Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/874/2014

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu Slovenskej republiky - Ministerstvo obrany SR, zast. Úradom legislatívy a práva Ministerstva obrany SR, IČO: 30 845 572, Bratislava, Kutuzovova 8, proti žalovanému R. F., W. F. V.K., J. XXX/XX, A.. I. U. Q., zamestnankyňou Okresného súdu Košice II, o zaplatenie 177,22 € istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu -41 z 18.8.2014 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd Košice II (ďalej len súd) uznesením -41 konanie zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení uznesenia o. i. uviedol, že žalobca sa doručenou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť mu sumu 177,22 eur s príslušenstvom, ako aj nahradiť trovy konania a to z dôvodu, že podľa rozhodnutia o povinnosti nahradiť škodu č. 02/2001 z 8.6.2001 vydaného veliteľom Vojenského útvaru 1018 Prešov (právoplatné 17.7.2001, vykonateľné 16.9.2001) bol žalovaný zaviazaný zaplatiť Slovenskej republike - Armáde SR náhradu škody vo výške 5.339 Sk (177,22 eur) spolu s prísl., avšak aj napriek opakovanej písomnej výzve žalobcu na dobrovoľné plnenie, si žalovaný svoju povinnosť nesplnil, preto si žalobca uplatnil svoj nárok súdnou cestou. Poukázal na listinu označenú ako ,,Rozhodnutie o povinnosti nahradiť škodu č. 02/2001“ z 19.7.2001, vydaného v súlade s z. č. o vojenskej službe, z ktorej vyplynulo, povinnosť žalovaného nahradiť Slovenskej republike - Armáde SR škodu vo výške 5.339 Sk spolu s prísl. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.7.2001 a stalo sa vykonateľným dňa 16.9.2001. Citoval , , a , , z. č. o vojenskej službe, s účinnosťou od 1.1.1998 do 31.12.2005, , , z. č. o štátnej službe vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 1.9.2005, z. č. o brannej povinnosti, s účinnosťou od 1.1.2006 a s poukazom na a prvá veta a mal za to, že v danom prípade na strane žalovaného sa jedná o osobu - vojaka, pričom o náhrade škody vzniknutej v súvislosti s výkonom vojenskej služby už rozhodol služobný orgán a to veliteľ vojenského útvaru v súlade s ust. vyššie cit. , v spojení s ust. ) v zmysle ust. , a nie je daná právomoc súdov Slovenskej republiky v zmysle ust. a konanie zastavil a o trovách konania rozhodol podľa (jeho znenie citoval) tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Uznesenie napadol včas odvolaním žalobca z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol čoho sa návrhom domáhal a na základe akého právneho titulu, popísal skutkový stav na základe ktorého mu škoda vznikla a kto za ňu zodpovedá. Poukázal na , z. č. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov (ďalej len „"), ktorých znenie citoval a že veliteľ Vojenského útvaru 1018 Prešov vydal 8. júna 2001 vydal rozhodnutie o povinnosti nahradiť škodu č. 02/2001 (ďalej len „RPNŠ"), ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť

