Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Nt-22-2013.pdf
PDF · 87.83 KB
Case nature
Area
Subarea
12Nt/22/2013
Uznesenie
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou v trestnej veci odsúdeného P. O. na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. novembra 2014 o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania t a k t o
rozhodol:
Podľa § 399 ods. 2 Tr. poriadku návrh odsúdeného P. O., nar. XX.X.XXXX vo Q. A. S.E., trvale bytom X. č. XXX, okr. Vranov nad Topľou, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice, na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn 12 T 46/08 z a m i e t a .
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12 T 46/08 zo dňa 14.4.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.10.2010 č.k. 5 To 42/10-241 bol P. O. uznaný za vinného zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona v nadväznosti na ust. § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 20.08.2007, v čase po polnoci, cez pootvorené okno vnikol do rodinného domu č. XXX v obci X., okres Vranov nad Topľou, kde v izbe spala Y. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej rukou začal hladiť obnažené prsia a druhou rukou sa snažil dostať pod pyžamo spiacej Y. L., k jej prirodzeniu, ktorá sa na to zobudila a začala kričať a následne obžalovaný cez pootvorené okno utiekol preč.
Za uvedený trestný čin mu bol uložený v zmysle ust. § 194 ods. 3, § 38 ods. 4, § 37 písm. m), § 36 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov a 8 mesiacov so zradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Odsúdený svojim návrhom podaným počas výkonu trestu požiadal súd o obnovu konania. Svoj návrh odôvodnil nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 28.11.2012 publikovanom pod č. 428/2012 Z.z., podľa ktorého ust § 41 ods. 2 Tr. zákona nie je v súlade s Ústavou SR a je v rozpore s požiadavkou primeranosti trestu, pričom uvedená skutočnosť je dôvodom na povolenie obnovy konania, keďže ide o okolnosť skôr neznámu, vzhľadom na ktorú by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti čin alebo k pomerom páchateľa podľa § 394 ods. 1 T. poriadku. Vo svojom ďalšom písomnom podaní adresovanom k uvedenej spisovej značke odsúdený ďalej navrhol vo veci vypočuť svedkyňu mal. Y. L. a jej matku O. L.. Zároveň žiadal vo veci vypočuť znalcov PhDr. L., ktorý sa na hlavnom pojednávaní v pôvodnom súdnom konaní vyjadril, že v osobnosti mal. Y. L. nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by znižovali vierohodnosť jej osoby a že táto svedkyňa je schopná si uvedomiť dôležitosť a význam svojej svedeckej výpovedi. Znalec z odvetvia psychiatrie MUDr. P., ktorého takisto navrhol vypočuť, pritom na hlavnom pojednávaní uviedol inú verziu k osobe mal Y. L., ktorú zhodnotil ako „debilnú, duševne zaostalú a ovplyvniteľnú osobu.“ Vyjadril názor, že svedkyňa mal. Y. L. nie je dôveryhodná osoba na to, aby ho usvedčovala zo spáchania skutku a žiadal jej opätovné vyšetrenie. Zákonná zástupkyňa mal. Y. L., poškodená O. L., pritom sama na hlavnom pojednávaní žiadala o povolenie obnovy konania, keďže žiadala, aby bol prepustený na slobodu. Vyjadril názor, že poškodená O. L. nebola z jeho strany žiadnym spôsobom ovplyvnená a pritom žiadala o jeho prepustenie na slobodu, pričom mal sexuálne obťažovať jej dcéru. Namietal aj skutočnosť,
že mal. Y. L. nebola vyšetrená lekárom, keď ju mal sexuálne obťažovať. Poukázal aj na skutočnosť, že neboli nájdené žiadne odtlačky, pričom mal vniknúť do detskej izby, v ktorej mal sexuálne obťažovať mal. Y. L.. V predmetnej veci neboli zistené ani žiadne biologické stopy v blízkosti alebo priamo v obydlí mal. svedkyne Y. L.. Poukázal aj na skutočnosť, že jeho pachové stopy sú veľmi silné a kvôli pachu si nevedel nájsť ani priateľku, za čo sa nehanbí, pokiaľ má byť preukázaná jeho nevina. Navrhol preto v prejednávanom prípade povoliť obnovu konania a napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť a znovu prejednať.
