Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_30P-153-2014.pdf
PDF · 100.18 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/153/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Zuzanou Biščákovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú D. W., L.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúcej z matky C.. C. K., L.. XX.XX.XXXX, J. XX. L. XXX, G., zast. JUDr. Dáša Komková, advokátka, Hlavná 27, Prešov a M. W.. C. W., L.. XX.X.XXXX, J. G., M. C. XX, doručovacia adresa E. Y. XX, J. zast. Mgr. Ivan Mazanec, advokát, Metodova 3331/12, Prešov v konaní o zvýšenie výživného a zmenu úpravy styku, takto
rozhodol:
Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Prešov, pod sp.zn. XXP/XXX/XXXX zo dňa 31.01.2012 tak, že
s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v znení:
„ Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. D. W., nar. 25.01.2008 tak, že počas prvých dvoch mesiacov, každý párny víkend v sobotu od 10.00 hod. do 17.30 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 17.30 hod. Po uplynutí dvoch mesiacov, každý párny víkend od soboty od 10.00 hod. do nedele do 17.30 hod. Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a otec je povinný maloletú prevziať ako aj odovzdať v mieste bydliska matky, v určenom čase,
počas letných prázdnin je otec o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou v prvý nepárny týždeň v júli a prvý nepárny týždeň v auguste.
počas vianočných prázdnin je otec o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou od 31.12. príslušného kalendárneho roka od 10.00 hod. do 06.01. príslušného kalendárneho roka do 17.30 hod.
otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. v nepárnom roku počas jarných prázdnin, v párnom roku počas jesenných prázdnin, každý párny kalendárny rok počas veľkonočných prázdnin.
otec je p o vi n n ý prispievať na výživu mal. Soni výživným vo výške 180,00 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do 20.tého dňa v mesiaci vopred, počnúc 01.09.2014 opakovane do budúcna.
dlžné výživné vo výške 120,00 Eur mesačne je otec o p r á v n e n ý platiť v splátkach po 20,00 Eur mesačne, spolu s bežným výživným, až do úplného vyrovnania dlhu.“
V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a.
V prevyšujúcej časti návrh otca z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom podaným dňa 5.6.2014 žiadala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov pod sp. zn. XXP XXX/XX zo dňa 31.1.2012 a to tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou prvú párnu sobotu v mesiaci v čase od 9.00 hod. do 16.00 hod. za prítomnosti matky v mieste bydliska maloletej. Zároveň žiadala, aby bolo zvýšené výživné na maloletú zo strany otca na maloletú na sumu 300,-Eur mesačne počnúc dňom 5.6.2014 s tým, že dlžné výživné je otec povinný platiť v splátkach spolu s bežným výživným. Svoj návrh odôvodnila tým, že otec sa od posledného rozhodnutia súdu nestretával resp. sa s ním stretávala len nepravidelne a niekedy to bolo raz za osem mesiacov. Takéto stretávania malo na psychiku maloletého dieťaťa nepriaznivý vplyv, čo sa prejavovalo strachom z odlúčenia od matky, plačom a odmietaním. Návrh na zvýšenie výživného navrhovateľka odôvodnila tým, že odporca v súčasnosti pracuje na Riaditeľstve Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy s príjmom 2 000 až 2 500,-Eur mesačne. Je vlastníkom rodinného domu v 3 v belej nad Cirochou a pravdepodobne je aj vlastníkom viacerých nehnuteľností, jednou z nich je aj byt v Prešove. Vzhľadom k tomu, že na strane maloletého dieťaťa sa výrazne zmenili pomery s ktorými sú spojené zvýšené náklady, kde je maloletá žiačkou 1. Ročníka základnej školy je potrebné zvýšiť výživné pre maloleté dieťa.
Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu žiadal podrobnú úpravu styku s maloletou a to aj počas sviatkov a prázdnin. V odôvodnení uviedol, že stretávanie sa otca s dcérou bolo problematické z dôvodu problematickej komunikácie medzi rodičmi a v niektorých prípadoch v dôsledku neočakávaných udalostí vyplývajúcich z pracovného pomeru. Z uvedeného vyplýva, že pôvodný úmysel matky nechať na dohodu styk otca s dcérou sa nestretol so žiadaným výsledkom a preto je potrebné styk otca s dcérou podrobne upraviť. K návrhu na zvýšenie výživného odporca uviedol, že jeho čistý mesačný príjem je 1 522,29,- Eur. Jeho mesačné náklady sa pohybujú vo výške 1 423,09,-Eur, kde podrobne rozpísal svoje mesačné náklady. Náklady spojené s bývaním za byt v Prešove predstavujú sumu 222,35,-Eur, koncesionársky poplatok 4,64,-Eur, elektrina 44,-Eur, plyn 8,-Eur, ubytovňa v Bratislave 220,-eur, výdavky na benzín 80,- Eur, výživné na dcéru Mirku 83,-Eur, mobilné služby 40,-
Eur, internet 12,-eur, životné poistenie 25,-Eur, splátka úveru 125,10,-Eur, za pevnú linku pre matku platí 11,-Eur mesačne a za mobil 8,-Eur mesačne, lieky 20,-Eur mesačne, náklady na prevádzku auta 100,- eur mesačne, náklady na údržbu rodinného domu matky 150,-eur mesačne, strava 150,-Eur mesačne. Z uvedených dôvodov považuje návrh matky na zvýšenie výživného za absurdný. Odporca ďalej uviedol, že výška výživného 90,-Eur mesačne je postačujúca na zabezpečenie potrieb maloletej dcéry.
