Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16CoP-72-2014.pdf
PDF · 93.49 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoP/72/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti P., O., nar. XX. XX. XXXX a U., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, deti rodičov H. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., E. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Vierou Žembovou, advokátkou, Advokátska kancelária Brezno, ul. ČSA 5 a U. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. Q., K. X. U., V. XXXX/I/X, zastúpeného JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou, Advokátska kancelária Liptovský Mikuláš, Garbiarska 695, o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 8P/197/2013 - 166 zo dňa 29. 07. 2014, takto
rozhodol:
Krajský súd m e n í rozsudok okresného súdu tak, že výživné na maloletú O. P. v sume 150 EUR mesačne a na maloletého U. P. v sume 130 EUR mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15 dňa každého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí, z v y š u j e od 11. 10. 2013.
Zročné výživné za obdobie od 11. 10. 2013 do 20. 11. 2014 na maloletú O. P. v sume 780,46 EUR súd povoľuje otcovi splácať spolu s bežným výživným po 40 EUR mesačne až do úplného vyrovnania pod hrozbou straty výhody mesačných splátok.
Zročné výživné za obdobie od 11. 10. 2013 do 20. 11. 2014 na maloletého U. P. v sume 507,13 EUR súd povoľuje otcovi splácať spolu s bežným výživným po 30 EUR mesačne až do úplného vyrovnania pod hrozbou straty výhody mesačných splátok.
Vo zvyšku rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozhodnutím zmenil rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 8C/126/2008-99 z 16. 10. 2008 vo výroku o výživnom tak, že s účinnosťou od 01. 09. 2013 zvýšil výživné na maloletú O. z 99,58 EUR mesačne na 150,- EUR mesačne a na maloletého U. z 99,58 EUR mesačne na 130,- EUR mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15 dňa každého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí. Zročné výživné od 01. 09. 2013 do 08. 07. 2014 na maloletú O. vo výške 529,20 EUR a na maloletého U. vo výške 329,20 EUR uložil otcovi zaplatiť k rukám matky maloletých detí do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Súčasne návrh otca na zníženie výživného zamietol a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Okresný súd konal o návrhu matky doručenom 11. 10. 2013, ktorá sa domáhala zvýšenia výživného od 01. 09. 2013 na sumu 150,- EUR na maloletú O. a na sumu 130,- EUR na maloletého U. s odôvodnením,
že od poslednej úpravy sú maloleté deti o päť rokov staršie, maloletá O. navštevovala 9. ročník a maloletý U. 6. ročník základnej školy. V čase predošlého rozhodnutia rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemali. V tom čase navštevovala maloletá O. 4. ročník a maloletý U. 1. ročník základnej školy. Matka žila s deťmi sama, pracovala ako predavačka s príjmom 331,44 EUR (9.985,- Sk), príjem otca bol zistený v sume 841,59 EUR (25.354,- Sk). Otec sa medzitým v konaní sp. zn. 8P/106/2009 a 2P/40/2010 domáhal zníženia výživného, ale jeho návrhy boli zamietnuté.
