Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/86/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v právnej veci žalobcu BL Telecom collection, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Soukeník-Štrpka, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanej Q.Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/X, XXX XX W., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 498,45 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 79,55 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5,97 eur od 18.3.2011 do zaplatenia, s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 24,54 eur od 18.4.2011 do zaplatenia, s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 22,96 eur od 18.5.2011 do zaplatenia, s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 26,08 eur od 18.6.2011 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu o zaplatenie sumy 418,90 eur s príslušenstvom z a m i e t a .

Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 90,98 eur na účet zástupcu vedľajšieho účastníka v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca podal dňa 14.03.2014 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 498,45 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania, z dôvodu neuhradenia faktúr za poskytnuté telekomunikačné služby, nevyužívania jeho služieb po dohodnutú dobu.

Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná dňa 15.11.2010 uzavrela s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie služieb. Žalovaná sa zaviazala riadne odberať služby a platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku poskytovateľa. Povinnosťou žalovanej bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi navrhovateľa uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v Dodatku k zmluve o pripojení. Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane právneho predchodcu žalobcu, ktorá mu vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovanej zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu. V uvedenom prípade je teda žalovaná sankcionovaná za to, že nesplnila svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho musela byť jeho koncové zariadenie vypojené z prevádzky (došlo k prerušeniu poskytovania služieb poskytovaných prostredníctvom SIM karty/koncového zariadenia žalovanému), čím by žalovaná

prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnila svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu žalobcu zabezpečiť žalovanej koncové zariadenie za zľavnenú cenu. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej za poskytnuté služby faktúry v celkovej výške 79,55 eur. Nezaplatením faktúr v lehote ich splatnosti riadne a včas sa žalovaná vo vzťahu k žalobcovi dostala do omeškania a preto požaduje popri istine priznať aj úroky z omeškania.

Listom doručeným súdu dňa 17.07.2014 oznámilo Združenie - Pomoc s ochrana spotrebiteľa POS vstup do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej.

Na nariadené pojednávanie sa nedostavil žalobca ani vedľajší účastník, ktorí svoju účasť na pojednávaní vopred ospravedlnili a požiadali, aby súd vo veci rozhodol v ich neprítomnosti na základe nimi predložených listinných dôkazov a to aj bez nariadenia pojednávania v súlade s ust -

Nedostavila sa ani žalovaná, u ktorej predvolanie na pojednávanie vykázané fikciou doručenia podľa

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, sa so zmluvou o poskytovaní služieb, odovzdávacím protokolom, všeobecnými obchodnými podmienkami, faktúrami, písomným vyjadrením žalobcu, vyjadrením vedľajšieho účastníka a zistil nasledovný skutkový stav.

Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 12.11.2014 namietal vstup vedľajšieho účastníka do konania, nakoľko má žalobca za to, že jednotlivé úkony vedľajšieho účastníka nie sú potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva v zmysle ust. . Podľa platnej právnej úpravy ako aj rozhodovacej praxe Súdneho dvora EÚ, je sudca všeobecného súdu povinný ex offo prihliadať na nečestné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách (rozsudok Európskeho súdneho dvora in Joined cases C -240/98 to 244/98 Court od Justice). Taktiež účinky vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho účel a zmysel, teda pomoc v spore niektorému z účastníkov. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie, to však neplatí pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje platobným rozkazom (tzv. skrátené konane), kedy sa táto pomoc môže prejaviť, až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor. V prípade ak nebude podaný odpor, tak takéto konanie nenadobudne atribút sporového konania a nemôže byť teda naplnený zmysel a účel vedľajšieho účastníctva. Žalobca má za to, že podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka je súhlas hlavného účastníka na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať. Potreba súhlasu vyplýva zo samotnej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Preto na podanej žalobe v celom rozsahu trval a uplatnil si trovy konania.

Vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovanej, Združenie Pomoc s ochrana spotrebiteľa POS, vo svojom vyjadrení uviedlo, že vstupuje do konania len ohľadom zmluvnej pokuty sumy 418,90 eur titulom zmluvnej pokuty. Samostatný uplatnený nárok žalobcu titulom nezaplatených telekomunikačných služieb vedľajší účastník nespochybňoval, namietal však opodstatnenosť nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, nakoľko podľa má žalobca zákonom zakázané predmetnú podmienku o zmluvnej pokute používať. Naviac táto zmluvná podmienka je neplatná aj podľa klasickej civilistiky, a to pre jej neurčitosť. Preto žiadal žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietnuť. Zároveň si uplatnil trovy konania.

