Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8S-8-2021.pdf
PDF · 122.94 KB
Case nature
Area
Subarea
8S/8/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členov JUDr. Petry Vysaníkovej a JUDr. Radovana Turčíka v právnej veci žalobcu: Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I, so sídlom v Košiciach, Mojmírova 5, proti žalovanému Mestu Košice - stavebný úrad, so sídlom v Košiciach, Tr. SNP 48/A, za účasti Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov so sídlom v Košiciach, Alžbetina 613/29, o preskúmanie zákonnosti opatrenia - oznámenia k ohláseniu udržiavacích prác stavebného úradu - Mesto Košice, pracovisko Košice - Staré Mesto č. MK/A/2019/22170-02/I/SOM, zo dňa 4. novembra 2019, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e opatrenie žalovaného označené ako „Odpoveď na list zo dňa 18. októbra 2019 vo veci – „ohlásenie stavebných úprav časti nehnuteľnosti kultúrnej pamiatky, - meštiackeho domu, na ulici Alžbetina 29 v Košiciach“ č. MK/A/2019/22170-02/I/SOM, zo dňa 4. novembra 2019.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I podal všeobecnú správnu žalobu zo dňa 22. januára 2021 podľa § 45 ods. 1, § 178 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP"), a § 24 ods. 14 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre") na preskúmanie zákonnosti opatrenia - oznámenia k ohláseniu udržiavacích prác stavebného úradu - mesto Košice, pracovisko Košice - Staré mesto, so sídlom v Košiciach, Hviezdoslavova č. 7 (ďalej aj ako „stavebný úrad") zo dňa 4. novembra 2019 č.k. MK/A/2019/22170-02/I/SOM, ktorým bolo podľa § 57 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon") určené, že ohlásené stavebné úpravy možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia.
2. Žalobca navrhol zrušiť označené opatrenie - oznámenie k ohláseniu udržiavacích prác stavebného úradu - mesto Košice, pracovisko Košice - Staré mesto zo dňa 4. novembra 2019 č.k. MK/ A/2019/22170-02/I/SOM, ktorým bolo podľa § 57 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov stavebným úradom určené, že ohlásené stavebné úpravy možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. 3. Dôvodil tým, že Okresný úrad Košice, Odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenia štátnej stavebnej správy, so sídlom Komenského 52, 041 26 Košice (ďalej aj ako „Okresný úrad Košice"), rozhodnutím č. OU-KE-OVBP2-2020/029473 zo dňa 25. júna 2020 nevyhovel protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I sp. zn. Pd 43/20/8802-3 zo dňa 16. apríla 2020 (ďalej aj ako „protest prokurátora") podanému proti opatreniu žalovaného zo dňa 4.11.2019 č.k. MK/A/2019/22170-02/I/SOM, ako vecne príslušného stavebného úradu.
4. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky rozhodnutím (ďalej len ako „ministerstvo") č. 28004/2020/SV/82876 zo dňa 25.11.2020, /nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11.2020/, odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I sp. zn. Pd 43/20/8802-7 zo dňa 08.07.2020 podané proti rozhodnutiu uvedenému v bode 3 tohto rozsudku zamietol a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Košice č. OU-KE-OVBP2-2020/029473 zo dňa 25.06.2020 o nevyhovení protestu prokurátora proti opatreniu stavebného úradu.
5. Prokurátor v proteste aj v správnej žalobe uviedol, že dňa 18.10.2019 stavebník Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, so sídlom Alžbetina 613/29, Košice podal na stavebný úrad podľa § 57 stavebného zákona v spojení s § 6 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona ohlásenie stavebných úprav, týkajúcich sa meštianskeho domu na ulici Alžbetina č. 29 v Košiciach, súpisné č. XXX, nachádzajúceho sa na pozemku parcelné číslo XXX v katastrálnom území A. B., ktoré spočívali v obnove spoločných častí kultúrnej pamiatky, obnove krytiny strechy, dvorovej fasády, omietok štítového múra a v realizácii ôsmich vikierov a zateplení steny južného svetlíka technoomietkou v interiéri.
