Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36Cbi-9-2014.pdf
PDF · 123.05 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cbi/9/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom v právnej veci navrhovateľa: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29 augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484 proti odporcovi: ZIPPA, s.r.o. „v reštrukturalizácii", so sídlom Obchodná č. 4, 921 01 Piešťany, IČO: 34 103 961, o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu, takto
rozhodol:
Návrh sa z a m i e t a.
Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 08.04.2014 domáhal určenia neúčinnosti reštrukturalizačného plánu dlžníka (odporcu). Svoj návrh odôvodnil tým, že Okresný súd Trnava uznesením č.k. 23R/1/2013-137 zo dňa 17.6.2013, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 21.6.2013 rozhodol o začatí reštrukturalizačného konania voči odporcovi. Uznesením č.k. 23R/1/2013-139 zo dňa 8.7.2013, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 15.7.2013 súd povolil reštrukturalizáciu odporcu a do funkcie správcu ustanovil Ing. Luciu Sandtner, PhD. Navrhovateľ si súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok dňa 5.8.2013 prihlásil do reštrukturalizácie pohľadávky pod č. 1 - č. 11 v súhrnnej výške 101 192,90 eur, ktoré boli uznané v plnom rozsahu. V predloženom reštrukturalizačnom pláne odporca za účelom uspokojenia pohľadávok vytvoril dve skupiny veriteľov, a to: skupinu pre nezabezpečené pohľadávky a skupinu pre veriteľov s podriadenými pohľadávkami. Pohľadávka navrhovateľa v celkovej výške 101 192,90 eur bola zaradená do skupiny nezabezpečené pohľadávky s mierou uspokojenia vo výške 10% zistenej sumy v rovnomerných ročných splátkach v horizonte 5 rokov splatných vždy k poslednému dňu kalendárneho roka. Žiadosťou zo dňa 27.1.2014 navrhovateľ požiadal predkladateľa plánu o zaradenie svojej pohľadávky do inej skupiny ako bola zaradená predkladateľom plánu, a to o vytvorenie osobitnej skupiny verejnoprávneho veriteľa, ktorého pohľadávky nebudú plánom dotknuté a o následné zaradenie celej pohľadávky vo výške 101 192,90 EUR do tejto skupiny. Vo svojej žiadosti poukázal najmä na skutočnosť, že Sociálna poisťovňa je v zmysle ust. § 1 písm. b) zák. č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci poskytovateľom štátnej pomoci. Odpustenie poistného alebo penále z poistného, resp. odklad či predĺženie splatnosti poistného a penále, resp. odklad ich splatnosti nie je v zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci možné realizovať, nakoľko by sa jednalo o poskytnutie nepriamej štátnej pomoci. O poskytnutie štátnej pomoci by sa nejednalo len v prípade, že by Sociálna poisťovňa bola v zmysle reštrukturalizačného plánu uspokojená na princípe trhového veriteľa, t.j. že by z reštrukturalizácie bola uspokojená nepomerne viac, ako z konkurze. Pri uspokojení navrhovanom z predloženého plánu použitie takéhoto princípu trhového veriteľa neprichádza do úvahy, nakoľko pomer uspokojenia nezabezpečeného veriteľa z konkurzu a nezabezpečeného veriteľa v reštrukturalizácií je porovnateľné a zanedbateľné, neprináša teda trhovému veriteľovi žiadnu významnú výhodu, dokonca čo sa týka časového hľadiska uspokojenia v piatich ročných splátkach počínajúc rokom 2014 je v porovnaní s konkurzom absolútne nevýhodné. Na základe vyššie uvedeného
navrhovateľ v súlade s vnútroštátnym právom aj právom EÚ požadoval 100%-né uspokojenie svojej pohľadávky formou zaradenia do skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky. Odporca sa k žiadosti o zmenu plánu písomne nevyjadril a žiadosti navrhovateľa nevyhovel. Navrhovateľ v rámci rozpravy uskutočnenej počas konania sa schvaľovacej schôdze uplatnil v súlade s ust. § 157 ods. 1 písm. c) zákona o konkurze a reštrukturalizácii do zápisnice námietku proti prijatiu plánu, ktorú odôvodnil tým, že predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú zabezpečenú pohľadávku do skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky v rozsahu, v akom požiadal. Navrhovateľ v skupine vytvorenej na účely