Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/178/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v právnej veci navrhovateľa: P. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. J., E. XXXX/XX, E.. Č.. K., Z. XX, štátny občan SR, proti odporkyni: L. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. J., E. XXXX/XX, štátny občan SR, zastúpená Q. A. A..P..U.., G. J., O. XX, T.: XXXXXXXX, J. C. B.. E. E., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode: P. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.. Č.. F. U., zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, takto

rozhodol:

I.Súd manželstvo navrhovateľa P. I., nar. XX.XX.XXXX a odporkyne L. I., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v K. T. - Z., zapísané v knihe manželstiev vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.

II.Súd maloletého P. I., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke a otec je p o v i n n ý platiť výživné na maloletého P. I. vo výške 50,00 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky.

III.Obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

IV.Súd u p r a v u j e styk otca s maloletým P. I., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec má právo sa s maloletým dieťaťom stýkať každý párny víkend v čase od 10.00 hod. v sobotu do nedele 17.00 hod. tak, že si dieťa u matky prevezme na adrese trvalého pobytu matky a dieťa matke vráti na adresu trvalého pobytu. Matka je p o v i n n á dieťa na styk riadne pripraviť.

V.Súd v y s l o v u j e predbežnú vykonateľnosť rozsudku vo výrokoch II., III., IV. týkajúcich sa úpravy, práv a povinností k maloletému dieťaťu, na čas po rozvode.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 27.06.2012 sa domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou a úpravy práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode. Poukázal na to, že manželstvo s odporkyňou je len formálne a neplní svoj účel, pretože odporkyňa nezabezpečuje riadne starostlivosť o rodinu a mal. deti, zdržiava sa mimo domu do neskorých večerných až ranných hodín a väčšinu času trávi pri počítači a na zoznamovacích stránkach. Mal. dieťa na čas po rozvode navrhol zveriť do svojej osobnej

starostlivosti, pretože sa oň riadne stará a je schopný mu zabezpečiť najlepšiu starostlivosť s tým, že matka je povinná prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 100 eur mesačne. Vzhľadom na psychický a duševný vývoj dieťaťa navrhol, aby styk matky s mal. dieťaťom bol dočasne zakázaný. Po vyjadrení odporkyne navrhovateľ upresnil, že by nemal výhrady voči úprave styku matky s mal. dieťaťom, avšak len za jeho prítomnosti.

Odporkyňa sa vyjadrila k návrhu písomne (č. l. 31 a nasledujúce) v ktorom uviedla, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, avšak nesúhlasila s dôvodmi, ktoré uvádzal navrhovateľ. Neuznala príčiny rozvratu manželstva, ktoré mali byť zapríčinené jej postojom k rodine a k výchove mal. detí. Poukázala na to, že sa starala o domácnosť, ako aj o deti z dôvodu agresívnej povahy navrhovateľa, dochádzalo medzi nimi k častým hádkam a nedorozumeniam, navrhovateľ manipuloval s ňou, ako aj s mal. deťmi. Pod vplyvom danej situácie bolo v rodine vytvárané nevyhovujúce prostredie pre ňu i mal. deti. Odporkyňa už v tomto vyjadrení zdôrazňovala, že navrhovateľ podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo vzťahu k mal. dieťaťu, ktorý bol vedený pod sp. zn. , v zmysle ktorého súd zveril mal. dieťa dočasne do opatery navrhovateľa a jej upravil styk s mal. dieťaťom, ktorý jej navrhovateľ neumožňuje realizovať.

Súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľa podľa § 101 ods. 2 OSP dňa 19.11.2014, ktorý mal doručenie predvolania riadne vykázané dňom 04.11.2014. Podaním zo dňa 18.11.2014 doručil súdu ospravedlnenie neúčasti na pojednávanie z dôvodu PN, dôkazom čoho je potvrdenie o dočasnej PN M., z ktorej mal súd preukázané, že sa jedná o pretrvávajúcu PN od 14.10.2013. Navrhovateľ uviedol, že termín pojednávania je určený v čase jeho vychádzky, avšak z časového hľadiska by sa v rozmedzí od 10.00 hod. do 12.00 hod. vlakovým spojením nestihol zúčastniť pojednávania, ďalším dôvodom je odporúčanie odborného lekára - kludový režim na lôžku. Zároveň oznámil súdu, že na deň 19.11.2014 má určený termín k odbornému lekárovi a praktickému lekárovi a na základe odporúčania lekárskeho konzília odborný lekár vypracuje komplexnú správu ohľadne jeho zdravotného stavu pre posudkového lekára, opätovne navrhol, aby mohol byť vypočutý vo veci rozvodu a úpravy práv a povinností k maloletému na súde Z. K. v čase povolenej vychádzky. Súd zdôrazňuje, že navrhovateľ je práceneschopný od 14.10.2013 v zmysle potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti od 14.10.2013 s tým, že vychádzky má v čase od 10-tej do 12-tej hodiny a od 15-tej do 17-tej hodiny a termíny kontroly určené jedenkrát do mesiaca. Potvrdenie o dočasnej PN bolo vydané všeobecným lekárom pre dospelých M.. Z. Š., ktorý na dotaz súdu, aby upresnil, s poukazom na ustanovenie § 119 ods. 3 O.s.p. či navrhovateľ je schopný zúčastniť sa pojednávania bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu, oznámil súdu, že nie je spôsobilý zúčastniť sa pojednávania vzhľadom na jeho pretrvávajúce ťažkosti pohybového aparátu a následne uviedol, že jeho stav nie je zlepšený, ortopéd doporučuje PN a je nutný klud na lôžku. Z uvedených správ nevyplýva, že by účasť navrhovateľa na pojednávaní viedla k závažnému zhoršeniu zdravotného stavu alebo ohrozeniu jeho života tak, ako to má na mysli zákonné ustanovenie. V podstate i samotný navrhovateľ nepoprel, že má možnosť zúčastniť sa pojednávania, avšak žiadal byť vypočutý v K., len z toho dôvodu, že nestihne sa zúčastniť sa pojednávania na tunajšom súde počas povolených vychádzok. Súd poznamenáva, že navrhovateľ bol vypočutý, boli mu doručené všetky listinné dôkazy a vyjadroval sa k nim i písomne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením predložených listinných dôkazov: sobášny list, rodný list, písomné vyjadrenie odporkyne podané cestou práv. zást., ktoré bolo doručené účastníkom, čoho dôkazom sú kópie doručeniek, správa kol. opatrovníka zo dňa 27.8.2012, správa z referátu poradensko-psychologických služieb zo dňa 27.8.2012, žiadosť práv. zást. navrhovateľa o výsluch svedkov, správa kolízneho opatrovníka zo dňa 16.11.2012 a písomné vyjadrenie navrhovateľa, vyjadrenie odporkyne k zápisnici z pojednávania, návrh na doplnenie dokazovania zo strany navrhovateľa, správa zo zdravotného strediska K. na mal. dieťa od M.. J. C., správa z MŠ na mal. dieťa, listinné dôkazy ohľadne návrhu odporcu na vydanie PO, správa z ÚPSVaR K. zo dňa 18.12.2012, stanovisko navrhovateľa k vyjadreniu odporkyne k zápisnici z pojednávania, čestné prehlásenie O. V., O. O., O. V., vyjadrenie C. Y. a čestné prehlásenie M.. P. O., správy z ÚPSVaR K. o vykonaní pohovoru s maloletým zo dňa 07.01.2014, správa z materskej školy zo dňa 22.11.2013, správa od ošetrujúceho lekára navrhovateľa zo dňa 07.08.2014, úradný záznam z pohovoru s odporkyňou zo dňa 02.11.2012 o šetrení pomerov u navrhovateľa, zo dňa 06.11.2012, úradný záznam z pohovoru s navrhovateľom zo dňa 08.02.2013, úradný záznam z pohovoru s navrhovateľom zo dňa 18.11.2013, pohovor s maloletým zo dňa 03.01.2014, kópia znaleckého posudku týkajúca sa psychologického vyšetrenia odporkyne a jej

