Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-332-2014.pdf
PDF · 107.79 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/332/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom 824 96 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom 810 11 Bratislava, Pribinova 25, proti odporcom: 1/ Š. S., nar. XX. XX. XXXX, 2/ U. S., nar. X. X. XXXX, obaja trvale bytom XXX XX G. D., S. U. č. XXX, o zaplatenie 1705,45 eura s prísl., takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Súd odporcom náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 21. 7. 2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcov na zaplatenie sumy 1705,45 eura s príslušenstvom - úrokom z omeškania, spolu s náhradou trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ s odporcom 1/ dňa 19. 12. 2007 uzatvoril Zmluvu o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 1659,70 eura. Poskytnutý úver sa odporca zaviazal splatiť spolu s úrokom v 36 mesačných splátkach vo výške 100,25 eura v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Odporca 2/ pristúpil k záväzku odporcu 1/ ako spoludlžník podľa § 533 OZ.
Odporca 1/ sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke číslo 9, napokon zaplatil len sumu 1002,25 eura. Vzhľadom k tomu, že odporca 1/ bol v omeškaní s úhradou splátky č. 10 o viac ako 3 mesiace, bolo mu doručené oznámenie o zosplatnení úveru podľa § 565 OZ, t. j. okamžitú splatnosť úveru. Odporca 1/ mal uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 2606,75 eura dňa 14. 6. 2009, túto sumu uhradil čiastočne vo výške 901,30 eura. Navrhovateľ si popri istine uplatnil aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z. v znení účinnom k prvému dňu omeškania.
Odporcovi 1/ súd návrh doručil dňa 21. 10. 2014, ktorý uviedol, že nie je schopný žalovanú sumu uhradiť jednorazovo, nakoľko je v zlej finančnej situácii. Odporca 2/ sa k návrhu nevyjadril.
Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 20. 11. 2014, na ktoré sa osobne navrhovateľ ani právny zástupca navrhovateľa nedostavili, rovnako ani odporcovia, pričom svoju neprítomnosť neospravedlnili.
Súd tak postupoval podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a v zmysle zásady účelnosti, hospodárnosti konania a ochrany práv druhého účastníka konania vo veci pojednával a rozhodol.
Ustanovenie § 101 O.s.p. ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom vynútiteľná. V záujme hospodárnosti a rýchlosti konania sa umožňuje súdu, aby na pojednávaní prejednal vec v neprítomnosti účastníka, za predpokladu, že účastník bol na pojednávanie riadne predvolaný, na pojednávanie sa nedostavil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.
Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenú zmluvu a chrániť práva spotrebiteľa, navyše sa jedná o návrhové konanie a navrhovateľ nesie dôkazné bremeno (bremeno tvrdenia aj bremeno dôkazu). Keďže navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať návrh a rovnako musí vedieť, že k návrhu je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v návrhu. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na § 101, § 120 O.s.p. a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti účastníkov konania) účastníka konania na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.
Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - Zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX, zmluvné dojednania, oznámenie veriteľa o schválení úveru, karta klienta a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Navrhovateľ podal návrh tak, ako je vyššie popísaný.
Dňa 19. 12. 2007 uzatvoril navrhovateľ s odporcami zmluvu o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej, bol odporcom schválený úver vo výške 50 000,- Sk (1659,70 eura), so splatnosťou 36 mesiacov, vždy ku dňu 17. v mesiaci po 3020,- Sk (100,25 eura) mesačne, pričom zo zmluvy nevyplýva splatnosť istiny, úrokov a poplatkov, ako ani konečná splatnosť úveru, RPMN úveru 79,83 %, ročná úroková sadzba neuvedená.
V danom prípade po posúdení návrhu súd musí skonštatovať, že v návrhu je uvedené, že bol poskytnutý úver, pričom ako listinný dôkaz bola poskytnutá zmluva o revolvingovom úvere, ktorý je poskytovaný na inom základe ako samotný úver. Zmluvou o revolvingovom úvere klient žiada o poskytnutie úverového rámca na opakované čerpanie úveru. Navrhovateľ vymáha dlh, ktorý vznikol z titulu poskytnutého úveru. Navyše je podstatné, že predložená zmluva rieši len poskytnutie úveru a podmienky jeho splácania, nerieši však poskytnutie revolvingu, ani jeho výšku, ani podmienky splácania. Predložené oznámenie veriteľa nie je možné považovať za zmluvné dojednania, nakoľko sa jedná iba o jednostranný právny úkon veriteľa.
Z karty klienta vyplýva, že odporca splatil navrhovateľovi celkovo sumu vo výške 1903,55 eura, pričom navrhovateľ preukázal súdu zosplatnenie úveru tak, ako to uviedol v samotnom návrhu, zosplatnenie však doručil len odporcovi 1/ a to dňa 21. 5. 2009. Odporcovi 2/ uvedené nedoručoval.