Slovenskej republike - Armáde SR náhradu škody vo výške 5.339,- Sk do 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia pod hrozbou 17,6 % úroku z omeškania, ktorý začína plynúť prvým dňom, kedy sa žalovaný dostal do omeškania. Uviedol, žalovaný prevzal RPNŠ 29.6.2001, voči nemu sa neodvolal, a 17.7.2001 nadobudlo právoplatnosť a 16.9.2001 vykonateľnosť. Rozhodnutie bolo vydané podľa vtedy platného a účinného z. č. o vojenskej službe a bolo vykonateľné v zmysle cit. zákona v lehote 10 rokov, pričom v tejto veci neprebiehalo exekučné konanie ani súdny výkon rozhodnutia. Tvrdil, že žalovaný na úhradu predmetnej pohľadávky nezaplatil žalobcovi žiadne finančné prostriedky ale 26.4.2011 podpísal Uznanie dlhu, v ktorom písomne uznal svoj dlh čo do dôvodu a výšky voči žalobcovi vyplývajúci z vyššie uvedeného exekučného titulu. Súd sa s tvrdeniami žalobcu v uvedenými v návrhu na vydanie platobného rozkazu nestotožnil a konanie vo veci zastavil, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetná vec nespadá do právomoci súdov, nakoľko v zmysle z. č. o predmetnej náhrade škody rozhoduje služobný orgán. Podľa súdu o uvedenej náhrade škody už raz rozhodol príslušný orgán - Vojenský útvar 1018 Prešov rozhodnutím o povinnosti nahradiť škodu 02/2001 z 8. júna 2001, a preto nie je daná právomoc súdov Slovenskej republiky v zmysle ust. (zrejme ). Žalobca poukázal na (jeho znenie citoval) a uviedol, že uznanie dlhu predstavuje jeden zo základných inštitútov zabezpečenia záväzkov upravených v . V zmysle platnej judikatúry a všeobecných výkladov uvedeného , právny vzťah, ktorý vznikne z uznania dlhu, je vo vzťahu k pôvodnému záväzkovému právnemu vzťahu nezávislý a pre veriteľa predstavuje nový právny základ pre vymáhanie jeho dlhu. Súčasne je vecou veriteľa či pohľadávku uplatní na základe pôvodného alebo nového /uznaním vzniknutého/ právneho vzťahu. Uznanie dlhu tak predstavuje len ďalší právny titul, na základe ktorého môže veriteľ vymáhať svoj záväzok. Uznanie dlhu patrí medzi zabezpečovacie inštitúty, pričom zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie dlhu v dobe uznania. Z procesného hľadiska prechádza dôkazné bremeno na preukázanie existencie dlhu v dobe uznania na žalovaného. Poznamenal, že uznanie premlčaného dlhu má tieto právne následky iba v prípade, že dlžník o premlčaní dlhu v dobe jeho uznania vedel (Ro NS ČR z 29.4.2002, sp. zn. ) a v zmysle druhej vety (jeho znenie citoval) a platnej judikatúry na to, aby písomné uznanie práva dlžníkom malo právne dôsledky v podobe pretrhnutia premlčania je potrebné, aby došlo k uznaniu práva tak čo do dôvodu, ako aj čo do výšky. Písomné uznanie dlhu žalovaného z 10.3.2011 tieto náležitosti jednoznačne obsahuje. Súčasne uviedol, že dlžník môže pohľadávku uznať opätovne niekoľkokrát za sebou (R 1/1961) a uznať môže čo do dôvodu a výšky aj právo právoplatne priznané súdnym rozhodnutím (R 32/1979). S tvrdením súdu, že vec nepatrí do právomoci súdu nakoľko o uvedenej náhrade škody už rozhodol služobný úrad, nesúhlasí vzhľadom na , podľa ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo porušenia práva. Podľa je rozhodnutie služobného orgánu o povinnosti nahradiť škodu súdne vykonateľné v lehote 10 rokov. Z uvedeného vyplýva, že po uplynutí 10-ročnej lehoty nie je možné povinnosť uloženú v RPNŠ vymôcť v exekučnom konaní, nakoľko sa transformovala na tzv. naturálnu obligáciu. Uviedol, že veriteľ stále disponuje subjektívnym právom, s ktorým však nie je spojená jeho vymáhateľnosť. Splnením dlhu na strane žalobcu nedochádza k bezdôvodnému obohateniu, avšak v prípade neplnenia sa žalobca nemôže obrátiť na súdneho exekútora. Hmotnoprávna pozícia žalobcu sa uznaním dlhu zo strany odporcu síce nezmenila, avšak v prípade jeho neplnenia mu vznikla možnosť domáhať sa právnej ochrany na súde. Uviedol, že žalobca sa preto môže domáhať splnenia povinnosti žalovaného vyplývajúcej z Uznania dlhu jedine na súde. Tvrdí, že návrhom na vydanie platobného rozkazu z 12.4.2014 sa nedomáha svojho práva vyplývajúceho z RPNŠ, ale práva vyplývajúceho z Uznania dlhu. Poukázal na to, že v návrhu uvádza predmetnú RPNŠ, pretože samotné Uznanie dlhu sa na ňu odvoláva a podrobným zdôvodnením nároku sa chceli vyhnúť akémukoľvek spochybneniu zo strany žalovaného. Pretože súd nesprávne právne posúdil vec, a preto navrhol, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. z 18.8.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v , možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z , a uznesenie podľa zrušil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie () ani zmenu ( ), lebo súd prvého stupňa predčasne rozhodol.

