Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_44Ek-2655-2022.pdf
PDF · 119.9 KB
Case nature
Subarea
44Ek/2655/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Aardwark s. r. o., Trnavská cesta 84, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 46 451 234, právne zast.: ORLIK advokátska kancelária, s. r. o., Jablonové 722, 900 54 Jablonové, IČO: 52 190 439, proti povinnému: SLOVENSKÁ AKADÉMIA POISŤOVNÍCTVA, s.r.o., Dunajská 8, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 039 854, právne zast.: JUDr. Ján Kasenčák, advokát, Brečtanová 28, 831 01 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 42 104 386, o vymoženie 16.416,50 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Ing. Mgr. Štefan Majchrák, so sídlom exekútorského úradu Palárikova č. 13, 811 04 Bratislava, IČO: 31 770 932 pod číslom XXXEX XXX/XX, rozhodujúc o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a. II. Oprávnený m á voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 171,80 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie. III. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 03.10.2022 domáhal od povinného vymoženia peňažného nároku vo výške 16.416,50 EUR s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. XUp/XXXX/XXXX zo dňa 02.08.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.09.2022 (ďalej len „Exekučný titul“). 2. Súd po preskúmaní návrhu a príloh k nemu vydal pod spisovou značkou 44Ek/2655/2022 dňa 10.10.2022 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Ing. Mgr. Štefan Majchrák, so sídlom exekútorského úradu Palárikova č. 13, 811 04 Bratislava, IČO: 31 770 932, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. XXXEX XXX/XX (ďalej len „súdny exekútor“). 3. Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 12.10.2022 bolo povinnému doručené dňa 28.10.2022. Návrh na zastavenie exekúcie bol poverenému súdnemu exekútorovi doručený dňa 14.11.2022. Keďže upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 28.10.2022, posledný deň na podanie návrhu na zastavenie exekúcie sa posunul až na deň 14.11.2022, keďže dni 12. až 13. november boli dni pracovného pokoja. Súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote. 4. Súdny exekútor doručil Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 01.12.2022 podanie k spisu - Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 14.11.2022 + plnomocenstvo, vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 25.11.2022, upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 12.10.2022 a doručenku. 5. Povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 14.11.2022 uvádza dôvody, pre ktoré žiada začatú exekúciu zastaviť. V úvode svojho návrhu na zastavenie exekúcie povinný uvádza, že exekučný titul postupom Okresného súdu v Banskej Bystrici nesprávne nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Povinný ďalej uvádza, že Platobný rozkaz vydaný
pod sp. zn. XUp/XXXX/XXXX dňa 02.08.2022 bol síce doručovaný povinnému, no povinný sa v období odo dňa vydania platobného rozkazu až do dnešného dňa prostredníctvom konateľa spoločnosti neprihlásil do elektronickej schránky povinného. Povinný poukázal na ustanovenie § 82l ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Povinný zastáva názor, že iba ak sa adresát prihlási do elektronickej schránky a nepr?me doručovanú zásielku, nastáva tzv. fikcia doručenia podľa predmetného ustanovenia. Zároveň povinný poukazuje na skutočnosť, že platobný rozkaz je elektronický úradný dokument a náhradné doručovanie je vylúčené. Vzhľadom na krátkosť času ako aj vzhľadom na skutočnosť, že konateľka povinného nemá občiansky preukaz spôsobilý na prihlásenie do elektronickej schránky, právny zástupca povinného predloží informáciu resp. akékoľvek potvrdenie od NASES ihneď po tom, ako sa bude konateľka povinného vedieť prihlásiť do elektronickej schránky a odošle príslušné správy. Právny zástupca povinného zároveň odôvodňuje nenadobudnutie právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu tým, že povinný splnomocnil tretiu osobu, ktorá bola oprávnená sa prihlásiť a skontrolovať elektronickú schránku povinného, ale podľa vedomostí konateľky povinnej sa táto osoba v čase od vydania platobného rozkazu do dnešného dňa neprihlásila do elektronickej schránky, v dôsledku čoho nenastala fikcia doručenia v zmysle § 82l ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na základe vyššie uvedených skutočností povinný žiada v zmysle ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku vedenú exekúciu zastaviť a priznať povinnému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 6. