Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Tos-149-2014.pdf
PDF · 64.87 KB
Case nature
Area
Subarea
4Tos/149/2014
Uznesenie
J. súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Jána Bernáta, v trestnej veci odsúdeného F. P. , pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného F. P. proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky z 02.10.2014, sp. zn. 2T/171/2013, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre 19. novembra 2014, takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku s a sťažnosť odsúdeného F. P. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Okresný súd Nové Zámky (ďalej len „súd prvého stupňa“) konajúci samosudkyňou, na verejnom zasadnutí uskutočnenom 02.10.2014, uznesením sp. zn. 2T/171/2013 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) podľa § 50 odsek 4 Trestného zákona vyslovil, že odsúdený F. P. (ďalej len „odsúdený“) sa v skúšobnej dobe dva roky podmienečného odsúdenia rozsudkom súdu prvého stupňa z 12.03.2013 sp. zn. 2T/171/2013 (ktorý nadobudol právoplatnosť 12.03.2013, ďalej len „právoplatný rozsudok“), neosvedčil a ním vo výmere desať mesiacov uložený trest odňatia slobody vykoná, pričom podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ a § 50 odsek 8 Trestného zákona odsúdeného na jeho výkon zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia (ďalej len „prejednávaná vec“).
Súd prvého stupňa napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že odsúdený v skúšobnej dobe tohto podmienečného odsúdenia (ktorá začala plynúť od 13.03.2013 a doposiaľ neuplynula) sa 11.07.2014 dopustil úmyselného trestného činu - prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona, zo spáchania ktorého bol uznaný vinným právoplatným trestným rozkazom súdu prvého stupňa z 12.07.2014 sp. zn. 0T/93/2014 s uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere päť mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia súčasne zdôrazniac, že ním (hoci nie je držiteľom vodičského oprávnenia) porušil trest zákazu činnosti uložený mu právoplatným rozsudkom v prejednávanej veci a že teda v osobe odsúdeného ide o špeciálneho recidivistu, ktorý bol aj v minulosti odsúdený za rôznorodú trestnú činnosť a potrestaný aj nepodmienečnými trestami odňatia slobody, ktoré vykonal, pričom v prejednávanej veci mu uložený výchovný, s odňatím slobody bezprostredne nespojený, trest neviedol k jeho náprave ani mu nezabránil v spáchaní takého istého trestného činu, za aký mu bol uložený.
Napadnuté uznesenie bolo odsúdenému oznámené vyhlásením v jeho prítomnosti na verejnom zasadnutí súdu prvého stupňa uskutočnenom 02.10.2014, ihneď po ktorom oznámení odsúdený, teda včas, podal proti napadnutému uzneseniu sťažnosť, ktorú do konania neverejného zasadnutia Krajského súdu v Nitre (ďalej len „nadriadený súd“) neodôvodnil.
Nadriadený súd, ktorému súd prvého stupňa predložil prejednávanú vec na rozhodnutie 14.11.2014, pri rozhodovaní o sťažnosti odsúdeného podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného poriadku
preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým tento sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Nadriadený súd v rámci tejto svojej prieskumnej povinnosti zistil, že jasné a úplné skutkové zistenia a zrozumiteľné právne úvahy súdu prvého stupňa, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého uznesenia, ktorého obsahom je záver, že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v prejednávanej veci neosvedčil, sú jednak zákonu zodpovedajúce, jednak aj opodstatnené.
Aj nadriadený súd mal bez akýchkoľvek pochybností za zákonu zodpovedajúci a na verejnom zasadnutí súdu prvého stupňa vykonanými dôkazmi zisteným skutočnostiam opodstatnený záver o tom, že odsúdený sa z tých istých dôvodov, ktoré sú uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia (s ktorými sa nadriadený súd stotožňuje a na ktoré, ako na úplné a správne, preto iba poukazuje) v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil, pretože neviedol riadny život.
Jedným zo základných znakov riadneho života je totiž dodržiavanie právneho poriadku a ak podmienečne odsúdený v skúšobnej dobe závažným spôsobom porušil právne normy tým, že sa dopustil úmyselného (dokonca toho istého trestného činu), za ktorý bol preukázateľne právoplatne odsúdený a potrestaný nepodmienečným trestnom odňatia slobody, svedčí to spravidla (a v prejednávanej veci tiež zjavne a nepochybne) o tom, že sa neosvedčil, že podmienečné odsúdenie nesplnilo svoj cieľ a že podmienečne odložený trest treba vykonať.
Zo všetkých týchto dôvodov bolo aj podľa názoru nadriadeného súdu potrebné podľa § 50 odsek 4 Trestného zákona u odsúdeného už v priebehu skúšobnej doby nariadiť nepodmienečný trest odňatia a súčasne podľa § 50 odsek 8 Trestného zákona rozhodnúť aj o spôsobe jeho výkonu, a to zaradením odsúdeného na jeho výkon podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prečinu v prejednávanej veci bol vo výkone trestu odňatia slobody mu za úmyselný trestný čin - prečin hanobenia miesta posledného odpočinku podľa § 365 odsek 1 Trestného zákona právoplatným rozsudkom súdu prvého stupňa z 24.07.2008 sp. zn. 1T/121/2008, z výkonu ktorého bol prepustený 18.05.2010.
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, nadriadený orgán sťažnosť zamietne, ak nie je dôvodná. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové zistenia a právne úvahy, nadriadený súd nezistiac žiadny dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia a na iné rozhodnutie v prospech odsúdeného, jeho sťažnosť podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku zamietol, pretože nie je dôvodná.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok (§ 185 odsek 2 veta druhá Trestného poriadku).