6. Žalovaný oznámením k ohláseniu udržiavacích prác zo dňa 04.11.2019, č.k. MK/A/2019/22170-02/ I/SOM podľa § 57 ods. 1 stavebného zákona určil, že ohlásené stavebné úpravy možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Súčasne v predmetnom opatrení uviedol, že žiadosť o stavebné povolenie je potrebné podať na podateľni stavebného úradu mesta Košice, pracovisko C. - A. B., D. X, C..
7. Z listu vlastníctva č. XXXXX, obec C. - A. B., kat. úz. A. B. vyplýva, že mesto Košice bolo v čase podania ohlásenia výlučným vlastníkom bytu č.6 s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku pod bytovým domom 606/10000 a výlučným vlastníkom nebytového priestoru č. 5 s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku pod bytovým domom 327/10000. Strecha, fasáda, resp. priečelie budovy, štítový múr, sú nesporne spoločnou časťou domu, ktorej spoluvlastníkom je aj mesto Košice.
8. Dňa 13.02.2020 p. B. E., bytom F. XX, XXX XX C., podal na Okresnú prokuratúru Košice I podnet, ktorým žiadal o preskúmanie zákonnosti postupu stavebného úradu, a to vo veci prešetrenia oprávnenosti stavebnej činnosti, ktorá je vykonávaná na objekte Alžbetina 29, Košice.
9. Za účelom náležitého preskúmania podnetu zo dňa 13.02.2020 Okresný prokurátor Košice I vyžiadal od stavebného úradu podrobné vyjadrenie a súvisiaci spisový materiál a zistil, že stavebný úrad už v čase začatia konania mal vedomosť o tom, že spoločné časti a zariadenia domu a pozemok, na ktorom je umiestnená stavba, ktorej sa konanie týkalo, sa nachádzajú v podielom spoluvlastníctve viacerých subjektov, okrem iných aj mesta Košice, ktoré bolo vo veci vecne príslušným stavebným úradom. Mesto C. ako spoluvlastník stavby, ktorej sa konanie týkalo, malo tak povinnosť konanie predložiť na rozhodnutie ako vecne príslušný stavebný úrad podľa § 119 ods. 3 stavebného zákona.
10. Dňa 16.04.2020 prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I sp. zn. Pd 43/20/8802-3 podal neúspešne protest proti opatreniu - oznámeniu k ohláseniu udržiavacích prác č.k. MK/A/2019/22170-02/I/SOM zo dňa 04.11.2019, ktorým stavebný úrad podľa § 57 ods. 1 stavebného zákona stavebníkovi určil, že ohlásené stavebné úpravy možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia.
11. Protest prokurátora odôvodnil tým, že podľa § 119 ods. 3 stavebného zákona, ak je na konanie príslušná obec ako stavebný úrad a je zároveň navrhovateľom, stavebníkom alebo vlastníkom stavby, alebo žiadateľom o povolenie terénnych úprav, prác alebo zariadení, ktoré sú predmetom konania, krajský stavebný úrad určí, ktorý stavebný úrad vykoná konanie a vydá rozhodnutie. Uviedol, že účelom citovaného zákonného ustanovenia je vylúčiť stret záujmov obce ako stavebného úradu a pri žiadosti o stavebné povolenie s odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžp/13/2012 zo dňa 23.05.2013). V takýchto prípadoch, pokiaľ je obec stavebníkom, vlastníkom alebo spoluvlastníkom stavby, ktorá je predmetom konania, je na mieste určiť iný stavebný úrad. Ustanovenia týkajúce sa stavebných úradov sú zaradené v piatej časti stavebného zákona a sú aplikovateľné vo všetkých konaniach podľa stavebného zákona.
12. Stavebný úrad podanému protestu prokurátora nevyhovel a vec postúpil podľa § 24 ods. 6 Zákona o prokuratúre na rozhodnutie bezprostredne nadriadenému orgánu - Okresnému úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky, ktorý rozhodnutím č. OU-KE-OVBP2-2020/029473 zo dňa 25.06.2020 nevyhovel protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I sp. zn. Pd 43/20/8802-3 zo dňa 16.04.2020, ktorý smeroval proti opatreniu žalovaného č.k. MK/A/2019/22170-02/I/SOM zo dňa 4.11.2019.
