Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-4C/15/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní pred sudkyňou JUDr. Teréziou Mecelovou v právnej veci žalobkyne Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanej Trnavská vodárenská spoločnosť, a.s., Priemyselná 10, Piešťany, IČO: 36 252 484, o zaplatenie 2.867,58 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 80,73 eur spolu so 6 % ročným úrokom z omeškania od 15.08.2005 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku žalobu zamieta.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

O trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou podanou na Okresný súd Trnava 15.08.2005 domáhala voči žalovanej zaplatenia 86.389,- Sk s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnila tým, že 07.01.2003 došlo k poškodeniu mestského vodovodného potrubia. Následkom toho došlo k vytopeniu pivnice rodinného domu na ulici R. XXX/ XX H. H. a poistenej G. E. vznikla škoda v žalovanej sume. Poukázala na znalecký posudok B.. N. V., ktorý uviedol, že jedinou príčinou poškodenia objektu bola havária vodovodného potrubia v blízkosti predmetnej budovy. Za škodu zodpovedá žalovaná. Zo zmluvného poistenia majetku poškodenej (PZ 089052) žalobkyňa poskytla poistné plnenie v sume 86.389,- Sk. Odkázala na a . Dodala, že so žalovanou sa mimosúdne dohodnúť nedalo. Žalovaná bola na plnenie vyzvaná aj písomne (13.04.2004).

Okresný súd Trnava 21.12.2005 vydal platobný rozkaz č. k. -30, ktorý bol v dôsledku včas podaného odôvodneného odporu žalovanou zrušený. Žalovaná v odpore uviedla, že stavba - rodinný dom pochádza z roku 1935, postavený bol na kamenných základoch nespevnenou maltou bez akejkoľvek izolácie. Z časového harmonogramu a priebehu odstraňovania poruchy na predmetnom potrubí vyplýva, že 07.01.2003 v čase o 11.35 hod. bola ohlásená pracovníčkou pošty havária vo H. na ulici R. pred domom s. č. XX. O 12.00 hod. bola zastavená dodávka vody a porucha bola lokalizovaná. O 13.00 hod. bol na miesto dopravený čerpací agregát a voda z pivnice bola vyčerpaná. Dňa 15.01.2003 telefonicky sused majiteľky domu s. č. XX oznámil, že do pivnice okolo prechodovej rúry tečie voda. Zamestnanci žalovanej zistili, že sa nejedná o ďalšiu poruchu na potrubí, ale o presakovú vodu z topiaceho sa snehu. Dňa 17.01.2003 boli na prasklinách osadené pozorovacie terče, ktoré 21.01.2003 nejavili absolútne žiadne známky narušenia. Má za to, že k narušeniu statiky došlo už pred haváriou. S výškou škody ani so znaleckým posudkom znalca sa nestotožnila.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, znaleckými posudkami (znalca B.. C. T. z 22.07.2011 č. 5/2011, B.. C. Š. z 10.08.2013 č. 41/2013), výsluchom svedka a čítaním listinných dôkazov (najmä hlásenie škodovej udalosti, zápis ohliadky zo 17.01.2003, výpočet poistného plnenia, poukaz plnenia, statické posúdenie B.. N. V. z januára 2003, krycí list rozpočtu z 03.03.2003 spolu s rozpočtom, súpis vykonaných prác, uplatnenie regresného nároku z 13.03.2004, odvolanie proti regresnému nároku, list poškodenej z 13.01.2003, služobný list č. 6/2003, časový harmonogram a priebeh porúch z 21.03.2003, príjmové pokladničné doklady, faktúra č. 7/2003, faktúra č. 23501023, vyjadrenie žalobkyne z 29.10.2014, vyjadrenie žalovanej, ako aj ďalší obsah spisu). Súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.

