola vypracovaná lekárska správa a odborný lekársky posudok posudkovým lekárom sociálneho poistenia ústredia v Nitre, C., ktorá sa stotožnila s predchádzajúcimi závermi prijatými posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Prievidza C. a taktiež konštatovala, že žalobkyňa nie je invalidná. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne C. stanovila degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, s miernym funkčným postihnutím, pre neprítomnosť koreňového dráždenia s prislúchajúcou MPSVZČ na dolnej hranici percentuálneho rozpätia vo výške 20 %. Ďalej konštatovala, že ostatné zdravotné postihnutia sú ľahkého stupňa, pod terapeutickou clonou, podmieňujú zvýšenie percentuálnej miery o 5 %. Celková MPSVZČ je 25 % a teda aktuálny zdravotný stav žalobkyne nepodmieňuje vznik invalidity. Na základe predmetného posudku.
24. Na základe vyššie uvedených skutočností, žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 25.07.2022 rozhodol podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení o zamietnutí odvolania žalobkyne a o potvrdení prvostupňového rozhodnutia s odôvodnením, že v odvolacom konaní bolo preukázané, že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobkyňa nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čiže nie je invalidná, a nakoľko nespĺňa zákonné podmienky stanovené v § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení bolo prvostupňovým rozhodnutím rozhodnuté správne a v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú, pričom v odvolacom konaní žalobkyňa nepredložila také dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok.
25. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20230101> a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
26. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
27. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
28. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
29. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
30. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
31. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
32. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
33. Podľa § 153 ods. 3 zákona o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.
34. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení ak § 155 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20200721> neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
35. Podľa § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
36. Podľa § 196 ods. 6 a ods. 7 zákona o sociálnom poistení účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.
37. Podľa § 209 ods. 1 a ods. 4 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
38. Správny súd na úvod poukazuje na to, že nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 o sociálnom poistení podmienený (okrem iného) invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Konkrétna MPSVZČ je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení (§ 71 ods. 5 citovaného zákona), pričom sa určuje podľa najzávažnejšieho druhu zdravotného postihnutia a je možné ju za splnenia zákonných podmienok zvýšiť o 10 % v prípade výskytu iných závažných ochorení alebo postihnutí (§ 71 ods. 8 cit. zákona).
39. Správny súd konštatuje, že pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok musí byť rozhodnutie správneho orgánu založené na takých podkladoch, ktoré sú postačujúce pre presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Zdravotný stav žiadateľa o invalidný dôchodok musí byť posúdený tak, aby umožňoval vysloviť záver, či sú alebo nie sú splnené medicínske podmienky pre priznanie invalidnej dávky. Organizačná zložka žalovaného, ktorá rozhoduje vo veci, je povinná zadovážiť si potrebné podklady pre rozhodnutie v súlade s ustanovením § 195 ods. 1 a ods. 2 zákona o sociálnom poistení ako aj vykonať dokazovanie podľa § 196 tohto zákona. Dôkazom je pritom všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpoveď účastníka, odborné posudky, ktoré majú v konaní tohto druhu, vzhľadom na potrebu skúmania medicínskych podmienok poberateľa dávky osobitný význam. Okrem dôkazov, ktorých vykonanie účastník navrhol, je žalovaný povinný vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastník konania nenavrhol, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
40. Správny súd uvádza, že medzi účastníkmi bolo sporným určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne ako aj zvýšenie MPSVZČ, ktorú možno zvýšiť najviac o 10 % za ostatné zdravotné ochorenia, ktoré ovplyvňujú pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobkyňa nesúhlasila najmä s určením rozhodujúceho zdravotného postihnutia, tak ako ho určil žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán, resp. jednotlivý posudkový lekári sociálneho poistenia. Posudkovými lekármi sociálneho poistenia bolo za rozhodujúce zdravotné postihnutie určené ochorenie uvedené v kapitole XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka č. 3. - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písm. b) prílohy k zákonu o sociálnom poistení s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a D. (napr. D., obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, pričom za predmetné ochorenie bola stanovená MPSVZČ žalobkyni vo výške 20 %. Za ostatné pridružené zdravotné postihnutia posudkový lekár navýšil MPSVZČ o 5 % na celkových 25 %. Žalobkyňa je toho názoru, že za rozhodujúceho ochorenie jej malo byť určené ochorenie osteoporóza uvedené v kapitole XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel B, položka č. 1., písm. b) prílohy k zákonu o sociálnom poistení, kde je stanovený rozsah MPSVZČ v rozmedzí 35 - 45 % a to vzhľadom na denzinometrické vyšetrenie vykonané zo dňa 11.10.2019 lekárom C.. Za ostatné pridružené zdravotné postihnutia žalobkyňa žiadala navýšenie MPSVZČ o maximálnu možnú mieru, čiže o 10 %. Tieto skutočnosti namietala žalobkyňa aj v rámci podaného odvolania voči prvostupňovému rozhodnutia o zamietnutí žiadosti žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 11.11.2021.
