Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_6CoE-52-2014.pdf
PDF · 78.06 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/52/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Tatra banka, a. s., so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, zast. Advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, Bratislava, IČO: 36 715 662, proti povinnému: C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX K., vedenej pod sp. zn. EX 1663/2013 súdnym exekútorom JUDr. Kamilom Líškom, Exekútorský úrad Bratislava, Ul. 29. augusta 2, 811 07 Bratislava, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.112,74 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 6Er/498/2013-40 zo dňa 28.08.2013, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 6Er/498/2013-40 zo dňa 28.08.2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn. II/2011-8251 zo dňa 25.06.2012. Konštatoval, že právomoc rozhodcovského súdu mala byť založená rozhodcovskou doložkou obsiahnutou vo Všeobecných obchodných podmienkach oprávneného (Čl. IV bod 9.), súd preto skúmal, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská doložka tvorí súčasť Všeobecných obchodných podmienok oprávneného, na ktoré odkazuje Zmluva o kontokorentnom úvere, ktoré však nie sú podpísané zmluvnými stranami, preto súd nemôže akceptovať takúto rozhodcovskú doložku ako platne dojednanú, pretože nespĺňa formu požadovanú zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“), ktorý na uzatvorenie zmluvy vyžaduje dokument podpísaný oboma zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch. Takto dojednanú rozhodcovskú doložku nemožno považovať za výslovné prijatie návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na neplatnom právnom úkone v zmysle § 40 ods. 1/ Občianskeho zákonníka, exekučný titul je teda vydaný v rozpore so zákonom, preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonnej lehote odvolanie. Poukázal na dôvodovú správu k § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, z ktorej vyplýva, že cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi zostáva možnosť
riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, v občianskom súdnom konaní. Zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. V zmysle tejto dôvodovej správy je rozhodcovská doložka v súlade so zákonom a neprieči sa dobrým mravom, keďže nebráni dlžníkovi, aby svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde a zároveň umožňuje veriteľovi, aby si uplatnil svoje práva voči dlžníkovi na príslušnom rozhodcovskom súde v zmysle rozhodcovskej doložky. Ďalej uviedol, že je bankovým subjektom a v zmysle § 93b ods. 1 zákona č. 483/1991 Zb. o bankách bol povinný ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa zákona o rozhodcovskom konaní a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy. Na základe uvedeného ustanovenia zákona o bankách oprávnený ponúkol povinnému neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy a povinný s touto rozhodcovskou doložkou súhlasil. V prípade, ak by povinný s rozhodcovskou doložkou nesúhlasil, mohol ju v zmysle obchodných podmienok vypovedať v lehote 30 dní odo dňa podpisu zmluvy o úvere. Povinný takto dojednanú rozhodcovskú doložku nevypovedal. Ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2CoE/333/2011 zo dňa 30.09.2011, ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9CoE/18/2010. Namietal, že úverová zmluva bola uzavretá pred dňom 01.01.2008, preto nie je možné práva a povinnosti z tejto zmluvy posudzovať podľa § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. Právna dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi preto môžu byť posudzované len podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, Zákona o ochrane spotrebiteľa a Obchodného zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Ďalej poukázal na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 a judikatúru Európskeho súdneho dvora, ako aj na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 18CoE/924/09, 18CoE/927/09 a 18CoE/954/09. Na záver uviedol, že nenastala ani jedna zo skutočností uvedená v § 45 ods. 1/ Zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok je vydaný podľa zákona, neobsahuje neprijateľnú podmienku, nedochádza teda k vymáhaniu plnenia v rozpore s dobrými mravmi a návrh na vykonanie exekúcie, ako aj žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia je v súlade s právoplatným a vykonateľným rozsudkom. Z uvedených dôvodov preto navrhol, aby súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Zvolen. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie krajskému súdu podľa § 374 ods. 4/ O. s. p. s vyjadrením, že podanému odvolaniu nemieni vyhovieť.
Krajský súd, ako súd odvolací v dôsledku podaného odvolania preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1/ O. s. p. a postupom podľa § 214 ods. 2/ O. s. p. bez nariadenia pojednávania napadnuté uznesenie v zmysle § 221 ods. 1 písm. h, ods. 2/ O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Zo spisového materiálu je zrejmé, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn. II/2011-8251 zo dňa 25.06.2012. Základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom bol nárok veriteľa z titulu poskytnutia úveru dlžníkovi na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. XX-XXXXXXXXXX, uzavretej dňa 08.12.2006 (ďalej len „úverová zmluva“).
Priamo v úverovej zmluve (čl. VIII bod 8.), ako aj v bode 4.9.1 Všeobecných obchodných podmienok Tatra banky, a.s., si oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník upravili rozhodcovskú doložku tak, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk v Bratislave jedným rozhodcom, a to podľa štatútu a rozhodcovského poriadku rozhodcovského súdu. Rozhodnutie rozhodcovského súdu bude záväzné pre banku aj dlžníka, pričom veriteľ a dlžník sa zaväzujú v stanovených lehotách splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom náleze. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na spory, ktoré vzniknú z poistnej zmluvy alebo v súvislosti s ňou.
V zmysle ust. § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného titulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 Zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky teda pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať.
Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti, môže exekúciu zastaviť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456-/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.
Podľa § 4 ods. 1/ Zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Podľa § 4 ods. 2/ Zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v tomto prípade má rozhodcovská zmluva formu rozhodcovskej doložky k zmluve, a táto je upravená priamo v úverovej zmluve, ako aj vo Všeobecných obchodných podmienkach, na ktoré úverová zmluva odkazuje. Odvolací súd po preskúmaní rozhodcovskej doložky na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že táto spĺňa náležitosti predpísané ust. § 4 ods. 1, 2/ Zákona o rozhodcovskom konaní, keďže úverová zmluva je podpísaná veriteľom aj dlžníkom a v úverovej zmluve dlžník okrem iného vyhlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami veriteľa (čl. VIII bod 7.), nie je preto možné konštatovať, že nebola dodržaná písomná forma rozhodcovskej doložky.
Vzhľadom na uvedené preto odvolací súd napadnuté uznesenie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 2/ O. s. p. na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní bude potrebné, aby sa súd prvého stupňa zaoberal predovšetkým posúdením otázky, či exekučný titul, predložený v tomto prípade so žiadosťou exekútora o udelenie poverenia spĺňa formálne a materiálne náležitosti vykonateľného rozhodnutia, na základe ktorého by sa mohla viesť exekúcia, pričom bude zisťovať, či vzťah medzi účastníkmi nie je vzťahom spotrebiteľským. Ak súd dospeje k záveru, že v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah, následne preskúma súlad dohodnutej rozhodcovskej doložky s právnymi normami upravujúcimi režim spotrebiteľských zmlúv.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.