Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-6C/43/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín, sudkyňou JUDr. Janou Veselou, v spore žalobkyne: S., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., F. XX, zastúpenej JUDr. Michaelou Pagáčikovou, advokátkou so sídlom 026 01 Dolný Kubín, Radlinského 47, proti žalovanému: H., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., D. XXX, zastúpenému Mgr. Milanom Migom, advokátom so sídlom 026 01 Dolný Kubín, Alej Slobody 2203, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k pozemku registra E-KN parcela č. XXXXX orná pôda o výmere 4240 m2 zapísanému na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. a obec M. a toto v y p o r i a d a v a tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne p r i k a z u j e pozemok registra C-KN parcela č. XXXX/XX trvalé trávne porasty o výmere 2081 m2, pozemok registra C-KN parcela č. XXXX/ X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 38 m2 a pozemok registra C-KN parcela č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 m2, ktoré boli vytvorené geometrickým plánom Z. č. XXXXXXXX-XXX/ XXXX vyhotoveným dňa 15.11.2018 a do výlučného vlastníctva žalovaného p r i k a z u j e pozemok registra C-KN parcela č. XXXX/XX trvalé trávne porasty o výmere 2090 m2 a pozemok registra C-KN parcela č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 30 m2, ktoré boli vytvorené geometrickým plánom Z. č. XXXXXXXX-XXX/XXXX vyhotoveným dňa 15.11.2018.

Žalobkyňa j e p o v i n n á do 11 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku na svoje náklady vybudovať do výšky 50 cm ponad existujúci terén oporný múr v mieste, ako je tento múr zakreslený na výkrese v projekte Z. pre stavebné povolenie pre stavbu “Oporný múr v k.ú. M. parcela č. XXXX/XX”, a to podľa projektu Z. s názvom akcie ”Oporná železobetónová stena na pozemku parc. č. XXXXX k.ú. M.” (M.).

Žalovaný j e p o v i n n ý do 15 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku na svoje náklady dobudovať oporný múr do výšky presahujúcej 50 cm od existujúceho terénu až do konečnej výšky múru v mieste, ako je tento múr zakreslený na výkrese v projekte Z. pre stavebné povolenie pre stavbu “Oporný múr v k.ú. M. parcela č. XXXX/XX”, a to podľa projektu Z. s názvom akcie ”Oporná železobetónová stena na pozemku parc. č. XXXXX k.ú. M.” (M.).

Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť znalkyni H., R. XXX znalečné vo výške 62,55 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť znalkyni H., R. XXX. znalečné vo výške 62,55 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku je geometrický plán Z. č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa 15.11.2018, projekt Z. s názvom akcie ”Oporná železobetónová stena na pozemku parc. č. XXXXX k.ú. M.” (M.) a projekt Z. pre stavebné povolenie pre stavbu “Oporný múr v k.ú. M. parcela č. XXXX/XX.”

odôvodnenie:

1/ Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.12.2020, sa žalobkyňa domáhala, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci M., okres D., kat. úz.: M., zapísanej na LV č. XXXX v časti A „majetková podstata“ ako parcela registra „E“ KN evidovaná na katastrálnej mape ako: pozemok parc. č. XXXXX - orná pôda o výmere 4240 m2 a aby vyporiadal toto podielové spoluvlastníctvo rozdelením spôsobom vyznačeným v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa 10.12.2018 vypracovaným autorizovaným geodetom a kartografom Z. tak, že žalobkyňa sa stáva výlučnou vlastníčkou novovzniknutého pozemku registra „C“ KN parc. č. XXXX/XX - t.t.p. o výmere 2081 m2 a žalovaný sa stáva výlučným vlastníkom novovzniknutého pozemku „C“ KN parc. č. XXXX/XX - t.t.p. o výmere 2090 m2.