detí B. Q. P. A., vypracovaného v konaní ČVS: U.-XXX/OVK-G.-XXXX pod č. X/XXXX M.. Z. G., O. Č.. XX/XXXX M.. L. C., O. Č.. XX/XXXX M.. Z. Š., s tým, že súd prečítal listinný dôkaz týkajúci sa daného konania a majúci vplyv pre toto konanie a zistil tento skutkový a právny stav:

Účastníci uzavreli manželstvo XX.XX.XXXX. U navrhovateľa sa jedná o manželstvo prvé, u odporkyne o manželstvo druhé. Účastníci mali posledné spoločné bydlisko na adrese G. J., E. XXXX/XX. Z manželstva pochádza jedno mal. dieťa P. I., G.. XX.XX.XXXX.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi upresnil, že s mal. deťmi odporkyne, s ktorými býval v spoločnej domácnosti mal nadštandardný vzťah, staral sa riadne o domácnosť, i napriek tomu, že bol zamestnaný na zmeny, pretože odporkyňa sa o mal. deti nezaujímala. Pripravoval mal. deti do školy a rovnako im zabezpečoval i zdravotnú starostlivosť a chodil s nimi k detským lekárom. Návrh na rozvod sa rozhodol podať preto, že po vzájomnej komunikácii s mal. synom odporkyne zistil, že odporkyňa požičiavala ich peniaze svojej matke. Viackrát sa stalo, že sa musel vrátiť domov zo zamestnania a postarať sa o ich spoločného mal. syna. Pretože nebol 6 rokov na dovolenke, odišiel s mal. synom k matke a keď sa vrátil domov, prichytil odporkyňu v manželskej posteli s cudzím mužom. Následne odporkyňa so svojimi mal. deťmi odišla k matke a keď sa vrátila bolo to väčšinou za asistencie polície. Po udalostiach, ktoré sa odohrali v ich spoločnom byte za prítomnosti odporkyne začal mať maloletý zdravotné problémy a preto bol nútený s ním vyhľadať odbornú pomoc v K. a dieťa bolo na C., kde mu detská lekárka ozrejmila, že sa jedná o problém psychického charakteru a nie je to problém v súvislosti s rezaním predkožky. Odkedy je mal. dieťa s ním nemá žiadne problémy, riadne sa oň stará. Navrhovateľ zdôraznil, že v žiadnom prípade nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia s odporkyňou, ktorá ho podviedla s troma milencami za mesiac.

Odporkyňa vo svojej výpovedi a písomnom podaní upresnila, že chcela i ona podať návrh na rozvod, keď mal maloletý 2 roky, avšak navrhovateľ s tým nesúhlasil. Viackrát zdôraznila, že nie sú pravdivé skutočnosti uvádzané navrhovateľom, pretože sa o dieťa riadne starala, nepoprela, že i navrhovateľ, pretože mal rovnako oň záujem. Z bytu odišla preto, že navrhovateľ zmanipuloval i jej syna z prvého manželstva. Bývala so svojimi mal. deťmi u starej matky a keď sa vrátila mal. P. bol už zmanipulovaný voči nej. Mal. P. si nezobrala so sebou preto, že v tom čase bol vonku s navrhovateľom. Navrhovateľ sa skontaktoval i s jej bývalým manželom s úmyslom, aby prišla o všetky tri deti. Do bytu sa vrátila koncom augusta 2012, odkedy nebývajú s navrhovateľom v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú od apríla 2012 a spoločne nehospodária od mája 2012. Jej mal. deti z prvého manželstva sa navrhovateľa báli, pretože ich navrhovateľ bil a psychicky týral. Uznala, že počas spolužitia s navrhovateľom sa jej dve deti s otcom nestretávali, pretože im to navrhovateľ zakazoval a situácia sa zmenila až vtedy, keď navrhovateľ vyhľadal jej bývalého manžela. Odporkyňa zdôrazňovala, že jej bývalý manžel jej nikdy nevytýkal zanedbávanie starostlivosti o mal. deti. S rozvodom manželstva súhlasila s tým, že vzhľadom i na uplynulé obdobie od podania návrhu obnovenie manželského spolužitia do úvahy neprichádza. Je nepochybné, že rozvrat manželstva sa prehĺbil.