13. V odôvodnení označeného rozhodnutia Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenia štátnej stavebnej správy odkázal na ustanovenia § 119 ods. 3 stavebného zákona a uviedol, že v prípadoch uvedených v hypotéze tejto právnej normy je výslovne uvedené, že príslušný orgán určí „ktorý stavebný úrad vykoná konanie a vydá rozhodnutie a uvedené sa vzťahuje na prípady, v ktorých stavebný úrad vykonáva konanie, ktorého výsledkom je vydanie rozhodnutia.
14. Okresný úrad Košice poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžp/13/2012 zo dňa 23.05.2013, z obsahu ktorého vyplýva, že stavebný zákon taxatívne vymedzuje situácie, ktoré aplikáciu ust. § 119 ods. 3 stavebného zákona odôvodňujú a tieto nie je možné rozširovať, preto aplikácia ust. § 119 ods. 3 stavebného zákona sa nevzťahuje na určenie podľa ust. § 57 ods. 1 tretia veta stavebného zákona pretože toto neznamená, že by stavebný úrad rozhodoval.
15. Prokurátor podal proti rozhodnutiu Okresného úradu Košice o nevyhovení protestu prokurátora odvolanie dňa 08.07.2020 č.k. Pd 43/20/8802-7 podľa ustanovenia § 24 ods. 11 zákona o prokuratúre a zotrval na svojej predchádzajúcej právnej argumentácii k ustanoveniu § 119 ods. 3 stavebného zákona, ktoré je potrebné aplikovať aj pri ohlásení drobnej stavby, a vybraných stavebných úprav a udržiavacích prác, ktorých navrhovateľom, stavebníkom, vlastníkom, resp. spoluvlastníkom je obec, pretože tento postup je tiež v súlade s ust. § 3 ods. 7 Správneho súdneho poriadku, v zmysle ktorého sa ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 6 primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení, teda aj pri vydávaní administratívnych aktov, ktoré nemajú charakter rozhodnutia.
16. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia výstavby rozhodnutím č. 28004/2020/ SV/82876 zo dňa 25.11.2020 podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietlo odvolanie prokurátora a potvrdilo rozhodnutie Okresného úradu Košice č. OU-KE-OVBP2-2020/029473 zo dňa 25.06.2020 o nevyhovení protestu prokurátora. Vo svojom odôvodnení ministerstvo uviedlo, že aplikácia ust. § 119 ods. 3 stavebného zákona sa na ohlásenej stavby podľa § 57 ods. 1 tretia veta stavebného zákona nevzťahuje, pretože stavebný úrad nerozhodoval. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11.2020.
17. Podľa žalobcu účelom všeobecnej správnej žaloby prokurátora je zabezpečiť ochranu objektívneho práva, t.j. zákonnosti spojenú s akceptáciou judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to konkrétne uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžp/13/2012 zo dňa 23.05.2013, ktorá nebola zo strany stavebného úradu, Okresného úradu Košice a ministerstva plnohodnotne akceptovaná. Podľa § 45 ods. 1 SSP prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a) až d) proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené.
18. Preto je toho názoru, že podaná všeobecná správna žaloba smeruje proti opatreniu - oznámeniu k ohláseniu udržiavacích prác stavebného úradu zo dňa 04.11.2019 č.k. MK/A/2019/22170-02/I/ SOM, ktorým bolo podľa § 57 ods. 1 stavebného zákona určené, že ohlásené stavebné úpravy možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Označil Opatrením stavebného úradu č.k. MK/ A/2019/22170-02/I/SOM zo dňa 04.11.2019, ktorým bolo podľa § 57 ods. 1 stavebného zákona určené, že ohlásené stavebné úpravy možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia, ako aj postupom stavebného úradu ktorý jeho vydaniu predchádzal, za opatrenie ktorým došlo k porušeniu ustanovenia § 119 ods. 3 stavebného zákona v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 veta prvá a § 3 ods. 7 Správneho súdneho poriadku.
