Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7To/71/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej a sudcov JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Miroslava Baňackého, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. januára 2023, v trestnej veci proti obžalovanému J. A., pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 9.6.2022 sp. zn. takto

rozhodol:

Podľa , zrušuje napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa , , , Tr. zák., obžalovanému J. A., nar. XX.X.XXXX v X., trvale bytom A. Y., ul. S. XXX/XX, okr. Košice - okolie, ukladá trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov s probačným dohľadom.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. b) Tr. zák. počas skúšobnej doby ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze užívania iných návykových látok.

Inak napadnutý rozsudok ostáva nezmenený.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 9. júna 2022 sp. zn. bol obžalovaný J. A. uznaný za vinného zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

v Košiciach dňa 03.08.2016 v čase okolo 20.30 hod. na ul. U. č. X v osobnom motorovom vozidle zn. T. K. O., striebornej metalízy, EČ: X prechovával 1 ks zatavenú striekačku s obsahom 1730 mg svetlohnedej kryštalickej látky s priemerným obsahom 32,9 % metamfetamínu, ktorú zadovážil nezisteným spôsobom, a z ktorej by bolo možné pripraviť 17 bežných jednotlivých dávok drogy schopných ovplyvniť psychiku človeka, pričom metamfetamín je zaradený v II. skupine omamných látok v zozname omamných a psychotropných látok uvedených v

Za to bol obžalovanému J. A. podľa § 172 ods. 1, § 38 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného pre účely výkonu trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa súd uložil obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný prostriedok, obžalovaný podal odvolanie proti výroku o vine a treste. V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu uviedol:

Rozsudok považuje za nepochopiteľný, nesprávny, zaujatý, formálny, diskriminačný, nezrozumiteľný a arbitrárny. V rozsudku chýbajú logické argumenty, pre ktoré súd, bez existencie akýchkoľvek pochybností, ho uznal vinným. Rozsudok v časti kvalifikácie skutku, ako aj uložený trest je nezákonný, nesprávny, nespravodlivý, nadkvalifikovaný a neprimeraný.

Okresný súd prikladal veľký význam aj okolnostiam, ktoré v konečnom dôsledku nemali žiadnu výpovednú a dôkaznú hodnotu. Obžalovaný poukázal na pochybnosti o správnosti skutkových zistení, z ktorých vychádza napadnutý výrok.

Drvivá väčšina dôkazov bola zabezpečená na základe nezákonného postupu OČTK pri zadržaní obžalovaného, ako aj pri tzv. dobrovoľnom vydaní veci a vznesení obvinenia. Ďalej obžalovaný namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je založené na nesprávnom právnom posúdení veci.

Rovnako v súdnom konaní boli flagrantným spôsobom porušené základné obhajobné práva, keďže súd vykonal hlavné pojednávanie dňa 09.06.2022 a vyhlásil odsudzujúci rozsudok bez toho, aby bol na ňom prítomný zvolený obhajca, ktorého na obhajobu obžalovaného zvolil jeho otec, a ktorý zaslal pred pojednávaním avízo o prevzatí obhajoby. Samotné súdne konanie trvalo päť rokov a súd obžalovaného odsúdil na základe vykonania dvoch hlavných pojednávaní. Trestná vec nie je právoplatne skončená ani po šiestich rokoch od vznesenia obvinenia.

Obžalovaný bol uznaný vinným len na základe vykonania nezákonnej prehliadky motorového vozidla, v ktorom mala byť nájdená jedna zatavená striekačka s obsahom 1730 mg svetlohnedej kryštalickej látky s priemerným obsahom 32.9 % metamfetamínu, ktorú som mal dobrovoľne vydať. Vozidlo policajné orgány zastavili bez zákonného dôvodu a existencie konkrétneho dôvodného podozrenia, že by sa obžalovaný dopúšťal trestnej činnosti alebo priestupku. Neexistoval zákonný dôvod na vykonanie služobného zákroku. Služobný zákrok bol neopodstatnený a dôkaz z takéhoto zákroku nemožno považovať za dôkaz získaný v súlade so zákonom a ako taký je v trestnom konaní nepoužiteľný. V tomto smere obžalovaný poukázal aj na ustálenú súdnu prax v hodnotení legálnosti služobného zákroku vykonaného za účelom získania dôkazu pre trestné konanie.

Za situácie, ak členovia operatívy vopred disponujú informáciou, že posádka vozidla, ktoré zastavili, sa dopustila alebo dopúšťa trestnej činnosti, prichádza do úvahy postup podľa príslušných ustanovení a už nie podľa zákona o policajnom zbore.