Kolízny opatrovník v písomne podanej správe uviedol, že maloletá Soňa Ivanová pochádza z manželstva rodičov C.. C. K. a W.. C. W., ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu prešov pod sp. zn. XXP XXX/XX zo dňa 31.1.2012, kedy bola maloletá dcéra zverená do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 120,-eur mesačne s tým, že styk rodičia nežiadali upraviť. Matka dieťaťa pracuje ako účtovníčka vo firme EKOPAK a.s., poberá rodinné prídavky a daňový bonus. Maloletá Soňa navštevuje 1. Ročník základnej školy, je zdravým dieťaťom. Z dôvodu nedostatočne vyvinutej klenby je potrebné jej zakupovať ortopedické topánky. Otec dieťaťa dlhodobo žije a pracuje v Bratislave. Vyživovaciu povinnosť si plní v súdom stanovenej výške. Dcéru navštevuje sporadicky. Z dôvodu, že otec dieťa nenavštevoval pravidelne, maloletá k nemu nemá vytvorenú dostatočnú citovú väzbu. Matka s dcérou obýva 2 - izbový byt s príslušenstvom. V spoločnej domácnosti s nimi žije aj plnoletý syn Jakub, ktorý má samostatnú detskú izbu, maloletá Soňa spí spoločne s matkou. Náklady na bývanie predstavujú sumu 292,-Eur mesačne, okrem toho matka hradí náklady za pohonné hmoty vo výške 60,-eur, poistenie vo výške 46,-Eur, náklady za mobilné služby vo výške 13,-Eur a ostatné výdavky, ktoré súvisia s chodom domácnosti.
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že tento návrh podala z dôvodu, že otec sa dcérou stretol naposledy v júli minulého roka na jeden týždeň a potom chcel ešte jedno stretnutie v auguste, kde keď dcéru viezla na toto stretnutie s otcom, dcéra sa jej v aute pýtala, či môže povedať, že sa s otcom nechce stretnúť. Ona jej povedala, že to môže povedať a oni to budú rešpektovať. Keď to však dcéra pred otcom
povedala, tento začal kričať, že ju ona ako matka nahovára a nakoniec dcéra v takomto kriku išla s otcom. Na ďalšie stretnutie s otcom dcéra reagovala plačlivo a so strachom, preto ona povedala, odporcovi, aby ju nejako motivoval, aby išla s ním. Navrhovateľka ďalej uviedla, že podľa jej názoru, dcéra takto reaguje na stretnutia s otcom z dôvodu, ich spoločného života pred tým. Odporca bol počas ich spoločného života veľmi agresívny, kričal a bil jej syna, ktorého má z predchádzajúceho vzťahu. Potom sa od nich odsťahoval do Bratislavy, kde im finančne vôbec nepomáhal. Z uvedeného dôvodu, ak si otec chce vybudovať vzťah s dcérou, trvá na tom, aby to bolo zo začiatku za jej prítomnosti. Uviedla, že oni ako partneri už boli v manželskej poradni, kde jej psychologička povedala, že keď sa im narodí maloletá dcéra, aby sa na ňu naviazal, kde sa tak nestalo a odporca sa o dcéru vôbec nestaral. Navrhovateľka ďalej uviedla, že v čase, keď spolu s deťmi bývali v byte odporcu všetky náklady spojené s bývaním hradil odporca. V čase, keď mala dcéra 3 a pol roka, odporca im dal podmienku, že do 1.6, neskôr do 1.9. sa majú z jeho bytu odsťahovať. K stretávaniu sa odporcu s dcérou uviedla, že v rodičovskej dohode sa dohodli, že odporca je oprávnený sa stretávať s maloletou dcérou kedykoľvek s tým, že týždeň vopred to matke oznámi. Navrhovateľka ďalej uviedla, že nevie po akú dlhú dobu, by stretávania sa otca s dcérou malo prebiehať za jej prítomnosti, záleží to od reakcie dcéry.
