Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-861-2013.pdf
PDF · 105.29 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-2Er/861/2013
Uznesenie
Okresný súd Skalica v exekučnej veci vedenej v prospech oprávneného: Konkurzná a reštrukturalizačná, v.o.s., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, IČO: 47 245 611, zast.: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, proti povinnému: JUDr. Ivan Polák, súdny exekútor, Exekútorský úrad so sídlom Mazúrova 2, 909 01 Skalica, IČO: 41 208 374, pre vymoženie istiny 148.800,- €, rozhodujúc o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekučné konanie z a s t a v u j e .
Povinný je povinný zaplatiť oprávnenému k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov exekučného konania vo výške 878,94 € do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekučného konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Oprávnený dňa 9.8.2013 doručil súdnemu exekútorovi JUDr. Tomášovi Peltznerovi, Exekútorský úrad so sídlom Radlinského 27/B, 811 07 Bratislava návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 148.800,- € predstavujúcej výťažok z dražby, ktorý povinný ako súdny exekútor vymohol v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 17Er/160/2009 a tento výťažok odmietol vydať správcovi konkurznej podstaty - oprávnenému. Návrhom na vykonanie exekúcie si oprávnený zároveň uplatnil vymoženie trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní vo výške 1.437,38 € + 20 % DPH, t.j. 1.724,86 € (za dva úkony právnej služby vo výške 718,69 € - prevzatie a príprava zastúpenia a vypracovanie návrhu na vykonanie exekúcie), náhradu súdneho poplatku zo žiadosti o udelenie poverenia vo výške 16,50 € a poplatku za overovanie exekučného titulu vo výške 6,38 €. Exekučným titulom v danom konaní je predbežné opatrenie - uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. 31K/21/2012-549 zo dňa 17.7.2013, ktorým súd uložil povinnému vydať oprávnenému výťažok z dražby vo výške 148.800,- €, rozhodnutie sa stalo vykonateľným dňa 26.7.2013.
Dňa 13.8.2013 súdny exekútor JUDr. Tomáš Peltzner doručil tunajšiemu súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Povinný dňa 19.8.2013 pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie doručil tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku z dôvodu, že záväzok priznaný súdom dňa 12.8.2013 splnil, teda po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané. Povinný uviedol, že považuje postup konkurzného súdu Nitra za nezákonný, ako súdny exekútor sa snažil chrániť záujmy oprávneného v exekučnom konaní. Po viacerých konzultáciách so správcom sa
rozhodol výťažok z dražby vydať, nakoľko mu bolo správcom oznámené, že inak bude podaný návrh na vykonanie exekúcie. Výťažok z dražby dňa 12.8.2013 vložil priamo na účet správcu konkurznej podstaty v Tatra banke, a.s. č. ú. 2928884199/1100. Potvrdenie o vyplatení výťažku z dražby faxom a následne písomne odoslal správcovi konkurznej podstaty. Dňa 14.8.2013 povinný telefonicky kontaktoval správcu s dotazom, či mu suma 148.800,- € bola pripísaná na jeho účet, čo správca potvrdil a zároveň povinnému oznámil, že na neho podal návrh na exekúciu a vzhľadom na skutočnosť, že výťažok z dražby vydal, podá návrh na zastavenie exekúcie. Povinný vyjadril obavu, že správca návrh na zastavenie exekúcie nepodá a a súdny exekútor bude vo veci konať, čím by mohlo prísť k zablokovaniu jeho účtov v banke, prípadne k zablokovaniu iného majetku. K návrhu na zastavenie exekučného konania povinný doložil potvrdenie o vklade hotovosti vo výške 148.800,- € zo dňa 12.8.2013 na účet oprávneného.
Oprávnený dňa 4.11.2013 oznámil súdu, že povinný uhradil vymáhanú istinu po začatí exekučného konania, z toho dôvodu trvá na vymožení trov konania, ktoré bol oprávnený nútený vynaložiť na vymoženie predmetnej istiny.
