Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-194-2014.pdf
PDF · 118.31 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/194/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému K. A., nar. X. X. XXXX, K. XXXX/XX, E., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, občianske združenie, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, zast. JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom, Dobrovičova 13, Bratislava, o zaplatenie 701,25 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 364,65 eur spolu s úrokom z omeškania
9,25% zo sumy 28,05 eur od 21.06.2011 do 20.06.2012,
9,50% zo sumy 28,05 eur od 21.07.2011 do 20.06.2012,
9,5% zo sumy 28,05 eur od 21.08.2011 do 20.06.2012,
9,5% zo sumy 28,05 eur od 21.09.2011 do 20.06.2012,
9,5% zo sumy 28,05 eur od 21.10.2011 do 20.06.2012,
9,25% zo sumy 28,05 eur od 21.11.2011 do 20.06.2012,
9% zo sumy 28,05 eur od 21.12.2011 do 20.06.2012,
9% zo sumy 28,05 eur od 21.01.2012 do 20.06.2012,
9% zo sumy 28,05 eur od 21.02.2012 do 20.06.2012,
9% zo sumy 28,05 eur od 21.03.2012 do 20.06.2012,
9% zo sumy 28,05 eur od 21.04.2012 do 20.06.2012,
9% zo sumy 28,05 eur od 21.05.2012 do 20.06.2012 a
9% zo sumy 364,65 eur od 21.06.2012 do zaplatenia v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, podal dňa 9. 6. 2014 na tunajší súd žalobu, ktorú upresnil podaniami doručenými súdu dňa 7. 11. 2014 a ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 701,25 eur, kapitalizovaného úroku z omeškania zo splátok za obdobie od 21. 6. 2010 do 20. 6. 2012 v sume 65,53 eur, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 701,25 eur od 21. 6. 2012 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca, Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, uzavrel so žalovaným dňa 21. 6. 2007 Zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovanému boli poskytnuté peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplní zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaný porušil podmienky zmluvy tým, že úver nesplácal riadne a včas. Zmluvou o postúpení pohľadávok, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom dňa 27. 9. 2012, bola pohľadávka zo zmluvy o úvere postúpená na žalobcu. Ku dňu postúpenia pohľadávky dlh žalovaného bol vyčíslený na sumu 2502,62 eur, ktorá pozostáva z istiny 1854,74 eur, úroku 262,84 eur, úroku z omeškania 358,13 eur a ostatného príslušenstva 26,91 eur. Žalobca však podal na súd žalobu o zaplatenie sumy 701,25 eur s prísl..
Predmetom konania sú splátky úveru za obdobie od 20. 6. 2010 do 20. 6. 2012 v počte 25 a celkovej výške 701,25 eur (25x 28,05 eur). Tu žalobca poukázal na to, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 995,82 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach po 28,05 eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si súčasne uplatnil aj kapitalizovaný úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 21. 6. 2010 do 20. 6. 2012 v sume 65,53 eur, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 701,25 eur od 21. 6. 2012 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, podaniami doručenými súdu dňa 1. 8. 2014 trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Má za to, že na daný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenie §392 ods. 2 a §397 Obchodného zákonníka a 4ročnú premlčaciu dobu.
Dňa 21. 10. 2014 došlo na súd podanie občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, ktoré prostredníctvom právneho zástupcu, s poukazom na ustanovenie §93 ods. 2 O.s.p. oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na ochranu a podporu práv žalovaného. Uplatnil si náhradu trov konania, ktoré však nevyčíslil. Žiadne ďalšie vyjadrenia tento vedľajší účastník vo veci nepodal napriek tomu, že mu bola doručená žaloba a jej prílohy.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o splátkovom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, zmluvou o postúpení pohľadávok a jej prílohami, oznámením o postúpení pohľadávok, dohodou o uznaní záväzku, dotazníkom k dohode o uznaní záväzku a rozhodcovskou zmluvou, pokusom o zmier a zistil tento skutkový stav.