2/ Žalobu odôvodnila tým, že je so žalovaným podielovou spoluvlastníčkou žalovaného pozemku, každý v podiele 1-ica v pomere k celku. Žalobkyňa sa už cca od roku 2018 snaží o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou, nakoľko má záujem o reálne rozdelenie spoločnej nehnuteľnosti a svoju časť pozemku má v záujme v budúcnosti využiť realizovaním výstavby rodinného domu na svojej časti rozdeleného pozemku. Žalobkyňa sa snažila so žalovaným dohodnúť na rozdelení pozemku tak, aby obidvaja spoluvlastníci získali rovnocenný pozemok a tiež adresovala žalovanému písomnú výzvu, v zmysle ktorej pozývala žalovaného k mimosúdnemu rokovaniu ohľadne možnosti zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva rozdelením pozemku avšak bezúspešne. Žalobkyňa nemá záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve a má záujem o reálne rozdelenie vyporiadavanej nehnuteľnosti, v súlade s priloženým geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XXXX vypracovaným autorizovaným geodetom a kartografom Z., ktorý je prílohou tejto žaloby. Vzhľadom na skutočnosť, že so žalovaným sa žalobkyňa dlhodobo nedokáže dohodnúť, resp. žalovaný odmieta racionálne komunikovať na túto tému, žalobkyňa nemá inú možnosť len sa obrátiť s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na súd. Pozemok je reálne rozdeliteľný pozdĺžne tak, že obidvom stranám by ostala rovnocenná parcela s rovnocenným prístupom na pozemok. Žalobkyňa má záujem svoju časť pozemku využiť za účelom výstavby rodinného domu, aby tak mohla riešiť svoju bytovú otázku. Skutočnosť, že žalovaný na túto tému odmieta diskusiu a prakticky už od roku 2018 odmieta akékoľvek návrhy žalobkyne, hoci on sám žiaden návrh vyporiadania nepredložil, dostáva žalobkyňu do patovej situácie, ktorej riešenie vidí žalobkyňa len v zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, nakoľko pre postoj žalovaného nemôže predmet svojho vlastníctva užívať, resp. bez komunikácie a spolupráce zo strany žalovaného nemôže zahájiť výstavbu plánovaného rodinného domu (ku ktorému už má vypracované konkrétne projekty a statický posudok vo vzťahu k svahovitému terénu) a vyriešiť tak otázku svojho bývania. Žalobkyňa adresovala žalovanému písomnú výzvu, v zmysle ktorej pozvala žalovaného k mimosúdnemu rokovaniu ohľadne zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne navrhla žalovanému zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením spoločnej nehnuteľnosti podľa geometrického plánu Z., ktorý je prílohou žaloby, avšak žalovaný sa vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu H., že s návrhom na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, tak ako ho navrhla žalobkyňa výslovne nesúhlasí. Zároveň však iný návrh zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nepredložil. S ohľadom na neochotu žalovaného vôbec komunikovať so žalobkyňou na tému vyporiadania nemožnosť dohodnúť sa, žalobkyňa po zrelej úvahe pristúpila k riešeniu vyporiadania podielového spoluvlastníctva k vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti cestou občianskeho súdneho konania. V záujme scelenia pozemkov môže strany sporu v budúcnosti pričleniť „novovzniknuté“ časti rozdeleného pozemku k susedným pozemkom, ktoré sú v ich výlučnom vlastníctve - inými slovami vyporiadavaný pozemok z jednej strany susedí s pozemkom vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a z druhej strany s pozemkom vo výlučnom vlastníctve žalovaného, čím sa vytvára potenciálna možnosť pre budúce scelenie vyporiadavaného pozemku po jeho rozdelení so susediacimi parcelami. Obidve strany sporu tak v závere po rozdelení vyporiadavanej hnuteľnosti získajú novovytvorené pozemky zapísané v registri „C“ KN, ktoré budú mať rovnocenný prístup, aby ich mohli obidve strany nerušene užívať, s možnosťou ich budúceho scelenia so susediacimi pozemkami, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve strán sporu.

3/ Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k žalovanému pozemku tak, ako to navrhuje žalobkyňa zásadne nesúhlasí, nakoľko ak by súd žalobe vyhovel, došlo by k porušeniu jednej z hlavných zásad ustanovených priamo zákonom

pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva - a síce, došlo by k zjavnému a zásadnému porušeniu ustanovenia , lebo podľa vety druhej uvedeného ustanovenia () súd „prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci“. Tu poukazuje žalovaný na to, že žalobkyňa sa úplne bezprecedentným a nepochopiteľným spôsobom dopustila konania, kedy svojvoľne a v rozpore so zákonom konala tak, že z jej strany došlo bez súhlasu žalovaného k vážnemu zásahu do pozemku KN-E parc.č. XXXXX tým, že žalobkyňa - a to dokonca v čase, keď ešte nebola ani len spoluvlastníčkou predmetného pozemku!!! - vykonala (nechala vykonať) výkopové práce, ktoré nazvala „terénnymi úpravami“, a to tak, že ich vykonaním značne zmenila vlastnosti pozemku, dá sa povedať, že vlastne „znehodnotila“ a podstatným spôsobom ovplyvnila tú časť pozemku, ktorej výlučným vlastníkom by sa teraz podľa žalobného návrhu mal stať žalovaný! Zemné práce boli dokonca vykonané ešte predtým, ako sa ich žalobkyňa pokúsila (zo svojho pohľadu) aspoň „ako-tak“ zlegalizovať. A dokonca - žalobkyňa nechala zemné práce vykonať na cudzej veci! Z ním predložených písomných dôkazov je zjavné, že žalobkyňa podala dňa 09.11.2018 obci M. (ako stavebnému úradu) „Žiadosť o povolenie terénnych úprav podľa a vyhl. č. v znení neskorších predpisov“, v ktorej žiadosti je - (ad I.) ako stavebník uvedená S., F., M., - (ad II.) ako druh, účel, miesto a trvanie úprav je uvedené „úprava terénu pod výstavbu rod. domu“, - (ad III.) druhy a parcelné čísla pozemkov podľa katastra nehnuteľností, katastrálne územie s uvedením vlastníckych alebo iných práv je v žiadosti uvedené „O.“ ... pritom takýto pozemok, takéto parcelné číslo, v tom čase ešte podľa katastra nehnuteľností ani neexistovalo, jednalo sa zjavne len o parcelné číslo, ktoré až neskôr „vygeneroval“ geodet - lebo pozemok KN-C parc.č. XXXX/XX bol vytvorený geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, ktorý GP bol ale vyhotovený geodetom Z. až dňa 15.11.2018!!! Tento GP priložila samotná žalobkyňa k žalobnému návrhu ... hoci tvrdí, že to je GP zo dňa 10.12.2018 (to je však len dátum ku ktorému bol GP úradne overený Okresným úradom D., katastrálny odbor, a to pod č. XXX/XXXX), - (ad IV.) časový priebeh vykonávania úprav je uvedené „10.11.2018 - 15.11.2018“, pričom ani tento údaj nie je pravdivý, lebo žalobkyňa vykonala terénne úpravy ešte predtým ako podala žiadosť o ich vykonanie, - (ad V.) údaje o spracovateľovi dokumentácie, meno (názov) adresa (sídlo) dátum a číslo povolenia resp. oprávnenia „ ?? “ NIČ, čisté miesto, žiadna dokumentácia, ani len náčrtok .... čo dokazuje, aké závažné, svojvoľné a ľahkovážne bolo konanie žalobkyne!!!, - (ad. VI.) spôsob uskutočnenia stavby (svojpomocne, dodávateľsky), ako dodávateľ uvedený „J., D. XX“, - (ad VII.) zoznam účastníkov konania, ktorí sú žiadateľovi známi, uvedené: „ “ NIČ, prázdne miesto, k čomu poznamenávajú, že aj toto dokazuje hrubé ignorovanie práv žalovaného, ktorý bol žalobkyni známy, no ani ho len neuviedla vo svojej žiadosti, - Prílohy: na tlačive žiadosti sú uvedené spolu 4 prílohy, avšak žiadna z nich nebola správnemu orgánu zrejme predložená! Ak by bol býval predložený aspoň základný doklad(-y) uvedený v prílohách ako bod 2), tak by muselo byť správnemu orgánu zjavné, že vlastníkmi (spoluvlastníkmi) dotknutého pozemku sú v 1/2-ici žalovaný a v 1/2-ici p. R. (zrejme stará mama žalobkyne), nakoľko žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k jej spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1 / 2 -ica k predmetnému pozemku až dňa 20.11.2018, dňom povolenia vkladu jej vlastníckeho práva (pod č. T.). Obec M. však ešte v ten istý deň - teda 09.11.2018 - vydala žalobkyni (pod č.j. Y.) povolenie terénnych úprav, v rozsahu v povolení uvedenom len veľmi všeobecne a nepresne, navyše pre pozemok: „C KN parc. č.: XXXX/XX v k.ú. M., D.“, ktorý vtedy ešte ani neexistoval! Bez ohľadu na to v uvedenom povolení sa nachádza dôležité upozornenie v znení: „ Obec M. Vás upozorňuje, že svojpomocne, prípadne za výpomoci ďalších občanov, môžete ohlásené terénne úpravy vykonávať iba vtedy, ak zabezpečíte podľa ods 3 stavebného zákona primerané technické vybavenie a odborný dozor nad uskutočňovaním terénnych úprav osobou, ktorá má odbornú kvalifikáciu, pokiaľ nie ste sám odborne spôsobilý dozor vykonávať.“ Podľa povolenia mal byť jeho prílohou „situačný plán pozemku, na ktorom sa vykonajú terénne úpravy“ (žiadny taký plán ale nebol predložený!). Žalobkyňa, ako „tretia osoba“, a) ktorá vtedy ešte nebola ani len spoluvlastníčkou pozemku KN-E parc.č. XXXXX orná pôda o výmere 4240 m2 v k.ú. a obci M., b) požiadala obec M. o povolenie vykonania terénnych úprav pod výstavbu rodinného domu