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 25.11.2022. Oprávnený v úvode svojho vyjadrenia cituje ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní. Oprávnený uvádza, že na účely citovaného ustanovenia je osobitným predpisom, ktorý upravuje elektronické doručovanie platobného rozkazu, zákon č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente, nie ustanovenie § 82l ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch, ako sa povinný nesprávne domnieva. Oprávnený má za to, že z uvedeného dôvodu sa na doručovanie platobného rozkazu, ktorý je elektronickým úradným dokumentom, aplikuje ustanovenie § 32 ods. 5 zákona o e-Governmente. Oprávnený ďalej poukazuje na skutočnosť, že s účinnosťou od 01.11.2017 je možné platobný rozkaz doručiť žalovanému do vlastných rúk elektronicky aj s využitím tzv. náhradného doručenia (fikcie doručenia), čo podľa právnej úpravy zákona o e-Governmente účinnej do 31.10.2017 možné nebolo. Oprávnený sa rozsiahlo venoval aj novelám zákona o e-Governmente. Podľa názoru oprávneného je zrejmé, že podľa ustanovenia § 32 ods. 5 zákona o e-Governmente sa elektronická úradná správa vrátane všetkých elektronických dokumentov považuje za doručenú, ak je adresátom iná osoba ako orgán verejnej moci, a ak sa doručuje do vlastných rúk, momentom uvedeným na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, keď sa adresát o tom nedozvedel. Z uvedeného dôvodu považuje oprávnený argumentáciu povinného za nesprávnu. Oprávnený má za to, že uvedené ustanovenie upravuje odmietnutie prijatia elektronického dokumentu. Prihlásenie sa do elektronickej schránky bez potvrdenie elektronickej doručenky počas úložnej lehoty pri doručovaní elektronicky úradného dokumentu sa podľa tohto ustanovenia považuje za bezdôvodné odopretie prijatia doručovaného elektronicky úradného dokumentu. Oprávnený ďalej zdôrazňuje, že ak povinný uvádza, že „konateľka povinného nemá občiansky preukaz spôsobilý na prihlásenie sa do elektronickej schránky“, má oprávnený za to, že povinný ako obchodná spoločnosť vznikol dňa 12.12.2018, a teda elektronickú schránku mal ku dňu doručenia platobného rozkazu zriadenú viac ako tri roky. Oprávnený ďalej uvádza, že povinný ako majiteľ elektronickej schránky mal s poukazom na ustanovenie § 32 ods. 1 zákona o e-Governmente možnosť zvoliť si notifikácie na e-mailovú adresu alebo prostredníctvom SMS, aby mal vedomosť, že do elektronickej schránky mu bola uložená elektronická úradná správa alebo elektronický úradný dokument. Ak tak povinný neurobil, nesie podľa názoru oprávneného nepriaznivé následky spočívajúce v tom, že elektronická správa vrátane všetkých elektronických dokumentov sa považuje za doručenú márnym uplynutím úložnej lehoty, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. K tvrdeniu povinného, že „splnomocnil tretiu osobu, ktorá bola oprávnená prihlásiť sa a skontrolovať elektronickú schránku povinného, ale podľa vedomosti konateľky povinnej sa táto osoba v čase od vydania platobného rozkazu do dnešného dňa neprihlásila do elektronickej schránky“ oprávnený uvádza, že oprávnenie na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou udelil tejto osobe povinný ako majiteľ elektronickej schránky. Podľa názoru oprávneného možno dôvodne predpokladať, že túto osobu povinný vybral s odbornou starostlivosťou tak, aby táto osoba konala v rozsahu udeleného oprávnenia v záujme povinného. Oprávnený záverom uvádza, že skutočnosť, že sa povinný do elektronickej schránky počas úložnej lehoty neprihlásil, nie je dôvodom, pre ktorý by nenastala fikcia doručenia. Námietku absencie formálnej vykonateľnosti platobného rozkazu preto oprávnený považuje za nedôvodnú. Na základe
vyššie uvedeného oprávnený navrhuje návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť a priznať oprávnenému nárok na náhradu trov konania. 7. Súdny exekútor sa vo svojom podaní zo dňa 30.11.2022 vyjadril k doručovaniu písomností v tomto exekučnom konaní a zároveň súdu uviedol, že sa plne stotožňuje s vyjadrením oprávneného, a to, že neexistuje zákonný dôvod na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor preto navrhol tunajšiemu súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietnuť. 8. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 10. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. 11. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú. 12. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 13. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 14. Návrh na zastavenie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Povinný sa môže proti exekúcii relevantne brániť tvrdením, že vymáhaná pohľadávka zanikla na základe právnej skutočnosti, ktorá nastala po vzniku exekučného titulu. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie neslúži ako opravný prostriedok proti nesprávnym rozhodnutiam. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti. Pre vykonávacie konanie platí, že sa v ňom vymáha plnenie, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. Exekučný súd nesmie skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, nakoľko exekučný titul osvedčuje, že judikovaná pohľadávka v čase vzniku exekučného titulu existuje. Znamená to, že exekučný súd nemôže prehodnotiť, že vymáhaná pohľadávka nevznikla. Základným predpokladom na zákonné vedenie exekúcie voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu. Riadnym exekučným titulom môže byť iba také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné, čo je v tomto prípade Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. XUp/ XXXX/XXXX zo dňa 02.08.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.09.2022. 15. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. 16. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase začatia exekučného konania, t.j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.