Vypočutý svedok B. A. bývalý manžel odporkyne vo svojej výpovedi uznal, že je pravdou, že sa nekontaktoval s deťmi, pretože nevychádzal s odporkyňou. Neskôr po rozhovoroch s deťmi zistil, že to bolo kvôli navrhovateľovi. Danú situáciu neriešil, nechal tomu voľný priebeh, pretože boli deti malé. Predtým, ako ho kontaktoval navrhovateľ deti na víkendy nemal v zmysle úpravy styku, bolo to vždy len na krátku dobu. Deti sa nikdy nesťažovali, boli čisté a mal pocit, že bolo o ne riadne postarané. Telefonicky ho kontaktoval navrhovateľ za účelom stretnutia a následne mu porozprával skutočnosti týkajúce sa odporkyne ohľadne jej prístupu k rodine, k deťom, k domácnosti a v tom čase bol na jeho strane, chodil s ním na ÚPSVaR v G. J., pretože ešte nemal vytvorený svoj vlastný názor. Stalo sa, že keď mu navrhovateľ priniesol syna rozprával to isté, čo predtým navrhovateľ. Mal. dieťa bez prítomnosti účastníkov priznalo, že tak konalo preto, že mu boli sľubované vecné dary, počítač od navrhovateľa. Následne sa začal s mal. deťmi stýkať častejšie, dával im otázky, všímal si ich správanie a následne zistil, aká je skutočná realita. Mal. deti zdôrazňovali, že im brat P. chýba, avšak bližšie sa o to nezaujímal, keďže k nemu nemá žiadny vzťah. Svedok potvrdil, že jeho syn je ovplyvniteľný. Rovnako uviedol, že mal. deti sa mu sťažovali, že ich O. I. bil. Vychádzal väčšinou z výpovedí dcéry, ktoré považoval za objektívnejšie. Svedok potvrdil, že ho navrhovateľ navádzal, aby rovnako podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo vzťahu k svojim dvom mal. deťom tak, aby boli zverené do jeho osobnej starostlivosti, čo však po následnom zvážení a uvedomení situácie neurobil a návrh roztrhal. Svedok

potvrdil, že na úrade okrem neho, navrhovateľa bola i matka navrhovateľa a jeho švagor. Uvedené osoby sa rovnako vyjadrovali voči odporkyni a jej starostlivosti o deti.

Svedkyňa M. I. matka navrhovateľa vo svojej výpovedi zdôraznila, že ona i dcéra boli proti tomu, aby účastníci uzavreli manželstvo. Navštevovali ich raz do mesiaca, i pred narodením mal. P. a deti odporkyne k nim mali blízky vzťah. Babka odporkyne upozorňovala na to, že odporkyňa je veľký nervák. Svedkyňa navštevovala účastníkov pravidelne a navrhovateľ chodil do práce, potom sa o dieťa staral a kúpal ho. Keď prišiel jej syn s mal. dieťaťom k nim telefonoval odporkyni po dvoch týždňoch, že prídu domov a reakcia odporkyne bola, že prečo tak skoro, keď si potrebuje oddýchnuť. V tom čase mala priateľa M. Č.. Svedkyňa potvrdila, že bola na príslušnom úrade so zaťom pánom A., pretože jej telefonoval syn a ona trvala na tom, že je potrebné niečo urobiť, pretože nemôžu stále chodiť z K.. Maloletý uviedol pred svedkyňou, že matka stále kričí a keď sa bude ženiť on, nájde si ženu, ktorá kričať nebude. Osobne počula, keď maloletý sa vyjadril, že nechce ísť s matkou, keď príde. Potvrdila, že odporkyňa sa o mal. dieťa riadne starala a mala k nemu materinský cit v období, keď ho kojila asi rok a dva mesiace, bála sa o neho a zmena nastala po tom, keď prepadla internetu a deti boli na vedľajšej koľaji. Počas častých návštev sa viackrát stalo, že v domácnosti bol neumytý riad a bordel v kúpeľni, takže mala dojem, že postavenie účastníkov v rodine je opačné. Jej syn ukončil pracovný pomer z toho dôvodu, že sa nemal kto starať o mal. dieťa, keď matka nastúpila do zamestnania. Následne, keď sa navrhovateľ zamestnal a začal pracovať na zmeny 12-tky sa ona starala o dieťa tak, že si ho zobrala do zamestnania, kde navštevuje i výtvarný krúžok. Mal. dieťa podľa udania svedkyne súrodencov nespomínalo.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

V § 23 Zákona o rodine je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Ustanovenie predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, respektíve rodiny založenej manželstvom. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný. Intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi, aj keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody týkajúce sa nepodstatných vecí môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov. Trvalým rozvratom preto nebudú rozpory prechodného charakteru s možnou perspektívou obnovenia vzťahov. Atribút trvalosti však nemožno chápať len so zreteľom na minulosť, t. j., že rozvrat vzťahov trvá už dlhý čas, ale aj so zreteľom na budúcnosť manželského spolužitia, to znamená, či rozvrat trvalo vylučuje ďalšie spolužitie manželov. Porušenie povinnosti vzájomnej pomoci manželov alebo závažné narušenie dôvery vo vzťahu nemusí mať dlhé trvanie, avšak hĺbka a vážnosť rozvratu bude do budúcnosti ďalšie spolužitie trvalo vylučovať a rozvrat bude nenapraviteľný.