- teda správala sa tak, že ide stavať na uvedenom pozemku rodinný dom, hoci k tomu nemala žiadne oprávnenie, c) vykonala svojvoľne a v rozpore so stavebným zákonom, ale aj v rozpore s „dodatočne“ vydaným povolením (prinajmenšom v tom, že boli vykonané neodborne) terénne úpravy pozemku. A teraz (po tomto všetkom, čoho sa žalobkyňa dopustila) si žalobkyňa zmyslela domáhať sa toho, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k pozemku a aby rozhodol o reálnom rozdelení veci - pozemku, a to tak, že žalobkyňa žiada, aby súd rozhodol, že žalovaný sa stáva výlučným vlastníkom takého pozemku, ktorý žalobkyňa značne znehodnotila tým, že vykonala svojvoľne, neodborne, protizákonne a bez súhlasu žalovaného ako podielového spoluvlastníka pozemku také terénne úpravy, ktoré robia pozemok, ktorého vlastníkom by sa podľa žaloby mal stať žalovaný v podstate neupotrebiteľným (a už vôbec nie upotrebiteľným pre stavbu domu). Pričom je doložiteľné, že v súlade s platným územným

plánom obce M. sa v časti, v ktorej žalobkyňa vykonala svojvoľné terénne úpravy jedná o pozemok určený na stavbu. Je zarážajúcim klamstvom, keď žalobkyňa tvrdí, že žalovaný neprejavil ochotu a snahu sa mimosúdne dohodnúť - žalovaný sa chcel mimosúdne dohodnúť napriek vyššie uvedenému doterajšiemu konaniu žalobkyne! Pre uzatvorenie mimosúdnej dohody je tu v podstate jediná, ale podstatná (a aj logická a plne oprávnená) podmienka - aby žalobkyňa vykonala a uhradila také stavebné (terénne) úpravy, ktoré v plnej miere zabezpečia to, aby aj ten pozemok, ktorý má byť vo výlučnom vlastníctve žalovaného bol kvalitatívne úplne rovnaký s pozemkom, ktorý má po reálnom rozdelení žalovaného pozemku byť vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Na to je - podľa doterajších zistení žalovaného - potrebné vykonať/vybudovať (odborne a v súlade so zákonom ako aj technickými a stavebnými normami) oporný múr, a to taký, ktorý umožní aj na žalobkyňou navrhovanom „novom“ pozemku KN-C parc.č. XXXX/XX realizovať stavbu rodinného domu v štandardnom rozsahu, resp. v rozsahu porovnateľnom s rodinným domom alebo stavbami aké bude možné realizovať na pozemku KN-C parc.č. XXXX/XX. O potrebných parametroch oporného múru sa žalobkyňa dozvedela najneskôr ku koncu roku 2019 (postupne, podľa toho, ako došlo k odborným vyjadreniam zo strany statika najatého si žalobkyňou - p. J., konzultáciami so statikom, ktorého si prizval žalovaný - p. S. a p. S.). Lenže, ako sa zdá, tak práve zistenie, že žalobkyňa bude musieť terénne práce urobiť odborne a tieto práce si vyžiadajú aj nemalé finančné náklady (hrubý odhad bol cca 20.000-30.000€), bolo zrejme príčinou toho, že komunikácia bola ukončená zo strany žalobkyne smerom k žalovanému a nie naopak, ako to tvrdí žalobkyňa! Po tom ako 17.08.2020 boli „statikovi“ žalobkyne (p. J.) e-mailom zaslané parametre potrebné pre oporný múr, zo strany žalobkyne už bola ukončená snaha o vyriešenie problémov, ktoré práve ona spôsobila. Lebo žalobkyňa (ňou poverená osoba J.) vykonala najskôr svojvoľne, neodborne a na cudzom pozemku výkopové práce (terénne úpravy) a až dňa 03.06.2019 boli e-mailom prvý krát zaslané synovi žalovaného (J.) aspoň projektantom (p. K.) navrhnuté úpravy-oporný múr. Žalovaný však takto navrhnuté úpravy ako absolútne nedostatočné odmietol, no snažil sa prostredníctvom odborníkov

