Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6Co-139-2022.pdf
PDF · 86.77 KB
Case nature
Subarea
6Co/139/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Zity Leimbergerovej v právnej veci žalobcov: Vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na Jakubovom námestí 2 v Bratislave, zastúpení správcom Bytkomfort - BA, a.s., so sídlom Železničiarska 13, Bratislava, IČO: 35 736 275, proti žalovaným: X/ N. H., R. XX.XX.XXXX, D. S. R. X, D., 2/ H. H., R. XX.XX.XXXX, D. S.D. R. X, D., o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.9.2022 č.k. 10C/49/2022 - 27, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovanému 1/ a žalovanej 2/ sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcov a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovaným uložil povinnosť do 24 hodín od prevzatia preskúmavaného rozhodnutia sprístupniť svoj byt č. X v bytovom dome na S. R.Á. X v D. za účelom výmeny stúpacích rozvodov studenej vody a kanalizácie, a to aj opakovane, na čas nevyhnutne potrebný na realizáciu a dokončenie stavebných prác a povinnosť strpieť vo svojom byte vykonanie stavebných prác zabezpečovaných spoločnosťou INSTA JK s.r.o. spočívajúcich vo vysekaní obkladu a muriva v rozsahu nevyhnutnom pre odstránenie starých stúpacích rozvodov studenej vody a kanalizácie, odstránenie týchto starých rozvodov a následné osadenie nových, ich obmurovanie a omietnutie alebo obloženie obkladom. Zároveň žalobcom priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil § 324 ods 1, 3, § 325 ods. 1, ods. 2, § 325 ods. 1,2 písm. d), § 326 ods. 1, ods. 2, § 329 ods. 1 veta prvá, § 330 ods. 1, § 333, § 334, § 336 ods. 1 C.s.p., § 2 ods. 5, § 6 ods. 1,2, § 11 ods. 3, § 14 ods. 2, 7 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. V odôvodnení ozrejmil charakteristiku a definíciu neodkladného opatrenia a predpoklady pre jeho nariadenie. Po preskúmaní návrhu a po vyhodnotení skutočností a tvrdení v ňom obsiahnutých dospel k záveru, že žalobcovia dostatočne osvedčili, že žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. X v bytovom dome na Jakubovom námestí č. 2 v Bratislave a že uvedený bytový dom bol podľa potvrdenia o veku domu odovzdaný do užívania v roku 1922. Súd prvej inštancie mal tiež za osvedčené, že dňa 16.09.2021 sa konala schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov S. R. Č.. X C. D., kde bolo okrem iného zákonným spôsobom odsúhlasené rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dotknutom bytovom dome, v zmysle ktorého vlastníci bytov a nebytových priestorov vyjadrili súhlas s výmenou stúpacích rozvodov firmou INSTA JK s.r.o. Zo zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov vyplynulo, že výmenu stúpacích rozvodov si odsúhlasilo 9 z 10 vlastníkov a z prezenčnej listiny skutočnosť, že žalovaný 1/ vyjadril nesúhlas s výmenou stúpacích rozvodov. Okresný súd ďalej ozrejmil, že zvislé rozvody (stúpačky) SV, STÚ a kanalizácie, o výmenu ktorých ide, sú v zmysle § 2 ods. 5
zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne bytovému domu. Výmenu týchto rozvodov preto možno jednoznačne považovať za opravu spoločných zariadení domu. Skonštatoval, že žalovaní boli vyzvaní ostatnými vlastníkmi aj prostredníctvom výzvy zo dňa 18.08.2022 na sprístupnenie bytu najbližšie v deň 22.08.2022, pričom boli poučení aj o možných následkov vzniku škody, ku ktorej by mohlo dôjsť, ak by nedošlo k výmene stúpacích rozvodov. Vzhľadom na uvedené uzavrel, že žalovaný boli dostatočne informovaní o potrebe výmeny stúpacích rozvodov, ako aj o dôsledkoch, ktoré by mohli nastať, ak by k ich výmene nedošlo a bola im poskytnutá dostatočná lehota aj na vypratanie resp. sprístupnenie bytu, nakoľko stavebné práce prebiehali postupne, pričom podľa tvrdení žalobcov, zástupca vlastníkov sa snažil žalovaným prispôsobiť aj termín vykonania prác. Prvoinštančný súd mal taktiež za preukázané, že žalovaní odmietli byt sprístupniť. Rovnako mal za osvedčenú aj naliehavú potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, nakoľko bez okamžitého zabezpečenia prístupu do bytu žalovaných a výmeny týchto rozvodov je ohrozený majetok ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov dotknutého bytového domu, ako aj spoločný majetok vlastníkov bytov a nebytových priestorov v tomto bytovom dome. Preto súd na základe uvedeného dospel k záveru, že návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, a preto neodkladné nariadenie nariadil. Záverom ozrejmil, že neuložil žalobcom povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo veci samej, keďže mal za to, že v tomto prípade neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu. Poučil žalovaných, že v prípade, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, môže sa dotknutá strana podľa návrhu domáhať zrušenia neodkladného opatrenia.
3. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP; vzhľadom na plný úspech žalobcov v konaní im priznal plnú náhradu trov konania.
4. Uvedené uznesenie napadli v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalovaní, v celom rozsahu. Navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Vyslovili názor, že nakoľko vlastnia byt na prízemí a majú ho komplet prerobený ( elektrika, voda, kúrenie, plyn), tak nikoho neobmedzujú, nakoľko sú pod nimi pivnice. Poukázali na to, že byt niekoľko krát sprístupnili na ohliadku a všetko vždy konzultovali s správkyňou ich domu p. C. (Bytkomfort-BA a.s.) a stavbyvedúcim p. H. (spoločnosť INSTA JK s.r.o.) . Zdôraznili, že dňa 22.08.2022, bol v ich byte pán H. spolu s pánom Z. (domovým dôverníkom) a vysvetlil mu ako budú práce prebiehať, pričom v ten deň práce aj začali. V rovnaký deň pán H. povedal, že v ich byte je to komplikované a ukázal, že tadiaľ majú vedený plyn, vodu,, kúrenie, elektriku, plynový kotol a komín a že tda ich byte sa nemusí a nebude nič robiť. Tým celú vec považovali za vyriešenú s tým, že práce na celom dome boli úspešne dokončené.
5. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom (t.j. v celom) rozsahu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP) a zistil, že napadnuté uznesenie je nutné zrušiť a konanie vo veci nariadenia neodkladného opatrenia zastaviť, z procesných dôvodov, pre nedostatok procesnej podmienky.
6. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Podľa § 161 ods. 2 C.s.p. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Podľa § 61 C.s.p. procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Podľa § 62 C.s.p. ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví. Podľa § 67 C.s.p. každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Podľa § 133 ods. 2 CSP, právnická osoba sa v žalobe označuje názvom, alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené.
7. Procesná subjektivita patrí medzi procesné podmienky, ktoré musí spĺňať strana sporu (navrhovateľ, odporca). Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, inak len ten, komu
ju zákon priznáva (§ 61 CSP). Procesnému pojmu „procesná subjektivita“ zodpovedá v hmotnom práve pojem „právna subjektivita“ (t.j. spôsobilosť na práva a povinnosti). Právnická osoba nadobúda spôsobilosť na práva a povinnosti svojím vznikom, t.j. spravidla konštitutívnym zápisom do príslušného registra (obchodného registra, registra nadácií, registra občianskych združení a pod.). Procesná subjektivita vyjadruje spôsobilosť byť sporovou stranou; jej nedostatok vedie k zastaveniu konania, avšak len v prípade, ak tento nedostatok existuje už v momente začatia konania. Súd je povinný skúmať procesné podmienky, a teda aj procesnú subjektivitu strán sporu, v ktoromkoľvek štádiu konania ( porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Cdo 67/2014 zo dňa 29. septembra 2016 ) .
8. Civilná žaloba v procesnom zmysle je procesný úkon, ktorým sa žalobca obracia na súd so žalobou, aby o jeho práve proti určitému žalovanému autoritatívne rozhodol. Presné vymedzenie strán v žalobe je v sporových veciach bezvýnimočnou požiadavkou individualizácie žaloby. Dostatočne jasná, zrozumiteľná a nezameniteľná identifikácia žalobcu a žalovaného je esenciálnou a obligatórnou náležitosťou každej žaloby. Zohľadnením postupu, ktorí zvolili žalobcovia, keď vychádzajúc z obsahu spisu, na identifikáciu žalobcov považovali za postačujúce k návrhu priložiť internetový výpis z listu vlastníctva, by v právnych vzťahoch dochádzalo k vážnemu narúšaniu právnej istoty. V civilnom konaní je totiž nemysliteľné, že by sa určenie žalobcu a žalovaného prenechávalo niekomu inému, napr. súdu. Uvedený záver je dôsledok súkromnoprávnej povahy uplatňovaných práv a prejav dispozičnej a prejednacej zásady. Strany musia byť presné označené v žalobe aj preto, aby im súd mohol garantovať rovnosť a uplatnenie všetkých procesných práv od samého začiatku konania. Strany sporu predstavujú individualizačný prvok žaloby.