Na základe vykonaného dokazovania ohľadne časti návrhu týkajúceho sa rozvodu manželstva účastníkov dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Súd mal jednoznačne preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi sú hlboko, vážne a trvale narušené, že nie je tu predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Účastníci sa intímne nestýkajú od apríla 2012, spoločne nehospodária od mája 2012 a nežijú v spoločnej domácnosti od letných mesiacov roku 2012, kedy navrhovateľ odišiel zo spoločnej domácnosti spolu s mal. dieťaťom, zo začiatku dôvodiac, že sa jednalo o dovolenku k svojej matke, ktorú nemal 6 rokov a neskôr zistil, že odporkyňa nadviazala i mimomanželskú známosť. Uvedené skutočnosti mal súd preukázané a je nepochybné, že odporkyňa nadviazala mimomanželskú známosť a z tohto vzťahu sa počas konania narodilo i mal. dieťa T. I., nar. XX.XX.XXXX, ku ktorému bolo zapreté otcovstvo. Od podania návrhu uplynula pomerne dlhá doba, počas ktorej nedošlo k obnoveniu manželského spolužitia a manželstvo účastníkov prestalo plniť všetky funkcie stanovené v Zákone o rodine. Neexistuje žiadny predpoklad obnovenia manželského spolužitia, pretože ani jeden z účastníkov nemá záujem o obnovenie manželstva tak, ako to vyplýva z ich výpovedí a postojov. Príčiny rozvratu manželstva súd zistil v rozdielnych povahových vlastnostiach účastníkov, ktoré mal súd potvrdené i vykonaným znaleckým dokazovaním, správaním účastníkov navzájom a v neposlednom rade i v nadviazaní mimomanželskej známosti odporkyňou. Zistené príčiny rozvratu manželstva nie sú len prechodného charakteru a nie je možné ich odstrániť a z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia súd manželstvo účastníkov rozviedol. Súd v konaní nevyhodnotil dôkazy predkladané navrhovateľom na CD nosiči, ani ďalšie záznamy, pretože boli vyhotovované bez súhlasu odporkyne a súd mal k dispozícii dostatok dôkazov na rozhodnutie o tejto časti návrhu. Súd nevykonal navrhované dôkazy navrhovateľom ohľadne výsluchu švagra navrhovateľa a bývalej priateľky brata odporkyne, pretože ich považoval za nadbytočné i s poukazom na to, že uvedené osoby nežili s účastníkmi v spoločnej domácnosti vzhľadom na vyjadrenie odporkyne ich navštívili len raz alebo dvakrát a súd mal k dispozícii odborný znalecký posudok týkajúci sa osobnostných charakterových vlastností účastníkov.

Navrhovateľ mal. dieťa na čas po rozvode žiadal zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že má vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť a opateru mal. dieťaťa, má k nemu vytvorený blízky citový vzťah a odporkyňa nie je schopná sa o mal. dieťa riadne starať.

Odporkyňa s návrhom navrhovateľa v žiadnom prípade nesúhlasila, dôvodiac, že sa o dieťa chce starať a je schopná starať, pretože sa stará i o ďalšie dve mal. deti z prvého manželstva. Vzhľadom na to, že účastníci nedospeli k dohode ohľadne práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode s poukazom i na predloženú správu z referátu poradensko-psychologických služieb súd nariadil znalecké dokazovanie.

Zo správy referátu poradensko-psychologických služieb (č. l. 40) mal súd preukázané, že navrhovateľ žiadal o zverenie dieťaťa do svojej starostlivosti aj na čas po rozvode vzhľadom na nezodpovedný rodičovský prístup odporkyne vo vzťahu k dieťaťu. Na sedenie prišiel s mal. dieťaťom, no odmietal, aby sa dieťa kontaktovalo s matkou. Odporkyňa trvala na zverení dieťaťa do jej starostlivosti a zdôrazňovala, že je od dieťaťa izolovaná, čo v nej vyvoláva obavy z toho, že ju bude dieťa odmietať, čo sa aj za prítomnosti navrhovateľa v ich podmienkach stalo.

Uznesením č. k. -172 zo dňa 06.05.2013 súd ustanovil znalca z odboru psychológia, odvetvie: klinická psychológia detí za účelom vypracovania znaleckého posudku tak, aby znalec odpovedal na otázky súdu, zdokumentoval rodinnú anamnézu účastníkov, charakterizoval aktuálny psychický stav mal. dieťaťa a preskúmal vzťahy medzi účastníkmi, zameral sa na zistenie, či zo strany rodičov nedochádza k citovému vydieraniu alebo manipulácii s dieťaťom, zistil citový vzťah mal. dieťaťa k súrodencom. Úlohou znalca bolo zistiť, či maloletý prejavuje vôľu stretávať sa s matkou, ak nie, špecifikovať dôvody, aký vplyv by mala na mal. dieťa zmena výchovného prostredia, aký vplyv má na vývoj maloletého izolácia od matky. Vyhodnotiť výchovné metódy otca vo vzťahu k postaveniu matky, vyhodnotiť vplyv rozchodu rodičov na dieťa, zhodnotiť osobnostné predpoklady oboch rodičov a vyjadriť sa, ku ktorému z rodičov inklinuje mal. dieťa viac a z akých dôvodov. Ustanovený znalec vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX z ktorého mal súd preukázané, že od narodenia sa o mal. dieťa starala matka, 14 mesiacov ho dojčila a otec bol zamestnaný, podieľal sa na každodennej výchove. Po konflikte matky s otcom v lete 2012 matka odišla s dvomi staršími deťmi