- viď nižšie spomenutá e-mailová komunikácia dôjsť k zmierlivému a vyhovujúcemu riešeniu veci so žalobkyňou. Žalovaný je presvedčený o tom, že aktuálny stav žalovaného pozemku je taký, že (ak tento stav nemá byť vopred zmenený vybudovaním oporného múru v rozsahu a kvalite podľa vyššie spomenutého a v e-mailoch dohadovaného projektu) súd by mal v zmysle ustanovenia tretej vety skonštatovať, že „rozdelenie veci nie je dobre možné“ (a to z dôvodu, že nie je možné pri prihliadnutí na účelné využitie veci rozhodnúť vo veci tak, že by pri reálnom rozdelení veci mala žalobkyňa nadobudnúť pozemok, na ktorom bude možné realizovať stavbu rodinného domu, no žalovaný by mal nadobudnúť pozemok, kde stavbu rodinného domu nebude možné realizovať, alebo ju bude možné realizovať v nepomerne menšom rozsahu alebo za vynaloženia oveľa väčších nákladov než tomu bude na pozemku, ktorý má byť vo výlučnom vlastníctve žalobkyne). V takom prípade však

- ak rozdelenie veci nie je dobre možné - súd podľa tretej vety ustanovenia prikáže vec za primeranú náhradu (v ich prípade jednému) spoluvlastníkovi, pričom pri rozhodovaní má súd prihliadnuť podľa z ust. tretia veta na „násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom“, v tomto prípade ním jednoznačne a preukázateľne bolo konanie žalobkyne popísané nami v tomto vyjadrení.

4/ Na vyjadrenie žalovaného žalobkyňa reagovala replikou, v ktorej uviedla, že sa v plnej miere pridržiava svojich vyjadrení uvádzaných v písomne podanej žalobe. Zotrváva na svojom stanovisku, že v danom prípade sa dlhodobo (cca od roku 2018) pokúšala so žalovaným dohodnúť na spôsobe užívania spoločného pozemku, resp. na rozdelení pozemku z dôvodu, že časť pozemku (zodpovedajúcu spoluvlastníckemu podielu žalobkyne) chcela žalobkyňa využiť pre účely výstavby rodinného domu a vyriešenia svojej bytovej otázky, avšak snaha žalobkyne o mimosúdne riešenie sporu bola márna. Zotrváva na stanovisku, že v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a keďže pozemok, ktorý je predmetom vyporiadania je reálne rozdeliteľný, navrhuje jeho rozdelenie v zmysle geometrického plánu, ktorý predložili súdu

- je toho názoru, že navrhovaný spôsob rozdelenia pozemku rešpektuje veľkosť spoluvlastníckych podielov strán a tiež zodpovedá dikcii zákona, v súlade s ust. 142 ods. 1 v znení neskorších predpisov (ďalej iba ). Naopak je toho názoru, že spôsob vyporiadania navrhovaný žalovaným je v hrubom rozpore s platnou legislatívou a taktiež s v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný sa vo svojom návrhu domáha, aby súd, napriek skutočnosti, že pozemok je reálne rozdeliteľný, nerešpektujúc zákonnú postupnosť spôsobov vyporiadania definovanú v ust. , priznal celý pozemok do výlučného vlastníctva žalovaného, a to bez akejkoľvek finančnej náhrady. Takýto spôsob vyporiadania nielenže nemá oporu v platnom práve, ale je toho názoru, že pokiaľ by súd takémuto spôsobu vyporiadania vyhovel, de facto by došlo k hrubému porušeniu

