Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26CbZm-1-2011.pdf
PDF · 89.61 KB
Case nature
Area
Subarea
26CbZm/1/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Tóthovou v právnej veci navrhovateľa: 1.Československá realitná, s.r.o., Nám. Oslobodenia 8/26, Senica, IČO: 36 715 247 proti odporcovi: C. R., nar. XX.XX.XXXX, H. XXXX/XX, D., zastúpený: Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s.r.o., Miletičova 1, Bratislava, o zaplatenie 6.306,84 eur s príslušenstvom zo zmenky, takto
rozhodol:
Zmenkový platobný rozkaz č.k. 9Zm/18/2011-19 zo dňa 30.06.2011 sa zrušuje v celom rozsahu.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 379,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 496,10 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu odporcu.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 12.05.2011 domáhal od odporcu zaplatenia zmenkovej sumy 6.306,84 eur spolu s príslušenstvom zo zmenky a náhrady trov konania, a to všetko z vlastnej zmenky vystavenej dňa 15.05.2008.
Súd vo veci vydal dňa 30.06.2011 v skrátenom konaní zmenkový platobný rozkaz č.k. 9Zm/18/2011-19, ktorým návrhu v plnom rozsahu vyhovel. V zákonom stanovenej lehote podal proti vyššie uvedenému zmenkovému platobnému rozkazu odporca námietky, ktoré odôvodnil tým, že pohľadávka, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ domáha nikdy nevznikla. Zo samotného návrhu navrhovateľa vyplýva, že dňa 09.06.2008 bolo navrhovateľovi doručené odstúpenie od Zmluvy o budúcej zmluve, ktoré spôsobilo právne účinky s ním spojené. K odstúpeniu od zmluvy došlo z dôvodu, že neboli splnené podmienky vyplývajúce zo Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, pričom v zmysle článku V. Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy v prípade, ak nebude táto zmluva naplnená zo strany budúceho kupujúceho bude rezervačná záloha považovaná za zmluvnú pokutu za nedodržanie zmluvných podmienok. V prípade, ak nebude táto zmluva naplnená zo strany budúceho predávajúceho, vráti sa rezervačná záloha budúcemu kupujúcemu. Pohľadávka, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ domáha by mala byť nárokom zodpovedajúcim povinnosti odporcu zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 6.306,84 eur. Na platnosť a záväznosť zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho inštitútu musí byť splnená podmienka existencie hlavného záväzkového vzťahu, ktorý zmluvnú pokuta zabezpečuje.
Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k námietkam uviedol, že zmenka v danom prípade mala slúžiť na zaplatenie rezervačnej zálohy v zmysle Zmluvy o zmluve budúcej, ktorá bola uzavretá platne a ktorá nebola zrušená odstúpením. Tvrdenie odporcu, že dňa 09.06.2008 bolo navrhovateľovi doručené odstúpenie, s ktorým sú spojené právne účinky v podobe zrušenia zmluvy od počiatku je nepravdivé, nakoľko takéto účinky môžu nastať len v prípade, ak je odstúpenie platné, pričom od zmluvy je možné odstúpiť iba z dôvodov uvedených v zmluve alebo podľa zákona. V zmluve nebola dohodnutá
možnosť odstúpiť od zmluvy z dôvodu, ktorý uviedol odporca. Účelom zmluvy o budúcej zmluve je zabezpečenie uzavretia budúcej zmluvy s dohodnutým obsahom oboma účastníkmi zmluvy o zmluve budúcej. Odporca ako budúci kupujúci si bol vedomý svojho záväzku, že v dohodnutej dobe je povinný uzavrieť budúcu Kúpnu zmluvu s dohodnutým obsahom a zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. Neposkytnutie úveru budúcemu kupujúcemu nie je možné považovať za okolnosť, ktorej vyskytnutie by malo viesť k zániku záväzku uzavrieť budúcu zmluvu. Odporca svoju povinnosť uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu porušil.