od otca zo spoločnej domácnosti a mal. P. jej odmietol otec dať. Vo výchovnom vplyve otca dominuje direktívnosť, nepripúšťa kompromisy, u maloletého sa prejavujú sklony k sociálnej izolovanosti, čo je výsledkom vplyvu otca na neho. Osobnosť matky je emočne aj sociálne nezrelá, infantilná, dráždivá, váhavá, primerane sebavedomá so zníženým sebavedomím. Súčasné pomery od nej vyžadujú veľa námahy a sebaovládania, čo jej spôsobuje zvýšené napätie. Osobnosť otca je vysoko sebavedomá, egocentrická, s vysokým seba hodnotením, s poruchami v oblasti sociálneho kontaktu v smere nedostatku a sklonmi k sociálnej izolovanosti, čo prenáša aj na maloletého. Je psychosomaticky narušený, emočne a sociálne nezrelý, dráždivý, vo vzťahu k druhému pohlaviu dominantný, nedôverčivý, neprístupný ku kompromisom až cholerický. Od okolia požaduje výhradne rešpekt a prejavmi nadradenosti chce dosiahnuť, aby ho sociálne prostredie rešpektovalo ako kompetentného, aby mohol rozhodovať sám, čím posilňuje svoju sebaistotu a zaujíma autoritatívny postoj. Osobnosť maloletého je detská, vo vývine poznačená absenciou matky, v každodennej výchove. V sociálnom kontakte má snahu o priblíženie, no vidieť zábrany a ustráchanosť. Vo vzťahu k otcovi je podrobivý, nedokáže mu oponovať, ani sa presadiť - počúva na slovo bez odporu. Vo vzťahu k matke bol pri prvom kontakte odmeraný, no nie odmietavý, na verbálnej úrovni hovoril, že ju nepozná. Prvotný postoj k matke bol podmienený dlhodobou citovou karenciou a absenciou akéhokoľvek ich spoločného kontaktu. Citové prejavy maloletého k rodičom absentujú, pretože ich pravdepodobne ani nemá prejavované zo strany otca, ktorý je vo výchove pragmatický, direktívny, bez možnosti výberu. Maloletý je vyše roka v kontakte výlučne s otcom, preberá vzorce jeho správania, tiež jeho postoje voči matke a tieto prejavy zo strany otca je možné hodnotiť ako citové vydieranie a negatívnu manipuláciu dieťaťa voči matke. Takáto výchova môže viesť k absolútnemu citovému chladu až averzívnemu postoju maloletého voči opačnému pohlaviu. Z testu rodinných vzťahov bolo preukázané, že maloletý vyjadril vôľu stretnúť sa so súrodencami. Na verbálnej úrovni maloletý odmietol stretávanie s matkou, no pri modelovej situácii sa tešil, že pôjdu spolu do parku a matka mu prinesie hračky. Zmena výchovného prostredia by mala na maloletého zásadne pozitívny vplyv. Izolácia maloletého od matky v jeho veku má negatívny vplyv na jeho psychický vývin, ktorý bol zaznamenaný. Otec vo svojej výchove uplatňuje direktívne metódy, neakceptuje odpor zo strany dieťaťa, čo dokazuje „ustráchané - zlomené“ správanie. Otec zásadne odmieta podiel matky na starostlivosti a výchove na maloletého, čo dokazuje aj jeho postoj „ súhlasím so stretávaním maloletého s matkou, ale len v mojej prítomnosti !“. Maloletý toho času inklinuje len k otcovi, je pre neho výraznou jedinou autoritou, s matkou sa dlhodobo nestretáva, odmieta s ňou v prítomnosti otca komunikovať, pretože komunikácia s matkou mu v prítomnosti otca prináša záťaž. Otec na maloletého vplýva prezentovaním svojich negatívnych postojov voči matke a zároveň priamym ovplyvňovaním maloletého. Matka má osvojené mravné a morálne hodnoty a pravidlá a vhodné predpoklady na výchovu a starostlivosť o mal. deti. Otec nemá predpoklady, aby zabezpečil zdravý psychický osobnostný vývin mal. dieťaťa. Na základe výsledkov vyšetrenia znalec doporučil maloletého zveriť do starostlivosti matky a upraviť styk s otcom pravidelne každý druhý víkend od piatka popoludnia do nedele popoludnia a primerane cez sviatky a prázdniny.

Kolízny opatrovník a odporkyňa nemali žiadne výhrady voči znaleckému posudku a súhlasili s jeho závermi. Navrhovateľ doručil súdu námietky k znaleckému posudku, ku ktorým sa písomne vyjadril ustanovený znalec (č. l. 374), z ktorého mal súd preukázané, že psychologické vyšetrenie je vyšetrenie štandardizovanými psychodiagnostickými technikami, ktoré sú základné a záväzné pri vypracovávaní záverov znaleckého posudku. Z uvedeného vyplýva, že znalec neposudzuje vyšetrovaných na základe „dojmológie“ resp. na základe povedaného alebo napísaného v spise. Ovládanie počítačovej technicky dieťaťom nesvedčí o výške jeho inteligencie, resp. úrovne jeho psycho-sociálno-emočného vývinu. Uvedené je skôr na jeho škodu. Posúdenie toho, čo je logické, resp. nelogické pre jednotlivé vekové a vývinové obdobia dieťaťa je práve na znalcovi, ktorý vychádza z vývinovej psychológie a nie na navrhovateľovi. To, že navrhovateľ nesúhlasil s odpoveďami znalca na jednotlivé otázky si bude musieť vyriešiť sám so sebou, resp. si ich nechá vysvetliť svojim právnym zástupcom, pretože odpovede na otázky sú vypracované na základe vyhodnotenia psychodiagnostických techník, pozorovania správania mal. dieťaťa pri vyšetrení, v kontakte s otcom, matkou a počas konfrontácie účastníkov.