ústavne garantovaného princípu nedotknuteľnosti vlastníckeho práva žalobkyne. Súd nemá v danom prípade legálnu možnosť rozhodnúť o odňatí vlastníctva žalobkyne bez primeranej finančnej náhrady, a to obzvlášť v prípade kedy zákon výslovne ukladá súdu vykonať vyporiadanie podľa zákonom ustanovených spôsobov, postupnosť ktorých je kogentne daná v zmysle ust. . Žalobkyňa vo vzťahu k vyjadreniam žalovaného zo dňa 1.2.2021 uvádza, že toto vyjadrenie obsahuje množstvo výslovne nepravdivých a pravdu skresľujúcich informácií, dokonca až majúcich charakter osočovania, voči ktorým sa žalobkyňa ohradzuje a rozporuje ich pravdivosť. 1) Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že sa žalobkyňa mala dopustiť „násilného správania“ voči žalovanému, resp. že mala bez súhlasu žalovaného svojvoľne a v rozpore so zákonom robiť nepovolené terénne úpravy na pozemku a to až v takom rozsahu, že tým mala vyporiadavaný pozemok „znehodnotiť a podstatným spôsobom ovplyvniť tú časť pozemku, ktorej výlučným vlastníkom je žalovaný“ uvádza, že všetky tieto obvinenia sa absolútne nezakladajú na pravde a tieto rozporuje. Žalobkyňa ešte v roku 2018 požiadala obec M. ako stavebný úrad o vykonanie terénnych úprav spočívajúcich v odobratí ornice a odkopu zeminy zo svahu, návoz zeminy do násypu a úpravu terénu pod výstavbu rodinného domu. Obec M. ako príslušný stavebný úrad predmetné terénne úpravy povolila, nakoľko žalobkyňa ako stavebníčka splnila všetky zákonom požadované predpoklady. Žalobkyňa ako stavebníčka mala k vykonaniu terénnych úprav splnené všetky zákonom požadované podmienky. Pokiaľ by bola pravda to čo uvádza žalovaný, že k terénnym úpravám nedal žalovaný súhlas, že tieto úpravy boli vykonané bez jeho vedomia a súhlasu, nezákonne a navyše neodborne spôsobom, že došlo k znehodnoteniu pozemku, žalovaný mal možnosť obrániť sa s príslušným podnetom na príslušné orgány štátneho dozoru, minimálne svoje výhrady mohol adresovať stavebnému úradu, príp. stavebnej inšpekcii, čo však nikdy neurobil, čo samo o sebe ako nepriamy dôkaz naznačuje, že s predmetnými terénnymi prácami súhlasil a ich vykonanie nikdy nenamietal. V prípade ak by žalobkyňa konala bez súhlasu žalovaného, pokiaľ by terénnymi úpravami prekročila rozsah povolenia stavebného úradu, stavebný úrad mohol (a to aj bez podnetu žalovaného) stavebníčke v prekluzívnej 2 ročnej lehote uložiť pokutu a prikázať navrátenie pozemku do pôvodného stavu čo sa nikdy nestalo, čo opäť preukazuje, že žalovaná neprekročila rámec povolenia vydaného stavebným úradom. Samotný žalovaný si odporuje v tom, že uvádza, že stavebné úpravy boli nezákonné, nedovolené a neodborné, avšak od roku 2018 nikdy ich vykonanie nenamietal, resp. nikdy nepodnikol žiadne právne kroky ani len smerujúce k tomu, že by žalobkyňu (stavebníčku) prípadne stavebný úrad požiadal o zjednanie nápravy, pokiaľ mal za to, že stavebníčka akýmkoľvek spôsobom prekračuje rámec terénnych úprav, ktoré jej boli stavebným úradom a s vedomím a súhlasom žalovaného povolené. 2) Pokiaľ žalovaný uvádza, že žalobkyňa vykonala na pozemku stavebné úpravy, ktorými znehodnotila pozemok do takej miery, že sa tento pozemok mal stať „neupotrebiteľným“ - toto tvrdenie taktiež rozporuje, nezakladá sa na pravde, a v podstate e-mailová komunikácia, ktorú žalovaný predložil súdu de facto priamo svedčí o opaku. Žalobkyňa so žalovaným už od roku 2018 dlhodobo komunikovala o možnosti využitia pozemku na stavebné účely. Žalovaný sa v danom prípade vyjadril spôsobom, že na vrchnej časti predmetného pozemku by mal záujem stavať rodinný dom jeho synovec J. (ktorý je zároveň vlastníkom susedných pozemkov takže by mohlo dôjsť k ich sceleniu). Žalovaný teda už pri mimosúdnej komunikácii vyjadril súhlas s rozdelením pozemku s tým, že svojou časť pozemku by prenechal synovcovi J., ktorý mal záujem na tomto pozemku taktiež stavať rodinný dom. Žalobkyňa tak už cca od roku 2018 komunikovala aj so synovcom žalovaného J. ohľadne rozdelenia pozemku a realizovania výstavby rodinných domov. Žalovaný ako prílohu svojho podania predložil e-mailovú komunikáciu, ktorá obsahuje aj výňatky z mimosúdnej komunikácie a tiež obrázky - vizualizáciu 2 rodinných domov oddelených oporným múrom (jedná sa o mailovú komunikáciu ešte z roku 2019) z ktorej je zrejmé, že medzi zúčastnenými osobami už od roku 2019 panovala zhoda v tom, že sa spoločný pozemok rozdelí za účelom budúcej výstavby rodinných domov a teda rozdelenie pozemku žalobkyňou navrhovaným spôsobom celkom zjavne umožňuje upotrebenie vyporiadavaného pozemku na účely výstavby pre obidve zúčastnené strany. Žalobkyňa si nechala na vlastné náklady (po predchádzajúcej ústnej dohode so žalovaným) vypracovať projekt rozdelenia pozemku u autorizovaného geodeta a tiež projekt stavby pre účely stavebného povolenia. Zároveň žalobkyňa nechala u autorizovaného inžiniera pre statiku Z. vypracovať projekt oporného múru, ktorý by rozdeľoval obidva novovzniknuté pozemky a zabezpečoval by stabilitu svahu. Až v tejto časti nastal medzi zúčastnenými stranami spor ohľadne realizácie rozdeľovacieho oporného múra. Z e-mailovej komunikácie predloženej priamo žalovaným je zrejmé, že návrh oporného múra komunikovala žalobkyňa nielen s Z. (statikom), ale aj s J. (synovcom žalovaného) a formou vzájomnej komunikácie konzultovali spôsob rozdelenia pozemku oporným múrom a o technických parametroch oporného múru. Z e-mailovej komunikácie predloženej žalovaným je zrejmé, že J. (synovec žalovaného) mal záujem na časti vyporiadavaného pozemku postaviť oporný múr - ktorým by navýšil terén cca o 5 m. Samotný autorizovaný inžinier pre statiku