hlasovania o prijatí reštrukturalizačného plánu odporcu v jeho záväznej časti pre nezabezpečené pohľadávky hlasoval proti prijatiu plánu. Reštrukturalizačný plán dlžníka bol na základe výsledku hlasovania schvaľovacou schôdzou prijatý. Okresný súd Trnava uznesením č.k. 23R/1/2013-240 zo dňa 20.3.2014, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 26.3.2014 potvrdil reštrukturalizačný plán odporcu a skončil reštrukturalizáciu. V schválenom reštrukturalizačnom pláne vyhotovenom dňa 10.2.2014 neboli akceptované žiadosti veriteľov, neboli vykonané zmeny podľa pripomienok schvaľovacej schôdze a nebola vytvorená osobitná skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky. Zmeny v reštrukturalizačnom pláne boli vykonané len formálne a nezodpovedajú pripomienkam a žiadostiam, ktoré vyplývali z rozpravy a boli vznesené na schôdzi. Navrhovateľ poukazuje na nezákonný postup pri schvaľovaní reštrukturalizačného plánu dlžníka. Domnieva sa, že odročenie schvaľovacej schôdze dňa 5.2.2014 bolo len účelové z dôvodu zabezpečenia väčšiny na hlasovanie pre prijatie plánu. Navrhovateľ je toho názoru, že postup schvaľovania reštrukturalizačného plánu bol nezákonný a v rozpore s ustanoveniami zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 22.5.2014 uviedol, že odporca nemá povinnosť písomne sa vyjadrovať k žiadostiam účastníkov plánu na zmenu plánu. Odporca sa k žiadosti navrhovateľa o zaradenie jeho pohľadávky do inej skupiny ako bola zaradená vyjadril na schvaľovacej schôdzi veriteľov dňa 05.02.2014 tak, že takéto zaradenie pohľadávky navrhovateľa a 100% uspokojenie by bolo v rozpore s predkladaným podnikateľským plánom, ktorý je súčasťou predkladaného reštrukturalizačného plánu. Takáto miera uspokojenia pohľadávky navrhovateľa by zabránila úspešnému priebehu reštrukturalizácie vzhľadom na jej výšku. Odporca nepovažuje pohľadávku navrhovateľa za pohľadávku poskytovateľa štátnej pomoci, keďže žiadna štátna pomoc odporcovi nebola poskytnutá. Nakoľko všetci žiadatelia o zmenu plánu trvali na svojich žiadostiach, predsedajúci schvaľovaciu schôdzu zo dňa 5.2.2014 odročil podľa § 147 ods. 2 ZKR. Pokračovanie schvaľovacej schôdze sa uskutočnilo dňa 20.02.2014, pričom na tejto schôdzi bol reštrukturalizačný plán schválený bez akceptovania došlých žiadostí účastníkov plánu, teda aj bez zohľadnenia žiadosti navrhovateľa, nakoľko odporca trval na svojom stanovisku prezentovanom na schôdzi dňa 5.2.2014. Odporca má za to, že nie sú splnené zákonné podmienky na domáhanie sa neúčinnosti reštrukturalizačného plánu, a to z dôvodu, že navrhovateľ zákonným spôsobom neuplatnil odôvodnenú námietku do zápisnice zo schvaľovacej schôdze proti prijatiu plánu. Navrhovateľ podal žiadosť na zmenu plánu, na ktorej žiadosti aj trval na schvaľovacej schôdzi konanej dňa 5.2.2014, avšak námietku, ktorú navrhovateľ doručil odporcovi do kancelárie správcu nie je možné považovať za uplatnenie námietky proti prijatiu plánu do zápisnice zo schvaľovacej schôdze, na ktorej hlasoval o prijatí plánu, t.j. na schôdzi, ktorá sa konala dňa 20.2.2014. Uvedená skutočnosť je preukázaná aj zvukovým záznamom z odročenej schvaľovacej schôdze zo dňa 5.2.2014 a zvukovým záznamom z pokračovania schôdze zo dňa 20.2.2014. Odporca nesúhlasí ani s dôvodom, pre ktorý sa navrhovateľ domáha vyslovenia neúčinnosti reštrukturalizačného plánu. Pre určenie neúčinnosti plánu voči účastníkovi je dôležité to, že nezaradením jeho pohľadávky do skupiny, ako požiadal sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu, pričom rozhodujúcim kritériom je tu pravdepodobnosť uspokojenia v konkurznom konaní. Vychádzajúc z reštrukturalizačného plánu ako aj uznesenia, ktorým bol tento plán potvrdený, je nesporné, že uspokojenie nezabezpečených veriteľov po potvrdení plánu bude 10%, pričom v prípade konkurzného konania by bolo plnenie pre nezabezpečených veriteľov len vo výške 0%., keďže náklady na konkurz by prevyšovali výťažok zo speňaženia majetku odporcu. Teda aj navrhovateľ dosiahne vyššie uspokojenie ako v prípade konkurzu. Na základe uvedeného žiada odporca návrh zamietnuť.
Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 3.7.2014 navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že Sociálna poisťovňa je v zmysle ust. § 1 ods. 1 písm. b) zák. č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci (ďalej len „ZoŠP“) poskytovateľom štátnej pomoci a odpustenie poistného alebo penále, resp. odklad ich splatnosti, sú v zmysle ust. § 5 ods. 2 ZoŠP formou nepriamej štátnej pomoci. Navrhovateľ v súlade s vnútroštátnym právom aj právom EÚ na uvedené upozornil predkladateľa plánu už na 1. schôdzi veriteľov. Týmto
plánom dochádza k neuspokojeniu pohľadávky navrhovateľa vo výške 90 % jej zistených pohľadávok a zmene lehoty splatnosti týchto pohľadávok v horizonte 5 rokov. Podľa zákona o štátnej pomoci je možné poskytnúť štátnu pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach, avšak o štátnu pomoc by musel dlžník požiadať, a to presne stanoveným postupom podľa § 17 citovaného zákona. V danom prípade by prichádzalo do úvahy len schválenie individuálnej štátnej pomoci dlžníkovi, pričom proces schvaľovania individuálnej štátnej pomoci nie je kompatibilný so schvaľovaním reštrukturalizačného plánu v reštrukturalizácii, a to vzhľadom na spôsob udeľovania individuálnej štátnej pomoci (nie je na ňu právny nárok), no najmä s ohľadom na lehoty vyplývajúce zo ZKR. Navyše, podľa ust. § 22 ods. 1 sa štátna pomoc môže poskytnúť, len ak je schválená Komisiou, s výnimkou prípadov podľa osobitného predpisu, kedy o schválení štátnej pomoci Komisia nerozhoduje, ale je iba informovaná. Právnymi predpismi EÚ upravujúcimi procedurálny postup v oblasti štátnej pomoci je Nariadenie rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 a Nariadenie Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999, ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o založení ES. Uvedené vykonávacie Nariadenie Komisie (ES) č. 794/2004 (ďalej len "nariadenie") určuje okrem iného postup pri predkladaní žiadostí o schválenie poskytnutia štátnej pomoci (notifikácií) a spôsob predkladania notifikácie na úradných formulároch ES. Postup pri poskytovaní štátnej pomoci sa posudzuje aj podľa usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci pre záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach, č. 2004/C 244/02. Usmernenie obsahuje základnú definíciu „pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu a z usmernenia okrem iného vyplýva, že dlžník už v čase reštrukturalizácie musí platiť svoje splatné záväzky, ako aj skutočnosť, že musí priniesť na trh také aktivity, ktoré zabezpečia dlžníkovi konkurencieschopnosť, pričom metódy reštrukturalizácie nebudú spočívať len v odpustení, vzdaní sa pohľadávok zo strany veriteľov, príp. odpísaní pohľadávok. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že formu pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach možno poskytnúť len v prípade, že jej predchádzala vyššie uvedeným spôsobom realizovaná notifikácia a súhlas Európskej komisie. Štátnou pomocou sa rozumie verejné financovanie spoločnosti, a to buď aktívne, vložením peňazí alebo pasívne, odpustením splatných daní, odvodov, ciel, z čoho vyplýva, že sa nemusí jednať o priame poskytnutie peňažných prostriedkov, ale aj poskytnutie určitej hospodárskej výhody, ktorú jej konkurenti nemajú. Dlžník takto môže získať finančné prostriedky do svojej dispozície bez povinnosti platiť z nich úroky z omeškania či iné sankcie spojené s predchádzajúcim nesplnením povinností vyplývajúcich z verejného práva. Štátna pomoc, ktorú by poskytla Sociálna poisťovňa napr. súhlasom s prijatím