Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_30P-240-2014.pdf
PDF · 80.78 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/240/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Zuzanou Biščákovou v právnej veci navrhovateľky P. X., O.. X.X.XXXX, bytom P., Š. XX, zast. JUDr. Dáša Komková, advokátka, Hlavná 27, Prešov proti odporcovi P. X., O.. XX.X.XXXX, V. Ž. XXX o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom X. X., O.. XX.X.XXXX, F. X., O.. XX.XX.XXXX R. F. X.D., O.. XX.XX.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov takto
rozhodol:
manželstvo P. X.Š., rod. Y., O.. X.X.XXXX R. P. X., nar. XX.X.XXXX, H. Y. XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mesta Prešov vo zväzku č. XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX rozvádza,
styk otca s maloletými deťmi neupravuje,
na čas po rozvode zveruje maloletú X. X., nar. XX.X.XXXX, F.O. X., O.. XX.XX.XXXX a F. X., O.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok,
otec je povinný prispievať na výživu maloletej X. X.Č. sumou vo výške 100,-eur, maloletého F. X. sumou vo výške 70,-Eur a maloletej F. X. sumou vo výške 70,-Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode, opakovane do budúcna,
žiaden z účastníkom n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.8.2014 domáhala, aby súd jej manželstvo s odporcom rozviedol, maloleté dieťa zveril do jej osobnej starostlivosti a otcovi určil výživné vo výške 100,-Eur mesačne na mal. X.n a po 70,-Eur mesačne na mal. Sebastiána a mal. F.. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom sa zoznámila prostredníctvom internetu, ale v skutočnosti sa s ním poznala len pol roka pred uzavretím manželstva. Ich manželstvo bolo od začiatku neusporiadané z dôvodu nadmerného požívania alkoholických nápojov zo strany manžela. Po narodení dvojičiek sa manžel veľmi zmenil, čo vyústilo vo fyzické napadnutie a použitie zbrane voči nej. Ako manželia sa nestýkajú od narodenia dvojičiek a od tej doby jej odporca aj prestal prispievať na domácnosť. Uznesením Okresného súdu prešov pod sp. zn. XTp XX/XX zo dňa 27.3.2014 bolo odporcovi uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze návštev rodinného domu, kde viedli spoločnú domácnosť, zákazu návštev pohostinstiev, barov a reštaurácii a požívania alkoholických nápojov. Z uvedených dôvodov považuje ich manželstvo za vážne narušené a nevidí možnosť obnovenia manželského spolužitia.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.
Kolízny opatrovník v písomne podanej správe uviedol, že maloleté deti pochádzajú z manželského zväzku rodičov P. X.D. a P. X., ktorí v súčasnosti nebývajú v spoločnej domácnosti. Návrh na rozvod matka podal z dôvodu, že sa odmieta ďalej trápiť v manželstve a ako hlavný dôvod rozpadu manželstva uvádza manželov alkoholizmus a fyzické a psychické týranie. Matka je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok, prídavky na deti, invalidný dôchodok a peňažné kompenzácie, nakoľko je ťažko zdravotne postihnutá. Spolu s maloletými deťmi obýva rodinný dom v Župčanoch, ktorého vlastníkmi sú manželia a manželov krstný otec. Maloleté deti spia v izbe s matkou. Matka uviedla, že otec má vytvorený vzťah hlavne s maloletou X., kde si ju občas berie na víkendy a na pár hodín cez týždeň, o dvojičky nejaví záujem. Maloletá X. navštevuje škôlku v Ž., jej zdravotný stav je dobrý. Dvojičky F. R. F. sú v celodennej starostlivosti matky , matky s nimi pravidelne cvičí a chodí na rehabilitácie. Pre prípad rozvodu navrhujú zveriť maloleté deti do starostlivosti matky a zo strany otca určiť výživné podľa jeho zárobkových možností a schopností.