Ustanovená znalkyňa O.. J. K. bola dopočutá na pojednávaní a vo svojej výpovedi upresnila, že v žiadnom prípade si nevymyslela charakteristiku osobnosti navrhovateľa tak, ako uviedla v znaleckom posudku, ale vychádzala zo záverov psychodiagnostického vyšetrenia. Znalecký posudok nebol vypracovaný len zo samotného pohovoru a z prejavu, ako sa daní účastníci na pohovore správali, ale boli zosumarizované všetky poznatky a výsledky psychodiagnostických techník, ktoré získala a sú uvedené v posudku pri každom z účastníkov. Psychodiagnostické techniky odhaľujú hlboké osobnostné vlastnosti, ktoré nie sú viditeľné navonok a účastník ich dokáže pri bežnom styku simulovať. U navrhovateľa sa jedná o hrubo narušenú osobnosť, ktorý vyrastal bez otca, sociálne izolovaný, nepripustí názor iného, opovrhuje ženami, v žiadnom prípade nepripúšťa kompromis, je kritický, dráždivý. V podstate i mal. dieťa sa snaží vychovať na svoj obraz. Každý sa narodí s určitými danosťami, ktoré sa menia a prispôsobujú prostrediu, v ktorom vyrastá a výchova predstavuje až 80 % vplyvu na danú osobnosť. Ak mal. dieťa vyrastá bez možnosti styku s matkou je to na škodu dieťaťa, ktorá v tomto veku zabezpečuje hlavne citové zázemie. Do obdobia 6 rokov je vychovávané dieťa ako sa má správať, preberá hlavné morálne zásady, čo v danom prípade vo vzťahu k mal. dieťaťu je zo strany otca potierané. V podstate otec dieťaťa upiera maloletému základnú potrebu byť s matkou a akékoľvek emočné zázemie. Navrhovateľ obmedzuje sociálny priestor maloletého a sociálne prostredie len na seba a jeho matku. Tým, že dieťa odtrhol od matky, ktoré bolo kojené 14 mesiacov, pretrhol všetky emočné väzby, z čoho bolo dieťa zmätené a traumatizované vzhľadom na svoj vek sa mohlo prejavovať i agresívne. Dieťa vzhľadom na svoj vek, keď bolo vykonávané šetrenie bolo rezignované, s vyhasnutými očami, strnulé, neodvážilo sa pohnúť. Ak zostalo v miestnosti s matkou samé, po určitom čase, keď mu matka ukázala fotografie súrodencov, zmenilo svoje správanie a prejavy, akonáhle sa objavil otec, zostalo strnulé. Povahová vlastnosť navrhovateľa sa prejavila i v tom, že súhlasil so stykom matky s dieťaťom, avšak iba za jeho prítomnosti, z čoho vyplýva, že i v tomto chcel mať dosah nad dieťaťom, aby sa dieťa nemohlo nejakým iným spôsobom prejaviť len tak, ako je podľa otca prípustné a správne. Ak by aj došlo k zmene výchovného prostredia, dieťa by bolo schopné sa maximálne v priebehu dvoch dní zadaptovať, v podstate za 10 minút pozitívne reagovalo na matku v rámci vyšetrenia. Dieťa je schopné sa zadaptovať medzi deťmi v známom prostredí. V rámci úpravy styku je potrebné zachovať štandardný prístup. Ako bude dieťa rásť, samé si utvorí názor, kde chce, v ktorom prostredí byť a v ktorom prostredí má možnosť presadiť si svoj názor a prezentovať ho. Po oboznámení záverov pripojených znaleckých posudkov z vyšetrovacieho spisu znalkyňa konštatovala, že sa jedná o totožný záver, ako ona uvádzala v znaleckom posudku a vyplýva z neho, že odporkyňa neustále žije v stresujúcom sociálnom prostredí pod tlakom.

Zo správy o prešetrení pomerov u odporkyne (č. l. 38) mal súd preukázané, že odporkyňa má vytvorené vhodné podmienky na výchovu mal. dieťaťa. V danom období pracovala, avšak momentálne je na materskej dovolenke. Po ukončení rozvodu sa plánuje nasťahovať naspäť do 3 izbového bytu. Mal. deti B. Q. P. sa vyjadrili, že manželstvo matky s navrhovateľom nebolo dobré a stále sa zhoršovalo, mal. B. sa vyjadril, že navrhovateľa nemá rád, bojí sa ho a bolo by dobre, keby sa matka už rozviedla a mala pokoj, ktorý veľmi potrebuje. Za mal. P. mu je smutno, boli na seba zvyknutí a citovo naviazaní. Mal. P. upresnila, že vzťah s navrhovateľom sa zhoršil asi pred rokom, keď jej ubližoval, trestal ju fyzicky i psychicky, fackal, že si pomaly upratuje izbu. Navrhovateľa sa bojí, nemá ho rada. Za mal. P. smúti, mali sa radi všetci traja.

V doplňujúcej správe z (č. l. 70) kolízny opatrovník opísal skutočnosti ohľadne odchodu navrhovateľa zo spoločnej domácnosti a následných návštev v letných mesiacoch roku 2012, ako aj skutočnosti týkajúce sa toho, že odporkyni neboli umožnené stretnutia s mal. dieťaťom. Odporkyňa sa informovala na mal. dieťa i v materskej škole, ktorú navštevovalo, pričom jej bolo oznámené, že jej nemôžu podávať informácie. Navrhovateľ sa viackrát ospravedlnil, že sa nemohol dostaviť na výsluch vzhľadom na zdravotný stav mal. dieťaťa, o čom boli spísané úradné záznamy na (č. l. 72 až 74).

Dňa 06.11.2012 bolo vykonané šetrenie v domácnosti navrhovateľa na adrese K., Z. XX, v byte, ktorý je v osobnom vlastníctve matky navrhovateľky. Jedná sa o X izbový byt, ktorý sa prerába a aj v momentálnom stave je na dobrej sociálno-hygienickej úrovni, kde maloletý má samostatnú izbu. Navrhovateľ ozrejmil skutočnosti, ktoré ho viedli k opusteniu spoločnej domácnosti a nasťahoval sa k svojej matke so synom,

ktorý v septembri nastúpil do materskej školy. Od opustenia domácnosti bola matka za maloletým asi trikrát, ale podľa tvrdenia navrhovateľa maloletý s ňou nechce komunikovať, keď príde, tak plače, zavrie sa do izby a kričí, že ju nechce vidieť. Navrhovateľ tvrdil, že má o tom dôkazy vo forme videozáznamu. V niektorých súdom určených termínoch matka asi tri alebo štyrikrát vôbec neprišla. Posledná návšteva sa uskutočnila 02.11.2012. Pri rozhovore pracovníčky s maloletým osamote uviedol, že mama za ním bola a možno by s ňou aj išiel. Dňa 08.02.2013 a 18.11.2013 boli spísané úradné záznamy z pohovoru navrhovateľa za prítomnosti švagra navrhovateľa, ktorý na úrade uvádzal, že matka maloletého nebola navštíviť už dlhšiu dobu, pol až trištvrte roka, že maloletý má psychické problémy predtým, ako sa matka ohlási, že chce maloletého vyzdvihnúť. Z vyjadrenia Materskej školy K., C. XX zo dňa 22.11.2013 mal súd preukázané, že maloletý navštevoval X. triedu, kde sú zaradené deti vo veku 4 - 5 rokov. Samostatne vykonával obliekanie a vyzliekanie, pri činnostiach aktívne kreslil, aj vystrihoval. Pozná základné geometrické tvary. Pri matematických činnostiach využíval počítanie do desať. Vyjadrenie bolo vydané na základe vyžiadania navrhovateľa.