17. Súd zastaví exekúciu voči povinnému iba v prípadoch uvedených v § 61k ods.1 Exekučného poriadku a teda ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, ak bol exekučný titul zrušený, ak je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), alebo sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 18. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že exekúcia je vedená dôvodne. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. XUp/XXXX/XXXX zo dňa 02.08.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.09.2022 je spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého možno viesť exekúciu voči povinnému. Z uvedených skutočností zároveň vyplýva, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku. 19. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, pod hrozbou exekúcie tak, ako o tom bol, v exekučnom titule, poučený i samotný povinný. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 20. Súd sa oboznámil s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a tiež vyjadrením oprávneného. Povinný ako dôvod zastavenia exekúcie uviedol skutočnosť, že sa v období odo dňa vydania platobného rozkazu až do dnešného dňa prostredníctvom konateľa spoločnosti neprihlásil do elektronickej schránky povinného. Taktiež povinný poukazoval na to, že iba ak sa adresát prihlási do elektronickej schránky a nepr?me doručovanú zásielku, nastáva tzv. fikcia doručenia podľa predmetného ustanovenia. Povinný poukázal aj na skutočnosť, že konateľka povinného nemá občiansky preukaz spôsobilý na prihlásenie do elektronickej schránky. Povinný zároveň splnomocnil tretiu osobu, ktorá bola oprávnená sa prihlásiť a skontrolovať elektronickú schránku povinného, ale podľa vedomostí konateľky povinného sa táto osoba v čase od vydania platobného rozkazu do dnešného dňa neprihlásila do elektronickej schránky, v dôsledku čoho podľa názoru povinného nenastala fikcia doručenia v zmysle § 82l ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 21. Súd vzhľadom k týmto skutočnostiam uvádza nasledovné. Súd mal zo spisu vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. XUp/XXXX/XXXX za preukázané, že dňa 02.08.2022 bol vydaný platobný rozkaz. Tento platobný rozkaz bol následne doručovaný do elektronickej schránky žalobcu (oprávneného) a žalovaného (povinného). Predmetný platobný rozkaz bol povinnému doručený dňa 18.08.2022, a to fikciou doručenia. Nakoľko žalovaný (povinný) nepodal v zákonom stanovenej lehote odpor, nadobudol predmetný platobný rozkaz právoplatnosť a vykonateľnosť. 22. Podľa § 9 odsek 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUK“) platobný rozkaz súd odošle žalobcovi a žalovanému. Žalovanému sa odošle spolu s rovnopisom návrhu, listinami a vyhláseniami predloženými žalobcom a tlačivom na podanie odporu. 23. Podľa § 9 odsek 2 ZoUK žalobcovi a žalovanému sa platobný rozkaz doručuje ako elektronický úradný dokument podľa osobitného predpisu. 24. Podľa § 9 odsek 3 ZoUK ak žalovanému nemožno doručovať podľa odseku 2, platobný rozkaz sa doručuje na adresu žalovaného uvedenú žalobcom. Ak sa zásielka vráti súdu z tejto adresy ako nedoručená, súd vykoná úkony na účely zistenia inej adresy žalovaného v registroch súdu alebo v registroch iných orgánov, ktoré má súd k dispozícii. Platobný rozkaz súd bez zbytočného odkladu odošle na takto zistenú adresu. 25. Podľa § 9 odsek 4 ZoUK platobný rozkaz sa doručuje žalovanému do vlastných rúk; ustanovenia § 111 ods. 3 a § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku sa na doručovanie platobného rozkazu žalovanému nepoužijú. 26. Podľa § 29 odsek 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o e-Governmente“) elektronické podanie a elektronický úradný dokument sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktivovaná. Elektronické doručovanie elektronického podania a elektronického úradného dokumentu sa vykoná spôsobom podľa tohto zákona, ak osobitné predpisy pri spôsobe doručovania elektronickými prostriedkami neustanovujú inak; ustanovenie prvej vety tým nie je dotknuté. 27. Podľa § 29 odsek 2 zákona o e-Governmente do vlastných rúk sa elektronicky doručujú elektronické dokumenty, ktoré sú podľa tohto zákona z hľadiska právnych účinkov totožné s dokumentom v listinnej podobe, o ktorom osobitné predpisy ustanovujú, že sa doručujú do vlastných rúk.
