Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_9P-215-2012.pdf
PDF · 105.14 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/215/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: F. F., nar. XX.XX.XXXX., bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Malackách, dieťa rodičov: matky D. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. ul. Č. XXX/ X,. XXX XX X. a otca E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX U., Česká republika, o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e výživné otca sa na mal. F. zo sumy 300,- Kč mesačne na sumu 80,- eur mesačne, s účinnosťou od 06.07.2012.
Nedoplatok na výživnom na mal. F. za čas od 06.07.2012 do 30.11.2014 v sume 2014,52 eur je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku.
Súd týmto m e n í rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 8Nc 196/98-8 zo dňa 02.03.1999 v časti výšky výživného otca na mal. F..
V prevyšujúcej časti súd návrh matky z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka mal. F. podala dňa 06.07.2012 na súd návrh na zvýšenie výživného k maloletému dieťaťu. Matka svoj návrh doplnila tak, že žiada zvýšiť výživné zo sumy 300 Kč mesačne na sumu 150 € mesačne, s účinnosťou od 06.07.2012. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že výživné 300 Kč (10 €) mesačne je pre potreby mal. dieťaťa nepostačujúce.
Matka na podanom návrhu trvala.
Otec sa k návrhu matky vyjadril písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.10.2012 s tým, že s návrhom nesúhlasí. Uviedol, že sa nachádza v ťažkej finančnej situácii, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na mal. Z. F., nar. XX.XX.XXXX, je dlhodobo nezamestnaný, a to od r. 2007, kedy bol prepustený z výkonu trestu. Ďalej uviedol, že má zdravotné problémy, trpí na diabetes, s čím je spojená
finančne náročná diéta, trpí na depresie. Uviedol, že má záujem prispievať na výživu viac, avšak z uvedených dôvodov toho nie je schopný .
Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné na mal. na sumu 80 € mesačne.
Otec sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný, písomne požiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Keďže boli splnené podmienky dané v § 101 ods. 2 O.s.p., súd vec prejednal bez jeho účasti.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, zástupcu kolízneho opatrovníka, výsluchom otca prostredníctvom dožiadaného súdu, správami o príjmoch účastníkov, rodným listom mal. dieťaťa, rozsudkom OS Malacky č.k. 8Nc 196/98 - 8 zo dňa 02.03.1999 a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. 8Nc 196/98 - 8 zo dňa 02.03.1999 zveril mal. F. do výchovy matky a otcovi určil výživné v sume 300,- Kč mesačne s účinnosťou od 13.11.1998.
Z výsluchu matky vyplýva, že otec sa o mal. F. dlhodobo nezaujíma, súdom určené výživné v sume 300 Kč platí pravidelne, nad rámec určeného výživného nijako na mal. dieťa neprispieva, dieťa žiadnym spôsobom nekontaktuje. Mal. F. navštevuje 9.ročník ZŠ vo X., výchovné problémy nespôsobuje, je zdravá, výchovné problémy nespôsobuje. Matka je nezamestnaná, evidovaná na ÚPSVaR, jej jediný príjem sú dávky v hmotnej núdzi vo výške 184 €. Okrem mal. F. má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na mal. I. L. XX.X.XXXX, pochádzajúceho z manželstva s U. L., toto manželstvo aj naďalej trvá. Manžel matky je nezamestnaný, poberá dávky v hmotnej núdzi. Výdaje na domácnosť sa pohybujú vo výške minimálne 100 €, s týmto jej vypomáha aj jej rodina. Matka uviedla, že od roku 1998 výživné na F. menené nebolo a suma 10 €, ktoré zasiela otec mal. dieťaťa je absolútne nepostačujúca.
Z výsluchu otca, realizovaného prostredníctvom dožiadaného súdu súd zistil, že otec s návrhom matky nesúhlasí. Otec uviedol, že je nezamestnaný, sociálne dávky nepoberá, má ich pozastavené. Otec uzatvoril manželstvo, z ktorého má ďalšie vyživovacie povinnosti na mal. F., nar. XX.XX.XXXX, a pln. R., nar. XX.XX.XXXX, ktorá ešte študuje strednú školu, odbor kaderníčka. Manželka otca je nezamestnaná, je v evidencii Úradu práce v Mikulove. Uviedol, že ako rodina poberajú dávky v hmotnej núdzi, to jej jeho jediný príjem. Otec si nevie nájsť zamestnanie z dôvodu zdravotných problémov, má cukrovku, má operovaný žalúdok, trpí depresiou a užíva lieky. Uviedol, že na mal. F. platí výživné v sume 10 € mesačne, s mal. dieťaťom nie je v žiadnom kontakte, nad rámec určeného výživného inak neprispieva.
