Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24S-271-2013.pdf
PDF · 93.58 KB
Case nature
Area
Subarea
24S/271/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu Bussinesin.eu, s. r. o., Horná 26, 974 01 Banská Bystrica, zastúpeného advokátkou JUDr. Alenou Babišovou, Pestovateľská 2682/18, Banská Bystrica proti žalovanému Daňovému úradu Banská Bystrica, Nová ulica 13, 974 04 Banská Bystrica o návrhu na uloženie povinnosti žalovanému zaregistrovať žalobcu pre daň z pridanej hodnoty, prideliť IČ DPH žalobcovi a doručiť osvedčenie o registrácii k DPH takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť v lehote 7 dní od právoplatnosti uznesenia postupovať podľa § 4 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, menovite aby mu bola uložená povinnosť zaregistrovať žalobcu pre daň z pridanej hodnoty, prideliť IČ DPH a doručiť osvedčenie o registrácii k DPH. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že sa stal platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa § 4 ods. 6 druhá veta zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len zákon o DPH). Žalobca sa stal nástupníckou spoločnosťou po platiteľovi DPH na základe schválenia projektu rozdelenia zlúčením 6. 6. 2013. 3. 7. 2013 rozhodol Okresný súd v Banskej Bystrici o zápise zmeny v obchodnom registri, podľa ktorej sa žalobca stal nástupníckou spoločnosťou dňom 4. 7. 2013. Dňa 3. 7. 2013 bolo rozhodnuté o vymazaní právneho predchodcu s právnym nástupníctvom podľa projektu rozdelenia. Žalobca túto skutočnosť žalovanému oznámil bezodkladne a to dňa 4. 7. 2013 a predložil rozhodnutia Okresného súdu v Banskej Bystrici, ktorými preukázal zánik platiteľa BussTin s.r.o. a právne nástupníctvo žalobcu. Žalovaný si nesplnil svoju povinnosť a nezaregistroval žalobcu ako platiteľa dane z pridanej hodnoty a nepridelil mu IČ DPH ani mu nedoručil osvedčenie v stanovenej lehote bezodkladne najneskôr do 7 dní. Postavenie spoločnosti, ktorá sa stala právnym nástupcom platiteľa DPH zaniknuvšieho bez likvidácie, napr. rozdelením, zlúčením v zmysle § 68 ods. 2 a 3, písm. c) alt., § 69 ods. 4 Obchodného zákonníka upravuje nadmieru jednoznačne § 4 ods. 6, druhá veta zákona o DPH. Zákonodarca odvodzuje postavenie platiteľa DPH v danom prípade od skutočností uvedených v zákone bez závislosti na konaní alebo nečinnosti osoby. Žalobca si splnil zákonnú povinnosť a bezodkladne oznámil vznik skutočností uvedených v § 4 ods. 6, druhá veta zákona o DPH žalovanému. Stalo sa tak 4. 7. 2013. Žalovaný nekonal ako mu ukladá zákon. Žalobca využil prostriedky na dosiahnutie nápravy a to: a) obrátil sa na nadriadený orgán v zmysle § 66 zákona č. 563/2009 Z. z., avšak bezvýsledne, b) podal podnet na prokuratúru, c) podal sťažnosť podľa § 3 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach, tiež bezvýsledne. Žalovaný má povinnosť konať, čo vyplýva jednak zo zákona o DPH a jednak z Ústavy a to článku 2 ods. 2. Nemôže ignorovať zákonnú povinnosť konať stanoveným spôsobom. Žalobca ďalej dôvodil tým, že v danom prípade neexistuje žiadny vážny dôvod na to, aby žalovaný nekonal. Žalovaný porušuje právo žalobcu na inú právnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy SR, pretože odmieta konať spôsobom uvedeným v zákone, čím žalobcovi odmieta prístup k spravodlivosti. Ďalej dôvodil tým, že podľa § 4 ods. 6, druhá veta zákona o DPH platiteľom sa stáva zdaniteľná osoba, ak je právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie a to odo dňa, keď sa stal právnym nástupcom.