41. Podľa správneho súdu určenie dátumu vzniku invalidity, rozhodujúceho zdravotného postihnutia, stanovenie výslednej MPSVZČ ako aj iné otázky majúce medicínsky charakter sú vecou výlučne odbornou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav občanov posudzuje žalovaný vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3 zákona o sociálnom poistení) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou MPSVZČ s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritéria však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným zdravotným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní.
42. Ako bolo uvedené vyššie, rozhodnutie žalovaného musí vychádzať jednak z dostatočne zisteného skutkového stavu a súčasne musí byť aj riadne odôvodnené. Riadne odôvodnenie pritom znamená, že správny orgán sa vysporiada s jednotlivými zistenými skutočnosťami a dôkazmi, pričom svoje závery jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodní. Je jeho povinnosťou uviesť na základe akých skutkových
zistení, z akých dôvodov a na akom právnom základe rozhodol. Z odôvodnenia rozhodnutia musí bez pochybností vyplynúť, akými úvahami sa správny orgán pri posudzovaní uplatneného nároku riadil. V prípade rozhodovania odvolacieho správneho orgánu je namieste, aby konajúci orgán dal odpoveď na všetky odvolacie námietky účastníka, resp. na všetky podstatné odvolacie námietky účastníka konania.
43. V preskúmavanej veci správny súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, nakoľko rozhodnutie žalovaného je podľa správneho súdu postihnuté vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a to najmä z dôvodu, že žalovaný sa riadne nevysporiadal s odvolacími námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí absolútne vôbec nezaujal stanovisko k námietke žalobkyne prečo jej nemôže byť za rozhodujúce ochorenie určené ochorenie osteoporóza uvedené v kapitole XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel B, položka č. 1., písm. b) prílohy k zákonu o sociálnom poistení, tak ako žiada a prečo jej nemôže byť za ostatné pridružené ochorenia zvýšená MPSVZČ o 10 %. Napadnuté rozhodnutie nedáva odpoveď na otázku, prečo keď na základe denzinometrického vyšetrenia vykonaného dňa 11.10.2019 lekárom C. bola nameraná hodnota P. nebolo za rozhodujúce ochorenie žalobkyňou ochorenie osteoporóza, podľa ktorého rozmedzie MPSVZČ je vyššie ako ochorenie uvedené v kapitole XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel R. deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka č. 3. - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písm. b) prílohy k zákonu o sociálnom poistenie, ktoré bolo za rozhodujúce ochorenie určené žalobkyni posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Správny súd je toho názoru, že posúdenie týchto otázok si vyžaduje odborné medicínske znalosti, ktorými súd nedisponuje a preto je potrebné, aby sa k týmto otázkam ako aj k odvolacím námietkam žalobkyne voči prvostupňovému rozhodnutiu vyjadril posudkový lekár žalovaného ako kompetentný orgán s potrebnými znalosťami v tejto oblasti.
44. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je potrebné, aby posudkový lekár v odvolacom konaní opätovne posúdil zdravotný stav žalobkyne s ohľadom na jej odvolacie námietky uvedené v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu a následne žalovaný sám opätovne posúdi, či prvostupňový správny orgán správne a v súlade so zákonom o sociálnom poistení rozhodol o zamietnutí žiadosti žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku. V prípade, že žalovaný opätovne zamietne odvolanie žalobkyne musí dbať na to, aby svoje rozhodnutie náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil a zároveň aby sa riadne vysporiadal s odvolacími námietkami žalobkyne.
45. Správny súd naviac dodáva, že posudkový lekár v odvolacom konaní posúdil zdravotný stav zhodne s posudkovým lekárom v prvostupňovom konaní, avšak spravil tak bez vyšetrenia žalobkyne, na čo bolo možné prihliadnuť, vzhľadom na zhoršený epidemiologický stav v spoločnosti spôsobený ochorením Covid-19. V súčasnosti je tento stav zmenený a v spoločnosti vládne priaznivý epidemiologický stav a preto je možné žalobkyňu riadne osobne vyšetriť a nevychádzať len z jej lekárskych správ a záznamov, ale vychádzať aj z vlastného vyšetrenia odborným posudkovým lekárom, pričom sama žalobkyňa môže požadovať, aby bola prítomná na predmetnom lekárskom posúdení.
46. Čo sa týka námietky žalobkyne ohľadne navýšenia MPSVZČ o 10 % vzhľadom na jej ostatné ochorenia, tak správny súd dáva do pozornosti, že ide o maximálnu prípustnú mieru navýšenia poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorú zákon o sociálnom poistení dovoľuje (§ 71 ods. 8 cit. zákona), čo znamená, že pokiaľ fyzická osoba preukázateľne trpí viacerými závažnými ochorenia, tak MPSVZČ jej môže byť navýšená len o 10 %, avšak len v prípade ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V tejto súvislosti sa následne na určenie zvýšenia hodnoty posudzuje okrem iného aj predchádzajúci výkon zárobkovej činnosti, dosiahnuté vzdelanie, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie u posudzovanej osoby alebo ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
47. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
48. Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v konaní úspešná, súd priznal žalobkyni úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania (§ 167 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 SSP (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).