Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Er-3897-2013.pdf
PDF · 75.79 KB
Case nature
Subarea
35Er/3897/2013
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: W. A., D.. XX.XX.XXXX, S. XX, XXX XX D., zast. matkou: M. O., S. XX, XXX XX D., zastúpená advokátkou JUDr. Annou Jamborovou, Farská 5, 949 01 Nitra, proti povinnému: A. A., D.. XX.XX.XXXX, C. XXX, XXX XX O. A. N., na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť zročné výživné za obdobie júl, august a november 2013 vo výške XXX,- I. a bežné výživné od decembra 2013 vo výške XX,- I. s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom Mgr. Ivanom Jamborom, so sídlom úradu Farská 5, 949 01 Nitra
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Povinnému sa ukladá zaplatiť exekútorovi trovy exekúcie v sume 51,59 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Povinnému sa ukladá zaplatiť oprávnenému trovy exekučného konania v sume 32,22 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, k rukám advokátky JUDr. Anny Jamborovej, Farská 5, 949 01 Nitra.
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k. 35Er 3897/2013-27, zo dňa 12.06.2014, súd námietkam povinného proti exekúcii vyhovel. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30.07.2014.
Podľa § 50 ods. 5 Ex. por. ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Nakoľko uznesenie, ktorým súd vyhovel námietkam proti exekúcii nadobudlo právoplatnosť, súd exekúciu podľa § 50 ods. 5 Ex. por. zastavil tak ako je uvedené v prvom výroku tohto uznesenia.
Podľa § 200 ods. 2 Ex. por. ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Ex. por., za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Ex. por., náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Ex. por., trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 1 Ex. por., ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Ex. por., ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 203 ods. 3 Ex. por., ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
Trovy exekúcie vo všeobecnosti platí povinný (§ 196, 197 Ex. por.). Výnimku z tejto zásady ustanovuje § 203 Ex. por., ktorý v prípade zastavenia exekúcie výnimočne umožňuje uložiť povinnosť zaplatiť trovy exekúcie oprávnenému. V zmysle citovaného ustanovenia je možné uložiť povinnosť zaplatiť nevyhnutné trovy exekúcie oprávnenému len za splnenia tam uvedených podmienok. Nakoľko v tomto prípade k zastaveniu exekúcie zjavne nedošlo pre nemajetnosť povinného ani pre vyhlásenie konkurzu na majetok povinného, súd skúmal splnenie podmienky v § 203 ods. 1 Ex. por., t.j. či oprávnená zavinila zastavenie exekúcie. V tejto súvislosti súd vo všeobecnosti konštatuje, že oprávnený zaviní zastavenie exekúcie najmä vtedy, ak oprávnený začne exekučné konanie neoprávnene, napríklad ak v čase začatia exekučného konania žiadny dlh na strane povinného neexistoval. V takomto prípade možno procesné zavinenie na neskoršom zastavení neoprávnene začatej exekúcie pripísať na ťarchu oprávneného, ktorý potom musí znášať trovy tohto exekučného konania.
V konkrétnom prípade povinný namietal zánik vymáhaného dlhu jeho riadnym splnením, pre ktorý dôvod súd námietkam povinného proti exekúcii vyhovel.
Posúdenie či k zániku vymáhaného nároku došlo pred alebo po začatí exekučného konania má vplyv na konštatovanie, či exekučné konanie začalo dôvodne. Ak totiž vymáhaná pohľadávka v čase začatia exekučného konania neexistovala, oprávnená nemala právo začať exekučné konanie pre nesplnenie podmienky podľa 38 ods. 2 Ex. por. Ak vymáhaná pohľadávka zanikla až v priebehu (t.j. po začatí) exekučného konania, tak v deň kedy začalo exekučné konanie táto pohľadávka (alebo jej časť) existovala, preto oprávnená mala právo takúto pohľadávku vymôcť formou exekúcie. Záver súdu o tom, či exekučné konanie začalo/nezačalo dôvodne vzhľadom na existenciu/neexistenciu vymáhanej pohľadávky v čase začatia exekučného konania má zásadný vplyv na rozhodnutie o tom, kto bude znášať trovy exekúcie a trovy účastníkov exekučného konania.
Súd mal po preštudovaní spisového materiálu a priložených dokladov preukázané, že povinný dňa 21.10.2013 zaplatil v prospech oprávnenej sumu vo výške 50,- €, dňa 25.10.2013 povinný zaplatil sumu 50,- € a dňa 05.11.2013 povinný zaplatil sumu 60,- €. Vykonané platby zhodne potvrdila aj právna zástupkyňa oprávnenej, podľa ktorej má povinný výživné uhradené. Z uvedeného súd dospel k záveru, že povinný dňom 05.11.2013 uhradil pohľadávku vymáhanú v tomto exekučnom konaní, t.j. dlh z exekučného titulu zanikol jeho splnením dňom 05.11.2013.