Navrhovateľom priložené zmluvné dojednania o revolvingovom úvere sú absolútne nečitateľné a tým nepreskúmateľné zo strany súdu. Sú písané na jednej strane formátu A4, veľmi malým písmom, obsahujú 19 článkov, každý článok niekoľko bodov, čím sa stávajú nečitateľnými, neprehľadnými a nie je možné z dôvodu použitia veľkosti písma tieto preštudovať, preto nie je možné ani to, aby ich študoval spotrebiteľ pred podpisom zmluvy o úvere.
Súdu z listinných dôkazov vyplýva, že predmetom návrhu je úver a nie revolvingový úver, pretože predložená zmluva rieši len poskytnutie úveru a podmienky jeho splácania (aj keď nie úplne, pretože v
nej absentujú zákonné náležitosti), nerieši však poskytnutie revolvingu, ani jeho výšku, ani podmienky splácania.
V danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah, nakoľko navrhovateľ plnil v rámci svojej podnikateľskej činnosti, odporcovia vystupujú ako fyzická osoba nepodnikateľ.
Z karty klienta vyplýva, že odporca 1/ splatil navrhovateľovi celkovo sumu vo výške 1903,55 eura.
Je potrebné skonštatovať, že predložená úverová zmluva neobsahuje zákonné náležitosti tak, ako je uvedené nižšie a zároveň je neplatná z dôvodu, že obchádza zákon (§ 39 OZ). V zmluve je uvedené, že odporcovi bol poskytnutý úver vo výške 1659,70 eura. Všetky podstatné údaje, ktoré by mali byť obsiahnuté priamo v zmluve o úvere, sú obsiahnuté len v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré oznámenie však nie je súčasťou zmluvy, navyše tieto údaje musia byť priamo zakotvené v zmluve a nie v jej prílohách. Spotrebiteľské zmluvy musia byť zo zákona pre spotrebiteľa jasné, určité, zrozumiteľné, a to tak, aby spotrebiteľ (pri akomkoľvek vzdelaní) pri ich študovaní mal jasné svoje povinnosti voči veriteľovi, čo však nie je daný prípad.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ (účinný k 19. 12. 2007), (1) Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
(2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ, (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Keďže z návrhu vyplýva, že odporcom mal byť poskytnutý úver vo výške 1659,70 eura, tento vzťah sa riadi ustanoveniami zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, účinný k 19. 12. 2007. Jedná sa o spotrebiteľský úver, preto je potrebné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nie je možné ho posúdiť ako absolútny obchod podľa ustanovení Obchodného zákonníka, nakoľko takýto výklad by bol v príkrom rozpore so záujmami spotrebiteľa a v jeho neprospech a porušením § 54 ods. 2 OZ. K uvedenému smeruje aj doterajšia súdna prax, ako aj zmena Občianskeho zákonníka, ktorá síce bola pôvodne účinná od 12. 6. 2014 (ďalšou novelou č. 151/2014 Z.z. je účinnosť odložená na 1. 4. 2015), avšak je len potvrdením zámeru zákonodarcu pri ochrane práv spotrebiteľa. Navyše zák. č. 258/2001 Z.z. vo svojom ustanovení §-u 2 písm. a/ jednoznačne stanovuje, že spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, nie úveru podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z., Tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 4 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. a/ a ods. 5 cit. zák., (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,
(4) Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať.
(5) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Vzhľadom na citovaný § 4 ods. 5 zákona predloženú zmluvu o úvere by súd považoval za bezúročnú, nakoľko v nej absentuje údaj o výške úroku.
Podľa § 37 ods. 1 OZ, Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Právny úkon sa musí urobiť určite a zrozumiteľne. Tieto náležitosti prejavu sa musia skúmať so zreteľom na právny význam, ktorý sa prikladá zrozumiteľnosti a určitosti, s prihliadnutím na to, že zrozumiteľnosť a určitosť súvisí so schopnosťou zrozumiteľne najmä písať a určitým spôsobom používať vyjadrovacie prostriedky. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát (adresáti) je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle.
Ak právny úkon nie je urobený slobodne, vážne, určite, zrozumiteľne a s možným predmetom plnenia, je absolútne neplatný. Pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu je charakteristické, že pôsobí ex tunc, t.j. od začiatku, nastáva priamo zo zákona a aj keď sa jej môže dovolávať každý, kto má na tom právny záujem, nie je potrebné, aby táto neplatnosť bola deklarovaná súdnym alebo iným rozhodnutím orgánu právnej ochrany, určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu v súdnom konaní predpokladá naliehavý právny záujem na takomto určení, inak súd takejto žalobe nemôže vyhovieť, sa na ňu prihliada aj bez námietky, t.j. z úradnej povinnosti (ex offo), ju nemožno žiadnym spôsobom napraviť (konvalidácia alebo ratihabícia), čo vyplýva z toho, že nemožno naprávať úkon, ktorý neexistuje, a nadväzne na to, z rovnakého dôvodu - nemožno od takého právneho úkonu (zmluvy) odstúpiť, nie je časovo obmedzená, zakladá nároky z bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl.).