Zástupca kolízneho opatrovníka súdu uviedol, že navrhuje, aby súd zvýšil výživné na mal. dieťa na sumu 80 € mesačne, nakoľko sa od poslednej úpravy výživného podstatne zmenili pomery na strane mal. dieťaťa.
Z potvrdení o príjmoch rodičov mal. dieťaťa mal súd preukázané tvrdenia uvádzané rodičmi v ich výpovediach.
Podľa § 62 ods. l Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa
Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
V danom konaní sa jedná o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, a preto súd v prvom rade skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov, ktoré by boli podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými pomermi. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane
oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh matky na zvýšenie výživného bol z časti dôvodný, a to vzhľadom na zmenu pomerov, ktorá je podľa názoru súdu závažnejšieho, výrazného významu. Súd dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov (okolností) a je potrebné rozhodnúť o zvýšení výživného pre maloleté dieťa. V konaní bolo preukázané, že naposledy bola výška výživného na mal. F. určená rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. 8Nc 196/98 - 8 zo dňa 02.03.1999 v sume 300,- Kč mesačne. Od tohto času uplynula doba viac ako 15 rokov, kedy výška výživného nebola menená a naposledy určené výživné v sume 300,- Kč (cca 10 € !) je pre dieťa nedostačujúce, pričom táto suma nedosahuje ani úroveň v zákonom stanovenom minime, ktoré musí každý rodič v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine platiť. Podľa ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine je každý rodič (bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery) povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, čo v súčasnosti predstavuje sumu 27,13 €. Súd ďalej uvádza, že suma 300 ,- Kč mesačne absolútne nezohľadňujúca reálne náklady, ktoré matke v súvislosti so starostlivosťou o mal. dieťa vznikajú. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že k zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu predchádzajúceho rozhodnutia došlo na strane oprávneného dieťaťa, a to z toho dôvodu, že mal. F. začala postupne navštevovať MŠ, ZŠ, pričom postupne prešla z prvého stupňa na stupeň druhý (v čase poslednej úpravy bola v celodennej starostlivosti svojej matky), čím nepochybne vzrástli náklady na jej výživu, životné náklady primerané jej veku, osobné potreby, záľuby a celkový všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Je potrebné uviesť, že nástup do školy a prechod v rámci jednotlivých stupňov školskej dochádzky, je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine.
Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Otcove majetkové a osobné pomery pri poslednej úprave boli také, že tento bol nezamestnaný, mal ďalšie dve vyživovacie povinnosti k mal. deťom. Otec bol poberateľom dávok sociálnej starostlivosti.
Súd mal v konaní preukázané, že otec je v súčasnosti nezamestnaný, je poberateľom dávok v hmotnej núdzi. Otec uviedol, že trvá jeho vyživovacia povinnosť k ďalším dvom deťom pochádzajúcim zo súčasného manželstva otca, a to voči mal. F., nar. XX.XX.XXXX, a pln. R., nar. XX.XX.XXXX, ktorá ešte študuje strednú školu. Otec na podporu tvrdení doložil potvrdenie o návšteve školy pln. R., avšak toto potvrdenie sa viaže na školský rok 2013/2014. Súd má za to, že aj s ohľadom na vek pln. R., nar. XX.XX.XXXX, táto zrejme ukončila štúdium v školskom roku 2013/14. Otec aktuálne potvrdenie o prípadnom pokračovaní v štúdiu nedoložil. Súd má v danom prípade za preukázanú pretrvávajúcu vyživovaciu povinnosť len voči mal. F.. Oproti pôvodnému rozhodnutiu, skúmajúc zmenu pomerov na strane povinnej osoby, teda možno konštatovať, že otcovi ubudla jedna vyživovacia povinnosť. Otec sa naviac o mal. F. dlhodobo nezaujíma, nekontaktuje, nad rámec určeného výživného nijako neprispieva. Matka pri poslednej úprave výživného bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 2.740,- Sk mesačne, ďalej poberala dávku sociálnej odkázanosti v sume 1.6010,- Sk. Inú vyživovaciu povinnosť nemala. V súčasnosti je matka nezamestnaná, je v evidencii ÚPSVaR Malacky, rodina je poberateľom dávky v hmotnej núdzi. Matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť voči mal. I., nar. XXXX.