28. Podľa § 29 odsek 3 zákona o e-Governmente doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického doručovania rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta alebo osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov možné doručovať namiesto adresáta (ďalej len „prijímateľ“), formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi. 29. Podľa § 30 odsek 1 zákona o e-Governmente elektronickou doručenkou sa rozumie elektronický dokument obsahujúci údaj o dni, hodine, minúte a sekunde elektronického doručenia, identifikátor osoby prijímateľa, identifikátor osoby odosielateľa a identifikáciu elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov, ktoré sa elektronicky doručujú; identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov musí zabezpečiť vytvorenie logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje. 30. Podľa § 31a odsek 1 zákona o e-Governmente orgán verejnej moci za podmienok podľa odsekov 11 a 12 odošle elektronický úradný dokument prostredníctvom modulu elektronického doručovania správcovi modulu elektronického doručovania, ktorý prostredníctvom modulu elektronického doručovania bezodkladne zabezpečí jeho doručenie do elektronickej schránky adresáta, a ak elektronická schránka adresáta nie je aktivovaná, zabezpečí jeho doručenie adresátovi v listinnej podobe prostredníctvom poštového podniku, spôsobom podľa osobitného predpisu upravujúceho konanie v danej veci. Vyhotovenie listinnej podoby elektronického úradného dokumentu zabezpečí správca modulu elektronického doručovania vo forme listinného rovnopisu elektronického úradného dokumentu podľa odseku 2. 31. Podľa § 31a odsek 6 zákona o e-Governmente ak ide o doručovanie podľa odseku 1, poštový podnik potvrdzuje doručenie formou informácie o výsledku doručenia. Informáciu o výsledku doručenia, potvrdzujúcu moment doručenia, alebo dôvody nedoručenia zasiela správca modulu elektronického doručovania bezodkladne do elektronickej schránky orgánu verejnej moci, a to v štruktúrovanej forme. Informácia o výsledku doručenia musí obsahovať jednoznačnú identifikáciu elektronického úradného dokumentu, ktorý bol vo forme listinného rovnopisu doručovaný. Ak poštový podnik zistí, že informácia o výsledku doručenia nie je úplná alebo správna, bezodkladne ju zruší, doplní alebo opraví; ustanovenia druhej a tretej vety sa použijú rovnako. 32. Podľa § 32 odsek 1 zákona o e-Governmente uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta. 33. Podľa § 32 odsek 2 zákona o e- Governmente úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota, počas ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu. 34. Podľa § 32 odsek 4 zákona o e-Governmente ak sa elektronicky doručuje do vlastných rúk, prijímateľ je povinný potvrdiť doručenie elektronickej úradnej správy formou elektronickej doručenky; potvrdenie doručenia je podmienkou sprístupnenia obsahu elektronickej úradnej správy prijímateľovi v jeho elektronickej schránke. Elektronická úradná správa sa sprístupní v momente potvrdenia doručenia. 35. Súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že exekučný titul bol vydaný v rámci upomínacieho konania, pričom toto konanie má samostatnú zákonnú úpravu, ktorá je obsiahnutá v zákone č. 307/2016 Z. z o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov. V rámci ZoUK je obsiahnutá aj úprava doručovania, pričom táto úprava predstavuje lex specialis k doručovaniu upravenému v Civilnom sporovom poriadku (lex generali). To znamená, že v tomto prípade bude platiť zásada lex specialis derogat legi generali (konkrétnejší zákon deroguje všeobecnejší zákon), t. j. na doručovanie exekučného titulu, ktorý bol vydaný v upomínacom konaní sa neuplatní úprava obsiahnutá v CSP, nakoľko existuje špeciálna úprava doručovania, ktorá je obsiahnutá v ZoUK. V tomto smere súd poukazuje najmä na skutočnosť, že podľa § 9 odsek 2 ZoUK, ktorý uvádza, že žalovanému sa platobný rozkaz doručuje ako elektronický úradný dokument podľa osobitného predpisu. V tomto smere sa rozumie osobitným predpisom zákon o e-Governmente, ktorý podrobne upravuje doručovanie do elektronickej schránky. Čo sa týka zákona o e-Governmente, tento jednoznačne v ustanovení § 29 odsek 1 uvádza, že elektronické podanie a elektronický úradný dokument sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktivovaná. V zmysle zákona o e-Governmente (§ 11 odsek 1) sa elektronické schránky zriaďujú orgánu verejnej moci, právnickej osobe, fyzickej osobe, podnikateľovi, subjektu medzinárodného práva, organizačnej zložke alebo organizácii podľa § 12 ods. 6 a tým, o ktorých to ustanoví osobitný predpis. Je teda zrejmé, že táto schránka je zriadená aj povinnému, nakoľko ide o právnickú osobu. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že nepostačuje samotné zriadenie tejto schránky, na doručovanie je potrebné, aby táto schránka bola aktívna. Táto aktivácia je proces, ktorým sa umožní využívanie tejto schránky na elektronické doručovanie, pričom tento proces začína úkonom správcu modulu a končí prvým prístupom