Dňa 07.01.2003 došlo k poškodeniu mestského vodovodného potrubia. Následkom poškodenia bola vytopená pivnica rodinného domu na ulici R. vo H. s. č. XX (výška zatopenia cca 155 cm). Žalovaná bezodkladne zabezpečila čerpací agregát a odčerpanie vody z pivnice. Poškodená vlastníčka domu G. E. ohlásila poistnú udalosť žalobkyni a doložila znalecký posudok B.. N. V.. Z výpočtu poistného plnenia z 10.11.2003 vyplýva, že škoda bola vyčíslená v sume 86.389,- Sk (1. oprava rodinného domu 63.548,- Sk, 2. maľovanie stien (s výnimkou stien pivnice), stropov a omietka 20.409,- Sk, 3. zničená zelenina, ovocie, poháre v pivnici 2.432,- Sk). Zo zmluvného poistenia majetku poškodenej (PZ 089052) žalobkyňa vyplatila poškodenej poistné plnenie v sume 86.389,- Sk. Žalovaná bola na plnenie vyzvaná aj písomne (13.04.2004), výzvu prevzala 16.04.2004 a bola jej poskytnutá lehota na plnenie 30 dní.

Zo statického posúdenia B.. N. V. z januára 2003 (bez uvedenia dátumu) vyplýva, že tento posudok slúžil na zistenie príčin a veľkosti poškodenia predmetného rodinného domu ako aj navrhnutie odstránenia porúch na objekte. Znalec konštatoval, že výška vody dosiahla 155 cm od podlahy pivnice, čo bolo viditeľné na stenách pivnice. Vplyvom zatopenia došlo k posunutiu základovej konštrukcie, resp. k posunutiu suterénneho muriva v uličnej časti o 60 až 90 mm do vnútra objektu. Jedinou príčinou poškodenia objektu bola havária vodovodného potrubia v blízkosti budovy a bude potrebné objekt podchytiť a opraviť všetky poškodené konštrukcie, v opačnom prípade môže byť ohrozená statická bezpečnosť budovy.

Zo znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca B.. C. T. z 22.07.2011 č. 5/2011 (odbor stavebníctvo, porucha stavieb a statika stavieb) je zrejmé, že ako presne vyzeral posudzovaný dom 07.01.2003 sa nedá z materiálov dokázať. Ide o starý dom postavený v roku 1935, na poškodenie stavby vplývali: kvalita základov suterénu a celého domu, kvalita muriva suterénu, zatekanie zrážkovej vody a vody z topiaceho sa snehu, dynamické otrasy z okolitej cesty od dopravy, vyspádovanie okolitého terénu objektu. Pri skúmaní účinkov od zatopenia pivnice sa postupovalo veľmi neodborne. Po vyčerpaní vody mal skúsený statik osadiť na mieste prasklín odborným spôsobom pozorovacie sadrové terče, na ktorých by sa dalo pozorovať akýkoľvek pokles a pohyb dotknutých konštrukcií (minimálne jeden rok od dátumu zatopenia). Nie je automatickou zákonitosťou, že pri zaplavení pivnice musí dôjsť k poklesu a sadaniu základov. Majiteľke domu okolo prípojky z ulice pretekala voda, stavba bola postavená na kamenných základoch nespevnených maltou, základy boli nezaizolované, kamenné murivo bolo z uličnej strany v zlom technickom stave, boli v ňom vypadané kamene a diery vyplnené tehlami bez akéhokoľvek spojiva. Najväčší negatívny vplyv na celkovú statiku objektu má dlhodobé sústavné zatekanie a podmáčanie nosných konštrukcií a neodborne zhotovené základy a nosné steny. Podľa zadokumentovaných podkladov stena od ulice v pivnici nebola kvalitne zhotovená a dažďová voda a voda z topiaceho sa snehu tiež dlho presakovali do pivničných priestorov. V statickom posudku B.. V. chýbajú podstatné náležitosti, nezvážil statiku objektu pred haváriou, nie je zrejmé ako dospel k záveru, že vplyvom zatopenia pivnice došlo k posunutiu základovej konštrukcie, resp. suterénneho muriva, keď posudok vypracoval v januári 2003, kedy došlo k zatopeniu pivnice a neboli osadené na poškodenom objekte pozorovacie sadrové terče, ktoré bolo potrebné dlhodobo pozorovať. So záverom jeho znaleckého posudku sa nestotožnil.