p. Z. sa v e-mailovej odpovedi pre pána M. zo dňa 12.12.2019 (o 8:28 hod.) výslovne vyjadril, že takýto návoz zeminy by bol z hľadiska stability celého svahu neprípustný (bez ohľadu na to či p. W. vykonala odkop zeminy a zárez to terénu). Statik sa výslovne vyjadril, že pán M. by takouto stavbou (oporným múrom s navýšením terénu) de facto znehodnotil susedný pozemok (teda spodnú časť pozemku, na ktorej mala záujem stavať žalobkyňa). E-mailová komunikácia predložená žalovaným vyvracia tvrdenia žalovaného, že žalobkyňa si svojvoľne až násilným spôsobom prisvojila časť pozemku a svojvoľne tu vykonala terénne úpravy bez akejkoľvek komunikácie či dohody so žalovaným - medzi stranami v tomto smere existovala zhoda a dohoda o realizovaná rozdelenia pozemku a jeho rozdelenia oporným múrom za účelom umožnenia budúcej výstavby nielen žalobkyne, ale aj synovca žalovaného

- zhoda panovala až do momentu, kedy synovec žalovaného pán J. pri vypracovaní projektu oporného (deliaceho) múru požadoval navýšenie zeminy a navýšenie samotného oporného múru cca o 5 m do výšky čo statik neodporučil - až v tomto štádiu nastal medzi stranami spor, ktorý sa nepodarilo odstrániť mimosúdnou komunikáciou. Rozporuje tak tvrdenie, že žalobkyňa na pozemku realizovala nedovolené stavebné úpravy bez akejkoľvek predchádzajúcej komunikácie, či dohody so žalovaným a že svojimi úpravami de facto celkom znehodnotila (spravila neupotrebiteľným) pozemok v časti, ktorá by mala pripadnúť žalovanému. Naopak žalobkyňa všetky úpravy pozemku realizovala po dohode a vzájomnej konzultácii so žalovaným aj s jeho synovcom, po konzultácii a odsúhlasení statikom a po vystavení povolenia príslušným stavebným úradom. Tvrdenia žalovaného o opaku majúce až defamujúci a osočujúci charakter voči žalobkyni sa nezakladajú na pravde. 3) Rozporuje tvrdenie žalovaného, že sa žalobkyňa nesnažila so žalovaným nijako komunikovať a dohodnúť. Žalobkyňa sa o dohodu a mimosúdne riešenie sporu pokúšala dlhodobo - okrem cca 2 roky trvajúcej mimosúdnej komunikácie (ktorú de facto preukazuje aj e-mailová komunikácia predložená žalovaným) žalobkyňa tiež adresovala žalovanému písomnú výzvu, v zmysle ktorej vyzvala žalovaného k mimosúdnemu rokovaniu ohľadne možnosti vyporiadania podielového spoluvlastníctva, avšak bezúspešne. Skutočnosť, že žalovaný odmietol ďalšiu diskusiu, odmietol akékoľvek návrhy žalobkyne, hoci on sám žiaden návrh vyporiadania nepredložil, dostala žalobkyňu do situácie, ktorej riešenie videla žalobkyňa len v zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, nakoľko pre postoj žalovaného žalobkyňa nemôže predmet svojho vlastníctva užívať, resp. nemôže zahájiť výstavbu plánovaného rodinného domu a vyriešiť tak otázku svojho bývania, zároveň pre „nekomunikáciu“ a nemožnosť dohody so žalovaným sa nedokáže so žalovaným ani len dohodnúť na spôsobe užívania spoločného pozemku.

5/ Žalovaný na repliku žalobkyne reagoval duplikou, v ktorej uviedol, že vyjadrenie žalobkyne obsahuje veľa zavádzajúcich tvrdení a klamstiev, na základe ktorých sa žalovaná snaží pred súdom vykresliť seba ako osobu, „ktorej je ublížené“ tým, že nebolo vyhovené jej snahe o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku jeho reálnym rozdelením. Namieta prvé tvrdenie žalobkyne (uvádza ho vo svojom vyjadrení v čl. II. odsek druhý, posledná veta) - že jej snaha o mimosúdne riešenie sporu bola márna, pričom toto dáva za vinu žalovanému!? Je pravda, že snaha o mimosúdne riešenie sporu bola a doteraz je márna - no o mimosúdne riešenie sporu mal a má záujem aj žalovaný, ale príčinou prečo k mimosúdnemu sporu nedošlo, je to, že: 1.) zo strany žalobkyne došlo k protiprávnemu konaniu, ktoré podrobne opísal už vo vyjadrení k žalobe a hlavne 2.) žalovaná nie je ochotná akceptovať ani základné podmienky (technické parametre, rozsah a kvalitu potrebného oporného múru - ktorého rozsah navyše sama „zväčšila“ tým, ako svojvoľne a neodborne vykonala výkopové práce a terénne úpravy). Žalovaný namieta druhé tvrdenie žalobkyne (uvádza ho vo svojom vyjadrení v čl. II. odsek tretí, posledná veta) - že „navrhovaný spôsob rozdelenia pozemku rešpektuje veľkosť spoluvlastníckych podielov strán (poznamenávajú, že to je to jediné, čo navrhovaný spôsob rešpektuje!!!) a tiež zodpovedá dikcii zákona v súlade s ust. § 142 ods. 1 ObčZ. Žalovaný namieta, že „dikcia zákona“ v § 142 ods. 1 veta druhá požaduje „účelné využitie veci“, čo si zrejme žalobkyňa vysvetľuje tak, že ak vec (pozemok) bude účelne využiteľný iba ňou, po ňou protiprávne vykonaných terénnych úpravách, je to v zmysle dikcie zákona. Namieta aj tretie tvrdenie žalobkyne (uvádza ho vo svojom vyjadrení v čl. II. odsek štvrtý až po poslednú vetu čl. II. vyjadrenia) - že by žalovaný žiadal v prípade dožadovania sa toho, aby ak súd zruší podielové spoluvlastníctvo, nadobudnutie celej veci bez priznania náhrady. Priznanie „primeranej náhrady“ vyplýva priamo zo zákona a je vecou súdu aby o výške náhrady rozhodol. Navyše, ak sa žalobkyňa dovoláva toho, že zákon (ust. § 142 ObčZ) výslovne ukladá súdu vykonať vyporiadanie podľa zákonom stanovených spôsobov, postupnosť ktorých je kogentne daná, tak vlastne predkladá a zdôrazňuje súdu postup, ktorý je jediný správny a teda aj jediný možný z pohľadu zákona, avšak zároveň znemožňuje vzhľadom na skutkové okolnosti a úkony vykonané žalobkyňou, aby súd rozhodol tak ako žiada žalobkyňa! Postupnosť (kogentne daná) v zmysle ust. § 142 ObčZ totiž súdu „prikazuje“ prihliadnuť na: a) účelné využitie veci /podľa § 142 ods.1 veta druhá ObčZ/ - ktoré účelné využitie bolo a

