Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoE/82/2022

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti povinnému: L. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, XXX XX O., o vymoženie 39,67 eura s príslušenstvom, súdnym exekútorom JUDr. Michal Brožina, Exekútorský úrad Svidník, o sťažnosti súdneho exekútora proti II. výroku uznesenia vyššieho súdneho úradníka sp.zn. -35 zo dňa 12.08.2019, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. -65 zo dňa 13.12.2021, takto

rozhodol:

Odmieta odvolanie

Účastníkom a súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Vranov na Topľou (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,exekučný súd“) napadnutým uznesením rozhodol takto: ,,I. Sťažnosť súdneho exekútora proti II. výroku uznesenia vyššieho súdneho úradníka sp. zn. -35 zo dňa 12.08.2019 zamieta ako nedôvodnú.“

V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že o zastavení a o trovách exekučného konania rozhodol tamojší súd uznesením zo dňa 12.08.2019. Vo výroku I. súd rozhodol o zastavení exekučného konania, a to s poukazom na ustanovenie §44 ods. 4 Exekučného poriadku a vo výroku II. rozhodol o tom, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 2,58 eura do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi minimálnu odmenu vo výške 33,19 eura podľa § 14 ods. 1 vyhlášky. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nárok na minimálnu odmenu za výkon exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví. Vzhľadom na právoplatné zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia, súdny exekútor v zmysle ust. § 36 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu nezačal vykonávať, preto mu nepatrí odmena za výkon exekučnej činnosti v sume 33,19 eura. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky (spotreba kancelárskeho materiálu vo výške 1,00 eur, poštovné - udelenie poverenia vo výške 1,15 eura + DPH vo výške 0,43 eura), nakoľko mal za preukázané, že mu tieto hotové výdavky aj reálne vznikli. Toto rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník. Ďalej uviedol, že proti tomuto uzneseniu podal súdny exekútor v zákonnej lehote sťažnosť, ktorá bola súdu doručená dňa 04.03.2020. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že súdny exekútor napadol výrok II. uznesenia vyššieho súdneho úradníka, pričom namietal, že súd nesprávne rozhodol o výške náhrady trov exekúcie. Dospel k záveru, že sťažnosť súdneho exekútora nie je dôvodná. Exekučné konanie sa začína na návrh oprávneného, pričom začaté je dňom, kedy bol exekútorovi tento návrh na vykonanie exekúcie doručený.

Samotný výkon exekúcie, a teda exekúcia, však začína až udelením poverenia (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Teda až doručením poverenia súdu je súdny exekútor oprávnený vykonávať ďalšie úkony smerujúce k samotnému výkonu exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Pred udelením poverenia súdom exekútor nevie či poverenie bude alebo nebude udelené. Pred udelením poverenia môže len spísať návrh na vykonanie exekúcie a požiadať súd o udelenia poverenia. Bol toho názoru, že vyšší súdny úradník vyvodil správny právny záver, ktorý riadnym spôsobom odôvodnil. Keďže sa na skutkových ani právnych zisteniach nič nezmenilo, sudca sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí, a preto musel sťažnosť súdneho exekútora ako nedôvodnú zamietnuť.

2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie súdny exekútor. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a priznať mu trovy exekúcie tak, ako si ich uplatnil.

3. Krajský súd, ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“), vec preskúmal a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora je potrebné odmietnuť v zmysle ust. .

4. Podľa ust. § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred. 1 aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

5. Podľa ust. Exekučného poriadku v znení platnom do 31. marca 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

6. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

7. Právna úprava sporového konania, účinná do 30.06.2016, vychádzala vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek rozhodnutiam (rozsudkom aj uzneseniam) súdu prvého stupňa ( ) s tým, že výnimky, teda prípady neprípustnosti odvolania boli v procesnom predpise výslovne uvedené (medzi nimi aj neprípustnosť odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ neustanovuje inak osobitný zákon - ). Procesná úprava účinná od 01.07.2016, zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom ( ), avšak vo vzťahu k uzneseniam ako všeobecnú zásadu stanovila neprípustnosť odvolania, t.j. odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa ( ). V dôsledku tejto zmeny síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania (predtým , teraz ), avšak kým do 30.06.2016 mohol výnimku, teda prípustnosť odvolania ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný poriadok, od 01.07.2016 môže pripustiť odvolanie aj samotný ( v spojení s Exekučného poriadku).

8. To však neznamená, že je možné aplikovať na exekučné konania v každej situácii. Podľa Exekučného poriadku má ísť o primerané použitie ustanovení a len vtedy, ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení (ako lex generalis) je vždy len subsidiárne, teda je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok (ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia.

9. Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov, nie je možné vo vzťahu k trovám exekúcie aplikovať ustanovenie . V prvom rade je potrebné poukázať na to, že trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania. Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku ( Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (), vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie ( druhá a tretia veta), osobitný spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje, súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - ) a tiež osobitný spôsob rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o

výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora

- § 200 ods. 5).

Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania, nemožno interpretovať inak než (v súlade s ) nepripustenie odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa .

10. Na zdôraznenie svojho právneho názoru odvolací súd dodáva, že pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30.06.2016 prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety „Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie“ do Exekučného poriadku, čo je formulácia štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v ako výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.

11. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie . Ide o osobitné rozhodnutie upravené Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné ( Exekučného poriadku v spojení s ).

12. Z týchto dôvodov odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, než odvolanie súdneho exekútora v zmysle odmietnuť.

13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s . Súdny exekútor v odvolacom konaní úspešný nebol, a preto mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol a oprávnenému ani povinnému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.