Zo znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca B.. C. Š. z 10.08.2013 č. 41/2013 (odbor stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, statika stavieb) vyplýva, že posudok B.. V. je nepreskúmateľný, závery sú skôr subjektívnym názorom ako analýzou na základe faktov. Celkovo možno konštatovať, že nie je možné jednoznačne prehlásiť, že zatopenie suterénnych priestorov bolo

alebo mohlo byť príčinou sadania predmetného domu, určite nie jedinou, jednak na takéto prehlásenie nie sú dostatočné podklady, ale i celkový mechanizmus porušenia domu pravdepodobne nevznikol iba pôsobením zatopenia z havárie potrubia, skôr sa javí reálne, že poruchy boli výsledkom viacerých dlhodobo pôsobiacich činiteľov. Zatopenie suterénu mohlo byť určite nepriaznivým činiteľom pre stav predmetného domu, avšak je nepravdepodobné, že by tento krátkodobý činiteľ spôsobil v tom čase popisované poruchy.

Žalobca na pojednávaní uviedol, že zo znaleckých posudkov vyplýva, že vytopenie spôsobilo pohyby dotknutej stavby a toto prispelo k vzniku škody. Zodpovednosť prevádzkovateľa vodovodného potrubia, ktorým bola spôsobená škoda na dotknutej nehnuteľnosti vytopením bola preukázaná. Masívne vytopenie k akému prišlo v prípade dotknutej nehnuteľnosti podľa zodpovedná žalovaná. Toto nemôže spôsobiť len škodu v zatopenej pivnici na tam nachádzajúcich sa zaváraninách a zelenine. Pivnica sa nemaľovala, robili sa tam stavebné zásahy na zabezpečenie základných statických požiadaviek. Výšku vynaložených nákladov tejto časti tvorí faktúra spoločnosti Zempres. Vždy takýto zásah spôsobí, že poškodený vynakladá náklady na jednak odčerpanie vody, čo v tomto prípade vykonala žalovaná, ale aj náklady na zbavenie takto dotknutého priestoru vlhkosti a následné vysušenie, nakoľko si to vyžaduje nasledovná prevádzky schopnosť takéhoto miesta. To, že tak nebolo urobené v tomto prípade, je spôsobené tým, že škody na nehnuteľnosti boli podľa všetkého oveľa väčšie a neboli spôsobené iba samotným vytopením v dôsledku čoho poškodená pristúpila k väčšiemu stavebnému zásahu. Toto však nemôže byť na ťarchu poškodenej.

Žalovaná pred súdom uviedla, že narušenie statiky bolo výsledkom veku stavby, nedostatočnej údržby, izolácie a iné. Osadené terče žalovanou nepreukázali pohyb odo dňa poruchy. Žalovaná nenesie zodpovednosť za škodu, poškodená si zrekonštruovala dom a poukázala na to, že porucha po hranicu domu bola cez 3 metre. Považuje za irelevantné hovoriť teraz o vysúšaní pivnice ako alternatívne poisťovňou poskytnutého plnenia poškodenej. Žalobca predsa uplatnil voči žalovanej regresný nárok z poukázaného plnenia poškodenej. Pohyby stavby neboli preukázané, lebo terče neboli osadené. Vytopenie bolo do štyroch hodín úplne odstránené aj s usadenou zeminou. Dodala, že k vytopeniu a vniknutiu vody v takom rozsahu došlo z dôsledku zlého stavu nehnuteľnosti.

Svedok B.. N. V. pred súdom uviedol, že zrejme ho zavolala k posúdeniu statiky vlastníčka domu, konkrétny deň si nepamätal. Na vytopenie si nespomenul, v čase, keď bol tam, voda na múre už nebola. Bol len v pivnici, v dome pozeral len jeho suterénnu časť. Na dome boli trhliny a tie si vyžadovali rekonštrukciu. Stav pivnice pred haváriou nepoznal. Takéto zatopenie určite nebolo bezvýznamné. Sanácia bola potrebná v takom rozsahu, aby objekt nesadal, aby boli podchytené konštrukcie. To, že tieto trhliny boli spôsobené vytopením považoval za jediné logické vysvetlenie. Objekty po takomto vytopení sadajú, záleží to aj od podložia. Bežné opatrenie je podkopanie a podbetónovanie. Charakter a smer trhlín ukazovali, ktorá časť konštrukcie sadala, v pivnici boli aj nánosy piesku. Pri statickom posúdení sa nezaoberal vekom stavby, stavom základov budovy, v tomto prípade na to nevidel dôvod.

Podľa , každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa , zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa , škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa , ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.

Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.

Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť.