19. Žalobca zdôraznil, že jeho protestu prokurátora nebolo vyhovené a postupom a rozhodnutím Okresného úradu Košice č. OU-KE-OVBP2-2020/029473 zo dňa 25.06.2020 v spojení s rozhodnutím Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 28004/2020/SV/82876 zo dňa 25.11.2020,
ktorým ministerstvo podľa § 59 ods. 2 Správneho súdneho poriadku zamietlo odvolanie prokurátora a potvrdilo rozhodnutie Okresného úradu Košice č. OU-KE-OVBP2-2020/029473 zo dňa 25.06.2020, v konaní o proteste nebol úspešný a rozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11.2020. Poukázal na nižšie uvedené zákonné ustanovenia.
20. Podľa § 3 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa § 3 ods. 7 správneho poriadku ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 6 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení. Podľa § 119 ods. 3 stavebného zákona ak je na konanie príslušná obec ako stavebný úrad a je zároveň navrhovateľom, stavebníkom alebo vlastníkom stavby, alebo žiadateľom o povolenie terénnych úprav, prác alebo zariadení, ktoré sú predmetom konania, krajský stavebný úrad určí, ktorý stavebný úrad vykoná konanie a vydá rozhodnutie. Podľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 21. Žalovaný zopakoval, že aj pri ohlásení drobnej stavby, vybraných stavebných úprav a udržiavacích prác sa vo veci v zásade nevydáva správne rozhodnutie, ktorým je v danom prípade stavebné povolenie, aby bol vylúčený stret záujmov orgánu verejnej správy a zároveň v osobe mesta Košice spoluvlastníka veci, ktorej sa týka stavebné konanie je potrebné ust. § 119 ods. 3 stavebného zákona primerane aplikovať a v prípade pri ohlásení drobnej stavby, pretože uvedený postup je v súlade s ust. § 3 ods. 7 Správneho súdneho poriadku ustanovenia o základných pravidlách konania sa aj v uvedených v odsekoch 1 až 6 zák. ustanovenia primerane použijú pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení a vydávaní administratívnych aktov, ktoré nemajú charakter rozhodnutia. Okresný úrad v sídle kraja je kompetentný podľa § 119 ods. 3 stavebného zákona určiť príslušný orgán na konanie, čím bude vylúčená akákoľvek pochybnosť o nestrannosti a nezaujatosti zamestnancov takto určeného stavebného úradu. 22. Žalovaný tiež zopakoval, že v posudzovanom konaní, Mesto Košice bolo vecne príslušným stavebným úradom, ktorý vo veci posudzoval ohlásenie udržiavacích prác, pretože však bol súčasne aj spoluvlastníkom stavby, ktorej sa plánovaná realizácia udržiavacích prác týkala, existoval zákonný dôvod pre určenie iného stavebného úradu na vydanie opatrenia v zmysle ustanovenia § 119 ods. 3 stavebného zákona. Preto v súlade s ustanovením § 119 ods. 3 stavebného zákona, Mesto Košice ako stavebný úrad malo po doručení ohlásenia stavebných úprav týkajúcich sa spoločných časti stavby, ktorých bolo spoluvlastníkom, vec predložiť príslušnému orgánu na určenie iného stavebného úradu, ktorý konanie vykoná. Neuplatnením uvedeného postupu vystupovalo ako správny orgán, aj ako spoluvlastník stavby, ktorej sa predmet konania týkal. Ustanovenia § 119 ods. 3 stavebného zákona, neumožňuje stavebnému úradu možnosť posúdenia, či bude sama konať ako stavebný úrad, alebo vec predloží na určenie iného stavebného úradu, ale povinnosť takto postupovať. 