Odporca na pojednávaní uviedol, že nie je pravdou, čo uvádzal navrhovateľka, aby sa nejakým agresívnym spôsobom správal k jej synovi, pokiaľ bývali v spoločnej domácnosti, naopak mal s ním veľmi dobrý vzťah. Je pravdou, že na neho niekedy zvýšil hlas, ale popiera, aby bol na neho agresívny. S maloletou dcérou sa stretol naposledy v máji tohto roku, keď bol na pracovnej ceste do Michaloviec, preto bol za ňou na chvíľu v škôlke, kde sa vystískali a on išiel potom preč. Taktiež uviedol, že nie je pravdou, aby navrhovateľke neoznámil vopred, že sa chce stretnúť s dcérou. Je však, podľa jeho názoru, úplne jedno, kedy a či jej to oznámi, pretože navrhovateľka to nerešpektuje a dcéru adekvátne na stretnutie s ním nepripraví. Odporca ďalej vysvetlil, že keď sa im narodila dcéra, mal veľmi hektické obdobie v práci, odchádzal skoro ráno a vracal sa neskoro večer, preto bol rád, keď dcéru aspoň chvíľu videl. V tomto období, keď sa im narodila maloletá dcéra, potom prišiel o prácu a nedostal ani odstupné, potom si našiel prácu vo firme, kde predtým pracoval, musel odísť pracovne do Bratislavy. Následne na to komunikácii medzi ním a navrhovateľkou viazla. Uviedol, že nie je pravdou, aby neprispieval na domácnosť, vždy sa snažil a robil nákupy. Platil nájomné aj inkaso. Počas obdobia, keď pracoval v Bratislave, platil všetky náklady spojené s bývaním, kde mu navrhovateľka vyčítal, že ničím neprispieva na dieťa a navrhovateľka sa potom 9.11 odťahovala, pričom mu nič nepovedala.
Súd v tomto konaní pribral do konania znalkyňu z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých G.. D. D. a to vzhľadom na veľmi rozdielne názory rodičov na úpravu styku maloletej dcéry s otcom s prihliadnutím k veku maloletého dieťaťa.
Znalkyňa G.. D. D. vypracovala znalecký posudok pod číslom 8/2014, kde k predmetnému znaleckému posudku bola vypočutá aj na pojednávaní. Znalkyňa vo svojom znaleckom posudku zhodnotila, že vo vzájomnom vzťahu otca a matky dochádza k vzájomnému rozkolu, ktorého iniciátorom je skôr matky, čo pramení z jej negatívnych zážitkoch, ktoré s ním prežila. Vzťah maloletého dieťaťa sa v tomto období k otcovi mení, dieťa potrebuje charakter podnetov, ktorý jej ponúka otec. Povahové vlastnosti otca s predpokladom na schopnosť vychovávať maloleté dieťa sú kvalitné. Matka zostáva naďalej zdrojom naplnenia potreby istoty a bezpečia pre dieťa. Povahové a osobnostné vlastnosti matky s prihliadnutím na predpoklady a spôsobilosť matky vychovávať maloleté dieťa sú kvalitné. Maloletá Soňa prechováva k matke pozitívnu citovú väzbu a matka k nej taktiež prechováva pozitívnu citovú väzbu bez výskytu negatívnych postojov. Maloletá Soňa prechováva aj k otcovi pozitívnu citovú väzbu ako aj otec k nej bez výskytu negatívnych postojov. Znalkyňa na pojednávaní uviedla, že vzťah maloletého dieťaťa k otcovi momentálne nie je blízky, je však cítiť, že ten vzťah tam je, vzťah k matke je bližší. Samotná maloletá Soňa, sa podľa pozorovania psychologičky, správala tak, aby nechcela ublížiť matke ani otcovi, skôr sa ich snažila spájať. Znalkyňa uviedla, že v prípade ak sa rodičia nedohodnú navrhuje upraviť styk maloletého dieťaťa s otcom každý druhý týždeň v sobotu 9.00 hod. do nedele 15 - 16.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 15.00 - 16.00 hod. podľa dohody rodičov bez prítomnosti matky. Znalkyňa ďalej na pojednávaní, ako aj v znaleckom posudku, uviedla, že ponechala na maloletom dieťati, či chce prespať u otca, ak áno, nič v tom nebráni. Uviedla, že maloletá Soňa sa vie veľmi dobre zahrať sama, ale nemá
problém nadväzovať kontakty a taktiež vie rešpektovať pokyny dospelých, ak sa jej však niečo nepáči, vie to dať najavo.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. (ďalej len „zákona“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich
rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Účastníci konania, ako rodičia maloletého dieťaťa, na ďalšom priebehu pojednávania uzavreli rodičovskú dohodu k úprave styku maloletej s otcom.
Kolízny opatrovník súhlasil s uzavretím tejto rodičovskej dohody, pretože je v záujme maloletého dieťaťa.
