Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_18C-176-2014.pdf
PDF · 88.49 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/176/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Zdenkou Zamecovou vo veci navrhovateľa: BECK FINANC, s.r.o., IČO: 35 830 522, so sídlom Rožňavská 1, 831 04 Bratislava, právne zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA DVORECKÝ & BOHUNICKÝ s.r.o., IČO: 35 967 421, so sídlom Lermontovova 18, 811 05 Bratislava proti odporkyni: J. G., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom W. XXXX/XX, XXX XX A. t.č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou: J. Q., tajomníčka Okresného súdu Trnava, o zaplatenie 993,36 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 28.11.2013, doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.12.2013, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 993,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 993,36 eur podľa splatnosti jednotlivých splátok.
Nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť súčasný pobyt odporkyne, súd jej ustanovil v zmysle § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) pre toto konanie opatrovníčku.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom opatrovníčky odporkyne, oboznámením sa s Návrhom zo dňa 28.11.2013, Nájomnou zmluvou s následnou kúpou prenajatej veci č. 29005168 zo dňa 11.4.2009, ako aj ostatným obsahom spisu, keď pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 OSP, ktorý svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že s odporkyňu uzavrel dňa 11.4.2009 Nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci č. XXXXXXXX. Odporkyňa obdržala tovar podľa zmluvy, zaviazala sa uhradiť 1. mimoriadnu splátku vo výške 171 eur, zvyšnú čiastku sa zaviazala platiť v 16 mesačných splátkach po 51,40 eur. Dňa 11.4.2009 uhradila zálohu vo výške 5 eur. Odporkyňa neuhradila navrhovateľovi ani jednu mesačnú splátku, z ktorého titulu dlhuje navrhovateľovi istinu v sume 993,36 eur s príslušenstvom. Navrhovateľ poukázal na to, že v prípade omeškania nájomcu si zmluvné strany v súlade s článkom II. bod 8 Zmluvy dohodli zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania do zaplatenia a súčasne sa dohodli, že v prípade, ak sa nájomca dostane do omeškania
so splácaním viac ako tri mesiace akejkoľvek splátky alebo jej časti, stávajú sa zvyšné časti nájomného splatnými.
Opatrovníčka odporkyne na pojednávaní navrhla, aby súd rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania.
Zo Nájomnej zmluvy s následnou kúpou prenajatej veci č. XXXXXXXX zo dňa 11.4.2009 súd zistil, že na základe tejto zmluvy poskytol navrhovateľ odporkyni spolu sumu 993,36 eur, ktorá suma predstavuje hodnotu obdržaného tovaru, v ktorej sume je zahrnutá jednak cena tovaru s DPH v sume 799 eur ako aj finančné navýšenie, ktorú sumu sa odporkyňa zaviazala uhradiť navrhovateľovi splátkami v počte 16 s tým, že mala uhradiť 1. mimoriadnu splátku vo výške 171 eur dňa 14.4.2009. Odporkyňa uhradila navrhovateľovi iba zálohu vo výške 5 eur dňa 11.4.2009.
Z osobitných zmluvných ustanovení pre uzatvorenú kúpnu zmluvu časť II. bod 8 vyplýva dojednanie účastníkov, že v prípade, ak sa nájomca dostane do omeškania so splácaním viac ako tri mesiace so splácaním akejkoľvek splátky alebo jej časti, stávajú sa zvyšné časti splátky splatnými.
Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“) Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej
doby ustanovenej zákonom.
Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 3 ods. 1,2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 5b zák.č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenie mal súd za preukázané, že v prípade predmetnej Nájomnej zmluvy s následnou kúpou prenajatej veci č. XXXXXXXX zo dňa 11.4.2009, uzavretej medzi navrhovateľom a odporkyňou, sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú uzavrel navrhovateľ ako dodávateľ v rámci svojej podnikateľskej činnosti s odporkyňou ako spotrebiteľom, ktoré pri jej uzatváraní nevystupovali v rámci svojej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti. S poukazom na uvedené je preto potrebné aplikovať spotrebiteľské právo, a v rámci neho ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona na ochranu spotrebiteľa.
Vyššie citované ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 OZ, a je treba aplikovať ho prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže navrhovateľom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. povinný z úradnej povinnosti skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku navrhovateľa, a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo, teda aj bez toho, aby sa odporca premlčania dovolával. Právna úprava v ustanovení § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. bola zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, pričom vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je pritom ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (a teda aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez vznesenia námietky premlčania zo strany spotrebiteľa, a preto sa súd najskôr zaoberal možným premlčaním uplatneného nároku bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva navrhovateľa.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv, jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdov.
Nakoľko súd bol povinný aplikovať ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. ako procesnú právnu normu s poukazom na absenciu prechodného ustanovenia k tejto úprave, a teda bol povinný prihliadnuť na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi ex offo, na túto skutočnosť prihliadol a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že nárok navrhovateľa uplatnený v tomto konaní sa stal splatným dňa 14.7.2009 podľa citovaného ustanovenia II bod 8, premlčacia doba začala plynúť dňa
15.7.2009, kedy navrhovateľ mohol uplatniť na súde svoje právo voči odporkyni a premlčacia doba mu uplynula dňa 15.7.2013. Návrh na začatie konania bol súdu doručený dňa 16.12.2013, t.j. po uplynutí 4- ročnej premlčacej doby v zmysle § 397 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh navrhovateľa zamietol, nakoľko uplatnený nárok, ktorý je jeho predmetom, vplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, je premlčaný.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP s poukazom na § 151 ods. 1 OSP, keď úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnila a ani jej v konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.
Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.