23. Preto vydanie napadnutého opatrenia žalovaným v prípade nedostatku príslušnosti na posudzovanie ohlásenia udržiavacích prác je závažným procesným pochybením, spôsobujúcim nezákonnosť takéhoto opatrenia. Aj stanovisko Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky zo dňa 6. mája 2009, obsahuje odporúčanie pre krajské stavebné úrady, ako majú postupovať v prípade, ak je na vybavenie ohlásenia príslušná obec ako stavebný úrad, ktorá je zároveň navrhovateľom, stavebníkom alebo vlastníkom stavby, na ktorej sa ohlasované stavebné úpravy budú uskutočňovať a uvádza, že v ust. § 119 ods. 3 stavebného zákona sa sleduje vylúčenie stretu záujmov najmä pri rozhodovaní v správnom konaní. Z dôvodu vylúčenia stretu záujmov je potrebné ustanovenie § 119 ods. 3 stavebného zákona primerane aplikovať aj pri ohlásení drobnej stavby, ktorých navrhovateľom, stavebníkom alebo vlastníkom je sama obec. Jadrom argumentácie Okresného úradu Košice, ako aj jeho odlišného právneho názoru v tejto veci je výklad právnej normy vymedzenej v ustanovení § 119 ods. 3 stavebného zákona, ktorý interpretuje ako určenie iného ako príslušného stavebného úradu len v prípade, že sa vo veci jedná o konanie, v ktorom sa vydáva rozhodnutie. Správny orgán má pravdepodobne za to, že spojku ,,a" v príslušnej norme a teda: ,,...krajský stavebný úrad určí, ktorý stavebný úrad vykoná konanie a vydá rozhodnutie" je potrebné čítať ako ,,a súčasne", resp. ,,a súčasne v tej istej veci". Takýmto výkladom prichádza správny orgán zrejme k záveru, že prípady, kde sa rozhodnutie nevydáva, a teda na ktoré sa daná norma nemôže vzťahovať, nie je možné pod túto normu subsumovať. 24. Prístup správneho orgánu, podľa žalobcu je v rozpore ako s gramatickým, tak aj s teleologickým výkladom príslušnej normy. Je zrejmé, že spojka ,,a" v príslušnej norme plní iba spojovaciu funkciu,
s úmyslom rozšíriť danú dispozíciu na všetky prípady, kde sa vykonáva konanie, kde sa môže, alebo nemusí vydať rozhodnutie. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. 8Sžp/13/2012 zo dňa 23.05.2013, uviedol, že účelom § 119 ods. 3 Stavebného zákona je predovšetkým vylúčiť stret záujmov obce ako stavebného úradu a obce v postavení navrhovateľa územného konania, stavebníka pri žiadosti o stavebné povolenie a v kolaudačnom konaní, vlastníka stavby v kolaudačnom konaní, alebo pri odstraňovaní stavieb, žiadateľa o povolenie terénnych úprav, prác a zariadení, prípadne obce v takomto postavení aj v iných konaniach podľa Stavebného zákona.". Ustanovenie § 119 ods. 3 stavebného zákona má pôsobiť preventívne a preto na zabezpečenie objektívneho a neovplyvneného postupu stavebného, ktorý nemá žiadny vzťah k stavbe, ktorá je predmetom posudzovania. 25. Obec, ktorá má zároveň spoluvlastnícky (hoci menšinový) podiel na stavbe, ktorá by za normálnych okolností mala byť miestne príslušným stavebným úradom, ktorej sa týka procesný postup podľa stavebného zákona, je zákonným dôvodom, aby Okresný úrad v sídle kraja ako nadriadený orgán určil na konanie iný miestne príslušný stavebný úrad. 26. Predmetným opatrením č.k. MK/A/2019/22170-02/I/SOM zo dňa 04.11.2019 žalovaný podľa § 57 ods. 1 stavebného zákona, ktorým určil, že ohlásené stavebné úpravy možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia, a v čase konania mal vedomosť o tom, o aké stavebné konanie ide a že spoločné časti a zariadenia domu a pozemok, na ktorom je umiestnená stavba, ktorej sa konanie týkalo, sa nachádzajú v podielovom spoluvlastníctve aj mesta Košice, zároveň vecne príslušného ako stavebný úrad. 27. Na základe vyššie opísaných žalobných bodov je zrejmé, že stavebný úrad vydaním opatrenia podľa § 57 ods. 1 stavebného zákona a postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal, závažným spôsobom porušil ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, a to ustanovenia § 119 ods. 3 stavebného zákona, ustanovenia § 3 ods. 1 prvá veta Správneho súdneho poriadku a ustanovenia § 3 ods. 7 Správneho poriadku. 28. Žalobou napadnuté opatrenie stavebného úradu č.k. MK/A/2019/22170- 02/I/SOM zo dňa 4.11.2019, preto podľa žalobcu vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, a predmetné opatrenie tak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a postupom žalovaného zároveň došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného opatrenia orgánu verejnej správy, a v zmysle § 191 ods. 1 písm. b), c) a g) SSP je dôvod na jeho zrušenie. 29. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe trval na argumentácii z preskúmavaného opatrenia žalovaného a zdôraznil, že ust. § 119 ods. 3 stavebného zákona sa vzťahuje iba na správne konania, nevzťahuje sa na množstvo úkonov, ktoré vykonáva stavebný úrad mimo správneho konania, kde nevedie konanie, a ani nevydáva rozhodnutie. Žalovaný sa odvolal aj na zásadu primeranosti správneho konania a logický výklad označeného ustanovenia stavebného zákona s tým, že extrémne rozšírený výklad ustanovenia § 119 ods. 3 stavebného zákona tak, ako ho uvádza žalobca v predmetných protestov (aj v podanej správnej žalobe), je podľa ich názoru neprimeraný a nelogický. Podľa žalovaného podstatou a zmyslom označeného ustanovenia stavebného zákona je zabrániť konfliktu záujmov, a tým možnej svojvôli obce, kde by obec vydala rozhodnutie sama pre seba. Žalovaný vytýkal prokurátorovi aj to, že v podaných protestoch, a ani v žalobe neuviedol, v čom konkrétne vidí hrozbu stretu záujmov pri tomto konkrétnom oznámení stavebného úradu, a ani ako by k nemu malo dôjsť, keďže predmetom posudzovania je konkrétne oznámenie k ohláseniu. Zdôraznil, že rozsah prác v súlade so zákonom, vykonávacou vyhláškou a normami je v prípade údržby kultúrnych pamiatok povinný rešpektovať postup a splniť všetky zákonné podmienky na vydanie oznámenia k ohláseniu, že stavebný úrad nemá námietky proti udržiavacím prácam. Ak by stavebný úrad súhlasné oznámenie nevydal, konal by v rozpore so zákonom, čo by bolo možné napadnúť aj protestom prokurátora. Žalovaný sa vo vyjadrení ohradil aj proti rozšírenému výkladu záverov vyplývajúcich z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžp/13/2012 z 23.05.2013, v ktorom súd demonštratívne vymenúva konania podľa stavebného zákona v súvislosti s § 119 ods. 3, všetko sú to ale správne konania, výsledkom ktorých je rozhodnutie. 30. Žalobca dňa 16. februára 2021 získal prístup k elektronickému súdnemu spisu, na jeho žiadosť. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa nevyjadril. 31. Ďalší účastník konania Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov so sídlom v Košiciach, na výzvu súdu na vyjadrenie k žalobe vo svojom vyjadrení zo dňa 22.04.2021 k správnej žalobe uviedol, že povolenie na stavebné úpravy nie je potrebné, ak sa na streche nerealizovali vikiere a priložil k jeho ohláseniu stavebných úprav zo dňa 18.10.2019, o.i. určenie stavebného úradu zo dňa 06.05.2019, ktoré sa ale viaže k inému stavebnému konaniu, kde Okresný úrad Košice, určil ako
Stavebný úrad Obec Čaňa dňa 6. 5. 2019 a pripojil vyjadrenie jeho právnej zástupkyne k veci z 12. mája 2020. 32. Krajský súd v Košiciach posúdil správnu žalobu žalobcu v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (SSP) a za splnenia zákonných podmienok postupom podľa § 107 ods. 2 SSP (rešpektujúc ust. § 105 ods. 2 a § 182 ods. 1, písm. g/ SSP) rozhodol tak, že podľa § 191 ods. 1 písm. b/, c/, g/ SSP opatrenie žalovaného ako nezákonné zrušil. 33. Správny súd zdôrazňuje, že správne súdnictvo a dozor prokurátora nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy (tzv. netrestný dozor prokuratúry) sú vzájomne prepojené a nadväzujúce subsystémy kontroly zákonnosti (§ 5 ods. 11 SSP, § 20 ods. 1 druhá veta zákona o prokuratúre), v rámci ktorej sa prokurátor domáha presadenia zákonnosti v postupe orgánov verejnej správy pri aplikácii všeobecne záväzných právnych predpisov a rešpektovanie judikatúry správneho súdu. 34. Podľa § 45 ods. 1 SSP, prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a/ až d/ proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinnosti. Podľa § 3 ods. 7 správneho poriadku, ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekov 1 až 6 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení. Podľa § 119 ods. 3 stavebného zákona, ak je na konanie príslušná obec ako stavebný úrad, a je zároveň navrhovateľom, stavebníkom alebo vlastníkom stavby, alebo žiadateľom o povolenie terénnych úprav, prác alebo zariadení, ktoré sú predmetom konania, Krajský stavebný úrad určí, ktorý stavebný úrad vykoná konanie a vydá rozhodnutie. 