je nateraz zmarené a znemožnené protiprávnym konaním žalobkyne; b) ak nie je rozdelenie veci dobre možné /veta tretia § 142 ods. 1 ObčZ/ prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom - rozdelenie veci je síce z hľadiska „geometrického“ aj „matematického“ možné, ale takýmto rozdelením by súd rozhodol o tom, že žalobkyňa sa stane výlučným vlastníkom pozemku, na ktorom si bude môcť postaviť rodinný dom a žalovaný sa stane vlastníkom pozemku, na ktorom nebude možné vykonať v podstate žiadnu stavbu, čo znamená, že takéto rozhodnutie súdu by postrádalo už aj elementárnu zásadu spravodlivosti; c) ak súd postupuje podľa tretej vety ust. 142 ods.1, tak aj vtedy musí prihliadnuť na „účelné využitie veci“ a naviac, musí prihliadnuť aj na „násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom“ /veta tretia za bodkočiarkou v § 142 ods. 1 ObčZ/ - z čoho vyplýva, že ak už v tomto konaní súd napokon pristúpi k zrušeniu podielového spoluvlastníctva, tak v žiadnom prípade nemôže v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 rozhodnúť o vyporiadaní reálnym rozdelením tak, ako to žiada v žalobe žalobkyňa. Žalovaný namieta všetky tvrdenia žalobkyne uvedené v čl. III. ods. 1.) jej vyjadrenia - žalobkyňa sa ani len „neunúvala“ vyjadriť sa k nesporným a jasným faktom uvedeným vo vyjadrení žalovaného v žalobe týkajúcim sa toho, že: - žiadosť o povolenie na vykonanie terénnych úprav bola podaná až po tom, ako boli tieto práce (terénne úpravy) vykonané, - žiadosť bola podaná žalobkyňou, a teda osobou, ktorá v čase podania žiadosti ( a ani v čase vydania / tvrdí a trvá na tom, že „nezákonného“ - viď žalovaným podané odvolanie priložené k tomuto vyjadreniu/ povolenia nebola ani len spoluvlastníčkou predmetného pozemku, presnejšie pozemku z ktorého bol GP vytvorený pozemok uvedený v „nezákonnom“ povolení. Tvrdenie žalobkyne o tom, že to, že ak žalovaný cca 2 roky neurobil žiadne úkony smerujúce voči nezákonnému povoleniu na vykonanie terénnych úprav a/ani voči stavebnému úradu, stavebnej inšpekcii hoci boli terénne úpravy vykonané bez jeho vedomia, bez jeho súhlasu a neodborne ... a táto „nečinnosť“ žalovaného má byť podľa žalobkyne (voľne citujú žalobkyňu z jej vyjadrenia) „samo o sebe nepriamym dôkazom“ o tom, že žalovaný s terénnymi prácami súhlasil a ich vykonanie nikdy nenamietal“, je tvrdením tak absurdným, že to len dokresľuje a podčiarkuje zúfalosť až zvrátenosť logiky a uvažovania žalobkyne! To, že žalovaný sa dva roky: - snažil primäť žalobkyňu k tomu, aby napriek tomu, čo vykonala protizákonne a poškodzujúc pozemok, ktorý sa odo dňa vkladu jej (spolu)vlastníckeho práva stal ich spoločnou vecou, a že teda - žalovaný namiesto vykonania právnych krokov, domáhania sa postihov, podávania odvolaní, či žalôb sa snažil žalobkyňu v dobrom úmysle presvedčiť o tom, že celú záležitosť je možné vyriešiť „mimosúdne“, dohodou, bez toho aby vo veci museli rozhodovať správne, či súdne orgány; tak sa teraz žalobkyňa neštítila označiť takéto NE“konanie“ žalovaného za (citujú z vyjadrenia žalobkyne): „nepriamy dôkaz o jeho súhlase s ňou vykonanými terénnymi úpravami“?! Zo strany žalobkyne vyčítať žalovanému jeho „nečinnosť“ z obdobia počas ktorého sa snažil dospieť k vyriešeniu veci dohodou, je trúfalé a absurdné - už chýba len to, aby žalobkyňa teraz začala žalovanému vyčítať ešte aj jeho nekonanie v tom smere, že mohol podať trestné oznámenie vo veci podozrenia na spáchanie trestného činu poškodzovania cudzej veci v zmysle ! Žalovaný sa v podstate veľmi rýchlo po tom, ako mu boli zo strany stavebného úradu, obce M. doručené a poskytnuté (konečne!! - pretože predtým k týmto listinám nemal bez svojho zavinenia ani len prístup) dokumenty o ktoré obec požiadal - tak žalovaný podal odvolanie proti rozhodnutiu obce M. č. (sp.zn.) Y. zo dňa 09.11.2018 (podané žalovaným ako odvolateľom dňa 21.12.2020) a následne na to, po tom ako bola obec M. „nečinná“ ohľadne ním podaného odvolania, podal aj Sťažnosť na zásadné porušenie práv a právom chránených záujmov činnosťou a nečinnosťou orgánu verejnej správy, zásadné porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov zo strany orgánu verejnej správy a na nečinnosť orgánu verejnej správy - sťažnosť podaná žalovaným Okresnému úradu M., odbor výstavby a bytovej politiky (odoslaná doporučene poštou dňa 02.03.2021). Je preto zjavné, že to bol a je práve žalovaný, kto sa napriek všetkému doterajšiemu konaniu žalobkyne snažil o dosiahnutie mimosúdnej dohody ohľadne „rozdelenie“ pozemku - bolo by k tomu stačilo realtívne málo, a síce, aby bola žalobkyňa pochopila a odsúhlasila vybudovanie takého oporného múru, ktorým by bola prinavrátená funkčnosť a reálna využiteľnosť práve tej časti pozemku, ktorej vlastníkom sa má podľa žaloby stať žalovaný! Namieta aj tvrdenia žalobkyne uvedené v čl. III. ods. 2.) jej vyjadrenia - emailová komunikácia práveže obsahuje dôkazy o tom, že medzi žalobkyňou a žalobcom bolo (a stále je) sporné to, aký je potrebný rozsah a technické parametre nutného oporného múru! Tvrdenia, že „Naopak žalobkyňa všetky úpravy pozemku realizovala po dohode a vzájomnej konzultácii so žalovaným aj s jeho synovcom, po konzultácii a odsúhlasení statikom a po vystavení povolenia príslušným stavebným úradom“ sú lživé a je až zarážajúce, že si toto dovoľuje žalobkyňa súdu tvrdiť, keď je zjavné, že žiadny ani len aspoň obyčajný náčrt terénnych úprav nebol prílohou jej „oneskorenej“ žiadosti o povolenie terénnych úprav, a nie to ešte nejaké odborné posúdenie statikom, ako to žalobkyňa tvrdí! Žalovaný bol a stále je za to, aby sa napriek skutkovému a právnemu stavu spôsobenému výlučne žalobkyňou vec vyriešila vzájomnou dohodou! Dôkazom k tomu nech je aj zápisnica z jednania, ktoré sa uskutočnilo na stavebnom úrade