V tomto prípade boli naplnené podmienky zákonnej definície platiteľa DPH stanovené v § 4 ods. 3 zákona o DPH, a preto žalovaný musí konať a žalobcu zaregistrovať ako platiteľa DPH. Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/120/2003 zo dňa 1. 7. 2004. Ďalej dôvodil tým, že napriek tomu, že zákon o DPH v § 4 ods. 6 jasne a expresis verbis upravuje povinnosť žalovaného pri ohlásení udalosti, tento nekonal a naďalej odmieta konať v zmysle tohto ustanovenia. Uzavrel, že: „Aj orgán štátnej vodnej správy je v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu orgánom právnej ochrany v zmysle článku 46 ods.1 Ústavy SR. Judikatúra Ústavného súdu SR ďalej považuje za súčasť Ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu aj zákonom upravené relevantné konanie orgánov verejnej správy. Ak teda DÚ BB nekoná tak, ako jej zákon výslovne ukladá, porušuje tým garantované ústavné právo žalobcu na inú právnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy SR a navyše svojou nečinnosťou spôsobuje neprípustné obmedzenie žalobcovho práva na podnikanie v postavení platiteľa DPH.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe o nečinnosť správneho orgánu navrhol, aby súd návrh žalobcu zamietol ako nedôvodný v zmysle § 250t ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok). Uviedol, že v konaní vo veci registrácie pre daň z pridanej hodnoty postupoval v súlade so základnými zásadami správy daní a v úzkej súčinnosti so žalobcom. Pri výkone správy daní hodnotil všetky zistené dôkazy jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti a prihliadol na to, čo pri správe daní vyšlo najavo. Registrácia zdaniteľných osôb za platiteľov DPH je súčasťou výkonu správy daní. Žalovaný vykonal dokazovanie, nakoľko z verejne dostupných informácií a informácií nadobudnutých v daňovom konaní nadobudol pochybnosť o naplnení dôvodov na registráciu pre DPH. Žalovaný pri miestnom zisťovaní dňa 9. 7. 2013 zistil, že žalobca v skutočnosti nemá sídlo na adrese U. V. č. XXX, čo potvrdila majiteľka nehnuteľností, ktorá bola do 1. 5. 2013 konateľkou žalobcu. Žalobca zmenil sídlo až 14. 9. 2013. Z výsluchu právneho zástupcu žalobcu dňa 10. 7. 2013 zistil, že žalobca ako nástupnícka spoločnosť neprevzal žiadne záväzky od predchodcu a nemal ani žiadnych zamestnancov a nedošlo k vysporiadaniu pracovno-právnych vzťahov. Prevzal finančný majetok a to obchodný podiel vo výške 3 500.-Eur a dlhodobý majetok meracie prístroje a náradie a stroje. Nepreukázal vykonávanie ekonomickej činnosti, v mieste sídla spoločnosti sa nenachádzal, nepredložil žiadne účtovné doklady a účtovnú evidenciu spoločnosti a nepredložil ani zmluvu o predaji časti podniku. Ďalej žalovaný uviedol, že postavenie platiteľa DPH môžu nadobudnúť len zdaniteľné osoby vykonávajúce ekonomickú činnosť a to na základe ich žiadosti o dobrovoľnú registráciu, alebo po dosiahnutí obratu z ekonomickej činnosti 49 790.-Eur za 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov alebo zo zákona v prípadoch uvedených v § 4 ods. 6 zákona o DPH. Vysvetlením pojmov „ekonomická činnosť a zdaniteľná osoba“ sa zaoberal aj Súdny dvor EÚ napr. v rozsudkoch C-77/11 Empresa, C-263/11 AinarsRedlihs, C-230/94 Enkler, C-110/94 INZO. Konanie, u ktorého chýba vážny úmysel zahájiť ekonomickú činnosť a ktorého účelom je nadobudnúť postavenia platiteľa DPH, ktorý si môže uplatňovať právo na odpočítanie dane, status zdaniteľnej osoby nezakladá (rozsudok C-110/94 INZO). Zdôraznil, že aj podľa smernice Rady 2006/112/ ES a ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ môže postavenie platiteľa DPH nadobudnúť len zdaniteľná osoba, ktorá vykonáva ekonomickú činnosť. § 4 zákona o DPH nie je možné vykladať nezávisle od iných ustanovení a treba ho vykladať v priamej nadväznosti na § 3 zákona o DPH. V tomto prípade došlo len k naplneniu formálnych podmienok pre zápis nástupníckej spoločnosti do obchodného registra, ale nie k naplneniu dôvodov registrácie v zmysle Smernice 2006/112ES a judikatúry Súdneho dvora EÚ.
Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že nebol nečinný. Automatická registrácia bez preskúmania nie je žiadúca a nebola by v súlade s cieľom, ktorý sledovala Smernica 2006/112/ES. O zistených skutočnostiach bol žalobca informovaný písomným oznámením č. 9600301/5/3709/2013 a to dňa 11. 7. 2013. Žalovaný považuje konanie za ukončené. Ďalej žalovaný tiež potvrdil, že žalobca sa domáhal zmeny postupu sťažnosťou v zmysle zákona sťažnostiach ako aj postupom podľa § 66 zákona č. 563/2009 Z. z.. Tiež potvrdil, že prokurátor sa na neho obrátil s upozornením na základe podnetu žalobcu.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O. s. p. preskúmal vec bez nariadenia pojednávania z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.
Z obsahu správneho spisu vyplýva, že žalobca doručil žalovanému oznámenie a to dňa 4. 7. 2013 o vzniku spoločnosti podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH. Oznámenie obsahuje údaj o tom, že dňa 6. 6 .2013 bol schválený projekt rozdelenia zlúčením ako nástupnícka spoločnosť po zaniknutej spoločnosti BussTin s.r.o., pričom 3. 7. 2013 bolo rozhodnuté Okresným súdom v Banskej Bystrici o zápise zmeny v obchodnom registri, podľa ktorej sa žalobca stal nástupníckou spoločnosťou po zaniknutom subjekte dňa 4. 7. 2013. Okresný súd v Banskej Bystrici právneho predchodcu žalobcu vymazal z obchodného registra 3. 7. 2013. O týchto skutočnostiach pripojil potvrdenia o vykonaní zápisu, ktoré boli vydané Okresným súdom v Banskej Bystrici. V dôsledku tohto mal podľa oznámenia za to, že sa stal platiteľom ako zdaniteľná osoba v zmysle právneho nástupníctva subjektu, ktorý zanikol bez likvidácie a to odo dňa, ktorým sa stal právnym nástupcom, t. j. od 4. 7. 2013. Žalovaný vykonal miestne zisťovanie, o čom spísal zápisnicu. Výsledkom miestneho zisťovania bolo zistenie, že žalobca nesídli na adrese uvedenej v obchodnej registri. Ďalej bolo vykonané ústne pojednávanie s právnym zástupcom žalobcu Y.. G. K., R. 3, X. X.. Ďalej sa v spise nachádza notárska zápisnica, ktorou bolo osvedčené Valné zhromaždenie spoločnosti BussTin s.r.o., na ktorom bol schválený projekt rozdelenia spoločnosti BussTin s.r.o., podľa ktorého sa táto spoločnosť rozdelila zlúčením so spoločnosťami AllBizRBG s.r.o., Solar X. s.r.o., LEDIAS s.r.o., II. spoločná s.r.o. a R.P.D.K. Build s.r.o.. Ďalej zo správneho spisu vyplýva, že žalovaný oznámil žalobcovi, že nevydá osvedčenie o registrácii pre daň dňa 11.7. 2013, ktoré bolo doručené konateľovi žalobcu 19. 7. 2013. Podľa tohto oznámenia dôvod, pre ktorý sa žalobca nestal platiteľom dane podľa § 4 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty bola skutočnosť, že podľa zistení správcu dane žalobca nie je zdaniteľnou osobou. Z výsluchu zástupcu žalobcu správca dane zistil, že v čase podania oznámenia o rozdelení spoločnosti a vzniku nástupníckych spoločností 4. 7. 2013 žalobca nebol zdaniteľnou osobou, nakoľko nevykonáva ekonomickú činnosť v zmysle § 3 zákona č. 222/2004 Z. z..