35. Správny súd zdôrazňuje, že aj napriek skutočnosti, že pri ohlásení drobnej stavby, vybraných stavebných úpravách a udržiavacích prác sa vo veci v zásade nevydáva správne rozhodnutie, ktorým je v danom prípade stavebné povolenie, z dôvodu vylúčenia stretu záujmov je potrebné ustanovenie § 119 ods. 3 stavebného zákona primerane aplikovať aj pri ohlásení drobnej stavby, vydaných stavebných úprav a udržiavacích prác, ktorých navrhovateľom, stavebníkom, vlastníkom, resp. spoluvlastníkom je sama obec. Takýto postup je v súlade s § 3 ods. 7 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého sa ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 6 primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení, teda aj pri vydávaní administratívnych aktov, ktoré nemajú charakter rozhodnutia. Uvedený názor sa mal premietnuť aj do rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného úradu o nevyhovení protestu prokurátora proti opatreniu stavebného úradu v tejto veci, kde sa súčasne výslovne uvádza: „.... hoci ohlásenie drobnej stavby, vybraných stavebných úprav a udržiavacích prác, ktorých navrhovateľom, vlastníkom alebo stavebníkom je sama obec, nepodlieha správnemu konaniu a vo veci sa nevydáva rozhodnutie, z dôvodu vylúčenia stretu záujmov je potrebné primerane aplikovať ustanovenie § 119 ods. 3 stavebného zákona. Uvedený postup je v súlade s ustanovením § 3 ods. 7 správneho poriadku, ktoré prikazuje správnemu orgánu použiť zásady správneho konania aj pri vydávaní administratívnych aktov, ktoré nemajú charakter rozhodnutia.“ 36. V definovaných právnych stanoviskách žalobcu, ako aj žalovaného sa sporným javilo to, či procesný postup podľa § 119 ods. 3 stavebného zákona je povinný použiť stavebný úrad vždy, ak je aj zároveň spoluvlastníkom nehnuteľnosti, ku ktorej sa uplatňuje inštitút ohlásenia stavebnému úradu podľa § 57 Správneho súdneho poriadku, alebo iba za situácie, že stavebný úrad (t.j. obec alebo mesto) je zároveň vlastníkom väčšiny hlasov (zodpovedajúcich väčšinovému podielu nehnuteľnosti) potrebných na prijatie príslušného rozhodnutia týkajúceho sa stavby, ktorá je predmetom vyššie opísaného postupu. 37. Správny súd sa v preskúmavanej veci stotožňuje s názorom žalobcu prezentovaným v podanej správnej žalobe, že vlastnícke právo Mesta Košice k bytu a k nebytovému priestoru a v nadväznosti na to aj spoluvlastnícke právo k spoločným častiam, spoločným zariadeniam domu a k pozemku, na ktorom je stavba postavená, ktoré bolo zároveň aj stavebným úradom pre dané konanie, založilo zákonný dôvod pre určenie iného stavebného úradu na vykonanie konania a vydanie opatrenia, t.j. na uplatnenie procesného postupu podľa § 119 ods. 3 stavebného zákona. Uvedený záver podľa názoru správneho súdu vyplýva z toho, že účelom uvedeného ustanovenia stavebného zákona je zabezpečiť nestrannosť konania, ktorá však nemôže byť zaručená v prípade, ak stavebný úrad, ktorý vo veci koná, je totožný so spoluvlastníkom stavby, ktorej sa týka opatrenie vydané stavebným úradom. Uvedené musí pôsobiť preventívne tak, aby splnenie zákonných podmienok na postup podľa stavebného zákona (v tomto konkrétnom prípade podľa § 57) bol zabezpečený objektívnym a osobným