plánu, ktorého súčasťou je deklarované odpustenie (nevymáhateľnosť) časti dlhu a predĺženie splatnosti jeho pohľadávok bez uvedeného schvaľovacieho postupu a bez predchádzajúceho súhlasu EK by bola v rozpore s vnútroštátnou aj európskou legislatívou. Za neoprávnené poskytnutie štátnej pomoci môže byť SP podľa § 27 zákona o štátnej pomoci uložená pokuta až do výšky 30 000 EUR. Vzhľadom na použité metódy reštrukturalizácie v uvedenej reštrukturalizácii by táto pomoc spadala pod prevádzkovú pomoc, ktorá je v zmysle predpisov o štátnej pomoci zakázaná. V zmysle platných právnych predpisov SR a Európskej únie nie je možné takéto znenie plánu pre Sociálnu poisťovňu pre rozpor s nimi a používanie súkromnoprávnych inštitútov akceptovať. Predkladateľovi plánu síce zákon o konkurze a reštrukturalizácii neukladá povinnosť, aby bola v pláne pre veriteľov, ktorí môžu byť poskytovateľom štátnej pomoci vytvorená samostatná skupina, ale pri vytváraní skupín by mal predkladateľ plánu brať do úvahy rovnaký ekonomický záujem veriteľov ako aj právny dôvod vzniku pohľadávok. Je nesporné, že právny dôvod vzniku pohľadávok verejnoprávneho veriteľa a veriteľov v obchodnom styku je odlišný.
Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 23.10.2014 odporca uviedol, že 100% uspokojene pohľadávky navrhovateľa by spôsobilo nereálnosť naplnenia reštrukturalizačného plánu odporcu a určitým následkom by bolo vyhlásenie konkurzu na majetok odporcu. V prípadnom konkurze odporcu by uspokojenie pohľadávky navrhovateľa nebolo ani v rozsahu 10%, ako je tomu v reštrukturalizačnom pláne. Súčasne by odporca musel ukončiť svoju podnikateľskú činnosť, čím by boli v horšom postavení aj všetci ostatní veritelia. Poukázal na to, že reštrukturalizačný plán je listina, v ktorej dochádza okrem iného aj k zmene záväzkov účastníkov reštrukturalizačného plánu, pričom nie je tu vyňatá žiadna kategória subjektov, u ktorej to neplatí. ZKR síce pozná skupinu pre plánom nedotknuté pohľadávky, ibaže zákon poskytuje oprávnenie predkladateľa plánu ju vytvoriť, v žiadnom prípade to nie je jeho povinnosť.
Súd v predmetnej veci po splnení zákonných podmienok pojednával v neprítomnosti odporcu v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keď predvolanie na pojednávanie v deň 19.11.2014 bolo odporcovi riadne doručené dňa 16.10.2014, pričom odporca svoju neúčasť na pojednávaní riadne ospravedlnil
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, s obsahom spisu č.k. 23R/1/2013, so záznamom z rozpravy zo dňa 20.02.2014, ako aj s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Navrhovateľ v konaní uviedol, že zotrváva na žalobe ako aj svojich písomných vyjadreniach a naviac uviedol, že odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu riadne uplatnil tak na prvej schvaľovacej schôdzi, ako aj na pokračujúcej schvaľovacej schôdzi a trvá na tom, že zápisnica nezodpovedá doslovnému prepisu a skutočnému priebehu schôdze a zvukový záznam je netransparentný. Ďalej upozornil na skutočnosť, že navrhovateľ si do reštrukturalizácie prihlásil pohľadávku vo výške 101.192,90 eur, pričom ku dňu 19.11.2014 je pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi už vo výške 166.820,16 eur. Zároveň navrhol vypočuť ako svedkov veriteľov zúčastnených na schvaľovacej schôdzi, napr. zástupcu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. alebo Daňového úradu.
Zo súhrnnej prihlášky nezabezpečených veriteľov zo dňa 5.8.2013 súd zistil, že navrhovateľ si prihlásil do reštrukturalizácie č.k. 23R/1/2013 pohľadávky č. 1-11 v celkovej výške 101.192,90 eur.