Na verejnom zasadnutí súd vykonal dokazovanie výsluchom odsúdeného, poškodenej O. L. a mal. svedkyne Y. L. a zistil, že podmienky pre povolenie obnovy konania nie sú splnené.
Odsúdený P. O. sa na verejnom zasadnutí vyjadril, že v pôvodnom konaní nebola vykaná rekonštrukcia, ktorá by preukázala, či ho mal. svedkyňa Y. L. mala možnosť vidieť o polnoci cez okno. Takisto namietal, že sa nedopustil takého konania ako bolo právne kvalifikované v pôvodnom rozsudku. Matka mal. svedkyne mala záujem mať s ním pohlavný styk, čo odmietol, avšak dlhé roky to nikomu nepovedal. V pôvodnom konaní takisto neboli zabezpečené odtlačky prstov a ani pachové stopy.
Poškodená O. L. ako aj jej dcéra svedkyňa mal. Y. L. sa opätovného verejného zasadnutia nezúčastnili.
Podľa § 294 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Z vykonaného dokazovania na verejnom zasadnutí, s prihliadnutím na obsah predmetného spisu súd zistil, že okresný súd vo svojom rozhodnutí ustálil vinu odsúdeného P. O. na základe dokazovania, a to predovšetkým na základe svedeckých výpovedí poškodenej O. L. a mal. Y. L., ktoré mali vzťah k predmetnej veci, k odsúdenému ako aj k iným okolnostiam dôležitým pre trestné konanie. Svedkyňa mal. Y. L. ako aj poškodená O. L. vypovedali v pôvodnom konaní, že odsúdený v inkriminovanú noc vnikol do ich rodinného domu, kde mal svedkyňu mal. Y. L. obchytkávať.
Odsúdený v návrhu na povolenie obnovy konania ani pri svojom výsluchu na verejnom zasadnutí neuviedol žiadne také nové okolnosti alebo nové dôkazy, ktoré by odôvodňovali povolenie obnovy konania v jeho prospech. Odsúdený v pôvodnom návrhu na povolenie obnovy konania v prejednávanom prípade poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 28.11.2012 uverejnený pod č. 428/2012 Z.z., v ktorom bolo vyslovené, že znenie ust. § 41 ods. 2 Tr. zákona nie je v súlade s Ústavou SR. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že odsúdený P. O. bol odsúdený len za jeden trestný čin a to konkrétne za zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona v nadväznosti na ust. § 139 ods. 1 písm. a ) Tr. zákona, pri ktorom je možné ukladať trest odňatia slobody v trvaní od 3 rokov do 8 rokov. U odsúdeného, keďže bol v minulosti opakovane súdne trestaný, bola konajúcim súdom zistená jedna priťažujúca okolnosť v zmysle ust. § 37 písm. m) Tr. zákona, pričom uvedený súd nezistil na strane obžalovaného žiadne poľahčujúce okolnosti podľa § 36 Tr. zákona. Za takejto situácie bolo potrebné vyššie uvedenú trestnú sadbu upraviť podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona a odsúdenému ukladať trest odňatia slobody v trvaní od 4 rokov a 8 mesiacov do 8 rokov. Súd prvého stupňa pritom odsúdenému uložil trest odňatia slobody na samej spodnej takto upravenej trestnej sadzby v trvaní 4 rokov a 8 mesiacov. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na konštatovanie odvolacieho súdu, ktorý vo svojom uznesení o zamietnutí odvolania obžalovaného voči preskúmavanému rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 12 T 46/08 zo dňa 14.04.2010 uviedol, že takto uložený trest odňatia slobody vzhľadom na osobu obžalovaného, prechádzajúcu jeho trestnú činnosť ako aj charakter prejednávanej trestnej veci je potrebné považovať za mierny, avšak vzhľadom na odvolanie podané len v prospech obžalovaného, odvolací súd v zmysle ust. § 322 ods. 3 Tr. poriadku nemohol toto pochybenie okresného súdu napraviť. Je potrebné zdôrazniť, že súd v pôvodnom konaní ani neaplikoval ust. § 41 ods. 2 Tr zákona, resp. § 42 ods. 1 Tr. zákona a teda neukladal úhrnný trest odňatia slobody, resp. súhrnný trest odňatia slobody, v prípade ukladania ktorých sa uplatňovala tzv. asperačná zásada a
uloženie takéhoto trestu vzhľadom na skutočnosť, že odsúdený sa dopustil iba jedného skutku, ktorý bol posudzovaný ako zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona ani neprichádzalo do úvahy. Vzhľadom na odsúdenie obžalovaného O. na trest odňatia slobody na samej spodnej hranici takto upravenej trestnej sadzby, uloženie trestu odňatia slobody pod uvedenú výmeru ani neprichádzalo do úvahy, keďže na mimoriadne zníženie takto ukladaného trestu ani neboli splnené podmienky. Vyššie uvedený trest odňatia slobody, ktorý bol odsúdenému uložený predmetným rozsudkom, tak bol uložený v súlade so základnými zásadami ukladania trestu v zmysle ust. § 34 Tr. zákona.
V súvislosti s návrhom odsúdeného na opätovné vypočutie znalcov PhDr. L. ako aj MUDr. P. či opätovné znalecké vyšetrenie mal. Y. L. treba uviesť, že dôvodom na povolenie obnovy konania môžu byť len skutočnosti alebo dôkazy súdu v pôvodnom konaní neznáme. Obaja vyššie uvedení znalci nielenže v predmetnej trestnej veci vypracovali znalecké posudky na uvedenú mal. svedkyňu, o ktorých záveroch nemal pôvodne konajúci súd žiadne pochybnosti, ale obaja znalci boli aj vypočutí a to znalec PhDr. L. dňa 21.01.2009 a obaja vyššie uvedení znalci aj na hlavnom pojednávaní dňa 31.3.2010, pričom odsúdený im mal možnosť klásť otázky a takisto sa mal možnosť vyjadriť k ich výpovediam. V zmysle pokynov nadriadeného súdu v zrušujúcom uznesení sp. zn. 5 To 15/09 zo dňa 17.6.2009 pritom súd prvého stupňa nariadil znalecké dokazovanie z odvetvia psychiatrie svedkyne mal. Y. L. a to so zameraním práve na zistenie, či táto maloletá svedkyňa nemá sklon si vymýšľať, či je schopná si sama vytvoriť dejovú líniu určitého skutku a následne ju reprodukovať. Uvedeným znaleckým dokazovaním pritom bolo zistené, že táto maloletá svedkyňa nemá tendenciu k zveličovaniu, prípadne k vymýšľaniu si prežitého, pričom vzhľadom na svoj vek a ľahký intelektový defekt je ľahšia ovplyvniteľná zo strany iných osôb. Súd dospel k záveru, že výpovede oboch znalcov, pričom je potrebné poukázať na to, že znalec PhDr. L. je znalcom z odboru psychológie a znalec MUDr. P. z odvetvia psychiatrie a teda sú znalcami z odlišných vedných odborov, sú v podstatných náležitostiach totožné a súd nezistil v ich výpovediach výrazné rozpory. Obaja znalci aj na hlavnom pojednávaní dňa 31.03.2010 dospeli k záveru, že mal. Y. L. je síce mentálne retardovaná na úrovni debila, ale podľa názoru znalca PhDr. L. jej intelektové a pamäťové schopnosti nie sú znížené natoľko, aby nebola schopná vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti a teda nezistil u nej žiadne také okolnosti, ktoré by znižovali jej vierohodnosť. K takému istému záveru dospel aj znalec MUDr. P., ktorý okrem iného ďalej doplnil, že v prípade mal. Y. L. ide o ľahko ovplyvniteľnú povahu a preto u nej nemožno vylúčiť vplyv a ovplyvňovanie iných osôb. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať na skutočnosť, že znalecké dokazovanie je len podporným dôkazným prostriedkom a vina odsúdeného bola ustálená predovšetkým na základe svedeckých výpovedí, pričom len možnosť ovplyvnenia svedkyne Y. L. inými osobami vyslovená znalcom MUDr. P. sama osebe neznižuje vierohodnosť jej výpovede, pokiaľ táto nie je spochybnená inými skutočnosťami a to či už výpoveďami iných osôb alebo inými dôkazným prostriedkom, čo sa v danom prípade nestalo. Súd dospel k názoru, že prípadné vypočutie uvedených znalcov aj v rámci konania o povolenie obnovy konania by neprinieslo žiadne nové skutočnosti, ktoré by samy osobe alebo v spojení so skôr známymi skutočnosťami odôvodnili iné rozhodnutie o vine alebo iné rozhodnutie o jeho treste. Skutočnosť, či výpoveď maloletej svedkyne Y. L. napriek jej istej duševnej zaostalosti, ktorej výpoveď bola v predmetnej veci priamym dôkazom, možno považovať za dostatočne vierohodnú na ustálenie viny odsúdeného, teda bola dostatočne preukázaná v pôvodnom súdnom konaní.
Pokiaľ ide o námietku odsúdeného, že mal. Y. L. nebola lekárky vyšetrená, pokiaľ ju mal obchytkávať po pohlavných orgánov, je potrebné uviesť, že odsúdený nebol odsúdený za sexuálne násilný trestný čin, ale za zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona. Obžalobou sa odsúdenému kládlo za vinu, že skutku sa dopustil z osobitného motívu a to so sexuálnym motívom v zmysle ust. § 140 písm. g) Tr. zákona, avšak súd prvého stupňa v rozsudku zo dňa 14.4.2010 č.k. 12 T 46/2008-209 z právnej kvalifikácie skutku uvedenej v obžalobe vypustil právnu posúdenie konania odsúdeného podľa § 194 ods. 2 písm. d ) Tr. zákona v nadväznosti na § 140 písm. g) Tr. zákona, keďže nedospel k záveru, že by sa obžalovaný skutku dopustil so snahou docieliť svoje sexuálne vzrušenie. Krajský súd v Prešove v uznesení zo dňa 13.10.2010 č.k. 5 To 42/2010-241 pri preskúmavaní odvolania odsúdeného sa v súvislosti s uvedeným motívom konania odsúdeného vyjadril tak, že vykonaným dokazovaním nebol produkovaný žiadny dôkaz, ktorý by nasvedčoval tomu, že obžalovaný sa chcel uvedeným spôsobom ukojiť alebo vyvolať v sebe intenzívnejšie sexuálne vzrušenie. Na ustálenie uvedeného motívu konania odsúdeného by bolo potrebné podľa názoru odvolacieho súdu vykonať ďalšie dokazovanie, avšak pre absenciu odvolania prokurátora sa takéto dokazovanie tomuto súdu javilo ako nadbytočné. V tejto súvislosti už len na okraj súd poznamenáva, že vzhľadom na skutočnosť, že
v prejednávanom prípade sa odsúdenému nekládlo za vinu spáchanie priamo sexuálneho násilného trestného činu, ale len to, že mal hladiť obnažené prsia a druhou rukou sa mal odsúdený snažiť dostať pod pyžamu mal. Y. L., že takéto samotné protiprávne konanie odsúdeného by ani nezanechalo nejaké výrazné známky na tele poškodenej, ktoré by odôvodňovali prehliadku tela a následné zaistenie nejakých stôp na tele poškodenej. V tejto súvislosti vyznieva preto ako úplne neodôvodnená námietka odsúdeného, že mal. Y. L. sa nepodrobila lekárskemu ošetreniu.