záujmom neovplyvneným stavebným úradom. Uvedené však podľa názoru súdu nie je možné splniť za situácie, keď obec, ktorá by mala byť miestne a vecne príslušným stavebným úradom, má zároveň spoluvlastnícky podiel na veci, a to hoci aj menšinový podiel k nehnuteľnosti, ktorej sa to týka. Preto procesný postup žalovaného Stavebného úradu, a to práve z dôvodu, že aj žalovaný ako spoluvlastník stavby (v tomto prípade mesto Košice) môže byť postupom stavebného úradu, resp. jeho výsledkom (v tomto prípade opatrením) priamo dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch, alebo aj na povinnostiach, rovnako tak môžu byť dotknutí ostatní spoluvlastníci aj stavebník. 38. V súvislosti s takouto argumentáciou správny súd poukazuje aj na právne závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžp/13/2012 zo dňa 23.05.2013, podľa ktorého: „....účelom § 119 ods. 3 stavebného zákona je predovšetkým vylúčiť stret záujmov obce ako stavebného úradu a obce v postavení navrhovateľa územného konania, stavebníka pri žiadosti o stavebné povolenia a v kolaudačnom konaní, vlastníka stavby v kolaudačnom konaní alebo pri odstraňovaní stavieb, žiadateľa o povolenie terénnych úprav, prác a zariadení, prípadne obce v takomto postavení aj v iných konaniach podľa stavebného zákona.“ Ak žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe poukazuje na právne závery z uvedeného rozhodnutia: ... „že určenie iného orgánu na konanie a rozhodovanie vo veci ako by bol príslušný, je potrebné ako výnimku z pravidla uplatňovať reštriktívne“, pričom súd demonštratívne vymenúva konania podľa stavebného zákona, výsledkom ktorých je rozhodnutie, správny súd poukazuje na už vyššie citovaný názor Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky z jeho rozhodnutia č. 23160/2020/SV/68497 zo dňa 28.09.2020, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného úradu č. OU-KE-OVBP2-2020/029473 zo dňa 25.06.2020, ktorý pripúšťa aplikáciu § 119 ods. 3 stavebného zákona aj na vydávanie administratívnych aktov, ktoré nemajú charakter rozhodnutia. 39. Vzhľadom na tieto skutočnosti správny súd vo veci rozhodol tak, že opatrenie žalovaného Mesta Košice - stavebného úradu označené ako „Oznámenie k ohláseniu udržiavacích prác“ č. MK/ A/2019/22170-02/I/SOM podľa § 191 ods. 1 písm. b/, c/ g/ SSP zrušil, pretože došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného opatrenia tým, že žalovaný v danej veci nepostupoval v súlade s ust. § 119 ods. 3 stavebného zákona, dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia veci a konal v rozpore so svojou právomocou konať ako stavebný úrad. 40. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa uvedené procesné ustanovenie stavebného zákona do činnosti správneho orgánu malo premietnuť tak, že Mesto Košice ako stavebný úrad malo po doručení ohlásenia stavebných úprav týkajúcich sa spoločných častí stavby, ktorých je spoluvlastníkom, vec predložiť príslušnému orgánu na určenie iného stavebného úradu, ktorý bude vo veci konať. Neuplatnením uvedeného postupu tak došlo k situácii, kedy Mesto Košice v konaní vystupovalo aj ako správny orgán a zároveň aj ako spoluvlastník stavby, ktorej sa predmet konania týka. Vydanie opatrenia správnym orgánom v prípade nedostatku príslušnosti na posudzovanie ohlásenia udržiavacích prác je podľa názoru súdu závažným procesným pochybením, ktoré spôsobuje nezákonnosť takéhoto opatrenia. 41. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ust. § 170 písm. c/ SSP tak, že účastníkom konania (vrátane ďalšieho účastníka konania Spoločenstva vlastníkov bytov v Košiciach) právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože v zmysle uvedeného ustanovenia žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora. Naviac, ďalšiemu účastníkov konania v súvislosti s plnením povinností, ktorú mu uložil správny súd žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli. 42. Senát Krajského súdu v Košiciach vo veci rozhodol jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (sociálne veci, veci azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).