Podľa § 250t ods. 1 O. s. p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
Podľa § 250t ods. 4 O. s. p. súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.
Podľa § 250t ods. 7 O. s. p. proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.
Podľa § 250 t ods. 8 O. s. p. na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.
Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení do 30. 12. 2013 (6) Platiteľom sa stáva aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nadobudne v tuzemsku podnik alebo časť podniku platiteľa tvoriacu samostatnú organizačnú zložku podľa všeobecného predpisu, 4) a to odo dňa nadobudnutia podniku alebo jeho časti. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ak je právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie, a to odo dňa, keď sa stala právnym nástupcom. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ktorá dodá stavbu, jej časť alebo stavebný pozemok alebo prijme platbu pred ich dodaním, a to tým dňom, ktorý nastane skôr, ak sa z dodania má dosiahnuť obrat podľa odseku 1, okrem dodania stavby, jej časti alebo stavebného pozemku, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1. Títo platitelia sú povinní oznámiť daňovému úradu skutočnosť, na základe ktorej sa stali platiteľom, do desiatich dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti. Daňový úrad je povinný platiteľa registrovať pre daň, vydať mu osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť mu identifikačné číslo pre daň bezodkladne, najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia oznámenia skutočnosti, na ktorej základe sa stal platiteľom.
Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. 1. 2014 Platiteľom sa stáva aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nadobudne v tuzemsku hmotný majetok a nehmotný majetok v rámci nadobudnutého podniku alebo časti podniku platiteľa tvoriacej samostatnú organizačnú zložku podľa všeobecného predpisu, 4) a to odo dňa nadobudnutia podniku alebo jeho časti. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ak je právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie, a to odo dňa, keď sa stala právnym nástupcom. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ktorá dodá stavbu, jej časť alebo stavebný pozemok alebo prijme platbu pred ich dodaním, a to tým dňom, ktorý nastane skôr, ak sa z dodania má dosiahnuť obrat podľa odseku 1, okrem dodania stavby, jej časti alebo stavebného pozemku, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1. Títo platitelia sú povinní oznámiť daňovému úradu skutočnosť, na základe ktorej sa stali platiteľom, do desiatich dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti a v tej istej lehote predložiť doklady osvedčujúce túto skutočnosť. Daňový úrad preverí a porovná skutkový stav s údajmi v oznámení a dokladoch podľa štvrtej vety a ak sú údaje v oznámení a dokladoch pravdivé a správne, zaregistruje platiteľa, vydá mu osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí mu identifikačné číslo pre daň do desiatich dní odo dňa doručenia oznámenia skutočnosti a dokladov osvedčujúcich túto skutočnosť. Ak daňový úrad osobu nezaregistruje, vydá o tom rozhodnutie; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.
Správny orgán je v zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy oprávnený konať len na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Správny orgán je oprávnený ale aj povinný konať v takom rozsahu a takým spôsobom, ako to určil zákon. Z. doručil žalovanému oznámenie podľa § 4 ods. X zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení účinnom v čase doručenia oznámenia. Doručením takéhoto podania správnemu orgánu začalo osobitné daňové konanie o registrácii žalobcu ako platiteľa DPH. Začaté daňové konanie je možné ukončiť v zmysle daňového poriadku buď zastavením konania podľa § 62 zákona č. 563/2009 Z. z. alebo rozhodnutím o veci. V registračnom konaní možno rozhodnúť o žiadosti žiadateľa v zmysle § 67 zákona č. 563/2009 Z. z., ktorý upravuje postup pri registrácii dvomi spôsobmi. Prvým tak, že správny orgán žiadosť zamietne, ak má pochybnosti o správnosti údajov a tieto sa nepodarí odstrániť ani na výzvu správcu dane. Druhou možnosťou v prípade, že sú splnené podmienky na registráciu je zaregistrovať žiadateľa ako platiteľa dane z pridanej hodnoty. Žalovaný sa daňovým poriadkom neriadil, keď o podaní žalobcu nerozhodol ani z jedným uvedených spôsobov, ale mu oznámil, že odmieta žalobcu zaregistrovať ako platiteľa DPH.
Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaregistrovať žalobcu ako platiteľa DPH. V zmysle článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Domáhať sa tohto práva možno podľa § článku 51 Ústavy SR len v medziach zákonov, ktoré práva zakotvené v článku 46 Ústavy SR vykonávajú. Rozsah a spôsob súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy je stanovený v piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. V zmysle § 244 ods. 1 O. s. p. súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V zmysle ods. 3 tohto ustanovenia postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, že sa žalobca domáha ochrany pred nečinnosťou orgánov verejnej správy, súd skúma, či správny orgán bol v zmysle zákona povinný konať určitým spôsobom a či túto povinnosť splnil. V prípade, že súd zistí, že správny orgán nepostupoval v súlade so zákonom tým, že bol nečinný, napriek tomu, že mu zákon určil rozsah a spôsob, akým má konať, súd uloží správnemu orgánu povinnosť konať a rozhodnúť a to v lehote, ktorú v rozhodnutí určí. Z uvedeného vyplýva, že súdy pri kontrole zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov alebo postupov správnych orgánov nenahrádzajú činnosť správneho orgánu. Zákon súdu nezveril kompetenciu, aby uložil správnemu orgánu ako má rozhodnúť, a teda nahradil jeho činnosť. Súd v zmysle § 250t ods. 1, 4 O. s. p. je oprávnený uložiť nečinnému správnemu orgánu povinnosť konať a rozhodnúť a stanoviť lehotu, v ktorej to správny orgán musí zvládnuť. Súd je oprávnený rozhodnúť tak v prípade, keď zistí, že správny orgán nezákonne postupuje tým, že nekoná vôbec. Napriek tomu, že mu zo zákona vyplýva povinnosť konať určitým konkrétnym spôsobom. Žalobca sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť, že musí rozhodnúť o žalobcovom podaní tak, že ho zaregistruje ako platiteľa DPH. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd nemá kompetenciu nahradiť rozhodnutie správneho orgánu, a teda ani kompetenciu uložiť mu, ako má o žalobcovej žiadosti, resp. žalobcovom podaní rozhodnúť. Súd preto takto takémuto žalobnému návrhu nemohol vyhovieť a žalobu zamietol.
Ďalším dôvodom zamietnutia žaloby je aj to, že v zmysle § 250t ods. 1 sa môže v konaní o nečinnosť orgánu verejnej správy účastník domáhať nápravy nezákonného stavu vtedy, ak tvrdí, že správny orgán nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným predpisom a že je v konaní nečinný. Žalobca ani netvrdí, že žalovaný bol v konaní nečinný ale len to, že nerozhodol tak, ako žalobca požadoval a listom mu oznámil, že o jeho žiadosti nebude rozhodovať tak, že ho zaregistruje. Podľa názoru súdu žalovaný nebol nečinný ale naopak, listom ktorým odmietol vo veci rozhodnúť, mohol zasiahnuť do práv žalobcu zásahom, ktorý nie je rozhodnutím, pričom išlo o zásah, ktorý bol zameraný priamo proti žalobcovi. Žalobca sa preto mohol domáhať ochrany proti takému zásahu v zmysle § 250v Občianskeho súdneho poriadku v zákonom stanovenej lehote 30 dní odo dňa, keď sa dozvedel o tomto zásahu, t.j. odo dňa, kedy mu bolo predmetné oznámenie doručené.
O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Na konanie o nečinnosť podľa § 250t ods. 8 O. s. p. sa primerane použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy piatej časti O. s. p.. Podľa § 250k O. s. p. má právo na náhradu trov konania len žalobca a len v prípade, že je v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca v tomto konaní úspešný nebol, keďže jeho žalobe nebolo vyhovené, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Pre úplnosť je potrebné uviesť, že zákonom č. 360/2013, ktorým bol zmenený a doplnený zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH došlo k zmene a doplnení § 4 o.i. aj tak, že priamo v tomto ustanovení sa žalovanému ukladá, aby vydal rozhodnutie aj v prípade, že nie sú splnené podmienky na registráciu, a teda že žiadateľa nezaregistruje ako platiteľa DPH.
Poučenie:
P o u č e n i e :Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné (§ 250t ods. 7 O.s.p.).