Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sp/20/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľov: X/ Y. A., M.. XX.X.XXXX, Q. Q., Ž. Č.. XX, X/ T. A., M.. X.XX.XXXX, Q. Q., Ž. Č.. XX, obaja zastúpení JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, advokátom so sídlom v Bratislave, Vajnorská č. 20, proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor so sídlom v Bratislave, Ružová dolina č. 27, o vklad vlastníckeho práva, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne zo dňa 27. januára 2014 sp. zn. V- 25900/13, takto

rozhodol:

rozhodol:

Súd rozhodnutie odporcu zo dňa podľa z r u š u j e a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým horeuvedeným rozhodnutím odporca podľa , ods. 3 o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len KZ) zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva a vecného bremena k nehnuteľnostiam, zapísaným na C. Č.. XXXX v kat. území Vrakuňa.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v prospech podielového spoluvlastníka nemôže byť zriadené vecné bremeno, ide o splynutie práva a povinnosti v zmysle . V prípade, že je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve, vecné bremeno k nehnuteľnosti možno zriadiť k celej nehnuteľnosti, k časti nehnuteľnosti by bolo možné vecné bremeno zriadiť len vtedy, ak dôjde k jej reálnemu rozdeleniu na viac častí. Vecné bremeno in personam spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti nemožno preto zriadiť k nehnuteľnosti o veľkosti jednej polovice.

Proti tomuto rozhodnutiu podali včas odvolanie navrhovatelia. Žiadali rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Zastávali názor, že vecné bremeno možno zriadiť v prospech spoluvlastníka nehnuteľnosti, nedochádza k splynutiu práva a povinnosti u oprávnenej osoby. Spoluvlastníctvo nezakladá spoluvlastníkovi právo na bezplatné doživotné užívanie nehnuteľnosti ako ich výlučný vlastník. Obsah práv vyplývajúcich z vlastníckeho práva je iný ako obsah práv z vecného bremena. Z povahy vecného bremena vyplýva, že sa viaže na oprávnenú osobu a trvá doživotne, čo pri vlastníckom práve neplatí. Zmluva o zriadení vecného bremena preto neodporuje zákonu a zamietnutie vkladu je neprimeraným a neopodstatneným zásahom do zmluvnej voľnosti.

V priebehu súdneho konania navrhovatelia uzatvorili dodatok č. 2 k darovacej zmluve so zriadením vecného bremena dňa 25.9.2014, v zmysle ktorého sa vecné bremeno vzťahuje na bezplatné doživotné bývanie a užívanie darovaných nehnuteľností v podiele 1/1.

Odporca sa pridržiaval argumentácie uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí. Mal za to, že v danej veci došlo k splynutiu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a povinnosti z vecného bremena v jednej osobe, v dôsledku čoho vecné bremeno zaniklo ( R 37/1985 ). Vecné bremeno malo byť zriadené k spoluvlastníckemu podielu na darovaných nehnuteľnostiach o veľkosti 1 v prospech darcu- navrhovateľa 1/, pričom však nebolo možné vymedziť časti nehnuteľnosti, ktoré by zodpovedali jednotlivým spoluvlastníckym podielom.

Súd po zistení, že nie sú dané podmienky pre postup podľa , preskúmal napadnuté rozhodnutie i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov je po uzavretí dodatku k zmluve o prevode vlastníctva a zriadení vecného bremena opodstatnené.

Súd prejednal vec v neprítomnosti riadne predvolaného odporcu, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil, ani z dôležitého dôvodu nepožiadal o jeho odročenie (, ods. 2 a 250g, ods. 2 ).

Predmetom súdneho preskúmania bude posúdenie správnosti záverov odporcu v otázke prípustnosti zriadenia vecného bremena in personam v prospech darcu ako spoluvlastníka nehnuteľností.

Z odporcom náležite zisteného skutkového stavu vyplýva, že navrhovatelia dňa 24.10.2013 uzatvorili darovaciu zmluvu so zriadením vecného bremena. Touto zmluvou navrhovateľ 1/ ako výlučný vlastník nehnuteľností, zapísaných na C. XXXX v kat. úz. Vrakuňa ( D. R. P.. Č.. XXXX, U. U.. Č.. XXX/X, XXX/ X J. XXX/X ) daroval navrhovateľke 2/ uvedené nehnuteľnosti v podiele jednej polovice.

V zmluve sa zmluvné strany zároveň dohodli na bezodplatnom zriadení vecného bremena v prospech darcu - navrhovateľa 1/. Obsahom tohto vecného bremena bolo právo doživotného bývania a užívania darovaných nehnuteľností v podiele 1 k celku.

Súd sa nestotožnil s právnym názorom odporcu, že je vylúčené, aby podielový spoluvlastník bol súčasne oprávnený na bezodplatné doživotné bývanie - užívanie prevádzanej nehnuteľnosti.

Ako správne konštatovali i navrhovatelia, právny status vlastníka, resp. spoluvlastníka nehnuteľnosti je rozdielny od osoby oprávnenej z vecného bremena in personam. Podielové spoluvlastníctvo neoprávňuje spoluvlastníka veci na bezodplatné užívanie nehnuteľnosti. Práva zo spoluvlastníctva sa neviažu na osobu spoluvlastníka, možno ním disponovať. Na rozdiel od vecného bremena in personam, ktoré sa viaže výlučne na oprávnenú osobu a po dobu jej života; neprechádza na jej právnych nástupcov a je neprevoditeľné. Odporca preto nesprávne stotožnil osobu podielového spoluvlastníka s osobou oprávnenou z vecného bremena, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu záveru o splynutí práva osoby oprávnenej z vecného bremena s osobou povinnou z vecného bremena.

Odporca správne poukazoval na skutočnosť, že bez toho, aby nehnuteľnosť bola reálne deliteľná ( rodinný dom ), vecné bremeno sa nesprávne vzťahovalo len na časť nehnuteľnosti ( 1 k celku ), a nie na celú nehnuteľnosť.

Navrhovatelia v priebehu súdneho konania uzatvorili dodatok, z ktorého je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že vecné bremeno sa vzťahuje na celú nehnuteľnosť.

Súd berúc do úvahy túto skutočnosť, preskúmavané rozhodnutie odporcu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci zrušil podľa § 250j ods.2 písm. a / O.sp. a vec vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní odporca umožní vykonať technickú jednotu uzavretej darovacej zmluvy a jej jednotlivých dodatkov a povolí vklad darovacej zmluvy v prospech navrhovateľky 2/ v spoluvlastníckom podiele 1 . Súčasne povolí vklad zriadeného vecného bremena, prekážkou ktorého nie je skutočnosť, že osoba z neho oprávnená je naďalej podielovým spoluvlastníkom prevádzaných nehnuteľností.

Odporca vo vkladom konaní musí mať neustále na zreteli, že svojim negatívnym rozhodnutím zasahuje do práv vlastníka, garantovaných SR. Zamietnutie návrhu na vklad musí preto vždy vyhodnocovať i v ústavnoprávnom kontexte. Niet žiadneho dôvodu, aby spoluvlastník nehnuteľnosti, disponujúci iným okruhom práv a povinností ( vyplývajúcich z predpisov súkromného ale i verejného práva ), než osoba oprávnená z vecného bremena, nemohol bezodplatne užívať celú nehnuteľnosť.

Úspešným navrhovateľom súd náhradu trov konania nepriznal, keďže ich náhradu neuplatňovali (porovnaj , ods.2, 250k ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do pätnástich dní od

jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR,

v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.