Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9CoE-81-2022.pdf
PDF · 79.09 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoE/81/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina a v exekučnej veci oprávneného: Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XXX, XXX XX Y., o vymoženie 4,98 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. 4Er/349/2008-12 zo dňa 01.08.2019, takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.
Mení sa uznesenie vo výroku o trovách exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Bardejov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi MVDr. Mgr. Pavlovi Kovaľovi, Exekútorský úrad Bardejov, so sídlom Radničné námestie 15, 085 01 Bardejov trovy exekúcie vo výške 45,06 eura v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že poverením číslo XXXX XXXXXX* zo dňa 02.09.2008 sp.zn. 4Er/3494/2008-5 poveril súdneho exekútora MVDr. Mgr. Pavla Kovaľa vykonaním exekúcie za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného pozostávajúcej z istiny vo výške 4,98 eura s príslušenstvom a trov exekúcie. Podaním zo dňa 13.06.2019 súdny exekútor navrhol exekúciu zastaviť v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h.) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň si uplatnil trovy exekúcie vo výške 51,08 eura, o ktorých navrhol rozhodnúť v súlade s vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. Uzavrel, že vzhľadom k tomu, že šetrením súdneho exekútora nebol zistený žiaden majetok povinného, rozhodol o zastavení exekúcie podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 57 odsek 1 písmeno h) Exekučného poriadku. O trovách exekúcie rozhodol v súlade s ustanovením § 200 v spojení s § 203 odsek 2 Exekučného poriadku. K zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Trovy exekúcie súdneho exekútora, ktorých náhrada mu bola priznaná podľa ustanovenia § 14 a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. pozostávajú z odmeny určenej paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti vo výške 33,19 eura (minimálna odmena) a z náhrady hotových výdavkov za poštovné vo výške 3,16 eura, náklady za služby elektronických komunikácii (dátová schránka) - 0,30 eura, portál banky - 0,70 eura, portál Regob - 0,20 eura, spolu hotové výdavky 4,36 eura. Trovy exekúcie, ktorých náhrada bola priznaná súdnemu exekútorovi tak predstavujú sumu 45,06 eura (33,19 eura + 3,16 eura + 0,30 eura + 0,70 eura + 20 % DPH vo výške 7,51 eura).
2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že Rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo vydané v čase účinnosti ustanovenia
88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.(do 31.08.2008) o priestupkoch, podľa ktorého, o.i., rozhodnutie o uložení pokuty možno vykonať v lehote troch rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie. Ide o prekluzívnu lehotu, k uplynutiu ktorej musí súd prihliadať ex offo, jej uplynutím stratil exekučný titul účinnosť a z tohto dôvodu dochádza k zastaveniu exekúcie ex lege v zmysle § 57 ods. 1, písm. b) Exekučného poriadku. Trojročná prekluzívna lehota na vykonanie exekúcie začala plynúť 26.01.2007 a uplynula dňa 26.01.2009. Bol toho názoru, že rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty má len deklaratórnu povahu, deklaruje, resp. konštatuje právny stav, ktorý nastal skôr, a to zánikom účinnosti exekučného titulu, teda všetky exekučné úkony robené po preklúzii (aj zisťovanie majetkových pomerov dlžníka) boli robené v rozpore s Exekučným poriadkom. Zároveň bol toho názoru, že súd nemôže zastaviť exekúciu z dôvodu nemajetnosti dlžníka, nakoľko táto bola už skôr zastavená (ukončená) na základe inej právnej skutočnosti (preklúzia).
3. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle ustanovenia § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.
4. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vymoženia pohľadávky na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie bývalého Obvodného úradu Bardejov sp.zn. Pk 2/2005/02679 Jk zo dňa 18.11.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.01.2006 a vykonateľnosť dňa 26.01.2006..
5. Zákonom č. 298/2008 Z.z. bolo s účinnosťou od 01.09.2008 zrušené ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, pričom prechodné ustanovenia tejto novely neupravujú posudzovanie prekluzívnej lehoty, ktorá začala plynúť pred uvedeným dňom.
6. Ak sa právna úprava stanovujúca lehoty na výkon rozhodnutia o uložení sankcie za priestupok zmení v čase, kedy už táto lehota začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal za následok právnu neistotu a nezodpovedal by všeobecne platnej zásade trestania, upravenej v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Túto zásadu treba použiť aj na prípady správneho trestania.
7. Aplikácia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní je z hľadiska plynutia lehoty na výkon rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok pre účastníka, ktorý porušil právnu povinnosť nevýhodnejšia, lebo umožňuje ho vykonať v dlhších lehotách, ako to bolo upravené v predchádzajúcej právnej úprave účinnej do 31.08.2008. Zákon o správnom konaní ohľadom plynutia lehôt na vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok preto nemožno použiť v tých prípadoch, kedy tieto lehoty začali plynúť podľa predchádzajúcich právnych predpisov (v spornej veci to bol § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch účinného dňa 31.08.2008). Tie lehoty, ktoré začali plynúť podľa predchádzajúcich právnych predpisov sa preto musia podľa nich aj skončiť.
8. Trojročná prekluzívna lehota určená na vykonanie rozhodnutia stanovená v ustanovení § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 uplynula, v dôsledku čoho rozhodnutie tvoriace podklad pre exekúciu stratilo účinnosť, a preto exekúcia mala byť správne zastavená podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, nakoľko v uvedenom prípade prekludovanie práva malo za následok neúčinnosť rozhodnutia, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie teda nemal exekúciu zastaviť podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Uvedené pochybenie však vplyv na správnosť výroku o zastavení exekúcie nemá, nakoľko tento výrok je vecne správny.
9. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne potvrdil.
10. Zároveň zmenil uznesenie (§ 388 CSP) vo výroku o trovách exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
11. Za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času, čo je zrejmé z ust. § 196 Exekučného poriadku. Odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie zároveň predstavujú trovy exekúcie (§ 200 ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku).
12. V zásade osobou povinnou znášať trovy exekúcie, vychádzajúc z ust. § 197 ods. 1 a ust. § 200 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku, môže byť iba povinný. Povinnému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie mohla byť uložená len pri splnení podmienok vyplývajúcich z ust. Exekučného poriadku. Podľa tohto ustanovenia, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
13. Skutočnosť, podľa ktorej rozhodnutie tvoriace exekučný titul nemohlo byť vykonané v dôsledku uplynutia zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty, oprávnený nemohol predpokladať. Uplynutie prekluzívnej lehoty, nemožno považovať za zavinenie oprávneného v dôsledku čoho aplikácia ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku pri rozhodovaní o trovách exekúcie neprichádza do úvahy, keďže zastavenie exekúcie z dôvodu neúčinnosti exekučného titulu, nie je dôvodom, pre ktorý by mohol byť oprávnený zaviazaný na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Súdnemu exekútorovi náhrada trov exekúcie priznaná byť nemohla.
14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.