Súd sa v ďalšom priebehu pojednávania zaoberal návrhom matky na zvýšenie výživného a návrhom otca na zníženie výživného.
Navrhovateľka uviedla, že je mesačný príjem je 600,-Eur. Spoločne s deťmi a to maloletou dcérou a plnoletým synom býva v 2 - izbovom byte, kde má náklady na bývanie 292,-Eur mesačne, za pohonné hmoty má mesačné náklady vo výške 60,-eur, poistenie vo výške 46,-Eur, náklady za mobilné služby vo výške 13,-Eur. Maloletá Soňa je žiačkou 1. Ročníka základnej školy, kde na začiatku roka bolo potrebné zakúpiť školské pomôcky v sume 30,-Eur, obedy platí matka mesačne 20,-Eur, školský klub detí 13,-Eur mesačne, krúžok karate 14,-Eur a výtvarný krúžok 8,-Eur.
Odporca žije a pracuje v Bratislave, pričom zotrval na svojich príjmoch a výdavkoch, tak ako ich uviedol v písomnom vyhotovení návrhu. Uviedol, že jeho čistý mesačný príjem je 1 522,29,-Eur. Náklady spojené s bývaním za byt v Prešove predstavujú sumu 222,35,-Eur, koncesionársky poplatok 4,64,-Eur, elektrina 44,-Eur, plyn 8,-Eur, ubytovňa v Bratislave 220,-eur, výdavky na benzín 80,-Eur, výživné na dcéru Mirku 83,-Eur, mobilné služby 40,-Eur, internet 12,-eur, životné poistenie 25,-Eur, splátka úveru 125,10,-Eur, za pevnú linku pre matku platí 11,-Eur mesačne a za mobil 8,-Eur mesačne, lieky 20,-Eur mesačne, náklady na prevádzku auta 100,-eur mesačne, náklady na údržbu rodinného domu matky 150,-eur mesačne, strava 150,-Eur mesačne. Uviedol, že nie je schopný platiť výživné požadované matkou vo výške 300,- Eur mesačne.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé za živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 2 písm. a ) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 189,83,-Eur mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu.
Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Súd na základe takto vykonaného dokazovania určil odporcovi povinnosť prispievať výživným na maloleté dieťa vo výške 180,-Eur mesačne, pričom zároveň priznal aj spätné výživné od 1.9.2014, kedy maloletá nastúpila do prvého ročníka základnej školy, pričom tu prihliadol aj na to, že návrh na začatie konania bol podaný zo strany navrhovateľky 5.6.2014. Súd pri určovaní výšky výživného bral do úvahy majetkové pomery na strane matky, otca, odôvodnené potreby maloletého dieťaťa , pričom bral zreteľ aj na to, že matka sa o dieťa osobne stará. Maloletá Soňa je žiačkou 1. Ročníka základnej školy, teda náklady na jej výživu a výchovu podstatne vzrástli oproti obdobiu, keď bola v škôlke. Je potrebné jej zakúpiť oblečenie primerané je dochádzke do škole, čo je výrazný rozdiel oproti škôlke, finančne náročné je aj zakúpenie školských pomôcok a vecí s tým súvisiacich ako aj pomôcky do školského klubu detí. Zároveň tu súd poukazuje na rôzne školské akcie, na ktorých je maloletá povinná sa zúčastniť, spojených s jej kultúrnym ako aj športovým vyžitím. Výživné určené súdom pre maloleté dieťa nie je možné chápať len ako náklady na jej stravu
a oblečenie ale aj náklady potrebné na rozvoj dieťaťa ako osobnosti z hľadiska stránky spoločenskej, kultúrnej ako aj športovej, zvlášť v prípadoch, kedy príjem rodičov dosahuje takú výšku, že je možné umožniť dieťaťu takýto rozvoj po všetkých stránkach jeho osobnosti, tak ako je tomu v tomto prípade. Súd preto pristúpil k zvýšeniu výživného na výšku 180,-Eur, ktorá je vzhľadom k veku dieťaťa a jeho potrebám primeraná a priznal aj spätné výživné od 1.9.2014, kedy maloletá nastúpila na školskú dochádzku.
Súd zároveň návrh matky na zvýšenie výživného v prevyšujúcej časti zamietol, pretože vzhľadom k príjmovým pomerom otca a potrebám dieťaťa ho považoval na neprimeraný ako aj návrh matky na priznanie dlžného výživného od 5.6.2014 ako nedôvodný. Súd zároveň návrh otca na zníženie výživného
na sumu 90,-Eur mesačne zamietol, pretože neodráža potreby maloletého dieťaťa ani možnosti otca na platenie výživného vzhľadom k jeho príjmom.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 odsek 1 písmeno a) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Odvolanie je potrebné podať v štyroch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.