oprávnenej osoby do elektronickej schránky, najneskôr však uplynutím desiateho dňa odo dňa vykonania úkonu správcu modulu elektronických schránok. Súd s poukazom na vyššie uvedené má za to, že povinný mal aktívnu elektronickú schránku na doručovanie, pričom k tejto schránke bol vytvorený prístup jednotlivým osobám v zmysle zákona o e-Governmente. V prípade, ak by povinný túto schránku aktivovanú nemal, nemohol by mu súd tento exekučný titul doručiť. V danom prípade však súd pri doručovaní exekučného titulu správne vychádzal z vyššie citovaných ustanovení ZoUK a zákona o e-Govenmente a platobný rozkaz bol doručovaný povinnému do jeho aktívnej elektronickej schránky na doručovanie. Súd má zároveň za to, že neobstojí tvrdenie povinného, že sa v období odo dňa vydania platobného rozkazu až do dnešného dňa neprihlásila do elektronickej schránky povinného ním splnomocnená tretia osoba. Povinný si mohol túto kontrolu vykonať aj sám, nemusel prenášať túto povinnosť na splnomocnenú osobu. Povinný pri výkone svojej podnikateľskej, resp. obchodnej činnosti je povinný dbať o výkon všetkých povinností. Takou povinnosťou je preberanie písomnosti, pričom v danom prípade ide o písomnosti zo súdu, ku ktorým by mal subjekt dokonca pristupovať s väčšou obozretnosťou. S touto povinnosťou týkajúcou sa preberania písomnosti sa zároveň spája povinnosť subjektu povinného pravidelne si kontrolovať schránku. Keďže si povinný schránku neskontroloval, bol mu platobný rozkaz doručený fikciou doručenia, t. j. po uplynutí 15-dní sa považoval za doručený, aj keď sa s jeho obsahom neoboznámil. Súd konštatuje, že je v záujme povinného, aby si svoju elektronickú schránku pravidelne kontroloval, rovnako ako je v jeho záujme preberať aj inú „klasickú“ poštu. Súd taktiež poukazuje na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt" (práva patria len bdelým), a teda tým, ktorí sa aktívne o svoje práva (ochranu a ich výkon) zaujímajú. Ak je povinný pasívny, je si vedomý toho, že môže tieto svoje práva strácať. Nemôže byť na ťarchu oprávneného, ktorý si svoje právo aktívne uplatňoval nielen v rámci konania o vydanie platobného rozkazu ale aj v rámci exekučného konania, tá skutočnosť, že povinný bol pasívny a platobný rozkaz si neprevzal, čo by podľa názoru povinného malo spôsobiť zastavenie exekúcie. Taktiež súd považuje za potrebné uviesť, že ak povinný mal záujem voči predmetnému exekučnému titulu podať odpor, mal na to zákonnú lehotu, ktorú zmeškal, a teda exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a je riadnym exekučným titulom na podklade ktorého je možné viesť exekúciu. Súd konštatuje, že skutočnosť, že si povinný neskontroloval svoju elektronickú schránku nie je dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k Exekučného poriadku. K tvrdeniu povinného, že konateľka povinného nemá občiansky preukaz spôsobilý na prihlásenie do elektronickej schránky súd uvádza, že sa plne stotožňuje s vyjadrením oprávneného spočívajúcom v tom, že povinný ako obchodná spoločnosť vznikol dňa 12.12.2018, a teda elektronickú schránku mal ku dňu doručenia platobného rozkazu zriadenú viac ako tri roky a v prípade nespôsobilého občianskeho preukazu konateľa povinného, malo byť v jeho záujme danú situáciu riešiť. Vzhľadom k uvedenému súd považoval tieto námietky zo strany povinného za nedôvodné. 