Z Odovzdávacieho protokolu Magio Sat zo dňa vyplýva, že právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s. poskytol žalovanej program služieb Magio Sat. Žalovaná k tejto službe obdŕžala satelitnú anténu, MAGIO Box, kartu k Magio Boxu, diaľkový ovládač a príslušenstvo. Žalovaná sa zaviazala využívať služby káblovej alebo satelitnej televízie poskytované právnym predchodcom žalobcu po dobu 24 mesiacov a platiť za ne. V Zmluve bola dohodnutá zmluvná pokuta, a to za porušenie záväzku užívateľa užívať službu Magio Sat počas dohodnutej doby viazanosti, najmä tým, že vypovie Zmluvu o poskytovaní služieb Magio Sat; požiada o zmenu programu Magio Sat počas doby viazanosti na program s nižším paušálnym poplatkom a takýto program bude po dohode so ST aktivovaný alebo svojím konaním, resp. opomenutím spôsobí dôvod, pre ktorý je ST oprávnený od Zmluvy o poskytovaní služby Magio sat odstúpiť, je ST oprávnený vyúčtovať užívateľovi zmluvnú pokutu vo výške 418,90 eur, ktorú si vyúčtoval :

- 199 eur - zmluvná pokuta za nedodržanie lehoty viazanosti

- 150 eur - zmluvná pokuta v prípade nevrátenia prenajatého Magio Boxu

- 20 eur - zmluvná pokuta v prípade nevrátenia diaľkového ovládača 1MOHQAG0*

- 19,95 eur - zmluvná pokuta za kartu 1MOHQAG0*

- 29,95 eur - zmluvná pokuta za ostatné príslušenstvo 1MOHQAG0*

Z predložených faktúr vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanej dohodnutú cenu za poskytnuté služby a to faktúrou č. 5727945924 splatná dňa 17.06.2011 na sumu 26,08 eur, f.č. 2726930885, splatná 17.05.2011 na sumu 22,96 eur, f.č. 5725923096, splatná 17.04.2011 na sumu 24,54 eur, f.č. 724912254, splatná 17.03.2011 na sumu 5,97 eur, f.č. 9728951391 splatná 17.07.2011 zmluvnú pokutu v sume 418,90 eur.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013 vyplýva, že Slovak Telekom, a.s. ako postupca postúpil pohľadávku voči žalovanej, ktorá tvorí predmet tohto konania na spoločnosť BL Telecom debt, s.r.o. ako postupníka.

Podľa o elektronických komunikáciách, elektronická komunikačná služba (ďalej len "") je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a služieb a nezahŕňa informačnej spoločnosti, 3) ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov sieťami. Verejná je verejne dostupná , o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca. Verejná telefónna je verejná na uskutočnenie a príjem národných a medzinárodných volaní a na prístup k tiesňovým volaniam prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu. Volanie je elektronické komunikačné spojenie zostavené prostredníctvom verejnej telefónnej , ktoré umožňuje obojsmernú komunikáciu v reálnom čase. Prevádzkyschopnosť služieb je také nastavenie prenosových parametrov , pridružených prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo medzi koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim prostredníctvom technologicky rôznych sietí. Užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejne dostupnej . Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje verejne dostupnú a túto ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie . Koncový užívateľ je spotrebiteľ4) a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb aj poslucháč a divák. Účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné zmluvu o pripojení.

Podľa , o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace . Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej , miesto jej poskytovania a cena za . Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania platí, že sa bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za možno dojednať aj odkazom n tarifu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovanej uzavreli dňa 15.11.2010 Zmluvu o pripojení, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej elektronickej komunikácie, servisné a ďalšie za znížený mesačný paušálny poplatok na dobu 24 mesiacov, pričom žalovaná sa zaviazala za tieto poskytnuté uhrádzať dohodnutú výšku poplatku riadne a v čas.

Faktúrami bolo preukázané, že právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469, boli žalovanej vyfakturované poplatky za využívanie služieb žalobcu vo výške 79,55 eur. Jedná sa o faktúru č. 5727945924 splatná dňa 17.06.2011 na sumu 26,08 eur, f.č. 2726930885, splatná 17.05.2011 na sumu 22,96 eur, f.č. 5725923096, splatná 17.04.2011 na sumu 24,54 eur, f.č. 724912254, splatná 17.03.2011 na sumu 5,97 eur

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013 mal súd za preukázané, že pohľadávka voči odporcovi bola postúpená zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na spoločnosť BL Telecom debt, s.r.o..

Vychádzajúc z uvedených skutočností súd mal za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne, ale len v časti týkajúcej sa úhrady pohľadávky za poskytnuté elektronickej komunikácie vo výške 79,55 eur, preto uložil žalovanej povinnosť žalobcovi túto sumu uhradiť.

Podľa ustanovenia veta prvá dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením svojho záväzku v časti o zaplatenie 79,55 eur a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia , úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z..

V zmysle o spotrebiteľských zmluvách účinného v čase uzatvorenia zmluvy veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis.. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.