Zo správ o šetrení pomerov a vykonaní pohovoru s mal. dieťaťom z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v K. (č. l. 466 a nasledujúce) má súd preukázané, že maloletý sa v čase šetrenia dňa 07.01.2014 na adrese matky navrhovateľa najprv veľmi hanbil a po chvíli začal spontánne komunikovať. Pohovor bol vykonaný bez prítomnosti zákonných zástupcov s tým, že maloletý ukázal svoju izbu, ktorú má zariadenú primerane svojmu veku, prakticky. Ukazoval svoje hračky, ako sa hrá s tým, že občas zapojí aj tatina. Rozprával o tom, že chodil do škôlky, kde mal veľa kamarátov. Uviedol, že býva v G. J., kde dávno nebol, mama za ním nechodí, ani mu netelefonuje a nechce sa s ním stretnúť. Spáva s otcom v jeho izbe, pretože sám spávať nechce. Chce byť s tatinom a babkou, ktorí sa o neho dobre starajú. Oproti pohovoru, ktorý bol vykonaný zhruba pred rokom maloletý pôsobil pokojnejším a vyrovnanejším dojmom, komunikoval bezprostrednejšie a vedel sa viac sústrediť.

Kolízny opatrovník mal. dieťaťa v prípade rozvodu navrhol mal. dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky vzhľadom na vykonané dokazovanie a závery znaleckého posudku s tým, že matka má osobnostné predpoklady na starostlivosť o mal. dieťa, čo na strane otca preukázané nebolo i s dôrazom na výpoveď znalkyne na pojednávaní. Vzhľadom na oboznámené finančné možnosti navrhovateľa navrhol určiť výživné najmenej vo výške 50 eur a upraviť styk otca s mal. dieťaťom od soboty 10.00 hod. do nedele 17.00 hod. tak, že si otec dieťa u matky prevezme a matka je povinná dieťa na styk riadne pripraviť. Kolízny opatrovník navrhol vyhovieť návrhu ohľadne predbežnej vykonateľnosti výrokov rozsudku týkajúcich sa mal. dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 1, 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Pri zverení mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti na čas po rozvode súd vychádzal jednak z rozsiahleho dokazovania vykonaného výsluchom účastníkov, ako aj šetrením pomerov u oboch účastníkov s dôrazom na znalecké dokazovanie vo vzťahu k účastníkom konania a mal. dieťaťu, ako aj schopností rodičov vychovávať mal. dieťa. Súd dospel k záveru, že matka má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie ďalšieho zdravého vývinu mal. dieťaťa. Má osvojené mravné a morálne hodnoty a pravidlá na výchovu a starostlivosť o mal. dieťa. Zverenie dieťaťa do starostlivosti matky má na neho zásadne pozitívny vplyv. Mal. dieťa sa bude schopné sa bez problémov adaptovať do známeho rodinného prostredia, v ktorom vyrastalo, i vo vzťahu k súrodencom. Z hodnotenia osobnostných a charakterových vlastností navrhovateľa súd mal za to, že nie je vhodné, aby mal. dieťa naďalej vyrastalo s navrhovateľom a aby jeho výchova bola ovplyvňovaná navrhovateľom. Súd poukazuje na závery znaleckého posudku, ako aj doplňujúcu výpoveď znalca, z ktorej je možné jednoznačne konštatovať, že na strane navrhovateľa sa jedná o hrubo narušenú osobnosť, ktorá nepripustí názor iného, ani kompromis, je kritický a dráždivý a zároveň opovrhuje ženami. Výchovné pôsobenie navrhovateľa na mal. dieťa v podstate možno konštatovať, že ovplyvňovanie, sa odzrkadlilo i na prejavoch a správaní mal. dieťaťa počas psychologického vyšetrenia, čo znalec podrobne rozpísal a upresnil v znaleckom posudku. Závery znaleckého posudku vykonané v tomto konaní ohľadne osobnosti navrhovateľa v spôsobe jeho správania, ako aj následkov na blízke osoby boli konštatované i v záveroch znaleckého posudku, ktorý si súd vyžiadal ako podporný dôkaz z vyšetrovacieho konania pod č. Č.: U.-XXX/OVK-G.- XXXX O. Č.. X/XXXX, XX/XXXX, XX/XXXX, ktoré boli vypracované v trestnej veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby za účelom vyšetrenia duševného stavu odporkyne a jej dvoch mal. detí, v ktorých bolo konštatované, že vyšetrované osoby boli schopné správne vnímať a reprodukovať okolnosti a udalosti exponovaných, teda stresových silno záťažových, silno emočných cítených situáciách. Neboli u nich zistené patologické funkcie intelektu. Výpoveď L. I. bola hodnotená ako vierohodná a v jej prejave neboli explorované znaky ovplyvňovania inou osobou, resp. nebola zistená žiadna iná motivácia k výpovedi. Najslabšie negatívne následky zanechal trestný čin na psychike poškodeného B. A., avšak i u neho sú prejavy ako odklon od seba, nízke sebavedomie, negatívne seba hodnotenie. U poškodenej P. A.U. pretrváva prežívanie silnej úzkosti, obáv a strachu s tým, že je málo sebavedomá, má strach vystavovať sa emočným podnetom. Približne rovnaké znaky boli zistené i u L. I. a preto im bolo odporučené zveriť sa do rúk odborníkov za účelom zmiernenia prejavov po prežitej traume. Poškodené osoby netrpeli a netrpia duševnou poruchou. Vyšetrovateľ odboru kriminálnej polície zahájil trestné konanie na tom skutkovom základe, že doposiaľ nezistený páchateľ v presne nezistenej dobe v období od M. P. XXXX V. Q. P. XXXX v G. J., na adrese E. XX fyzicky a psychicky týral L. I. Q. B. V. B. A. Q. P. A.. Počas uvedenej doby ju fyzicky napádal a vyhrážal sa jej, že ju dostane na psychiatriu a zoberie jej deti, mal. B. často fyzicky bil, udeľoval mu rôzne tresty a mal. P. fyzicky bil, ponižoval, nadával jej. Znalecký posudok bol vypracovaný za účelom zistenia vierohodnosti výpovede poškodených. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia súd maloletého na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matke. Otca zaviazal na platenie výživného vo výške 50 eur mesačne s poukazom na to, že je zamestnaný v spoločnosti K. K. s tým, že v období od 14.10.2013 do 12.10.2014 mu boli vyplatené nemocenské dávky vo výške 314,52 eur mesačne, pretože bol práceneschopný. I s poukazom na nemocenské dávky súd má za to, že otec bude schopný prispievať takouto sumou na výživu navrhovateľa bez ohrozenia akejkoľvek svojej reprodukcie s tým, že momentálne i doteraz býva u svojej matky, ktorá je rovnako zamestnaná a i náklady na bývanie je potrebné rozdeliť medzi všetkých členov domácnosti. V čase

rozhodovania súdu je otec schopný prispievať na výživu mal. dieťaťa a určené výživné je primerané veku a potrebám mal. dieťaťa.