Súd v súlade s ustanovením § 101 Občianskeho súdneho poriadku pojednával v neprítomnosti navrhovateľa, u ktorého sa predvolanie na pojednávanie na adresu uvedenú v obchodnom registri nepodarilo doručiť, pričom iná adresa súdu nie je známa. Súd v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku považoval nedoručenú zásielku za doručenú dňom 27.10.2014.
Súd vykonal dokazovanie v prejednávanej veci oboznámením sa s predloženou zmenkou, so Zmluvou o zmluve budúcej, s odstúpením od zmluvy a ostatnými listinnými dokladmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Navrhovateľ predložil v prvopise listinu označenú ako zmenka vydanú odporcom, s dátumom a miestom vystavenia v U. G. U. H. dňa 02.04.2008. Z vlastného textu zmenky súd zistil, že vystaviteľ zmenky v tejto uvádza, že za zmenku zaplatí čiastku 190.000,-Sk 1.Československej realitnej, s.r.o., IČO: 36 715 247, so sídlom Nám. Oslobodenia 8/26 v Senci a to do dňa 15.05.2008. Uvedená zmenka je podpísaná vystaviteľom zmenky.
Zo zmluvy o zmluve budúcej zo dňa 02.04.2008 súd zistil, že výška rezervačnej zálohy predstavovala 190.000,-Sk, pričom táto mala byť zložená k rukám vedľajšieho účastníka a v prípade nenaplnenia zmluvy zo strany odporcu ako budúceho kupujúceho je táto nevratná a považovaná za zmluvnú pokutu za nedodržanie zmluvných podmienok. Z článku V tiež vyplýva, že v prípade, že by hypotekárny špecialista poverený vedľajším účastníkom nenašiel možnosť čerpania hypotekárneho úveru odporcom ako budúcim kupujúcim, má budúci kupujúci právo odstúpiť od tejto zmluvy a rezervačná záloha bude v plnej výške vrátená budúcemu kupujúcemu.
Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 17.02.2014 uviedol, že mu povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu nevznikla, nakoľko od zmluvy platne odstúpil a to plne v súlade s čl. V. Zmluvy bez vzniku nároku druhej zmluvnej strany na zaplatenie zmluvnej pokuty. Aj v prípade, ak by odporkyni povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vznikla, navrhovateľovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v žiadnom prípade neprislúcha, nakoľko tento nie je účastníkom Zmluvy o budúcej zmluve. Navrhovateľ nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu. Odporca ďalej uviedol, že ak by sa súd s argumentom o platnom odstúpení od zmluvy nestotožnil, odporca je toho názoru, že záväzok na uzavretie konečnej zmluvy zanikol v zmysle ustanovenia § 50 a Občianskeho zákonníka, pričom dôvodom je samotná zmena okolností, z ktorých účastníci pri uzatváraní Zmluvy o budúcej zmluve vychádzali a zmenou ktorých ďalej nebolo možné od odporcu spravodlivo požadovať, aby konečnú kúpnu zmluvu uzavrel. Odporca pri uzatvorení zmluvy vychádza zo skutočnosti, že hypotekárny úver, ktorý mu bude v budúcnosti poskytnutý, bude zabezpečený záložným právom zriadeným k nehnuteľnosti, ktorej prevod mal byť predmetom budúcej kúpnej zmluvy. Nakoľko však finančná inštitúcia podmieňovala poskytnutie úveru zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa vo vlastníctve rodičov odporcu nebolo ďalej spravodlivé od odporcu požadovať, aby kúpnu zmluvu uzavrel. Odporca zároveň namietol rozpor postupu pri príprave a zabezpečovaní podpisov Zmluvy a tento označil za postup rozporný s dobrými mravmi. Navrhovateľ mal podľa odporcu pri podpise predmetnej zmluvy vyvíjať na neho neprimeraný nátlak a rovnako mal postupovať aj pri podpise zmenky.