Súd v rámci povolenia obnovy konania nemôže skúmať ani to, či súd využil všetky dostupné dôkazy, ktoré mohol využiť v pôvodnom konaní. Len samotná okolnosť, že v pôvodnom konaní neboli zaistené biologické stopy v blízkosti alebo priamo v obydlí mal. svedkyne Y. L. nemôže sama osebe ani v spojení s vyššie uvedenými svedeckými výpoveďami odôvodniť povolenie obnovy konania. Treba poukázať na skutočnosť, že odsúdený vnikol do rodinného domu cez otvorené okno a teda nemusel nevyhnutne po sebe zanechať daktyloskopické stopy. V predmetnej veci by prípadne prichádzali do úvahy trasologické stopy, ktoré by eventuálne mohli potvrdiť či vyvrátiť prítomnosť odsúdeného na mieste činu v inkriminovanú noc. V tomto smere neobstojí ani tvrdenie odsúdeného, že má výrazné pachové stopy, ktoré mohli byť zaistené na mieste činu. Je zrejmé, že len samotná skutočnosť, že v pôvodnom prípravnom konaní neboli zaistené takéto stopy bez existencie ďalších skutočností spochybňujúcich spáchanie skutku odsúdeným nemôže odôvodňovať povolenie obnovy konania. Súd v rámci povolenia obnovy konania nemôže preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd vysporiadal s prípadnými všetkými dôkazmi, ktoré si mohol prípadne zabezpečiť a či sa dostatočne vysporiadal s obhajobou odsúdeného. Treba poukázať na skutočnosť, že odsúdený napriek dvom odvolaniam podaným voči rozsudkom súdu prvého stupňa ani v jednom opravnom prostriedku nevyžadoval vykonania dôkazu v podobe zistenia nejakých vecných stôp a takýto dôkaz navrhol až v rámci povolenia obnovy konania, keď je zrejmé, že vzhľadom na odstup času a predpokladanú zmenu podmienok na mieste činu je takýto dôkaz nevykonateľný. Mal. svedkyňa Y. L. opakovane v pôvodnom konaní zotrvala na svojich vyjadreniach, že odsúdený sa skutku dopustil tak ako bolo uvedené v skutkovej vete rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 12 T 46/08. Neobstojí ani argument odsúdeného, že samotná zákonná zástupkyňa mal. Y. L., O. L., požadovala jeho prepustenie na slobodu. V tomto smere súd poznamenáva, že uvedená svedkyňa v priebehu celého trestného stíhania zotrvala na svojich vyjadreniach, pričom ešte v prípravnom konaní dňa 21.1.2008 ( čl. 17 vyšetrovacieho spisu ) uviedla, že protiprávne konanie odsúdenému už odpustila. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať na skutočnosť, že zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a ) Tr. zákona nepatrí do kategórie trestných činov uvedených v ust. § 211 Tr. poriadku, pri ktorých sa na začatie a pokračovanie v trestnom stíhaní vyžaduje súhlas poškodeného. Z uvedeného teda vyplýva, že samotný postoj poškodenej O. L. k skutočnosti, či má byť odsúdený O. za uvedený trestný čin potrestaný alebo nie, nemôže byť takou novou skutočnosťou či novým dôkazom, ktorý by odôvodňoval povolenie obnovy konania v prejednávanej veci.
Odsúdený tak nepredniesol žiadne nové skutočnosti alebo nové dôkazy, ktoré by preukazovali jeho nevinu.
Súd tak dospel k záveru, že v tomto prípade nie sú dané také skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli viesť samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi k inému rozhodnutiu súdu o vine alebo o treste.
Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že návrh odsúdeného zamietol.