Povinný dňa 11.11.2013 doručil súdu doplnenie návrhu na zastavenie exekučného konania o späťvzatie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 9.10.2013, ktoré podal oprávnený Konkurzná a reštrukturalizačná, v.o.s. /správca/, na základe ktorého návrhu bol vydaný exekučný titul v predmetnom exekučnom konaní. Podľa povinného bol exekučný titul vydaný v rozpore s ustanovením § 203 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, preto povinný proti nemu podal odvolanie, nakoľko výťažok z dražby nebol nikdy majetkom úpadcu, pretože pochádza zo speňaženia majetku na dražbe, ktorý nepatril úpadcovi v konkurze, ale patril tretej osobe, ktorá ho nadobudla od úpadcu na základe kúpnej zmluvy, ktorú súd vyhlásil za neúčinnú, ale len v prospech oprávneného v exekúcii, ktorú povinný vykonával ako súdny exekútor. Konkurzný súd celkom 3 x v priebehu sedem mesiacov zmenil právny názor na výťažok z dražby od času, kedy v rozpore so zákonom vyhlásil konkurz (pretože úpadca nemal žiadny majetok) a nakoniec vydal v rozpore so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii predbežné opatrenie dňa 17.7.2013, ktorým povinného donútil vydať celý výťažok z dražby vrátane jeho trov exekúcie. Po tom, čo oprávnenému /správcovi/ vydal výťažok, oprávnený podal návrh na späťvzatie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.
Následne dňa 13.11.2013 povinný doložil ďalšie doplnenie návrhu na zastavenie exekučného konania o informáciu od právneho zástupcu oprávneného, kde zástupca advokátskej kancelárie povinnému oznámil, že sa pomýlil v návrhu na vykonanie exekúcie a trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní nemajú byť vo výške 1.724,86 €, ale len v sume 885,32 €. Napriek tomu odmietajú bez meškania opraviť návrh na vykonanie exekúcie, čo je ich povinnosť. Informáciu o výške trov uvedenú v návrhu povinnému oznámil súdny exekútor JUDr. Peltzner. Právny zástupca sa bezpochyby spoliehal, že súd bude prepočítavať výšku ich nároku, čo je nekorektné z ich strany, pretože ako právny zástupca by sa nemali dopúšťať tak závažných chýb.
Dňa 28.3.2014 povinný doručil súdu tretie doplnenie návrhu na zastavenie exekučného konania, v ktorom sa vyjadril vo vzťahu k trovám právneho zastúpenia oprávneného. Povinný rekapituloval, že exekučným titulom v tomto konaní bolo predbežné opatrenie vydané OS Nitra, proti ktorému podal odvolanie v zákonnej lehote, nakoľko bolo vydané v rozpore so zákonom, konanie o odvolaní bolo vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2CoKR/81/2013. Dňa 9.10.2013 oprávnený doručil odvolaciemu súdu späťvzatie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa ust. § 96 O.s.p., odvolací súd vyzval povinného na vyjadrenie súhlasu alebo nesúhlasu so späťvzatím návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, na čo odvolaciemu súdu oznámil a zároveň podmienil svoje vyjadrenie až po uznaní jeho pohľadávky proti podstate zo strany správcu, pretože naďalej považoval vydanie predmetného predbežného opatrenia v rozpore s ustanovením § 203 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pretože predmetný výťažok z dražby nebol v čase vydania predbežného opatrenia majetkom úpadcu a ani nepochádzal zo speňaženia majetku úpadcu. Odvolací súd následne rozhodol podľa ustanovenia § 96 ods. 3 O.s.p. a predbežné opatrenia zrušil rozhodnutím 2CoKR/81/2013-620 zo dňa 17.10.2013, pretože návrh na predbežné opatrenie bol navrhovateľom zobraný späť skôr, než sa začalo pojednávanie. Povinný vyjadril názor, že vo vzťahu k trovám právneho zastúpenia v exekučnom konaní je irelevantné, z akého dôvodu bolo predbežné opatrenie ako exekučný titul zrušené a to,
či by odvolací súd zrušil predbežné opatrenie na základe späťvzatia návrhu zo strany navrhovateľa (oprávneného), alebo na základe odvolania povinného z dôvodov nezákonnosti predbežného opatrenia vydaného v rozpore s § 203 ZKR. Z toho je nespochybniteľné, že oprávnený nemá nárok na žiadne trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní, pretože v prípade ich priznania oprávnenému by bola porušená rovnosť účastníkov súdneho konania a povinnému ako odporcovi by bolo popreté a odňaté právo na súdnu ochranu. Ak chcel oprávnený, aby mu súd priznal v exekučnom konaní trovy právneho zastúpenia, bolo z jeho strany potrebné nechať odvolací súd, aby rozhodol o odvolaní a následne mal by nárok na trovy právneho zastúpenia, ak by odvolací súd potvrdil vydanie predbežného opatrenia. K tomu oprávnenému nič nebránilo, pretože v súvislosti s pokračovaním konania na odvolacom súde by mu nevznikli žiadne výdaje, v tom čase mal uhradenú sumu 148.800,- € a pre priznanie jeho trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní by bola podmienka potvrdenia predbežného opatrenia odvolacím súdom.