9. Vychádzajúc z označenia žalobcov v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, navrhujúcou stranou v danej právnej veci nie je fyzická osoba, podľa označenia by malo ísť o právnickú osobu; je však nesporné, že navrhujúca strana nie je ani fyzickou ani právnickou osobou. Pokiaľ by stranou v spore mala byť právnická osoba („Vlastníci bytov a nebytových priestorov bytovom dome na S. R. X C. D.“), táto musí byť v žalobnom návrhu identifikovaná názvom, prípadne obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom, ak je pridelené. Názov alebo obchodné meno právnickej osoby musí zodpovedať údajom vyplývajúcim z príslušného registra, v ktorom je právnická osoba zapísaná. Pokiaľ by žalobný návrh obsahoval údaje, ktoré by nezodpovedali údajom uvedeným v príslušnom registri, v ktorom je právnická osoba zapísaná, mal by súd zvoliť postup podľa § 129 C.s.p. a žalobcov vyzvať na odstránenie rozporu alebo nedostatku v označení právnickej osoby. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v predmetnej právnej veci nevznikol dôvod ani na postup v zmysle spomínaného ust. § 129 C.s.p., nakoľko nevznikli pochybnosti, že žalobcovia nie je (nie sú) právnickou osobou. Žalobcovia sám seba ako stranu v spore označili ako subjekt, ktorý nemá procesnú subjektivitu (ktorý vôbec neexistuje).
10. Žalobcovia sú v návrhu označení ako „Vlastníci bytov a nebytových priestorov bytovom dome na S. R.Í. X C. D.“, keď v danom prípade po správnosti mali byť žalobcovia - jednotliví vlastníci - fyzické osoby
- uvedení menom, priezviskom, dátumom narodenia, bydliskom, t.j. identifikačnými znakmi v zmysle zákona (§ 133 ods. 1 C.s.p.), resp. len správca ako právnická osoba s poukazom na ustanovenia § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Subjekt označený ako „Vlastníci bytov a nebytových priestorov bytovom dome na S. R. X C. D.“ neexistuje, je subjektom bez právnej subjektivity (a teda aj bez procesnej subjektivity), takýto subjekt nie je registrovaný v žiadnom z príslušných verejných registrov. Na adrese S. R.. X D. žiadny subjekt pod názvom „Vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na S. R. 2 v Bratislave“ nesídli. Ako neexistujúci subjekt potom nemohol byť v konaní ani zastúpený správcom Bytkomfort - BA, a.s.. Pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie teda neboli splnené podmienky; súd prvej inštancie otázku procesnej spôsobilosti navrhujúcej strany neposúdil správne. Na nedostatok procesnej podmienky - v danom prípade nedostatok právnej, a teda i procesnej subjektivity žalobcov - je súd povinný prihliadať v každom štádiu konania.
11. Nedostatok procesnej subjektivity (61 C.s.p.) je neodstrániteľný nedostatok podmienky konania / nejde len o nedostatočné, nezrozumiteľné alebo nesprávne označenie strany sporu, ktorej identita je inak nepochybná a ktorý nedostatok je odstrániteľný / a vedie vždy k zastaveniu konania (§ 62, § 161 ods. 1 C.s.p.). Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. a ) C.s.p. zrušil a konanie v zmysle § 391 ods. 1 C.s.p. zastavil, keď nič nebráni správne označenému žalobcovi podať nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
12. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 256 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. V danom prípade k zastaveniu konania nedošlo zavinením konaním žalovaných a preto by im prináležala náhrad trov konania. Subjekt na strane žalobcu ale neexistuje, ktorá skutočnosť bola dôvodom na zastavenie konania a preto žalovaným, nie je voči komu priznať náhradu trov konania. Vzhľadom na uvedené odvolací súd žalovanému 1/ a žalovanej 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal.
13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).