Podľa § 38 ods. 2 Ex. por. oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Podľa § 36 ods. 2 prvá veta Ex. por. exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.
Povinný síce uhradil vymáhanú pohľadávku dňa 05.11.2013, ale urobil tak až po tom ako vo veci začalo exekučné konanie, doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, dňa 21.10.2013. Nakoľko súd skonštatoval, že povinný si svoju povinnosť uloženú exekučným titulom splnil až po začatí exekučného konania, oprávnená mala právo podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora. Podmienka v § 38 ods. 2 Ex. por. teda bola splnená, nakoľko v čase začatia exekučného konania ešte dlh povinného existoval (nezanikol), t.j. povinný v tom čase dobrovoľne nesplnil, čo mu ukladalo vykonateľné rozhodnutie.
Pretože oprávnená začala exekučné konanie dôvodne, musí všetky trovy exekúcie aj trovy exekučného konania, ktoré objektívne vznikli v súvislosti s týmto exekučným konaním, znášať povinný v zmysle §
197 ods. 1 Ex. por.. Súd dospel k záveru, že k neskoršiemu zastaveniu exekúcie nedošlo zavinením oprávnenej, preto neexistuje dôvod na rozhodnutie podľa § 203 ods. 1 Ex. por.. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol, že trovy exekúcie ako aj trovy exekučného konania musí znášať povinný.
V otázke výšky priznaných trov exekúcie súd vychádzal z osobitného právneho predpisu, ktorým je vyhláška Ministerstva spravodlivosti č. 288/ 1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej tiež ako „Vyhláška“)
Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Exekútor doručil na výzvu súdu dňa 02.09.2014 vyčíslenie trov exekúcie, podľa ktorého si exekútor trovy exekúcie uplatnil nasledovne: a) podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky - minimálna zákonná odmena vo výške 33,19 €, b) podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky - hotové výdavky za poštovné a telekomunikačné výdavky vo výške 9,80 €, c) podľa § 196 Ex. por. - 20 % DPH zo sumy 42,99 € vo výške 8,60 €, Spolu vo výške 51,59 Eur.
Exekučný súd pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie vychádzal z vyúčtovania, ktoré predložil exekútor, kde každá jedna uplatnená položka bola posúdená z hľadiska (i) zákonného nároku, t.j. či exekútorovi na konkrétnu položku vznikol nárok podľa príslušných ustanovení Vyhlášky alebo Exekučného poriadku, (ii) účelnosti, t.j. či vykonaný úkon bol nevyhnutný na dosiahnutie účelu exekúcie, (iii) preukázateľnosti, t.j. či uplatnený úkon bolpreukázateľne vykonaný a teda či vykonanie úkonu vyplýva z exekútorského spisu.
V konkrétnom prípade súd exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie v celom uplatnenom rozsahu, po zohľadnení všetkých vyššie skúmaných okolností, teda súd vyhodnotil, že na uplatnené položky vznikol exekútorovi zákonný nárok, že vykonané úkony smerovali k vymoženiu uloženej povinnosti a zároveň že vykonanie týchto úkonov bolo hodnoverne preukázané z priloženého exekútorského spisu.
Podľa § 200 ods. 1 druhá veta Ex. por., oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
O trovách účastníkov exekučného konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p., keďže v danej veci s ohľadom na dôvod zastavenia exekúcie dospel k záveru, že povinný zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, preto mu uložil povinnosť nahradiť trovy exekučného konania, ktoré vznikli oprávnenej a ktoré boli potrebné na účelné vymáhanie nároku.
Súd oprávnenej priznal náhradu trov exekučného konania za právne zastupovanie advokátom v tomto konaní vo výške 32,22 €, podľa § 10 ods. 1, 4 a § 14 ods. 3 písm. e) vyhl. č. 655/2004 Z.z., ktoré trovy si oprávnená uplatnila v návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 21.10.2013 a ktoré predstavujú: a) 8,30 € - 1 hodnoty úkonu právnej služby právneho zástupcu oprávneného za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia, b) 8,30 € - 1 hodnoty úkonu právnej služby za vyhotovenie návrhu na exekúciu, c) 15,62 € - režijný paušál za 2 úkony po 7,81 € Trovy právneho zastúpenia spolu 32,22 €.
Poučenie:
Podľa § 374 ods. 4 tretia veta O.s.p. je proti tomuto uzneseniu možné podať odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia na tunajší súd písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.