V je vyjadrená zásada, že každý, t. j. tak fyzická osoba, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. Zavinenie škodcu sa podľa predpokladá.

V konaní nebolo sporné, že v dôsledku havárie potrubia, došlo k vytopeniu pivnice rodinného domu na ulici R. s. č. XX vo H., rovnako nebolo sporné, že za prípadnú škodu zodpovedá žalovaná, ktorá porušila povinnosť v zmysle (počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku). Ďalej nebolo medzi účastníkmi sporné, že v dôsledku poistnej udalosti bola žalobkyňou poškodenej (poistenej) vyplatená suma 86.389,- Sk. Sporné ostalo, či v dôsledku vytopenia pivnice rodinného domu na ulici R. s. č. XX vo H. vznikla škoda na rodinnom dome spočívajúca v porušení statiky (posun základovej konštrukcie, posun suterénneho muriva), resp. či je tu daná príčinná súvislosť.

V zmysle ide o prechod práva poisteného na náhradu škody voči škodcovi na poistiteľa. Tento prechod práva nastáva priamo zo zákona, ak sú splnené podmienky tohto prechodu:

- musí ísť o spôsobenie škody na poistenom majetku, ktorá je poistnou udalosťou podľa poistnej zmluvy,

- musí ísť o škodu, za ktorú je zodpovedná tretia osoba, voči ktorej má poistený právo na náhradu škody,

- plnenie poistiteľa kryje plnenie škodcu zo zodpovednosti za škodu,

- poistiteľ poskytol poistenému, teda osobe, ktorá má právo na náhradu škody voči tretej osobe, poistné plnenie. Až týmto poskytnutím poistného plnenia prechádza právo poisteného na náhradu škody na poistiteľa.

Právo poisťovne na náhradu škody býva v poisťovacej praxi často nesprávne označované ako regres. Nárok na náhradu škody je svojou právnou podstatou zákonnou cessiou, teda prechodom práva na základe zákona. Podmienkou na prechod práva je výplata poistného plnenia zo strany poisťovne. Ekonomickou podstatou tohto nároku je snaha, aby poistený nebol na škodovej udalosti ziskový, t.j. aby jeho príjem na základe súčasných právnych nárokov voči škodcovi, ako aj voči poisťovni nebol vo väčšom rozsahu, než bola jeho majetková ujma následkom škodovej udalosti (Poistné zmluvy, Petruľák, Šulíková, Nakladateľstvo Beck rok 2012 -s. 223, 262).

Čo sa týka zodpovednosti za škodu spôsobenej na hnuteľných veciach nachádzajúcich sa v čase vytopenia v pivnici, túto v podstate ani samotná žalovaná nespochybňovala, rovnako nespochybnila ani výšku tejto škody. Súd má za to, že v tejto časti sú splnené všetky predpoklady, ktoré má na mysli , to znamená, že poistená má proti žalovanej právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou (v zmysle sú splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti) a preto v tejto časti, prechádza jej právo na poistiteľa - žalobkyňu. V čase vytopenia pivnice sa v nej nachádzala zelenina, ovocie a poháre, ktoré boli poškodené v hodnote 80,73 eur (2.432,- Sk). Súd preto žalobe v tejto časti vyhovel.

Pokiaľ ide o škodu, ktorá mala na predmetnom dome vzniknúť v dôsledku vytopenia (poškodenie statiky, posun základovej konštrukcie, posun suterénneho muriva) súd uvádza nasledovné.

Zo znaleckých posudkov súdom ustanovených znalcov jednoznačne vyplýva, že sa jednalo o starý dom postavený v roku 1935. Na poškodenie stavby vplývali: kvalita základov suterénu a celého domu, kvalita muriva suterénu, zatekanie zrážkovej vody a vody z topiaceho sa snehu, dynamické otrasy z okolitej cesty od dopravy, vyspádovanie okolitého terénu objektu. Najväčší negatívny vplyv na celkovú statiku objektu malo dlhodobé sústavné zatekanie a podmáčanie nosných konštrukcií a neodborne zhotovené základy a nosné steny. Znalec konštatoval, že nie je automatickou zákonitosťou, že pri zaplavení pivnice musí dôjsť k poklesu a sadaniu základov. Dom bol v zlom stave, majiteľke domu okolo prípojky z ulice pretekala voda, stavba bola postavená na kamenných základoch nespevnených maltou, základy boli nezaizolované, kamenné murivo bolo z uličnej strany v zlom technickom stave, boli v ňom vypadané kamene a diery vyplnené tehlami bez akéhokoľvek spojiva. Podľa zadokumentovaných podkladov stena od ulice v pivnici nebola kvalitne zhotovená a dažďová voda a voda z topiaceho sa snehu tiež dlho presakovali do pivničných priestorov. Je reálne, že poruchy boli výsledkom viacerých dlhodobo pôsobiacich činiteľov. Zatopenie suterénu mohlo byť určite nepriaznivým činiteľom pre stav predmetného domu, avšak je nepravdepodobné, že by tento krátkodobý činiteľ spôsobil v tom čase popisované poruchy.