Právny zástupca odporcu v konaní uviedol, že nárok navrhovateľa ktorý si uplatnil v tomto konaní, nevznikol, nakoľko odporca ustanovenia zmluvy o budúcej zmluve neporušil a nenaplnenie zmluvy o budúcej zmluve nezavinil. Naopak odporca od zmluvy o budúcej zmluvy odstúpil, nakoľko jej naplnenie nebolo možné. Odporca od zmluvy o budúcej zmluvy odstúpil platne, listom zo dňa 05.06.2008, v zmysle článku V zmluvy o budúcej zmluve, pričom nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty, tak ako si ho uplatnil v tomto konaní, nevznikol. V prípade, ak by aj došlo k porušeniu ustanovení zmluvy o budúcej zmluve zo strany odporcu, odporca má za to, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty navrhovateľovi nevznikol nakoľko nie je účastníkom zmluvy o budúcej zmluve. Navrhovateľ nie je uvedený nikde v
obsahu zmluvy o budúcej zmluve ako ani pri uvedený pri špecifikácii účastníkov konania. Odporca poukazuje v zmysle podaných námietok na skutočnosť, že záväzok odporcu uzatvoriť konečnú kúpnu zmluvu, zanikol v zmysle § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka. Dôvodom je zmena okolností z ktorých odporca pri uzatváraní zmluvy o budúcej zmluvy vychádzal a na základe ktorej nie je spravodlivé od odporcu uzavretie kúpnej zmluvy požadovať. Touto zmenou okolností je skutočnosť, že v zmluve o budúcej zmluve sa zmluvné strany dohodli na zabezpečení hypotekárneho úveru zriadením záložného práva na nehnuteľnosti, ktoré sú predmetnom zmluvy o budúcej zmluve a nie nehnuteľnosti, ktorých sa táto zmluva netýka, t.j. nehnuteľnosti vo vlastníctve rodičov odporcu. Dojednanie, resp. zámer zmluvných strán zmluvy o budúcej zmluve o zabezpečení hypotekárneho úveru zriadením záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve budúcich predávajúcich je zrejmý z dikcie ustanovení zmluvy o budúcej zmluve. Požadovanie zaplatenia zmluvnej pokuty za nenaplnenie zmluvy o budúcej zmluve z dôvodu týchto skutočností, ktoré odporca nemohol svojím konaním ovplyvniť, resp. ktoré nezavinil, by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Odporca taktiež poukazuje na rozpor postupu realizovaného navrhovateľom pri príprave ako aj zabezpečovaní podpisov zmluvy o budúcej zmluve, keď navrhovateľ v rámci tohto postupu vyvíjal na odporcu neprimeraný nátlak. Taktiež odporcovi neposkytol zmluvu o budúcej zmluve, ktorú sám pripravoval na preštudovanie a oboznámenie sa s jej obsahom v dostatočnom časovom predstihu, neumožnil jej vykonať prípadné zmeny predloženého návrhu o zmluvy o budúcej zmluve navyše odporca bol prinútený k jej podpísaniu na čerpacej stanici.
Podľa článku I. ustanovenia § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Sb., vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
Podľa článku I ustanovenia § 77 ods. 2 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Sb., pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10).
Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového a predložením jej prvopisu navrhovateľ svoje práva majiteľa zmenky preukázal. Súd mal tiež preukázané, že zmenka zabezpečovala pohľadávku navrhovateľa zo Zmluvy o zmluve budúcej.
