Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_14C-354-2014.pdf
PDF · 94.12 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/354/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, v konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou Korytár, s.r.o., Sladovnícka 13, Trnava, proti odporcovi: B. K., G.. XX.XX.XXXX, K. J. G. U. Č.. XXX, o zaplatenie 1.081,71 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 823,07 € ako aj náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľa titulom súdneho poplatku sumu vo výške 33,54 € a titulom trov právneho zastúpenia sumu vo výške 86,38 €, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 22.11.2013 domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu sumu 1.081,71 € a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že s odporcom uzavrel úverovú zmluvu č. 4002084074 a súčasne zmluvu o revolvingovom úvere. Odporcovi tak bola poskytnutá úverová karta, ktorej aktiváciou došlo k poskytnutiu revolvingového úveru. Keďže odporca neuhrádzal svoj záväzok riadne a včas, listom zo dňa 28.7.2011 ho vyzval k splateniu celého zostatku úveru vo výške 1.187,- € v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Ku dňu podania návrhu dlh odporcu predstavuje sumu 1.081,71 €, ktorá predstavuje dlžnú istinu vo výške 983,03 €, úrok vo výške 82,23 € a poistné vo výške 16,45 €.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise
- úverovej zmluvy, úverových zmluvných podmienok, splátkového kalendára, výzvy, kópie poštového podacieho hárku, výpisu z účtu, vyjadrenia navrhovateľa a ostatných ku spisu pripojených listín, a to prečítaním a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Z úverovej zmluvy č. 4002084074 zo dňa 25.2.2010 vyplýva, že odporcovi bol poskytnutý úver vo výške 390,- €, ktorý sa odporca zaviazal splatiť navrhovateľovi 48 mesačnými splátkami vo výške 12,70 € celkove vo výške 609,60 €. RPMN bola ustálená vo výške 22,20 %. V úverovej zmluve bolo zároveň uvedené, že spoločnosť (navrhovateľ) a klient (odporca) podpismi na tejto zmluve (úverové zmluva) zároveň uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I. a zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru II., to všetko v rozsahu uvedenom na rube listiny a v úverových podmienkach.
Z predloženého splátkového kalendára vyplynulo, že navrhovateľ na základe vyššieho uvedeného zmluvného dojednania poskytol odporcovi úver k uspokojovaniu jeho priebežných finančných potrieb -
revolvingový úver s úverovým rámcom 1.000,- €, ktorý bol odporca oprávnený čerpať prostredníctvom kreditnej karty poskytnutej navrhovateľom. Žalovaná čiastka 1.081,71 € pozostáva z istiny revolvingového úveru vo výške 983,03 €, úroku vo výške 82,23 € a poistného vo výške 16,45 €. Nakoľko odporca nesplácal tento úver riadne a včas, navrhovateľ listom zo dňa 28.7.2011 odporcovi oznámil, že v nadväznosti na obsah úverových podmienok využil svoje právo na splatenie celého čerpaného úveru. Navrhovateľ zároveň vyzval odporcu na zaplatenie zostávajúcej časti úveru spolu príslušenstvom do 15 dní odo dňa spísania tohto listu, teda do 12.8.2011. Ako vyplynulo zo splátkového kalendára odporca titulom úveru čerpal celkove sumu 990,- €, z ktorej sumy uhradil navrhovateľovi sumu vo výške 166,93 €.
Odporca sa v priebehu konania k podanému návrhu na začatie konania a jeho prílohám nevyjadril napriek tomu, že mu tieto listiny spolu s výzvou na vyjadrenie sa boli doručené dňa 20.10.2010.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie ( pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od
1.4.2004, predpisom lex specialis, s poukazom na 879f ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu a podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu.
Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34 - ďalej len "smernica") zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa článku 5 smernice v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho úkonu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol záväzkovoprávny vzťah titulom úverovej zmluvy č. 4002084074, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 390,- €. Z charakteru tohto zmluvného vzťahu jednoznačne vyplýva, že táto úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a odporca má v tomto zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že navrhovateľ si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.081,71 € titulom revolvingového úveru, ktorý odporcovi poskytol na základe zmluvného dojedania obsiahnutého v závere textu zmluvy. Preto súd v záujme zabezpečenia ochrany spotrebiteľa podrobil súdnej kontrole túto revolvingovú zmluvu z pohľadu naplnenia podmienok jej platnosti. V prvom rade je nutné zdôrazniť, že koncepcia textu zmluvy s umiestnením jednotlivých jej častí, vrátane textu medzi bodmi 67 a 68 úverovej zmluvy vedie k jednoznačnému záveru, že navrhovateľ vopred vnútil odporcovi uzavretie
aj inej zmluvy (o revolvingovom úvere I. a II.), než tej, ktorá bola v danom okamihu vo sfére jeho záujmu (úver na kúpu tovaru vo výške 390,- €). Ako totiž vyplýva z danej úverovej zmluvy, podpisom želanej zmluvy sa konajúca osoba (odporca) súčasne podpisuje aj pod tú časť textu, ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu - zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru. Navyše súd poukazuje na to, že text v tejto časti zmluvy je písaný tak malým písmom, že je skoro voľným okom nečitateľný. Týka sa to nielen textu medzi kolónkami č. 67 a 68 úverovej zmluvy, ale aj úverových podmienok navrhovateľa. Zo štruktúry textu zmluvy medzi bodmi 67 a 68 úverovej zmluvy dospel súd tiež k nepochybnému záveru, že úverová zmluva je písaná vo forme tlačiva, ktoré je jednoznačne a nad všetku pochybnosť vypracované a koncipované navrhovateľom. Odporca ako účastník tohto zmluvného vzťahu nemal možnosť obsah týchto zmluvných podmienok meniť ani do nich žiadnym zásadným spôsobom zasiahnuť. Podpis obojstranne želaného právneho úkonu reprezentovaného úverovou zmluvou so sebou neoddeliteľne spájal aj uzavretie iného zmluvného vzťahu, ktorý nebol odporcom vymienený. Navrhovateľ týmto postupom z pohľadu súdu jednoznačne využil svoje postavenie ako dodávateľa a porušil zmluvnú slobodu odporcu, keď mu nanútil podpisom jednej zmluvy podpis ďalšej, navyše bez bližšie dohodnutých podmienok (iba s odkazom na úverové podmienky). Ak odporca chcel získať od navrhovateľa úver, musel podpísať aj zmluvu o revolvingovom úvere, o ktorú nemusel mať záujem. Takéto dojednanie zmluvy o revolvingovom úvere nemá charakter individuálneho dojednania, pričom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporcu ako spotrebiteľa. Zmluvné dojednanie týkajúce sa revolvingového úveru napĺňa pojmové znaky neprijateľnej podmienky definovanej v ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a toto dojednanie je tak v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. Z vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že navrhovateľ na základe uvedenej zmluvy o revolvingovom úvere poskytol odporcovi úverovú kartu, z ktorej odporca čerpal finančné prostriedky. Ako vyplýva z predloženého splátkového kalendára, odporca celkove čerpal finančné prostriedky vo výške 990,- €, pričom z čerpaných peňažných prostriedkov odporca navrhovateľovi vrátil sumu 166,93 €. Pretože súd dospel k záveru, že zmluva o revolvingovom úvere je neplatná, odporca sa čerpaním peňažných prostriedkov z úverovej karty na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatil, nakoľko získal majetkový prospech z právneho dôvodu, ktorý odpadol (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Preto v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka je odporca povinný navrhovateľovi vrátiť všetko, čo na základe tejto neplatnej zmluvy dostal, a preto súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 823,07 € (990,- € - 166,93 € = 823,07 €) tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti, t.j. o zaplatenie istiny revolvingového úveru vo výške 159,96 €, úroku vo výške 82,23 € a poistného vo výške 16,45 € súd konštatuje, že tento uplatnený nárok sa viaže na existenciu zmluvy o revolvingovom úvere, keďže tieto nároky vyplývajú z tohto zmluvného vzťahu. Nakoľko súd dospel k záveru o neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere, táto neplatnosť sa odráža aj v nemožnosti vymáhať ďalšie nároky vyplývajúce z tejto neplatnej zmluvy. Preto súd v prevyšujúcej časti týkajúcej sa uvedených nárokov návrh zamietol.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p, keď v konaní prihliadnuc na čiastočný úspech oboch účastníkov konania priznal navrhovateľovi titulom náhrady trov konania sumu rovnajúcu sa rozdielu jeho úspech a neúspechu v konaní, čo predstavuje 52 % trov konania (navrhovateľ mal úspech v rozsahu 76 % a neúspech v rozsahu 24 %, t.j. 76 - 24 = 52). Preto mu priznal náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 33,54 € (52 % zo sumy 64,50 €) a titulom trov právneho zastúpenia sumu 86,38 € (odmena za 2 úkony právnej služby po 61,41 € - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd), 2 x režijný paušál po 7,81 € (rok 2013) a náhrada DPH, celkove vo výške 166,12 €, z toho 52 %). Súd v súlade s § 149 ods. O.s.p. zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.
Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p.,O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p, keď obaja účastníci v konaní mali čiastočný úspech. Preto súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Vychádzajúc zo žiadosti odporcu súd v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.