Maloletá O. v školskom roku 2013/2014 ukončila 9. ročník základnej školy a od septembra mala nastúpiť do 1. ročníka Z. akadémie v O.. Maloletý U. v školskom roku 2013/2014 ukončil 6. ročník základnej školy. V škole sa deti venovali atletike, navštevovali športové triedy. Matka každý rok platila do športového klubu poplatok 30,- EUR na každé dieťa. Ďalšie výdavky mala so zabezpečením športového oblečenia a obuvi. Matka bývala spolu s deťmi v dvojizbovom byte, ktorý jej kúpili rodičia, ktorí predali štvorizbový byť, v ktorom bývala matka s deťmi predtým. Príjem matky bol zistený v sume 377,59 EUR, poberala prídavky na deti. Platí inkaso 161,40 EUR, plyn 12,- EUR, internet 14,59 EUR a mobilný telefón sebe a dcére 35,- EUR. Matka si zvyšovala vzdelanie na Združenej škole v O., kde absolvuje trojročné maturitné štúdium v odbore podnikanie, za čo platí príspevok 20,- EUR ročne. Otec sa pôvodne vyučil za mechanika opravára cestných motorových vozidiel. V súčasnosti pracuje ako živnostník. Od 17. 06. 2014 mal rozšírenú živnosť aj na dokončovacie stavebné práce exteriérov a interiérov a poskytovanie služieb vedenia cudzieho motorového vozidla. V čase, keď aktívne nevykonával živnosť, bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. V posledných piatich rokoch dávku v nezamestnanosti nepoberal. V roku 2013 vykazoval príjem 11.383,- EUR. Na svojom účte v I. banke trvalo vykazoval peňažné prostriedky. Otcovi od 30. 08. 2011 pribudla vyživovacia povinnosť k dcére I.. Otec s maloletou dcérou a jej matkou A. W., ktorá je na rodičovskej dovolenke, bývajú v prenajatom dvojizbovom byte. Za nájom platí 270,- EUR mesačne. Družke a dcére platí poistku po 24,02 Eur mesačne, za telefón 34,- EUR, internet s televíziou 15,- EUR.
Okresný súd zistil, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov najmä na strane maloletých detí, ktoré sú o 5,5 roka staršie a úmerne tomu sa zvýšili výdavky na ich výživu, vzdelanie a zdravie. Matka naďalej pracuje ako predavačka, jej priemerný zárobok sa zvýšil z 331,44 EUR na 375,79 EUR a nadobudla dvojizbový byt. Otec pri predošlej úprave výživného mal priemerný zárobok 841,59 EUR v rátane príspevku na bývanie 217,08 EUR. V súčasnosti je živnostníkom. V roku 2013 za 4,2 mesiaca dosiahol príjem 11.383,- EUR, čo zodpovedá priemernému mesačnému príjmu 2.710,- EUR, navyše na účte v banke mal priemerne každý mesiac sumu 1.360,56 EUR. Vzhľadom na zistený príjem otca súd zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť od začiatku školského roka t. j. od 01. 09. 2013 a vyčíslil zročné výživné za obdobie 10 mesiacov do 08. 07. 2014, kedy vyhlásil rozhodnutie. Zročné výživné na maloletú O. v sume 1.500,- Eur a na maloletého U. v sume 1.300,- EUR otcovi uložil uhradiť k rukám matky do troch mesiacov.
Okresný súd súčasne zamietol návrh otca na zníženie výživného, ktorý odôvodnil tým, že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť. Túto skutočnosť nepovažoval okresný súd za dostatočný dôvod, nakoľko dieťa má už tri roky. Súčasne bol otec maloletých detí schopný dosiahnuť po rozšírení podnikania za 4,2 mesiace príjem 11.383,- EUR a na účte mal v roku 2014 každý mesiac peňažné prostriedky priemerne v sume 1.360,56 EUR. Aj keď otec poukazoval na zlú finančnú situáciu, prevzal ďalší záväzok, keď uzavrel dňa 26. 03. 2013 v W. X.XXX,- zmluvu o úvere na sumu 9.300,- EUR.
Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 5, § 78 ods. 1, ods. 3, § 75 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine. Výrok o tom, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odôvodnil okresný súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP, pretože konanie vo veciach maloletých mohlo začať aj bez návrhu.
Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá, OSP) otec, ktorý namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu. Okresnému súdu vytýkal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia z hľadiska skutkových a právnych zistení. Navrhol rozhodnutie okresného súdu zmeniť a návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť a súčasne vyhovieť svojmu návrhu na zníženie výživného. Od poslednej úpravy výživného nedošlo k takej zmene pomerov u
maloletých detí, ktorá by odôvodňovala zmenu predchádzajúceho rozhodnutia. Výživné zo strany otca bolo pravidelne plnené a zvýšenie výživného by mohlo viesť k tomu, že ho nebude môcť reálne plniť. Okresný súd vyhovel návrhu matky podanému 11. 10. 2013, ktorá výživné požadovala spätne od 01. 09. 2013 bez potrebného odôvodnenia. Dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je možné priznať výživné spätne, však vôbec neboli uvedené v návrhu, v rozhodnutí a neboli ani preukázané. V tejto súvislosti napadol aj nesprávne určenie zročného výživného. V možnostiach otca nie je uhradiť zmeškané výživné v určenej lehote 3 mesiacov, a túto sumu mal súd rozdeliť do primeraných splátok. Ďalej otec namietal výdavky súvisiace s tým, že deti navštevovali športovú triedu, ktoré čiastočne hradila škola a neodôvodňovali zvýšenie výživného o 50 %. Okresný súd sa tiež nevysporiadal s tým, že aj matka si zobrala pôžičku v sume 2.300,- EUR, hoci otec súhlasil, aby mu záväzok v sume 1.130,- EUR na vyrovnanie podielov zo zaniknutého BSM uhradila v splátkach. Okresný súd sa nedostatočne zaoberal tým, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej I., s ktorou mali rodičia zvýšené výdavky spojené s jej zdravotným stavom, čo malo za následok aj predĺženie materskej dovolenky matky dieťaťa. Ďalšie výdavky vzniknú tým, že dieťa malo nastúpiť do materskej školy. Okresný súd nemal riadne zistené a preukázané príjmy otca ani peňažné prostriedky, zistené na jeho bankovom účte. Prehliadol, že tieto príjmy sú závislé od dopytu a že zákazky sú žiadané len v určitých obdobiach roka. V minulosti otec nevykonával živnosť v mesiacoch, keď nemal žiadnu zákazku a neukončenie živnosti by bolo pre neho likvidačné. Súd nemal preukázané, že by otec v čase, keď bol evidovaný ako nezamestnaný, odmietol ponúkané pracovné miesta, a teda že by sa dobrovoľne vzdal možnosti dosiahnuť vyšší zárobok.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie otca prejednal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a) a napadnutý rozsudok podľa § 220 OSP čiastočne zmenil, pretože vec posúdil inak ako okresný súd a vo zvyšku potvrdil § 219 ods.1,2 OSP, pretože rozhodnutie okresného súdu je vecne správne.
Podľa § 65 ods. 1 zák. č.36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods.2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa ods. 3 pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Odvolací súd mal pre svoje rozhodnutie, ktorým došlo k zmene rozsudku okresného súdu dostatočný skutkový podklad v obsahu súdneho spisu a dokazovaní, ktoré vykonal okresný súd v potrebnom rozsahu. Zvýšenie vyživovacej povinnosti otca okresný súd náležite odôvodnil preukázanou zmenou pomerov na strane maloletých detí ako aj ich rodičov. Zo zistení okresného súdu vyplývalo, že príjem matky, ktorá pracovala ako predavačka v drogérii, sa zvýšil zo sumy 331 EUR na 375 EUR. Naproti tomu príjem otca sa zvýšil z 841 EUR na 2.710,- EUR. Okresný súd vychádzal z hrubého príjmu otca zo živnostenského podnikania a zo skutočnosti, že na účte v banke disponoval peňažnou sumou prevyšujúcou 1.300 EUR mesačne. Otec spochybnil záver okresného súdu o jeho príjmoch, ale ani v prvostupňovom konaní ani v odvolaní nepredložil vysvetlenia potrebné na zistenie jeho iného príjmu, resp. príjmu zníženého o preukázateľné výdavky a odvody. Z predloženého daňového priznania otca za rok 2013 vyplýva jeho príjem v sume 11.383,- EUR, z ktorého vychádzal okresný súd a ďalej výdavky v
sume 6.949,- EUR. Po odrátaní výdavkov vyčíslil svoju daňovú povinnosť vo výške 132,65 EUR (č. l. 57, 61). Aj po zohľadnení výdavkov vyčíslených v daňovom priznaní príjem otca za 4,2 mesiace zodpovedal sume prevyšujúcej 1.024,- EUR (4.434-132,65=4.301:4,2=1.024). Vzhľadom na zistený príjem otca prevyšujúci sumu 1.000 Eur mesačne považoval odvolací súd určenú výšku vyživovacej povinnosti za primeranú veku a potrebám maloletých detí a možnostiam ich otca a to aj pri zohľadnení jeho ďalšej vyživovacej povinnosti k trojročnej dcére XX,-. Z tých istých dôvodov okresný súd správne zamietol návrh otca, ktorý sa v podaní zo dňa 29. 11. 2013 a na pojednávaní 27. 02. 2014 s poukazom na ďalšiu vyživovaciu povinnosť domáhal zníženia výživného na maloletú O. na sumu 60,- EUR a na maloletého U. na sumu 40,- EUR.