Nezákonnosť služobného zákroku od počiatku zakladala procesnú nepoužiteľnosť a nezákonnosť všetkých dôkazov zistených v súvislosti s týmto zákrokom, nálezu psychotropných látok, vrátane obhliadky miesta činu. Vzhľadom na vedomosť polície o konkrétnom páchateľovi a jeho trestnej činnosti bez začatia trestného stíhania, bol postup polície nezákonný, a to ohľadne sledovania osoby obžalovaného, prehliadky osobného motorového vozidla, zaistenia drogy a obmedzenia osobnej slobody, zadržania a následného vznesenia obvinenia. Ide o nezákonné úkony, ktorými sa získal v rozpore so zákonom dôkaz, podstatný pre začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia. Nezákonnosť sa následne preniesla aj na ďalšie dôkazy získané v prípravnom konaní a aj na dokazovanie v konaní pred súdom prvého stupňa.

V tejto súvislosti obžalovaný poukázal na: rozsudok NS SR č. (Zo súdnej praxe Č. 5/2006, č. rozhodnutia 74) „Dôkaz s podstatnou procesnou vadou je absolútne neúčinný. Za zákonný spôsob získavania dôkazu treba považovať aj splnenie formálnych - procesných podmienok vyžadovaných alebo iným osobitným zákonom na vykonanie konkrétneho dôkazu. Dôkaz získaný v rozpore zo zákonom prenáša svoju nezákonnosť a procesnú nepoužiteľnosť aj na ďalší dôkaz, ktorý vychádza z obsahu nezákonne získaného dôkazu“.

Prečítanie výpovede operatívca - svedka npor. Bc. W. A. z prípravného konania na hlavnom pojednávaní dňa 19.05.2020, nemohlo postačovať na odsúdenie obžalovaného (aj vzhľadom na vyššie uvedené). Nie je pravdou, že obžalovaný oznámil policajnej operatíve, že má pri sebe pervitín, ten následne hliadke ukázal, že ho má uložený v odkladacom priestore nad stredovou konzolou a ten následne na výzvu aj dobrovoľne vydal. Rovnako nie je pravdivé jeho tvrdenie, že obžalovaný bol poučený v zmysle a že bol vyzvaný na dobrovoľné vydanie omamných a psychotropných látok za sústavného zákonného poučovania o možných následkoch. Nie je ani pravdou, že po zákonnom poučení dobrovoľne vydal zatavenú striekačku poverenému príslušníkovi.

Bez predchádzajúceho poučenia o zákaze sebaobviňovania mal byť obžalovaný podľa tvrdení operatívca vyzvaný, aby dobrovoľne drogu vydal. Obžalovaný na výzvu operatívca odpovedal, že omamnú látku nemá, na čo bolo nedôvodné pristúpené k tzv. bezpečnostnej prehliadke a aj k prehliadke OMV.

Zákaz sebaobviňovania je ústavný princíp vyplývajúci z SR. Obsahom zásady, podľa ktorej nikto nie je povinný obviniť seba samého je, že nikto nemôže byť nútený, aby obviňoval seba samého. Ani verejný záujem na odhaľovaní, stíhaní trestného činu a potrestaní páchateľa nemôže ospravedlniť taký postup, ktorý zasahuje do samotnej podstaty práva obvineného na obhajobu vrátane práva nebyť nútený obviniť sám seba (rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva vo veciach Jalloh v. Nemecko, sťažnosť č. 54810/00 alebo Saunders v. Veľká Británia, sťažnosť č. 19187/91).

Zákaz sebaobviňovania má chrániť obvineného pred bezprávnym donucovaním zo strany štátnych orgánov, a tým prispievať k zaisteniu spravodlivého procesu. Z toho dôvodu je dôležité, aby policajt predtým, ako vyzve osobu na vydanie veci podľa , túto osobu poučil o zákonnej možnosti neobviňovať sám seba a neprispievať k vlastnému sebaobvineniu z trestnej činnosti (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Postupom podľa ustanovenia je policajt povinný poučiť osobu predtým, než vec vydal, o tom, že nemá povinnosť vec vydať, ak by si vydaním veci spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania (m. ). V priebehu policajného zákroku obžalovaný nebol nikdy kompetentne poučený o svojich právach.

Podľa ustanovenia Z. z o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, policajt je povinný vykonávať služobný zákrok tak, aby zásah neprekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou. Podľa tohto zákona, policajt v službe je povinný v medziach zákona vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania. Z toho dôvodu mal súd primárne skúmať, či zasahujúci policajti mali oprávnenie na zaistenie (vydanie) veci a či postupovali v zmysle . Ak by sa zistilo, že policajtom bola vydaná vec bez predošlého riadneho poučenia o zákaze sebaobviňovania, ich postup by bol od počiatku nezákonný a zákonný podklad by nemalo ani vykonávanie akýchkoľvek ďalších úkonov zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Vždy musia byť dodržané všetky potrebné garancie zachovania práv pred svojvoľným postupom, vrátane poučenia osoby o spôsobe obrany mlčaním, resp. rešpektovaním práv na nevydanie veci.