Zo žiadosti navrhovateľa zo dňa 27.1.2014 adresovanej správcovi súd zistil, že navrhovateľ požiadal predkladateľa plánu o vytvorenie osobitnej skupiny verejnoprávneho veriteľa, ktorého pohľadávky nebudú plánom dotknuté a o následné zaradenie celej jeho zistenej pohľadávky vo výške 101.192,90 eur do tejto skupiny.
Zo zápisnice zo schvaľovacej schôdze zo dňa 5.2.2014 súd zistil, že odporca sa k žiadosti navrhovateľa o zaradenie jeho pohľadávky do skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky vyjadril v tom zmysle, že pohľadávku navrhovateľa nie je možné zaradiť do samostatnej skupiny a uspokojiť ju na 100%, pretože tento fakt by negatívne ovplyvnil reštrukturalizáciu a viedol by k transformácii na konkurz.
Súd z uznesenia č.k. 23R/1/2013-240 zo dňa 20.03.2014 zistil, že Okresný súd Trnava potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka (odporcu) a skončil reštrukturalizáciu. Toto uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 26.03.2014 a právoplatnosť nadobudlo dňa 27.3.2014.
Podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 137 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), na účely hlasovania o prijatí plánu sa v záväznej časti plánu vytvorí samostatná skupina pre zabezpečené pohľadávky a samostatná skupina pre nezabezpečené pohľadávky. Ak plán predpokladá zmenu majetkových práv akcionárov dlžníka, prevod podniku dlžníka alebo zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie dlžníka, v pláne sa vytvorí aj samostatná skupina pre majetkové práva akcionárov dlžníka.
Podľa § 137 ods. 2 ZKR, jednotlivé skupiny pre zaradenie pohľadávok môže predkladateľ plánu rozdeliť na ďalšie samostatné skupiny tak, aby pohľadávky veriteľov s rovnakými ekonomickými záujmami, najmä vzhľadom na výšku, právny dôvod vzniku alebo zabezpečenie ich pohľadávok, mohli byť zaradené podľa týchto kritérií do samostatných skupín. Pri majetkových právach akcionárov dlžníka môže predkladateľ plánu postupovať primerane.
Podľa § 137 ods. 3 ZKR, ak niektoré pohľadávky nemajú byť plánom dotknuté, v pláne sa vytvorí aj samostatná skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky.
Podľa § 137 ods. 4 ZKR, pre každú zabezpečenú pohľadávku, pri ktorej možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že majetok, ktorý ju zabezpečuje, bude postačovať aspoň na jej čiastočné uspokojenie, sa v pláne vytvorí vždy samostatná skupina, ibaže dotknutí zabezpečení veritelia súhlasia s iným vytvorením skupín.
Podľa § 137 ods. 5 ZKR, ak sú v reštrukturalizácii prihlásené podriadené pohľadávky alebo pohľadávky, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky, v pláne sa vytvorí aj samostatná skupina týchto pohľadávok, pričom tieto pohľadávky nemôžu byť uspokojené rovnakým alebo lepším spôsobom ako iné pohľadávky..
Podľa § 138 ods. 1 a 2 ZKR, Každá pohľadávka zapísaná do zoznamu pohľadávok sa zaradí do niektorej zo skupín podľa § 137 a kritérií uvedených v opisnej časti plánu. Ak predkladateľ plánu s odbornou starostlivosťou zistí, že majetok zabezpečujúci zabezpečenú pohľadávku nemôže postačovať na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky v celom rozsahu, môže zaradiť zabezpečenú pohľadávku v dotknutom rozsahu do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky. Pohľadávky z bezodplatných právnych úkonov a príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po začatí reštrukturalizačného konania, sa do plánu nezahŕňajú; tieto nároky sa v prípade potvrdenia plánu súdom považujú v celom rozsahu za odpustené.