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že je dôvodné zvýšiť výživné otca na mal. F. zo sumy 300,- Kč mesačne na sumu 80,- eur mesačne. Súd za podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu predchádzajúceho rozhodnutia, tak ako vyššie popísal, považoval postupný prechod z materskej školy na základnú, s postupným prechodom cez oba stupne a s tým súvisiace zvýšené výdavky na školné a stravné, ale i na jej výživu, školské potreby, životné náklady primerané ich veku, osobné potreby, záľuby a všestranný vývoj dieťaťa. Súd má za to, že takto určeným (zvýšeným) výživným bude zabezpečená možnosť, aby mal. dieťa jednak rozvíjalo svoje schopnosti, vlohy a záľuby a súčasne je potrebné, aby sa otec spolupodieľal aspoň po finančnej stránke na zvýšených nákladov matky súvisiacich s jej starostlivosťou o mal. F., keďže otec o mal. dieťa dlhodobo (viac ako 15 rokov) neprejavuje žiadny záujem (nenavštevuje ju, nezaujíma sa o jej zdravotný stav, atď.), pričom uhrádza mesačne na výživu dieťaťa len sumu 10,- eur. Skutočnosť, že otec je nezamestnaný a má ďalšiu vyživovaciu povinnosť neodôvodňuje neurčiť výživné v takej výške, ako to určil súd, a to predovšetkým s prihliadnutím na to, že takto určená výška výživného je vzhľadom na vek dieťaťa a náklady spojené so starostlivosťou oň primeraná a odôvodnená. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich potrieb. Pokiaľ matka sama dlhodobo zabezpečuje starostlivosť o mal. dieťa len z prostriedkov dávok v hmotnej núdzi, je potrebné upriamiť pozornosť otca na skutočnosť, že si riadne neplní vyživovaciu povinnosť a v dôsledku toho nastane situácia, že jeho dieťa je v stave hmotnej núdze, keď on nie je schopný zabezpečiť a poskytnúť svojmu dieťaťu potrebnú starostlivosť a finančnú podporu. Súd poukazuje na to, že prvoradou povinnosťou otca je plniť si vyživovaciu povinnosť a zabezpečiť si za tým účelom dostatok finančných prostriedkov a tieto prednostne použiť na úhradu výživného pre maloleté dieťa.
Súd po zohľadnení všetkých vyššie uvedených okolností má za to, že výživné na mal. F. je možné zvýšiť tak ako to uviedol vo výroku tohto rozhodnutia, pretože je potrebné prihliadnuť na zvýšené náklady na zabezpečenie životných potrieb dieťaťa, najmä v súvislosti s nástupom do školy. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že je dôvodné zvýšiť výživné a to na sumu 80,- eur mesačne, s účinnosťou od 06.07.2012, teda s účinnosťou od podania návrhu matkou. Súd nevyhovel návrhu v plnom rozsahu a nezvýšil na sumu ktorá bola požadovaná v návrhu, pretože je potrebné prihliadnuť nie len na zmenu pomerov na strane dieťaťa v súvislosti s nástupom dieťaťa do školy a prechodom na iný stupeň školského systému a zvýšenie nákladov na zabezpečenie životných potrieb dieťaťa, ale aj na zmenu pomerov na strane rodičov. Matka je taktiež povinná sa podieľať vo zvýšenej miere na potrebách dieťaťa. Súd preto v prevyšujúcej časti požadovaného výživného návrh zamietol.
Vzhľadom na zvýšenie výživného od 06.07.2012, vznikol otcovi i pri riadnom plnení si vyživovacej povinnosti (zhodné tvrdenie účastníkov konania) nedoplatok na výživnom za obdobie od 06.07.2012 do 30.11.2014 v sume 2.014,52 eur. Otcovi tak vznikol nedoplatok na výživnom za 25 dní mesiaca 07/2012 v sume 54,52 eur ((80 €/31 x 25 dní) - 10 €), ďalej v sume 70 eur za každý mesiac za obdobie od 08/2012 až do 11/2014, teda 28 x (80 - 10), čo spolu predstavuje sumu 2.014,52 eur. Nedoplatok na výživnom je otec povinný zaplatiť k rukám matky do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku.
Súd záverom dodáva, že podľa konštantnej súdnej judikatúry súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania ktorú nastolil, je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto súd svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, pretože súd prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len otec, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Bratislave, v troch vyhotoveniach. Matka a kolízny opatrovník sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)