Z písomného podania oprávneného adresovaného súdnemu exekútorovi JUDr. Tomášovi Peltznerovi mal súd preukázané, že oprávnený opravil návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 8.8.2013 v časti špecifikácie trov konania oprávneného tak, že oprávnený sa domáha náhrady trov konania vo výške 885,32 €, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 862,44 € (2 úkony po 359,35 € + 143,74 € ako DPH), súdny poplatok vo výške 16,50 € a poplatok za overenie exekučného titulu vo výške 6,38 €.
Dňa 11.4.2014 oprávnený doručil súdu žiadosť o priznanie náhrady trov konania z dôvodu, že súd bude rozhodovať o zastavení exekúcie a náhrade trov exekučného konania. Exekučné konanie bolo začaté z dôvodu, že povinný ako súdny exekútor odmietol vydať oprávnenému ako správcovi úpadcu GRAND REALS, spol. s r.o. sumu 148.800,- € (výťažok z dražby v exekučnom konaní vedenom u povinného pod sp. zn. Ex 1526/11). Osud výťažku bol kvôli postupu povinného ohrozený, preto Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 17.7.2013, č.k. 31K/21/2012-549 (exekučný titul) uložil povinnému povinnosť vydať oprávnenému výťažok z dražby za účelom jeho zabezpečenia pre potreby konkurzného konania. Povinný nerešpektoval ani uznesenie konkurzného súdu, preto oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora JUDr. Tomáša Peltznera. Povinný uhradil vymáhanú istinu dňa 12.8.2013 po začatí exekučného konania, čím účel, pre ktorý bolo predbežné opatrenie navrhované, bol splnený - majetok podliehajúci konkurzu na úpadcu bol zabezpečený. Po podaní odvolania povinným už neexistoval dôvod ďalej pokračovať v konaní o nariadenie predbežného opatrenia, preto oprávnený vzal späť návrh na nariadenie predbežného opatrenia, čím došlo k zrušeniu predbežného opatrenia. Tunajšie exekučné konanie začalo z dôvodu na strane povinného, ktorý nerešpektoval nariadené predbežné opatrenie a k zániku exekučného titulu došlo výlučne z toho dôvodu, že po začatí exekučného konania povinný svoju povinnosť splnil (povinný zavinil prípadné zastavenie exekučného konania), preto oprávnený žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov exekučného konania, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 862,44 €, súdny poplatok vo výške 16,50 € a poplatok za overenie exekučného titulu 6,38 €.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd mal preukázané, že povinný dňa 12.8.2013, t.j. tri dni po začatí exekučného konania (9.8.2013) v celom rozsahu splnil oprávnenému svoju povinnosť, ktorá mu bola uložená exekučným titulom, keď v prospech účtu oprávneného uhradil celú sumu 148.800,- €, vymoženia ktorej sa oprávnený domáhal návrhom na vykonanie exekúcie.