Ani kvalita a množstvo omamnej látky v zatavenej striekačke s obsahom 1730 mg svetlohnedej kryštalickej látky s priemerným obsahom 32.9 % metamfetamínu, nikdy nemohlo zodpovedať kvalifikácii skutku ako zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa , . Množstvo a kvalita omamnej látky zodpovedala maximálne kvalifikácii prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa ustanovenia . V tejto súvislosti obžalovaný považuje aj tzv. znalecký posudok KEÚ a prečítanie jeho obsahu na hlavnom pojednávaní za nepoužiteľný, zjavne chybný a nelegitímny dôkaz, ktorým bolo stanovené nesprávnym spôsobom množstvo drogy, resp. jednorazovej dávky.

Trest uložený súdom v napádanom rozsudku je zjavne neprimeraný a nezákonný. Uloženie 4-ročného nepodmienečného trestu na základe nesprávne použitého zákonného ustanovenia (nadkvalifikácia skutku ako zločinu), sa objektívne javí ako nedôvodné, zaujaté, neadekvátne, diskriminačné, nezákonné a nesprávne.

Obžalovaný bol síce v minulosti dvakrát súdne trestaný, ale v oboch prípadoch sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Predchádzajúce odsúdenia boli zahladené. Zahladenie odsúdenia spojené so zákonnou fikciou neodsúdenia, znamená, okrem iných dôsledkov spojených s bezúhonnosťou určitej osoby, že vo výpise z registra trestov sa jej zahladené odsúdenie už neuvádza. V oblasti trestno-právnej zanikajú nepriaznivé následky spojené s odsúdením páchateľa. Treba vychádzať z toho, že v prípade obžalovaného neexistuje odsúdenie, ktoré by bolo dôvodom priťažujúcej okolnosti alebo konštatovania recidívy trestnej činnosti. Zahladením odsúdenia s fikciou neodsúdenia, môže taká osoba preukazovať stav svojej bezúhonnosti. Súd tento môj status nerešpektoval, a označil jeho súdené konanie ako akt rovnorodej recidívy.

Podľa názoru obžalovaného napádaným rozsudkom ako aj v konaní, ktoré rozsudku predchádzalo, boli flagrantne a preukázateľne porušené jeho práva garantované SR, Dohovorom a v takom rozsahu, že by to malo odvolací súd viesť k zrušeniu napádaného rozsudku a k jeho oslobodeniu spod obžaloby.

V závere písomných dôvodov odvolania obžalovaný navrhol, aby po preskúmaní napádaného rozsudku, z niektorých dôvodov uvedených v ustanovení , , , , tento rozsudok zrušil a podľa obžalovaného spod obžaloby v plnom rozsahu oslobodil.

Alternatívne navrhol, aby krajský súd po preskúmaní veci, a to z niektorých dôvodov uvedených v ustanovení , , , , zrušil napadnutý rozsudok a podľa vrátil vec prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Prokurátor vo svojom vyjadrení uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný, správny a spravodlivý, a to vo vzťahu k výroku o vine, ako aj vo vzťahu k výroku o treste. Súdom vykonané hlavné pojednávanie dňa 9.6.2022 považuje za zákonné, pretože obžalovaný nepredložil na uvedenom hlavnom pojednávaní žiadny listinný dôkaz, resp. plnú moc, ktoré skutočnosti by potvrdzovali to, že má nového zvoleného obhajcu.

Dôvody odvolania uvádzané obžalovaným nie sú takého charakteru, aby odôvodňovali iné rozhodnutie súdu o vine a treste. U obžalovaného sú však splnené podmienky na uloženie nižšieho trestu ako bol okresným súdom uložený. Prokurátor v závere písomných dôvodov odvolania uviedol, že odvolanie zo strany obžalovaného je účelové v snahe vyhnúť sa následkom, ktoré je povinný vzniesť za svoje protiprávne konanie, a preto navrhol, aby krajský súd zamietol odvolanie J. A. ako nedôvodné.

Na podklade odvolania obžalovaného krajský súd podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné len do výroku o treste.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami a vykonal na hlavnom pojednávaní tie dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením okresný súd jasne a stručne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, s tým, že poukázal aj na príslušnú judikatúru.

Krajský súd nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu o uznaní viny obžalovaného zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a

obchodovanie s nimi podľa , Tr. zák. Krajský súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného zločinu je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Skutkové zistenia prvostupňového súdu, tak ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú správne a úplné, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonávaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to krajský súd v otázke skutkových zistení odkazuje na veľmi podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu aj stotožnil. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia.