Podľa § 145 ods. 1 ZKR, každý účastník plánu má právo najneskôr siedmy deň pred konaním schvaľovacej schôdze písomne požiadať predkladateľa plánu prostredníctvom správcu
a) o podrobnejšie vysvetlenie ustanovení plánu,
b) o opravu zjavnej chyby v písaní alebo počítaní alebo inej zrejmej nesprávnosti plánu,
c) o zaradenie svojej pohľadávky do inej skupiny, ako bola zaradená predkladateľom plánu,
d) o zaradenie svojho majetkového práva akcionára do inej skupiny, ako bolo zaradené predkladateľom plánu,
e) o zaradenie svojej zabezpečenej pohľadávky do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky v inom rozsahu ako v rozsahu určenom predkladateľom plánu.
Podľa § 145 ods. 3 ZKR, predkladateľ plánu s odbornou starostlivosťou posúdi každú žiadosť podľa odseku 1 písm. b) až e) a v odôvodnených prípadoch upraví plán podľa žiadosti. Ak je predkladateľom plánu dlžník, správca mu doručí zoznam žiadostí na účely ich posúdenia najneskôr piaty deň pred konaním schvaľovacej schôdze.
Podľa § 157 ods. 1 ZKR, účastník plánu, ktorý hlasoval proti prijatiu plánu a uplatnil do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu, má právo sa do 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku domáhať, aby súd určil neúčinnosť plánu voči nemu, ak
a) pohľadávky zaradené do rovnakej skupiny ako jeho zistená pohľadávka sa majú podľa plánu uspokojiť v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa veriteľom týchto pohľadávok poskytla oproti nemu výhoda,
b) majetkové práva akcionárov zaradené do rovnakej skupiny ako jeho majetkové právo akcionára sa majú podľa plánu uspokojiť v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa akcionárom týchto majetkových práv poskytla oproti nemu výhoda,
c) predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú pohľadávku do skupiny, ako požiadal ( § 145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní,
d) predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú zabezpečenú pohľadávku do skupiny pre zabezpečené pohľadávky v rozsahu, v akom požiadal ( § 145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní.
Podľa § 157 ods. 2 ZKR, právo domáhať sa neúčinnosti plánu podľa odseku 1 sa uplatňuje proti dlžníkovi a preberajúcej osobe. Tejto neúčinnosti sa možno domáhať len vo vzťahu k dotknutej pohľadávke alebo majetkovému právu akcionára.
Navrhovateľ ako veriteľ odporcu si v reštrukturalizačnom konaní vedenom na majetok odporcu riadne prihlásil pohľadávku, ktorá bola správcom v celom rozsahu zistená. Pre účely hlasovania o pláne bola pohľadávka navrhovateľa zaradená do skupiny pre nezabezpečených veriteľov. Navrhovateľ však žiadal o zaradenie svojej pohľadávky do inej skupiny, a to do skupiny verejnoprávneho veriteľa, ktorého pohľadávky nebudú plánom dotknuté, pričom tejto jeho žiadosti predkladateľ plánu nevyhovel. Navrhovateľ hlasoval proti prijatiu plánu a na schvaľovacej schôdzi uplatnil do zápisnice odôvodnenú námietku. Reštrukturalizačný plán odporcu bol uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 23R/1/2013-240 zo dňa 20.3.2014, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 26.3.2014, potvrdený.
Odporca v konaní namietal, že navrhovateľ na schvaľovacej schôdzi dňa 20.02.2014 zákonom ustanoveným spôsobom neuplatnil do zápisnice odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu. Súd však zo zvukového záznamu z rozpravy zo schvaľovacej schôdze zo dňa 20.02.2014 zistil, že samotná správkyňa konštatovala, že „plán bol doplnený o vznesené námietky veriteľov Finančné riaditeľstvo, Sociálna poisťovňa a Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorý každý samostatne žiadali samostatnou námietkou, ale vlastne žiadali inštitút vytvorenia samostatnej skupiny pohľadávok s mierou uspokojenia vo výške 100 %. Táto námietka bola v pláne zapracovaná, ale vo finále by prijatie takejto skupiny veriteľov bolo pre dlžníka ekonomicky neprípustné a vlastne by reštrukturalizácia nebola teda možná.“ V zápisnici zo schvaľovacej schôdze zo dňa 5.2.2014 ako aj pokračujúcej schôdze zo dňa 20.02.2014 síce vznesenie námietky doslovne nie je uvedené, avšak zo zvukového záznamu je zrejmé, že tak správkyňa ako aj samotný odporca boli oboznámený so žiadosťou navrhovateľa zo dňa 27.1.2014, ktorou žiadal o zaradenie svojej pohľadávky do inej skupiny a ktorou vzniesol námietku proti prijatiu plánu, a touto námietkou sa aj zaoberali. K žiadosti navrhovateľa ako aj k námietke navrhovateľa sa dokonca sám odporca vyjadroval na schvaľovacej schôdzi zo dňa 5.2.2014, ktoré vyjadrenie je aj zachytené v zápisnici z predmetnej schôdze. Súd tak mal za to, že navrhovateľ vzniesol námietku proti prijatiu plánu, a preto sa touto ďalej aj zaoberal.