Odvolací súd dodáva, že otec ani v odvolaní nepreukázal, že u neho došlo k zníženiu príjmov, resp., že jeho príjem okresný súd nesprávne vypočítal. Pokiaľ otec poukazoval na svoje výdavky spojené s podnikaním alebo s vysporiadaním BSM, v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine ani tieto výdavky nemajú prednosť pred výživným, o ktorom bolo rozhodnuté v tomto konaní.
K zmene rozhodnutia okresného súdu odvolací súd pristúpil iba z toho dôvodu, že okresný súd sa nesprávne vysporiadal s tým, odkedy má otec platiť zvýšené výživné. Zvýšenie vyživovacej povinnosti závisí od uplatnenia návrhu dotknutým rodičom. Návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti podala matka na súde 11. 10. 2013. Okresný súd neuviedol žiadne dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré priznal výživné na maloleté deti spätne od 01. 09. 2013 a takéto dôvody z návrhu a obsahu spisu nezistil ani odvolací súd. Z uvedeného dôvodu krajský súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že otcovi určil povinnosť platiť zvýšené výživné od podania návrhu 11. 10. 2013. Odvolací súd určil sumu zročného výživného vychádzajúc z toho, že otec v uvedenom období plnil svoju vyživovaciu povinnosť na každé dieťa v sume po 99,58 EUR, a že na každé dieťa dlhoval ešte po 25,- EUR.
Pokiaľ ide o maloletú X/X, pomerná suma zvýšeného výživného za mesiac október 2013 je 2/3 sumy určeného výživného, čo zodpovedá sume 100,- EUR a výživné od 11/2013 do 11/2014 za 13 mesiacov zodpovedá sume 2050 EUR (100 + 1950). Od tejto sumy bolo potrebné odpočítať uhradené výživné za mesiace 11/2013 až 11/2014 (13 x 99,58) v sume 1.294,54 EUR a pripočítať dlžné výživné 25 EUR. Takto suma zročného výživného na malol. XXX,XX zodpovedá sume 780,46 EUR (2050-1.294,54 + 25 = 780,46).
Pri maloletom U. je pomerná suma zvýšeného výživného za mesiac október 2013 2/3 sumy určeného výživného čo zodpovedá sume 86,67 EUR a výživné od 11/2013 do 11/2014 za 13 mesiacov zodpovedá sume 1.776,67 EUR (86,67 + 1690). Od tejto sumy bolo potrebné odpočítať uhradené výživné za mesiace 11/2013 až 11/2014 (13 x 99,58) v sume 1.294,54 EUR a pripočítať dlžné výživné 25 EUR. Takto suma zročného výživného na malol. U. zodpovedala sume 507,13 EUR (1776,67-1.294,54 + 25 = 507,13).
Odvolací súd vyhovel návrhu otca a zročné výživné povolil uhrádzať otcovi spolu s bežným výživným k rukám matky, a to na maloletú O. v mesačných splátkach po 40,- EUR a na maloletého U. v mesačných splátkach po 30,- EUR až do úplného vyrovnania pod hrozbou straty výhody takto určených splátok v prípade ich nedodržania.
Odvolací súd vo zvyšku rozsudok okresného súdu potvrdil, keďže vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nebol otec so svojím odvolaním úspešný ani pokiaľ ide o zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti, ani pokiaľ bol jeho návrh, ktorým sa domáhal zníženia svojej vyživovacej povinnosti, okresným súdom zamietnutý.
Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.