Odporca v námietkach uplatnil kauzálne námietky, teda námietky, ktoré nesmerujú proti zmenke ako samotnej listine, teda nespochybňujú jej platnosť, ale námietky, ktoré sú mimozmenkové a ktoré sa teda zakladajú na iných vzťahoch účastníkov, než sú zmenkové vzťahy. Kauzálne námietky sú námietkami relatívnymi a preto je možné vznášať tieto námietky len v určitých vzťahoch. Tieto námietky sú prípustné vtedy, ak sú účastníci zmenkovej zmluvy a s tým súvisiaceho zabezpečeného záväzku totožní. V tomto prípade odporcovi nič nebráni v tom, aby voči navrhovateľovi uplatnil relatívne, kauzálne námietky vyplývajúce zo vzťahu, ktorý bol zmenkovou listinou zaistený. Odporca v podaných námietkach namietal skutočnosť, že pohľadávka, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ domáha nikdy nevznikla. Súd dospel k záveru, že zmenka zabezpečovala nárok navrhovateľa na zaplatenie rezervačnej zálohy a v prípade porušenia povinnosti uzavrieť realizačnú Kúpnu zmluvu mala rezervačná záloha slúžiť na uhradenie zmluvnej pokuty. Dokazovaním však bolo preukázané, že odporca od Zmluvy o zmluve budúcej platne odstúpil. Súd má za to, že odstúpením od zmluvy zanikol kauzálny dôvod zmenky. Po zániku kauzy vystavenia zmenky už navrhovateľ nárok zo zmenky uplatňovať nemôže. Oprávnený sa zo zmenky môže uspokojovať len v prípade, ak pohľadávka, ktorá je zmenkou zabezpečená, riadne vznikla a je splatná. Ak teda zabezpečovaná pohľadávka z akéhokoľvek dôvodu zanikla, nie je možné sa uspokojovať zo zmenky, ktorá mala túto pohľadávku zabezpečovať. Súd nemal preukázané, že by odporca porušil povinnosť uzavrieť realizačnú Kúpnu zmluvu a teda, že by navrhovateľovi vznikol nárok na zmluvnú
pokutu. Ak teda zmenka zabezpečovala povinnosť odporcu zaplatiť zmluvnú pokutu, tak žiadna takáto povinnosť odporcovi nevznikla a teda nie je daná kauza, pre ktorú by mal byť dôvodný záväzok odporcu plniť zmenkovú sumu podľa vystavenej zmenky. Vzhľadom na vyššie uvedené súd zmenkový platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil.
Súd neprihliadal k dodatočne namietaným skutočnostiam uvádzaným v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 18.02.2014, kde odporca okrem iného uviedol, že došlo k zániku záväzku odporcu uzatvoriť zmluvu v zmysle ustanovenia § 50a Občianskeho zákonníka, pričom dôvodom je samotná zmena okolností, z ktorých účastníci pri uzatváraní Zmluvy o budúcej zmluve vychádzali a tiež namietol, že postup pri príprave a zabezpečovaní podpisov Zmluvy bol rozporný s dobrými mravmi, keď navrhovateľ mal podľa odporcu pri podpise predmetnej zmluvy vyvíjať na neho neprimeraný nátlak a rovnako mal postupovať aj pri podpise zmenky. Koncentračná zásada, vyplývajúca z ustanovenia § 175 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ktorou sa konanie o námietkach riadi, neumožňuje súdu prihliadať na námietky uplatnené po uplynutí lehoty troch dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu. Odporca bol povinný uviesť v námietkach všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namieta. Pre konanie je dôležitý presný obsah námietok, dôvody v nich uvedené je síce možné dodatočne spresňovať, ale len v rámci pôvodného rozsahu včas podaných námietok. V danom prípade má súd za to, že nešlo o spresnenie námietok, ale námietky nové. Zároveň neobstojí námietka nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa, pričom ako vyplýva zo zmluvy tento bol jej vedľajším účastníkom, ktorému sa zaviazal uhradiť rezervačnú zálohu formou zmenky.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a odporcovi ako procesne úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 379,50 eur a trov právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú z nasledovného:
· prevzatie a príprava zastupovania....................................................................169,32 eur · účasť na pojednávaní dňa 19.11.2014..............................................................169.32 eur · náhrada výdavkov za 2 úkony právnej služby v roku 2014 ..............................16,08 eur · cestovné výdavky za cestu Bratislava- Trnava a späť.........................................5,10 eur · náhrada za stratu času /4 polhodiny/..................................................................53,60 eur · 20 % DPH zo sumy 413,42 eur..........................................................................82,68 eur
Súd nepriznal odporcovi odmenu, režijný paušál a DPH za úkon právnej služby a to vyjadrenie zo dňa 17.02.2014, pretože sa nejednalo o písomné vyjadrenie vo veci samej na výzvu súdu. Aj keď odporcovi vznikol nárok na odmenu za úkon právnej služby v sume 210,81 eur, súd mu priznal odmenu za úkon právnej služby a náhradu trov právneho zastúpenia v uplatnenej výške.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.