Predbežné opatrenie - uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. 31K/21/2012-549 zo dňa 17.7.2013, predstavujúce exekučný titul v danom konaní, bolo zrušené na základe uznesenia Krajského súdu
Bratislava č.k. 2CoKR/81/2013-620 zo dňa 17.10.2013, ktorým súd pripustil späťvzatie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a konanie vedené pred Okresným súdom Nitra o nariadenie predbežného opatrenia zastavil. Zrušeniu exekučného titulu predchádzalo späťvzatie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia oprávneným z dôvodu, že právo navrhovateľa (oprávneného) bolo uspokojené.
Na základe uvedeného súd v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku exekúciu zastavil, pretože po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, a to splnením povinnosti zo strany povinného. V nadväznosti na uspokojenie práva oprávneného následne došlo tiež k zrušeniu exekučného titulu (predbežného opatrenia), čím bol dodatočne daný i dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Oprávnený žiadal priznať náhradu trov exekučného konania, ktoré spočívajú v trovách právneho zastúpenia a v náhrade hotových výdavkov za zaplatený súdny poplatok a poplatok za overenie exekučného titulu. Povinný namietal priznanie trov exekučného konania oprávnenému, nakoľko exekučný titul bol podľa jeho názoru vydaný v rozpore so zákonom a pre vznik nároku oprávneného na náhradu trov exekučného konania by muselo byť predbežné opatrenie (exekučný titul) potvrdené odvolacím súdom.
Nárok oprávneného a súdneho exekútora na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku je výslovne zakotvený v § 200 ods. 1, vety druhej Exekučného poriadku. Tieto trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku je výnimkou z tejto zásady a jeho použitie prichádza do úvahy len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady, to znamená, ak exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje zavinenie oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Pri zastavení exekučného konania a pri rozhodovaní o trovách exekúcie súd vždy skúma, ktorý z účastníkov zavinil zastavenie exekučného konania s poukazom na ust. § 146 ods. 2 O.s.p., ktoré je potrebné aplikovať v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje
inak. Takýmto osobitným predpisom je podľa odkazu pod čiarou zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). V prípade, ak Exekučný poriadok neupravuje určité procesné postupy v súvislosti s výkonom exekúcie, použijú sa podľa § 251 ods. 4 ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca (§ 146 ods. 1 písm. c) a § 146 ods. 2 O.s.p.). Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či niektorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil.
Nad zavinením na zastavení exekúcie je potrebné uvažovať z procesného hľadiska. V danom prípade oprávnený žiadal vymôcť pohľadávku z riadneho exekučného titulu (§ 41 EP), ktorý bol materiálne i formálne vykonateľný. Exekučné konanie bolo začaté dňa 9.8.2013 podaním návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Ku dňu začatia exekučného konania existoval vykonateľný exekučný titul a právo oprávneného nebolo uspokojené, preto exekučné konanie začalo oprávnene.
Otázku, či účastník zavinil, že konanie muselo byť zastavené, je potrebné posudzovať podľa procesného výsledku. Záver o zavinení niektorého z účastníkov vo vzťahu k zastaveniu konania je daný vo všeobecnej rovine posúdením, či z procesného hľadiska bol návrh podaný dôvodne, alebo nie, t.j. či sa navrhovateľ (oprávnený) domohol nároku, ktorý v návrhu uplatnil, či už splnením záväzku zo strany odporcu (povinného), prípadne iným spôsobom, ktorý by odôvodňoval záver, že z hľadiska vzťahu výsledku správania sa odporcu k uplatneným požiadavkám navrhovateľa sa jednalo o návrh podaný dôvodne. Nárok na náhradu trov konania je nárokom, ktorý musí mať oporu v ustanoveniach procesného práva a nie práva hmotného. Preto tiež otázku, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, treba posudzovať len z hľadiska procesného výsledku.
Pre záver o zavinení odporcu na zastavení sporového konania musia byť kumulatívne splnené dve podmienky, a to 1. dôvodne podaný návrh, 2. správanie odporcu vedúce k späťvzatiu návrhu chápané v tom zmysle, že odporca sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky. Obdobne potom aj dôvodnosť podania návrhu na vykonanie exekúcie a skúmanie otázky zavinenia na zastavení exekučného konania je potrebné skúmať výlučne z procesného hľadiska, kedy sa berie do úvahy vzťah výsledku chovania povinného k požiadavke oprávneného. Rozhodujúce je, či sa oprávnený domohol nároku uplatneného návrhom na vykonanie exekúcie. Povinný zaviní zastavenie konania vtedy, keď sa zachová v intenciách návrhu na vykonanie exekúcie, teda ak bolo právo uplatnené návrhom na vykonanie exekúcie splnené neskorším správaním sa povinného.