Oba posudky znalcov navyše spochybnili posúdenie B.. N. V., v ktorom chýbajú podstatné náležitosti. B.. V. nezvážil statiku objektu pred haváriou, nie je zrejmé ako dospel k záveru, že vplyvom zatopenia pivnice došlo k posunutiu základovej konštrukcie, resp. suterénneho muriva, keď posudok vypracoval v januári 2003, kedy došlo k zatopeniu pivnice a neboli osadené na poškodenom objekte pozorovacie sadrové terče, ktoré bolo potrebné dlhodobo pozorovať.

Je teda nepochybné, že pri skúmaní účinkov zatopenia pivnice sa postupovalo veľmi neodborne. Po vyčerpaní vody sa mali osadiť na mieste prasklín odborným spôsobom pozorovacie sadrové terče, na ktorých by sa dalo pozorovať akýkoľvek pokles a pohyb dotknutých konštrukcií (minimálne jeden rok od dátumu zatopenia).

V právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medziporušením právnej povinnostia škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

Podmienky vzniku zodpovednosti za škodu podľa ods. l sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je daná táto zodpovednosť.

Hoci žalovaná zodpovedá za škodu, ktorú spôsobila porušením právnej povinnosti (porušením prevenčnej povinnosti v zmysle ) na veciach hnuteľných, v konaní nebola preukázaná s poukazom na vyššie uvedené príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou - poškodenie domu spočívajúce v porušení statiky.

Z uvedeného vyplýva záver o nepreukázaní zodpovednosti žalovanej za škodu vzniknutú poistenej na rodinnom dome (posun základovej konštrukcie, resp. posun suterénneho muriva) a tým nebolo preukázané splnenie jednej z podmienok prechodu práva na žalobkyňu v zmysle . Vzhľadom na vyššie uvedené súd vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, aj nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády SR č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd priznal žalobkyni okrem časti dôvodne uplatneného nároku z priznanej sumy aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 6 % (dvojnásobok diskontnej sadzby NBS) odo dňa podania návrhu tak, ako žalobkyňa žiadala, t. j. od 15.08.2005 (od 01.03.2005 do 28.02.2006 bol dvojnásobok diskontnej sadzby NBS 6 %). Žalovaná sa s plnením dostala do omeškania, na plnenie bola vyzvaná písomne listom z 13.04.2004, ktorý prevzala 16.04.2004 a požadovanú sumu bolo potrebné zaplatiť do 30 dní, t.j. do 16.05.2004 (k 17.05.2004 predstavoval dvojnásobok diskontnej sadzby NBS 10 %, čo je ale viac, ako žalobkyňa žiadala, pričom návrh prekročiť nemožno).

Súd v závere uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (RuizTorija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; HiroBalani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Podľa , aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa , súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Podľa , vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

O trovách konania súd rozhodol podľa , keď konštatoval, že žalovaná mala vo veci úspech len čiastočný, ale neúspech bol len v pomerne nepatrnej časti a preto jej súd priznal plnú náhradu trov konania. V spojení s súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že namiesto určenia výšky trov priznal žalovanej voči žalobkyni náhradu trov konania vyjadrenú percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne súd o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Súd zároveň vo výroku rozsudku vyslovil, že o trovách štátu bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím (proti uzneseniu o priznaní odmeny znalcovi bolo podané odvolanie, preto je potrebné, aby najskôr rozhodol odvolací súd o odvolaní).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trnave prostredníctvom Okresného súdu Piešťany, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.