Dôvody, pre ktoré súd môže vysloviť neúčinnosť plánu, sú taxatívne vymedzená v ust. § 157 ods. 1 ZKR. Navrhovateľ sa môže domáhať určenia neúčinnosti plánu, ak predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú pohľadávku do skupiny, ako požiadal (§ 145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní. Veritelia v reštrukturalizačnom pláne majú rôzne postavenie, čo musí byť pri tvorbe plánu zohľadnené. Uvedené sa zohľadňuje tým, že z veriteľov sa v rámci plánu vytvoria skupiny a to tak, aby boli pokiaľ je to možné, do skupiny zaradení veritelia s rovnakým právnym postavením a rovnakými záujmami. ZKR v § 137 vyžaduje, aby predkladateľ plánu v záväznej časti plánu vytvoril samostatnú skupinu pre nezabezpečené pohľadávky a samostatnú skupinu pre zabezpečené pohľadávky, ďalej skupinu pre podriadené pohľadávky, skupinu pre majetkové práva akcionárov, skupinu pre plánom nedotknuté pohľadávky, ak sa predpokladá, že určité pohľadávky nebudú plánom dotknuté. V zmysle odseku 2 uvedeného ustanovenia, predkladateľ plánu môže rozdeliť jednotlivé skupiny na ďalšie samostatné skupiny, nie je teda takáto ďalšia deľba jeho povinnosťou.
Správca v uvedenom prípade v záväznej časti plánu v súlade s § 137 odsek 1 zákona vytvoril dve skupiny, a to skupinu pre nezabezpečené pohľadávky a skupinu pre veriteľov s podriadenými pohľadávkami. Ide o skupiny, ktoré je v zmysle ZKR správca povinný vytvoriť. Žalobca žiadosťou zo dňa 27.1.2014 požiadal o vytvorenie osobitnej skupiny verejnoprávneho veriteľa, ktorého pohľadávky nebudú plánom dotknuté. Podľa ustanovenia § 145 ods. 1 písm. c) ZKR, každý účastník plánu má právo najneskôr siedmy deň pred konaním schvaľovacej schôdze písomne požiadať predkladateľa plánu prostredníctvom správcu o zaradenie svojej pohľadávky do inej skupiny, ako bola zaradená
predkladateľom plánu, pričom predkladateľ plánu posúdi každú žiadosť s odbornou starostlivosťou a v odôvodnených prípadoch upraví plán podľa žiadosti. Podľa názoru súdu z uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že účastník plánu môže žiadať o zaradenie svojej pohľadávky do inej skupiny iba v rámci vytvorených skupín. Z uvedené ustanovenia naopak nevyplýva možnosť/právo účastníka plánu žiadať o vytvorenie novej skupiny, resp. povinnosť predkladateľa plánu takejto žiadosti vyhovieť, nakoľko vytváranie jednotlivých skupín je v kompetencii predkladateľa plánu. V uvedenom prípade však navrhovateľ žiadal o zaradenie svojej pohľadávky do osobitnej skupiny verejnoprávneho veriteľa, ktorá nebola správcom vytvorená. Súd opakovane zdôrazňuje, že tvorba ďalších skupín je na rozhodnutí predkladateľa plánu. Predkladateľ plánu konajúc s odbornou starostlivosťou ďalšiu skupinu nevytvoril, preto ani žiadosti navrhovateľa o zaradenie svojej pohľadávky do tejto nevytvorenej skupiny nemohol vyhovieť.