Súd má za to, že dôvod na zastavenie exekúcie bol daný už dobrovoľným splnením povinnosti uloženej exekučným titulom zo strany povinného priamo oprávnenému. Pokiaľ povinný plnil oprávnenému to, čo mu uložil exekučný titul, nebolo potrebné ďalšie vedenie exekučného konania. Uvedená skutočnosť napokon bola i dôvodom pre späťvzatie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a zrušenie predbežného opatrenia (exekučného titulu), pretože pominuli dôvody, ktoré viedli k jeho vydaniu. Exekučný titul bol zrušený až po tom, čo povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, pretože súdom uloženú povinnosť v celom rozsahu splnil, pričom časový odstup od podania tohto návrhu do zastavenia exekučného konania, počas ktorého došlo k zrušeniu exekučného titulu, má za následok, že pribudol ďalší z dôvodov pre zastavenie exekúcie, avšak už splnením exekvovanej povinnosti bol daný zákonný predpoklad pre zastavenie exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku. Exekučné konanie bolo na mieste zastaviť už zánikom práva priznaného exekučným titulom. Aplikácia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku prichádza do úvahy bez ohľadu na to, v ktorom štádiu exekučného konania došlo k zániku práva priznaného exekučným titulom. Významné je iba to, či sa tak stalo po vydaní exekučného titulu. Zánik práva priznaného exekučným titulom je vždy
dôvodom na zastavenie exekúcie alebo na upustenie od vykonania exekúcie (§ 57 ods. 1 a § 46 ods. 3 Exekučného poriadku). Vzhľadom na vyššie uvedené súd uzavrel, že zodpovednosť za výsledok a zastavenie exekučného konania má povinný, keďže ide o jeho procesný neúspech (pohľadávka oprávneného bola uspokojená) a je preto povinný nahradiť trovy exekučného konania oprávnenému a exekútorovi.
Oprávnenému podľa jeho vyčíslenia vznikli v exekučnom konaní trovy pozostávajúce z hotových výdavkov (súdny poplatok zo žiadosti o udelenie poverenia vo výške 16,50 € a poplatok za overenie exekučného titulu v sume 6,38 € ) a z trov právneho zastúpenia vo výške 862,44 €. Súd zobral za základ pre výpočet trov právneho zastúpenia vymáhanú istinu 148.800,- €, z ktorej základná sadzba tarifnej odmeny predstavuje 718,70 €. Právnemu zástupcovi oprávneného vznikol v zmysle § 13a ods. 2 písm. c/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, za jeden úkon právnej služby nárok na odmenu vo výške jednej polovice takto vypočítanej základnej sadzby tarifnej odmeny, t.j. v sume 359,35 €. Nakoľko zástupca oprávneného účelne vykonal dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na vykonanie exekúcie), súd mu priznal odmenu za dva úkony právnej služby v celkovej výške 718,70 € + 20 % DPH v sume 143,74 € (§ 18 ods. 3 cit. vyhlášky). Popri nároku na náhradu trov právneho zastúpenia má oprávnený nárok aj na náhradu preukázaných hotových výdavkov. Súd priznal oprávnenému len náhradu zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 €, nakoľko úhradu poplatku vo výške 6,38 € za overenie exekučného titulu oprávnený ani na výzvu súdu nepreukázal. Celkom vznikli oprávnenému v tomto exekučnom konaní trovy potrebné na účelné vymáhanie nároku vo výške 878,94 €, na náhradu ktorých súd zaviazal povinného v zmysle ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v spojitosti s ust. § 146 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že povinný zavinil zastavenie exekučného konania.
Súdny exekútor na výzvu súdu oznámil, že trovy exekučného konania si neuplatňuje, preto mu súd náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, na Okresný súd Skalica, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205
ods.2 O.s.p. )
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).