Podľa ustanovenia , ak si strany dohodnú pre prípad porušenia zmluvných povinností zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, povinný pokutu zaplatiť, i keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia , zmluvnú pokutu je možné dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.

Podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách; členské štáty zabezpečia aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Jednou z týchto podmienok je aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa„ a s účinnosťou od 01. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do , a to

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku

Podľa účinného, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je zároveň aj sankciou, o tom žiadne pochybnosti nie sú. Navrhovateľ ponúka svoje spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú navrhovateľ žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Podmienky, za akých navrhovateľ dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa.

Žalobca svoje právo na zmluvnú pokutu odvíja od zmluvy o poskytnutí služieb, ktoré patria k spotrebiteľským zmluvám, uzatvorenými medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovanou ako spotrebiteľom v zmysle definície podľa článku 2 písm. b.) a c) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5. 4. 1993. Odporca v tomto zmluvnom vzťahu vystupuje v pozícii spotrebiteľa a prináleží mu ochrana patriaca spotrebiteľovi v zmysle zákonných ustanovení.

Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné dojednanie. Navrhovateľ ako dodávateľ, zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je súčasťou formulárovej zmluvy. Navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania (viď výpis z Obchodného registra na spoločnosť žalobcu a vymedzený predmet činnosti) a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade odporca nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. Odporca ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne nevyjednal vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam.

Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluvách o pripojení, týkajúce sa zmluvných pokút považuje súd za nekalú podmienku, ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly nekalých podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy.

Tak, ako je dojednaná zmluvná pokuta v zmluve o poskytnutí služieb, ju považuje súd za neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty.

Súd dohodu o zmluvnej pokute tak ako sú vyjadrené v Dodatku k Zmluve o pripojení považuje za nedostatočne určitú, nakoľko podľa citovaného ustanovenia , si zmluvné strany môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu, avšak s tým, že z takéhoto dojednania musí presne vyplývať, porušenie ktorej zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu.

Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať.

Súd taktiež prihliadal k ostatným podmienkam zmluvy, k povahe , k okolnostiam zmluvy a inej zmluve (čl. 4 ods. 1 Smernice). Hoci navrhovateľ výslovne neoznačil zmluvu podľa toho o aký typ zmluvy podľa ide, časť zmluvy o pripojení predstavuje kúpnu zmluvu, ktorá je súčasne

viazanou zmluvou k zmluve o pripojení. Za relevantnú treba považovať skutočnosť, že zmluvná pokuta má zohľadňovať zľavnenú cenu mobilného telefónu a v prípade predčasného ukončenia garantovať návratnosť prostriedkov investovaných do zľavy pri odpredaji telefónu. Zmluvná pokuta však súbežne neprimerane ukracuje spotrebiteľa.

Súd taktiež prihliadal k ostatným podmienkam zmluvy, k povahe , k okolnostiam zmluvy a inej zmluve (čl. 4 ods. 1 Smernice). Za relevantnú treba považovať skutočnosť, že zmluvná pokuta má zohľadňovať poskytnutú výšku úveru a v prípade predčasného ukončenia zmluvy garantovať návratnosť prostriedkov. Zmluvná pokuta však súbežne neprimerane ukracuje spotrebiteľa.

Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie zo dňa 27.11.2008 č. 2007/2495 okrem iného uvádza:

Čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalostí.

Obligatórnosť zásahu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku ( ) nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quinter (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke.

Cieľ článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takýchto podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

Zároveň nastaviť výšku zmluvnej pokuty, aby plnila význam pre dodávateľa a nepoškodzovala spotrebiteľa je v danom prípade problematické a ani čiastočná neplatnosť zmluvnej pokuty nie je riešením. Len čiastočné zneplatnenie zmluvnej pokuty by navyše nieslo riziko, že navrhovateľa by neodradilo takéto opatrenie, pretože v prípade súdnej kontroly by bola len sporadicky zmluvná pokuta zmoderovaná, ale aj tak by ostala a neprimerane by regulovala vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov. Aj tento význam má oprávnenie súdu podľa , , ktoré umožňuje súdu aj bez návrhu rozhodnúť o neplatnosti zmluvnej podmienky v štandardnej formulárovej zmluve. Opatrenia proti nečestným klauzulám musia byť efektívne a odradzujúce ( č.l 7 Smernice ).

Tak, ako bolo dohodnuté znenie zmluvnej pokuty, vôbec nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnej povinnosti. Nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť dohody o zmluvnej pokute. Takúto neurčitosť znamená aj nejednoznačnosť vyjadrenia toho, ktoré porušenie zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu v uvedenej výške.