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu na rozvod manželstva trvá. Uviedla rovnaké skutočnosti, ako v podanom návrhu. Doplnila, že už raz podala návrh na rozvod manželstva, tento však zobrala späť z dôvodu, že odporca jej sľuboval, že sa zmení. Uviedla, že po uzavretí manželstva sa správanie odporcu nezmenilo, naďalej sa správal ako slobodný, kedykoľvek odišiel z domu, požíval alkoholické nápoje. O staršiu dcéru počas obdobia, keď bola v nemocnici s dvojičkami sa staral jej otec, odporca chodieval po výletoch, správal sa povýšenecky, agresívne. Uviedla, že staršiu dcéru X. má rád o dvojičky sa veľmi nezaujíma. Uviedla, že na manžela podala aj trestné oznámenie z dôvodu, že ju fyzicky napadol a vyhrážal sa jej so zbraňou, kde mu bol uložený zákaz úmyselne sa k nej priblíži na vzdialenosť menšiu ako päť metrov. Navrhovateľka ďalej uviedla, že jej mesačný príjem je 480,-Eur v čom sú zahrnuté rodinné prídavky, rodičovský príspevok aj invalidný dôchodok.
Odporca na pojednávaní uviedol, že s podaným návrhom na rozvod manželstva súhlasí, kde za hlavný problém rozvratu manželstva považuje finančné problémy, pretože manželstva neúmerne míňa finančné prostriedky. Uviedol, že momentálne mu musí otec posielať peniaze na účet, aby mohol zaplatiť dlhy, ktoré narobila manželka. Uviedol, že jeho
mesačný príjem je 630 - 650,-Eur, spláca hypotéku vo výške 173,-Eur, inkaso 157,-Eur, pôžičku na auto vo výške 70,-Eur, 120,-Eur mesačne za účelový úver na bývanie, ďalej pôžičku vo výške 50,-Eur mesačne, kde jej účel nevie. Cetelem spláca vo výške 40,-Eur mesačne, kde manželka urobila dlh vo výške 600,-eur. On peniaze navrhovateľke nedá, robí nákupy do domácnosti podľa potreby vo výške 13 až 20,-Eur. Podľa jeho názoru denné výdavky na tri deti sú vo výške 15,-Eur. On zároveň poberá daňový bonus na deti.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, zákon č. 36/2005 Z.z., ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Súd na základe takto vykonaného dokazovania rozviedol manželstvo účastníkov konania, pretože mal za preukázané, že ich manželstvo je hlboko a trvalo rozvrátené, čo sa premietlo aj v trestnom stíhaní, kde bol odporcovi uložený zákaz priblížiť sa k manželke na vzdialenosť menšiu ako päť metrov. Súd maloleté deti zveril do starostlivosti matky a predovšetkým s prihliadnutím na ich vek, ako aj z dôvodu, že matka sa o deti od ich narodenia osobne stará, pričom otec má vytvorený vzťah len so staršou dcérou k dvojičkám vzťah doposiaľ nemá. Styk maloletých detí s otcom súd neupravil, pretože účastníci konania ho nežiadali upraviť. Súd zároveň určil otcovi povinnosť prispievať na výživu detí a to na maloletú X. sumou 100,-Eur mesačne na maloleté dvojičky F. R. F. po 70,-Eur mesačne. Súd pri určovaní výživného vychádzal z príjmu matky, ktorá si ho vzhľadom na svoje zdravotné postihnutie nemôže zvýšiť ako aj k zvýšeným nákladom v starostlivosti o deti, kde s dvojičkami musí chodiť na pravidelné rehabilitácie. Zároveň prihliadol na to, že matka sa o deti osobne stará. Otec má pravidelný príjem, ktorý bol súdu preukázaný, kde je povinný podieľať sa platením výživného na výchove a výžive maloletých detí. S poukázaním na príjem otca je výška výživného určená súdom primeraná ako aj potrebám maloletých detí.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
f) dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.).