Obžalovaný J. A. odvolanie založil na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred súdom prvého stupňa. S jeho námietkami, skutkovými a právnymi, sa ale súd prvého stupňa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by ostalo na odvolacom súde.

Skutočnosť, že obžalovaný J. A. sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže sama osebe viesť krajský súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nedbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa.

Krajský súd aj napriek správnosti napádaného rozsudku vo výroku o vine považuje za potrebné k odvolacím námietkam obžalovaného uviesť nasledovné skutočnosti.

Zo zápisnice o vydaní veci a z poučenia na čl. 44 vyšetrovacieho spisu aj krajský súd zistil, že obžalovaný J. A. bol osobitne poučený aj o tom, že k vydaniu veci nesmie byť žiadnym spôsobom nútený a nemá povinnosť tak urobiť, ak by si vydaním veci mohol spôsobiť nebezpečenstvo trestného stíhania v súvislosti s touto vecou. Poskytnuté poučenie obsahuje vyslovene zvlášť vetu: v prípade, ak by vydaním veci sebe spôsobila nebezpečenstvo trestného stíhania, nie je povinná takúto vec dobrovoľne vydať, môže jej vydanie odoprieť a využiť svoje právo mlčanlivosti ak dobrovoľnému vydaniu veci nesmie byť nijakým spôsobom nútená. Následne vyzvaná osoba J. A. po vyššie uvedenom poučení dobrovoľne vydal 1 ks zatavenej striekačky s neznámou kryštalickou látkou (metamfetamín).

Obžalovaný J. A. pritom nevyužil možnosť odmietnuť vydanie veci vzhľadom k poskytnutému poučeniu (t.j. s poukazom na zákaz sebaobvinenia), respektíve žiadnym spôsobom nenamietal, že vec nemá u seba, či pri sebe, a preto nič ani nemôže na účely trestného konania vydať.

Z uvedeného procesného postupu príslušníkov PZ vyplýva, že vec (1 ks zatavenej striekačky) bola získaná zákonom predpokladaným spôsobom apo poskytnutí náležitých poučení (krajský súd opakuje, že zápisnica o vydaní veci výslovne obsahuje poučenie o zákaze sebaobviňovania ako aj poučenie, ktoré hovorí o právach obvinenej osoby, ktoré má primerane aj osoba podozrivá). Podľa záveru krajského súdu ide preto o dôkaz, ktorý bol získaný z dôkazného prostriedku upraveného , bol teda získaný zákonne a ide o procesne použiteľný dôkaz v zmysle

Krajský súd vo vzťahu k uloženému trestu uvádza, že okresný súd pri ukladaní trestu obžalovanému nepostupoval správne, ak nezisťoval len existenciu resp. neexistenciu poľahčujúcich okolností podľa § 36 a priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zák. Nesprávne postupoval okresný súd pri určovaní druhu a výmere trestu v zmysle § 34 ods. 1 až ods. 4 Tr. zák.

Podľa názoru krajského súdu uložený trest vo výmere štyroch rokov nepodmienečne obžalovanému okresným súdom je neprimerane prísny a v rozpore s ustanoveniami - ods. 4 . V prípade osoby obžalovaného nie je možné prihliadnuť na jeho predchádzajúce odsúdenia, tak

ako to správne uviedol v písomných dôvodoch svojho odvolania obžalovaný. V danom prípade sa naňho hľadí akoby nebol súdne trestaný. K ustanoveniam § 34 ods. 1 - ods. 4 Tr. zák. krajský súd poznamenáva, že tieto pri určení druhu a výmery trestu je potrebné hodnotiť vo vzájomných súvislostiach, predovšetkým aktuálne v čase, kedy súd rozhoduje o druhu a výmere trestu odňatia slobody.

Zároveň krajský súd dáva do pozornosti, že osoba obžalovaného doteraz nebola priestupkovo postihnutá. Práve z tohto dôvodu krajský súd zohľadnil osobu obžalovaného, a preto zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a podľa , Podľa , , , Tr. zák., obžalovanému J. A. uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. krajský súd výkon uloženého trestu podmienečne odložil a súčasne podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov s probačným dohľadom za súčasného uloženia obmedzenia spočívajúceho v zákaze užívania iných návykových látok.

Z uvedeného teda vyplýva, že ak toto obmedzenie poruší v skúšobnej dobe, v takom prípade dôjde k premene podmienečného trestu v trvaní troch rokov

To boli dôvody pre ktoré krajský súd zrušil napadnutý rozsudok len vo výroku o treste a rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.