Dňa 21. 6. 2007 právny predchodca žalobcu, spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., Suché mýto 4, Bratislava, IČO: 00 151 653 a žalovaný uzatvorili Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 995,82 eur (30 000 Sk) pri pevnej úrokovej sadzbe 19,40% ročne a pri RPMN 25,97%. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť 60 pravidelnými mesačnými splátkami po 28,05 eur (845 Sk), splatnými vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, s dátumom prvej splátky 20. 7. 2007 a dátumom poslednej splátky 20. 6. 2012.
Súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky.
Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/U. zo dňa 27. 9. 2011 a prílohami k tejto zmluve, právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, na žalobcu. Uvedenú skutočnosť právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému listom zo dňa 15. 10. 2012.
Podľa Prílohy č. 1 k uvedenej zmluve o postúpení pohľadávok, dlh žalovaného ku dňu postúpenia pohľadávky predstavuje sumu 2502,62 eur, ktorá pozostáva z istiny 1854,74 eur, úroku 262,84 eur, úroku z omeškania 358,13 eur a ostatného príslušenstva 26,91 eur.
Dohodou o uznaní záväzku č. XXXXXXX zo dňa 24. 2. 2013, ktorá má formu vyplneného formulára, žalovaný uznal záväzok čo do právneho dôvodu a výšky, ktorý vznikol na základe zmluvy, uzatvorenej s pôvodným veriteľom Slovenská sporiteľňa a.s. číslo zákazníka 463316298. Dlžná suma pozostáva z istiny 1854,74 eur, z ostatného príslušenstva podľa zmluvy 26,91 eur, nákladov na inkasné konanie 150 eur a z úroku z omeškania 8,75% ročne zo sumy 1854,74 eur od 27. 9. 2012 do zaplatenia. Osoby vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.
Pokusom o zmier zo dňa 9. 5. 2014 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy najneskôr dňa 12. 5. 2014.
Žalovaný na pojednávaní potvrdil, že od Slovenskej sporiteľne čerpal úver, ako aj to, že nedodržal zmluvné podmienky a úver nesplácal pravidelne. Bolo to z dôvodu, že stratil zamestnanie a bol bez príjmu. Čo sa týka dohody o uznaní dlhu, jej uzavretie neinicioval žalovaný. Navštívil ho vtedy nejaký pán, ktorý mu predložil na podpis vopred pripravené listiny. Žalovaný ich vopred nečítal a podpísal ich tak, ako mu boli predložené. Napriek podpisu týchto listín odvtedy žalovaný neuhradil žiadnu splátku, keďže nemal peniaze. Aj v súčasnosti žalovaný pracuje iba sporadicky - brigádnicky, preto nie je schopný dlh hradiť. Mimo toho má aj iné dlhy - voči stavebnej sporiteľni a spoločnosti Quatro. Ani týmto spoločnostiam však nehradí žiadne splátky, keďže mu to nevychádza. S manželkou majú vyživovaciu povinnosť k trom deťom.
Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil, že podanej žalobe je potrebné vyhovieť čiastočne.
Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa ustanovenia §2 Zák. č. 258/2001 Z.z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa ustanovenia §3 ods. 1, 2 citovaného zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa ustanovenia §4 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa ustanovenia §4 ods. 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa ustanovenia §4 ods. 3 citovaného zákona, zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa §6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,
e) práva spotrebiteľa podľa § 7.
Podľa ustanovenia §4 ods. 4 citovaného zákona, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
V danej veci súd mal dostatočne preukázané, že žalovanému ako dlžníkovi, Slovenskou sporiteľňou, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 ako veriteľom, bol poskytnutý úver vo výške 995,82 eur pri úrokovej sadzbe 19,40% ročne a pri RPMN 25,97%. Tento úver sa žalovaný zaviazal splatiť 60mesačnými splátkami po 28,05 eur, splatnými vždy k 20. dňu v mesiaci s dátumom prvej splátky 20. 7. 2007 a dátumom poslednej splátky 20. 6. 2012.
Vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu).
Súd teda zastáva názor, že vyššie uvedenú zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníka, a to bez ohľadu na určenie typov zmlúv, ktoré majú povahu spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovenia §52 Občianskeho zákonníka (OZ) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pretože toto vymedzenie nebolo v súlade s účinkami smerníc týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv (smernica Rady 93/13/EHS). Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca postavenie žalovaného ako spotrebiteľa ani nespochybňoval. Na túto zmluvu je tak potrebné aplikovať prednostne špeciálne spotrebiteľské právo a to hlavne zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa a neupravených otázkach Občiansky zákonník a Obchodný zákonník len tam, kde neodporuje občianskoprávnej úprave spotrebiteľských vzťahov. Podľa §54 odsek 2 OZ sa v pochybnostiach použije právna úprava, ktorá je v prospech spotrebiteľa. V Obchodnom zákonníku je síce zmluva o úvere upravená ako absolútny obchod bez ohľadu na povahu účastníkov, avšak keď ide o úver poskytovaný spotrebiteľovi na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je potrebné prednostne aplikovať občianskoprávne predpisy. Spotrebiteľské právo je aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku špeciálnym právom a má teda prednosť. Záverom možno konštatovať, že úverová zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti podľa ustanovení §4 odsek 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Taktiež mal súd za preukázané, že žalovaný porušil svoj záväzok splácať úver riadne a včas, pričom v danej veci nastala splatnosť jednotlivých splátok podľa zmluvy o splátkovom úvere, vždy k 20. dňu v mesiaci.
Ďalej súd mal preukázané, že zmluvou o postúpení pohľadávok, spoločnosť Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava, postúpila svoju pohľadávku zo zmluvy o úvere voči žalovanému, na žalobcu. Dlh žalovaného ku dňu postúpenia pohľadávky predstavoval sumu 2502,62 eur, ktorá pozostáva z istiny 1854,74 eur, úroku 262,84 eur, úroku z omeškania 358,13 eur a ostatného príslušenstva 26,91 eur.
Podanou žalobou žalobca žiadal priznať splátky úveru, nepremlčané v 4ročnej premlčacej dobe podľa Obchodného zákonníka, t.j. za obdobie od 20. 6. 2010 do 20. 6. 2012 v počte 25 a celkovej výške 701,25 eur (25x 28,05 eur).
Podľa ustanovenia §5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa ustanovenia §100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ustanovenia §101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa mohlo právo vykonať po prvý raz.
Podľa ustanovenia §103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa ustanovenia §110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca uplatňuje v tomto konaní nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd v súlade s vyššie citovaným ustanovením §5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, ex offo prihliadal aj bez návrhu na oslabenie nároku žalobcu, vrátane jeho premlčania. V tomto prípade pri posudzovaní premlčania súd postupoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, kde je upravená všeobecná trojročná premlčacia doba, a to v zmysle zásady, že je to na prospech spotrebiteľa, pretože v Obchodnom zákonníku je upravená premlčacia doba štvorročná. Žalobca si v tomto konaní uplatnil právo na zaplatenie sumy 701,25 eur, ktorá pozostáva zo splátok splatných od 20. 6. 2010 do 20. 6. 2012, pričom žalobca podal žalobu na súde dňa 9. 6. 2014. Z uvedeného vyplýva, že všetky splátky, ktorých splatnosť nastala pred 9. 6. 2011, sú premlčané. Ide o splátky splatné 20. 6. 2010 až 20. 5. 2011, t.j. spolu 12splátok x 28,05 eur = 336,60 eur. V tejto časti teda súd žalobu zamietol a to aj vrátane požadovaného úroku z omeškania z uvedenej sumy.
Priznal však žalobcovi nepremlčané splátky úveru za obdobie 20. 6. 2011 - 20. 6. 2012, t.j. 13splátok po 28,05 eur = 364,65 eur.