36. Ďalšou skutočnosťou, ktorú povinný namietal a súd sa ňou zaoberal je, že platobný rozkaz postupom Okresného súdu Banská Bystrica nesprávne nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. K tejto námietke povinného súd uvádza, že základným predpokladom na úspešné a zákonné vedenie exekúcie oprávneného voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu. Exekučný titul tvorí podklad exekučného konania, na základe ktorého exekúcia prebieha. Riadnym exekučným titulom môže byť iba rozhodnutie, ktoré je vykonateľné. Pod vykonateľnosťou rozumieme takú vlastnosť civilných rozhodnutí, ktorá umožňuje vynútiť splnenie povinnosti v nej obsiahnutej prostriedkami štátnomocenského donútenia. Vykonateľnosť rozoznávame formálnu a materiálnu. Pod formálnou vykonateľnosťou rozumieme splnenie formálnych predpokladov na to, aby rozhodnutie mohlo byť označené za vykonateľné. Formálna vykonateľnosť rozhodnutia sa osvedčuje ako tzv. doložka vykonateľnosti, ktorou rozhodnutie opatrí príslušný orgán. Formálna vykonateľnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Pod materiálnou vykonateľnosťou, naopak, rozumieme súhrn materiálnych znakov, ktoré zabezpečujú reálnu vynútiteľnosť práva obsiahnutého v exekučnom titule (v rozhodnutí súdu). Pod materiálnou vykonateľnosťou rozhodnutia rozumieme predovšetkým taký enunciát (výrokovú časť) súdneho rozhodnutia, ktorý umožňuje exekúciu niektorým zo spôsobov uvedených v Exekučnom poriadku. Súd má za to, že materiálna vykonateľnosť predloženého titulu je daná, nakoľko v exekučnom titule je jednoznačne identifikovaný povinný, oprávnený, taktiež je v tomto exekučnom titule jasne vymedzená povinnosť žalovaného (v tomto konaní povinného) a právo žalobcu (v tomto konaní oprávneného). Vzhľadom na uvedené má súd za to, že podmienky materiálnej vykonateľnosti boli v rámci exekučného titulu splnené. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že v prípade, ak by existoval nedostatok materiálnej (alebo aj formálnej) vykonateľnosti exekučného titulu, exekúcia by musela byť zastavená (R 58/1997). Vzhľadom na uvedené súd považoval námietku povinného za nedôvodnú.
37. Súd má za to, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal také okolnosti, ktoré by po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k Exekučného poriadku, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 14.11.2022 podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. (I. výrok) 38. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 39. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. 40. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 41. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 42. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 43. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu. 44. Exekučný poriadok má osobitnú úpravu týkajúcu sa trov exekúcie oprávneného. Podľa ustanovenia § 199d Exekučného poriadku, má oprávnený voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Exekučný poriadok teda v zásade predpokladá, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie predovšetkým oprávnenému. Rozhodnutie o trovách exekúcie však nepochybne musí tiež zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je preto nevyhnuté vychádzať z konkrétnych okolností danej veci a zohľadniť všetky osobitosti relevantné z hľadiska rozhodovania o trovách exekúcie. 45. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, avšak podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania. Poukazujúc sa vyššie uvedené, účastník konania - oprávnený, ktorý mal plný úspech v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov, ktoré potreboval na uplatňovanie práva alebo bránenie práva proti účastníkovi
- povinnému, ktorý úspech nemal. 46. Oprávnený si v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania. Súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 171,80 Eur. Základnou sadzbou tarifnej odmeny je v tomto prípade istina vo výške 16.416,50 Eur. Tarifná odmena za jeden úkon je potom vyčíslená na 320,34
Eur. Oprávnený má nárok na 1x 1 úkon 160,17 Eur a 1x režijný paušál za rok 2022 vo výške 11,63 Eur. Nakoľko bol oprávnený v konaní úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 171,80 Eur, ktoré je povinný povinný uhradiť v zmysle II. výroku tohto rozhodnutia. Trovy právneho zastúpenia budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia. (II. výrok) 47. Právny zástupca povinného v návrhu na zastavenie exekúcie žiadal priznať povinnému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko však povinný bol v konaní neúspešný a nepreukázal súdu žiadne skutočnosti, pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená, súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal. (III. výrok)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.