S poukazom na uvedené je zmluva o úvere absolútne neplatným právny úkonom. Odporcom bol poskytnutý úver vo výške vo výške 50 000,- Sk (1659,70 eura), so splatnosťou 36 mesiacov, vždy ku dňu 17. v mesiaci po 3020,- Sk (100,25 eura) mesačne, teda odporcovia mali vrátiť 36 x 100,25 eura, spolu 3609,- eur. V zmluve však absentuje údaj o výške úroku a teda úrok nie je možné od odporcov požadovať. Nie je potom jasné, čo tvorí rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru a celkovou sumou, ktorú sú odporcovia povinní vrátiť, čím sa zmluva o úvere stala neurčitou a teda absolútne neplatnou.
Odporcovia sú potom povinní vydať navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie vo výške, v akej im bolo poskytnuté, t.j. vo výške 1659,70 eura, pričom odporcovia vrátili až sumu 1903,55 eura a teda na strane navrhovateľa došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške 243,85 eura.
Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 457 OZ, Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 458 ods. 1 OZ, Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.
Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 100 ods. 2 veta prvá OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ, (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 122 ods. 2 OZ, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Účelom premlčania je pobádať oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil svoje právo v ustanovených lehotách na príslušných orgánoch a aby tak donekonečna neodďaľoval požiadavku splnenia od povinného subjektu. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch, a to prípadne aj za cenu straty vynutiteľnosti práva. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Táto zmena (oslabenie) pôvodného práva, vzniknutá premlčaním, spočíva v skutočnosti, že dlžník môže po uplynutí premlčacej doby privodiť zánik vynutiteľnosti tohto subjektívneho práva tým, že sa s úspechom premlčania dovolá pred príslušným orgánom. Premlčaním teda právo samo osebe nezaniká (na rozdiel od preklúzie), len sa oslabuje, a to práve v tej zložke, ktorá predstavuje nárok. Avšak ani nárok premlčaním sám osebe nezaniká a oprávnený sa môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou, na základe ktorej dlžník môže byť na splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá. Ak však žalovaný vznesie námietku, nárok zaniká, ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho (prirodzeného) záväzku (obligácie), čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Ale ak povinný premlčané právo splní, hoci o premlčaní ani nevedel, nemôže plnené požadovať späť ako bezdôvodné obohatenie.
Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. súd musí prihliadať na premlčanie ex offo, teda naň prihliada v spotrebiteľských vzťahoch aj bez námietky odporcu.
Súd sa môže zaoberať premlčaním bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva veriteľa. Prax súdov v danom prípade uprednostňuje hľadisko procesnej ekonómie. Ak súd zistí, že uplatnený nárok je premlčaný a dlžník vzniesol námietku premlčania (v danom spotrebiteľskom vzťahu aj bez námietky), súd už bližšie neskúma existenciu subjektívneho práva veriteľa. Vychádza z toho, že tak či tak by žaloba s uplatnenou premlčanou pohľadávkou bola v takom prípade zamietnutá.
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že bezdôvodné obohatenie bolo poskytnuté už dňa 19. 12. 2007, kedy bola uzatvorená absolútne neplatná Zmluva o úvere, pričom v tento deň došlo aj k plneniu zo strany navrhovateľa. Podľa § 122 ods. 2 OZ v spojení s § 107 ods. 1 OZ došlo k premlčaniu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia dňa 19. 12. 2009. Podľa § 107 ods. 2 OZ sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia najneskôr premlčalo za tri roky odo dňa, keď k nemu došlo, t. j za 3 roky odo dňa 19. 12. 2007, t.j. dňom 19. 12. 2010, pričom žalobný návrh na zaplatenie bol súdu doručený až dňa 21. 7. 2014.
Aj keby zmluva o úvere bola platná, k zosplatneniu úveru došlo dňa 5. 6. 2009 (podľa doručenky z č.l. 6 a zosplatnenia z č.l. 3), t.j. odporca mal plniť dňa 6. 6. 2009 a keďže neplnil, všeobecná trojročná premlčacia doba uplynula dňom 6. 6. 2012, resp. keby nedošlo k zosplatneniu, úver mal byť splatený najneskôr dňa 17. 12. 2010 (oznámenie veriteľa z č.l. 7) a všeobecná trojročná premlčacia doba uplynula dňom 17. 12. 2013; všetky tieto premlčacie doby tak uplynuli, pri akomkoľvek právnom posúdení, pred podaním žalobného návrhu.
Súd sa ďalej nezaoberal samotnou podstatou záväzku odporcu voči navrhovateľovi (okolnosti uzatvárania zmluvy aj vzhľadom k tomu, že odporca nie je schopný výsluchu a jeho opatrovníčka nebola osobne pri uzatváraní zmluvy, nezaoberal sa ani neprijateľnými zmluvnými podmienkami a pod.), keďže po premlčaní v spotrebiteľskom vzťahu nie je možné navrhovateľovi priznať žalovanú sumu.
Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ podal návrh nedôvodne. Súd vzhľadom na všetky skutkové a právne zistenia preto rozhodol tak, ako to vyplýva z enucniátu rozhodnutia a návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odporcovia ako plne úspešní účastníci konania mali právo na náhradu trov konania, avšak žiadne im nevznikli, ich náhradu si pred súdom neuplatnili a preto im ich náhradu súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.