Ústavný súd SR vo svojom uznesení č.XXX/XXXX-XX zo dňa 19.06.2013 taktiež jednoznačne konštatoval, že v spotrebiteľských vzťahoch sa použije právo výhodnejšie pre spotrebiteľa a to aj čo sa týka premlčania pri absolútnych obchodoch. Teda premlčanie, vrátane premlčacej doby, sa posudzuje podľa Občianskeho zákonníka aj u zmluvy o úvere.
Súd pri skúmaní vznesenej námietky premlčania neprihliadal na dohodu o uznaní záväzku, ktorú žalovaný podpísal dňa 24. 2. 2013 a ktorej súčasťou bol aj dotazník.
Po preskúmaní tejto Dohody a Dotazníka, ako aj po výsluchu žalovaného, súd zistil, že táto bola pripravená formou predtlače a žalovaný si osobitne nevyjednal jej podmienky a nemal možnosť jej obsah podstatným spôsobom ovplyvniť. Ide o typické formulované ošetrovanie vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľom predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach s vyhlásením o vedomosti premlčania dlhu. Túto dohodu je potrebné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Je potrebné zdôrazniť, že právny vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu. V danom prípade pri uzatváraní Dohody o uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobkom alebo k službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorá je mu adresovaná, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. V danom prípade pri uzatváraní dohody došlo k nekalej obchodnej praktike, pretože obidva tieto znaky nekalosti (nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa), boli naplnené. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praktiky alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňované v jeho oblasti činnosti. Z tohto hľadiska sa preto javí Dohoda o uznaní záväzku ako nekalá obchodná praktika, neplatná.
Pri vyhodnocovaní praktiky dodávateľa súd musí operovať priemerným spotrebiteľom (Smernica Rady AEP 2005/29 bod 19 Preambuly) a existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok.
Preto uvedené uznanie dlhu, nakoľko Dohoda je neplatná, nemôže mať právne následky riadneho uznania dlhu a to aj vo vzťahu, čo sa týka premlčania žalovanej pohľadávky.
Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku pri nepremlčaných splátkach úveru a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z týchto nepremlčaných splátok úveru. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia §517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval.
Na základe uvedeného preto súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 364,65 eur spolu s úrokom z omeškania z jednotlivých splátok, splatných od 20. 6. 2011, považoval za dôvodnú a teda v tejto časti žalobe vyhovel.
Vo zvyšnej časti, t.j. o zaplatenie sumy 336,60 eur spolu s úrokom z omeškania z jednotlivých splátok, splatných od 20. 6. 2010 do 20. 5. 2012, súd žalobu ako nedôvodnú pre premlčanie, zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V danej veci úspech žalobcu predstavoval sumu 364,65 eur (52%), čo je neúspechom žalovaného. V časti o zaplatenie 336,60 eur (48%) však súd žalobu zamietol, čo je úspechom žalovaného a neúspechom žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že tak úspech žalobcu, ako aj žalovaného je porovnateľný, preto súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Čo sa týka trov vedľajšieho účastníka, vystupujúceho na strane žalovaného, tu súd uvádza, že jeho procesné postavenie sa odvodzuje od procesného postavenia účastníka, na strane ktorého vystupuje. Keďže súd nepriznal náhradu trov konania žalovanému, ktorého úspech v konaní bol porovnateľný s úspechom žalobcu, preto súd je toho názoru, že ani vedľajšiemu účastníkovi, vystupujúcemu na strane žalovaného, náhrada trov konania nepatrí. Navyše súd je toho názoru, že vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, účelné trovy konania ani nevznikli, keďže jednak nepodal ani žiadne vyjadrenie vo veci samej a jednak súd ex offo skúma premlčanie uplatneného nároku. Preto je nadbytočné navyšovanie trov konania, trovami vedľajšieho účastníka.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).