Zo správy Sociálnej poisťovne K. mal súd preukázané, že navrhovateľ je evidovaný ako zamestnanec u zamestnávateľa K. A..P..U.. U. XX.XX.XXXX, bol poberateľom dávok nemocenského poistenia do 12.10.2014, nakoľko mu skončilo podporné obdobie, ale PN stále trvá, za obdobie od 14.10.2013 do 12.10.2014 mu boli vyplatené nemocenské dávky vo výške 314,52 eur mesačne. Zo správy Sociálnej poisťovne K. na odporkyňu ohľadne uplatneného nároku na materskú mal súd preukázané, že za obdobie 07/2013 jej bola vyplatená suma 145,40 eur, za obdobie od 16.07.2013 do 10.03.2014 mesačne vo výške 281,60 eur. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny G. J. mal súd preukázané, že v roku 2014 poberala odporkyňa rodičovský príspevok ma tri mal. deti od apríla 2014 vo výške 203,20 eur a rodinné prídavky v roku 2014 vo výške 70,56 eur.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Je povinnosťou rodičov stretávať sa s mal. dieťaťom a preto i s dôrazom na závery znaleckého dokazovania s poukazom na zákonné ustanovenie súd upravil styk otca s mal. dieťaťom s tým, že prípadné rozšírenie styku i na obdobie sviatkov je možné i na základe dohody rodičov, prípadne opätovnej úpravy styku na návrh niektorého z rodičov. V danom prípade pri určení výšky výživného súd zohľadnil i tú skutočnosť, že otec dieťaťa bude mať výdavky týkajúce sa dopravy a preberania mal. dieťaťa v mieste bydliska matky s tým, že matka sa okrem mal. dieťaťa stará i o ďalšie tri mal. deti s tým, že t. č. je na materskej dovolenke.

Podľa § 162 ods. 1, 2, 3 O.s.p. pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia. Predbežne vykonateľné sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku. Na návrh môže súd predbežnú vykonateľnosť rozsudku vysloviť a to vo výroku rozsudku, ak by inak účastníkovi hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo značnej ujmy.

S poukazom na zákonné ustanovenia súd určil predbežnú vykonateľnosť výrokov rozsudku v bode II., III., IV. týkajúcu sa úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu na návrh odporkyne. Súd mal za to, že od podania návrhu uplynula pomerne dlhá doba, počas ktorej i napriek potvrdenému predbežnému opatreniu, ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca a upravený styk maloletého s matkou nebolo matke umožnené stýkať sa s mal. dieťaťom pravidelne v zmysle vykonateľného uznesenia. Navrhovateľ neumožňoval styk odporkyne s mal. dieťaťom s odôvodnením, že dieťa sa nechce s matkou stretávať a nechce s ňou ísť s tým, že vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že v podstate mal. dieťa bolo výchovnými prostriedkami a prostredím, v ktorom sa momentálne nachádza ovplyvňované proti matke tak, ako je to uvedené v záveroch znaleckého posudku. Navrhovateľ tieto skutočnosti uvádzal i na odbore sociálnej kurately v K. a jeho tvrdenia sú neustále rovnaké s tým, že odporkyňa sa o mal. dieťa nezaujímala. Súd má však za to, že odporkyňa prejavovala aktívne záujem o mal. dieťa a styk s ním jej nebol umožnený zo strany navrhovateľa. Uvedené skutočnosti mal súd potvrdené i podporne uznesením Okresného súdu K. T., O. A.. J.. XXEm/X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bola navrhovateľovi uložená pokuta vo výške 200 eur, pretože nedochádzalo k dobrovoľnému plneniu rozhodnutia ktorým bol upravený styk oprávnenej s maloletým, resp., že povinný sa odmietal k tomuto rozhodnutiu podrobiť a to tak, že dieťa riadne na styk s oprávnenou nepripravil, najmä po psychickej stránke, neposkytoval súčinnosť pri realizácii styku a na oprávnenú hanlivo slovne pred dieťaťom útočil. Povinný porušuje povinnosť tým, že dieťa na stretnutie bez závažných dôvodov nepripravuje, pričom vzhľadom na vek maloletého sotva možno predpokladať, že ide o prejav vôle maloletého bez pôsobenia okolia, v ktorom žije. Výzva súdu na dobrovoľné plnenie rozhodnutia o úprave styku sa ukázala ako bezvýsledná. Okrem návrhu na výkon rozhodnutia sa odporkyňa

domáhala i zmeny predbežného opatrenia podaním návrhu na nové predbežné opatrenie, ktorý bol zamietnutý s tým, že rovnako sa domáhala i zmeny úpravy styku a vykonávala všetky kroky smerujúce k nadviazaniu kontaktu s mal. dieťaťom. Vzhľadom na to, že je vedené konanie i na Okresnom súde K. T. vo veci starostlivosti o mal. P. I., pod sp. zn. XXP/XX/XXXX, kde rovnako rozhodnuté nebolo z dôvodu pretrvávajúcej práceneschopnosti otca mal. dieťaťa súd má za to, že bolo nevyhnutné vysloviť predbežnú vykonateľnosť rozsudku, pretože inak by účastníkom hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej ujmy vo vzťahu k mal. dieťaťu.

O trovách konania súd rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.