Súd má za to, že predkladateľ plánu postupoval v súlade so zákonom, keď vytvoril v záväznej časti plánu zákonom predpokladané skupiny. V pláne nebola vytvorená osobitná skupina verejnoprávneho veriteľa, tak ako to požadoval navrhovateľ, a preto predkladateľ plánu nemohol vyhovieť žiadosti navrhovateľa o zaradenie jeho pohľadávky do tejto skupiny, nakoľko takáto iná skupina v uvedenom prípade ani neexistovala. Súd podotýka, že išlo o fakultatívnu skupinu, ktorej vytvorenie bolo na rozhodnutí predkladateľa plánu. Na základe uvedeného nebola zo strany navrhovateľa splnená podmienka podania žiadosti o zaradenie jeho pohľadávky do inej existujúcej skupiny pohľadávok v zmysle § 145 ZKR, čím nebol ani splnený základný zákonný predpoklad na vyslovenie neúčinnosti plánu voči nemu v zmysle § 157 ZKR.
Len na úplnosť súd vyhodnocoval aj postavenie navrhovateľa, a to z pohľadu uspokojenia jeho pohľadávky v rámci reštrukturalizácie a z pohľadu uspokojenia jeho pohľadávky v prípade konkurzu. V reštrukturalizačnom pláne je uspokojenie pohľadávky navrhovateľa stanovené vo výške 10 % uznanej pohľadávky v horizonte 5 rokov po potvrdení plánu súdom. Oproti tomu uspokojenie navrhovateľa v konkurze sa odhaduje na 0 %. To znamená, že v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu navrhovateľ dosiahne vyššie uspokojenie ako v prípade vyhlásenia konkurzu.
Navrhovateľ v konaní opakovane poukazoval, že prijatím reštrukturalizačného plánu, došlo v uvedenom prípade k poskytnutiu nepriamej štátnej pomoci odporcovi. Súd v tejto súvislosti poukazuje na zákonné znenie § 157 ZKR, v zmysle ktorého je presne upravené, kedy súd vysloví neúčinnosť reštrukturalizačného plánu voči konkrétnemu veriteľovi. Poskytnutie štátnej pomoci medzi tieto dôvody nepatrí. Reštrukturalizačný plán predstavuje tzv. „superzmluvu“. V zmysle neho dochádza k dohode medzi veriteľmi a dlžníkom, smerujúcej ku kompromisu na obidvoch stranách a to vo vzťahu k možnému odpusteniu časti pohľadávok (predovšetkým v časti príslušenstva) a bezpodmienečnom záväzku dlžníka uhrádzať pohľadávky uvedené v reštrukturalizačnom pláne. Ide o dohodu všetkých veriteľov, ako subjektov verejného sektoru, tak aj ostatných veriteľov.
Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že navrhovateľ nesplnil základnú podmienku, ktorá je predpokladom určenia neúčinnosti plánu, a to podanie žiadosti o zaradenie svojej pohľadávky do inej, existujúcej skupiny ako bola pohľadávka navrhovateľa pôvodne zaradená. Súd rovnako poukazuje na to, že navrhovateľ bol zaradený do jednej skupiny spolu s ďalšími veriteľmi verejného sektora, to znamená, k jeho uspokojeniu došlo v rovnakej miere ako k uspokojeniu iných subjektov verejného sektora. Rovnako súd má za to, že prijatím plánu sa navrhovateľ nedostal do horšieho postavenia ako bez neho, vzhľadom k tomu, že v reštrukturalizácii dôjde k vyššej miere uspokojenia jeho pohľadávok ako v konkurze. V rámci kompetencie zverenej mu zákonom predkladateľ plánu vytvoril len dve skupiny, nevytvoril osobitnú skupinu pre verejnoprávneho veriteľa a navrhovateľ nežiadal svojou žiadosťou o zaradenie do niektorej z existujúcich skupín, súd žalobu o vyslovenie neúčinnosti plánu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko nemal splnené zákonné predpoklady v zmysle § 157 ZKR.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd považoval vykonanie ďalších navrhovateľom navrhnutých dôkazov (vypočutie zástupcu Daňového úradu Všeobecnej zdravotnej poisťovne) v konaní za neúčelné a nadbytočné, keďže ich vykonaním by už nebolo možné zvrátiť zistenú skutočnosť.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca síce bol v konaní plne úspešný, avšak v konaní si náhradu trov konania neuplatnil, a preto súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že odporcovi právo na ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.