V danom prípade žalobca pre prípad porušenia zmluvných podmienok dojednal ako sankciu zmluvnú pokutu sume 418,90 eur (suma 199 eur - zmluvná pokuta za nedodržanie lehoty viazanosti, suma 150 eur - zmluvná pokuta v prípade nevrátenia prenajatého Magio Boxu, suma 20 eur - zmluvná pokuta v prípade nevrátenia diaľkového ovládača 1MOHQAG0*, suma 19,95 eur - zmluvná pokuta za kartu 1MOHQAG0*, suma 29,95 eur - zmluvná pokuta za ostatné príslušenstvo 1MOHQAG0*,). Takto určená výška zmluvnej pokuty je v rozpore s dobrými mravmi, preto súd aj v takejto výške v tejto časti žalobu zamietol, nakoľko v prípade jeho vyhovenia by nielen porušil zákon, princípy súkromného práva (princíp proporcionality), ale došlo by tak aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva

v Európskej únii. Z neplatnej zmluvnej podmienky teda nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanej povinnosť plniť. Preto súd žalobu o plnenie zmluvnej pokuty zamietol.

Zároveň podaním doručeným súdu dňa 13.11.2014 žalobca namietal proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania.

Podľa ustanovenia ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa ustanovenia ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa ustanovenia do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Pokiaľ ide o vedľajšieho účastníka, je potrebné rozlišovať dve skupiny. Prvou skupinou subjektov, ktoré môžu v konaní vystupovať ako vedľajší účastník, sú osoby, ktoré majú právny záujem na výsledku tohto konania. Tu musí ísť o hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania ( ). S účinnosťou od 15.10.2008 zákon zaviedol druhú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastník. Tu legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon. Ide tu aj o prípady, kde ako vedľajší účastník vystupuje právnická osoba na základe konkrétneho zákona v sporoch z ochrany spotrebiteľa. Teda na strane spotrebiteľa môže vystupovať aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa podľa o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov ( ).

Jedným zo spôsobov vstupu do konania vedľajšieho účastníka, je vstup z vlastného podnetu. V danom prípade vyššie uvedené združenie oznámilo súdu svoj vstup do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej s odkazom na . Navrhovateľ následne uplatnil námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva vo vzťahu k vyššie uvedenému združeniu, čo zákon nevylučuje. O takejto námietke súd rozhoduje uznesením, proti ktorému je prípustné odvolanie.

Vychádzajúc zo zistených skutočností a majúc pritom na pamäti dikciu ustanovenia , ako aj skutočnosť, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, je potrebné považovať námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva vznesenú zo strany žalobcu vo vzťahu k Občianskemu združeniu slovenských spotrebiteľov AZ za nedôvodnú, pretože vyššie uvedené združenie je subjektom, ktorý je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník na základe splnomocnenia zákona o ochrane spotrebiteľa, a to bez konkretizácie svojho hmotnoprávneho záujmu na výsledku konania. Tým plní svoj účel - ochranu spotrebiteľa.

Na základe uvedeného súd pripustil, aby do tohto konania na strane žalovanej vstúpil ako vedľajší účastník Združenie - Pomoc s ochrana spotrebiteľa POS.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie , podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V predmetnej veci úspech žalobcu predstavuje 79,55 eur (15,96 %) a úspech žalovanej 418,90 eur ( 84,04 %), t.j. v konečnom dôsledku bola v konaní úspešná žalovaná, ktorej by patrila náhrada trov konania. Nakoľko si žalovaná náhradu trov konania neuplatnila, súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

O náhrade trov konania vedľajšieho účastníka súd rozhodoval podľa ust. , nakoľko vedľajší účastník namietal len opodstatnenosť nároku žalobcu na zaplatenie sumy 418, eur, titulom zmluvnej pokuty. V tejto časti súd žalobu zamietol, teda žalovaná bola úspešná v celom rozsahu

obrany vznesenej vedľajším účastníkom, preto súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka vychádzal z ust. , nakoľko tento mal v časti, v ktorej bol vedľajším účastníkom plný úspech.

Vedľajší účastník na strane žalovanej si uplatnil trovy právneho zastúpenia. Súd má za to, že aj pričinením vedľajšieho účastníka, vzhľadom obranu vedľajšieho účastníka, ktorý poukázal na neopodstatnenosť nároku na zmluvnú pokutu ako neprijateľnej podmienky, súd žalobu v tejto časti zamietol. Trovy konania vedľajšieho účastníka pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 90,98 eur

- za úkon súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej 29,87 eur, nakoľko výpočtovým základom bola suma, v ktorej bola žalovaná úspešná, teda suma 418,90 eur

- prevzatie a príprava právneho zastúpenia 33,19 eur

- vyjadrenie k návrhu 33,19 eur

- režijný paušál za rok 2014 á 8,04 eur x 2 16,08 eur + 20% DPH 15,16 eur

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.