Odvolací dôvod spočíva nesprávnom právnom posúdení podľa , pričom právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci

podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Súd nepoužil správny právny predpis na zistený skutkový stav čo malo za následok, že vyvodil nesprávne závery.

Odvolací súd za účelom zistenia, či súd má právomoc vo veci konať a rozhodnúť vyzval žalobcu, aby preukázal či žalovaný v čase podania návrhu mal štatút profesionálneho vojaka, na ktorého sa vzťahujú príslušné ustanovenia z. č. o vojenskej službe a

z. č. o štátnej službe vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky. Z doručeného oznámenia vyplynulo, podľa záznamov v osobnej karte žalovaného Okresného úradu Košice, odbor krízového riadenia, vykonal základnú vojenskú službu od 9.10.1994 do 27.7.2001 a nemá záznam v osobnej karte, že by vykonával štátnu službu profesionálneho vojaka a podľa oznámenia Ministerstva obrany SR, Vojenský archív - centrálna registratúra Trnava nemá osobnú kartu žalovaného.

Podľa z. č. tento zákon upravuje právne vzťahy vojakov povinnej vojenskej služby (ďalej len „“) a štátu súvisiace so vznikom, zmenami a skončením povinnej vojenskej služby (ďalej len „vojenská služba“).

Podľa z. č. vojenská služba je služba, ktorú vykonáva v ozbrojených silách, ak tento zákon neustanovuje inak.

Z oznámenia žalobcu je zrejmé, že v čase podania návrhu žalovaný nebol ani nie podľa ,2 ods. 1 z. č. , a teda nevzťahujú sa neho ustanovenia z. č. ani z. č. a žalobca pri vymáhaní škody nemôže postupovať v zmysle citovaných ustanovení ().

Podľa v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Vzhľadom na skutočnosť, že v prejednávanej veci ide o vzťah medzi štátom a občanom (fyzickou osobou) a neexistuje žiaden iný orgán, ktorý by o veci mal a mohol rozhodnúť platí nevyvrátiteľná domnienka, že vec patrí do právomoci súdu. Odvolací súd poukazuje na to, že nedostatok právomoci súdu neumožňuje, aby vo veci o čomkoľvek rozhodoval, lebo toto mu pre nedostatok právomoci neprislúcha. Z uvedeného dôvodu súd nemohol zastaviť konanie pre nedostatok právomoci (v tejto časti absentuje výrok, ktorému orgánu by po právoplatnosti mala byť vec postúpená na rozhodnutie) a súčasne pre prekážku rozhodnutej veci, (aj keď v tejto časti sa javí rozhodnutie ako neprekúmateľné, keďže nie je náležite ani skutkovo ani právne odôvodnené, nie je z neho zrejmé, či subjekt, ktorý je v ňom určený na prijatie plnenia je totožný so žalobcom, o aké rozhodnutie ide - jeho charakter) a rovnako by mu neprislúchalo rozhodovať ani o trovách konania.

Po vrátení veci bude povinnosťou súdu preskúmať podmienky konania vo vzťahu k v nadväznosti na ust. s prihliadnutím na tvrdenia uvádzané žalobcom odvolaní a ak nezistí prekážku v konaní, vo veci rozhodne.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.