Obec M. dňa 26.03.2021 za osobnej účasti žalobkyne a jej právnej zástupkyne práve vo veci odvolania podaného žalovaným proti rozhodnutiu Obce M. č. Y. z 09.11.2018. Namieta samozrejme aj tvrdenia žalobkyne uvedené v čl. IV. jej vyjadrenia, je nesporné a zjavné, že terénne (stavebné) úpravy boli vykonané bez platného povolenia a žiadny projekt a ani posúdenie statikom či iným odborníkom nebolo zo strany žalobkyne stavebnému úradu dodané. Vo svojom vyjadrení žalovaná tvrdí, že najneskôr na pojednávaní súdu predloží (citujem z jej vyjadrenia): „projektovú dokumentáciu vykonanú inžinierom pre statiku a povolenie vykonaných terénnych úprav“. To znamená, že konečne teraz po takmer 2,5 roku od podania žiadosti o povolenie na vykonanie terénnych úprav ide žalovaná predložiť (aj to nie stavebnému úradu, ale „radšej“ až v tomto súdnom konaní a súdu) z technického hľadiska základnú dokumentáciu pre posúdenie jej zámeru (na vykonanie terénnych úprav), ktorý najskôr vykonala a potom žiadala o povolenie na stavebnom úrade? .... a aj to ako cudzia osoba, ktorá nebola ani len spoluvlastníčkou pozemku? Žalovanému nie je jasné, z akého dôvodu (alebo čo tým sleduje) píše vo svojom vyjadrení žalobkyňa o p. J., že sa jedná o synovca žalovaného, keďže p. J. je synom žalovaného a takto ho aj uviedli v ich vyjadrení sa k žalobe samotnej; - vyslovujeme výhradu voči tomu, aby sa k faktom doloženým dôkazmi vyjadrovala žalobkyňa spôsobom: „Tvrdenia žalovaného o opaku majúce až defamujúci a osočujúci charakter voči žalobkyni sa nezakladajú na pravde.“ Žalobkyňa takýmto tvrdením vykresľuje žalovaného ako osobu, ktorá by ju mala osočovať, čo je pre žalovaného vzhľadom na fakty a dôkazy neprijateľné.

6/ Vo veci sa uskutočnilo predbežné prejednanie sporu, ako aj pojednávania.

7/ Súd v konaní vykonal všetky navrhnuté dôkazy s výnimkou dôkazu, ktorý na poslednom pojednávaní navrhla žalovaná strana. Vykonané dokazovanie spočívalo v dokazovaní výsluchmi strán sporu, výsluchmi svedkov J. (syna žalovaného), J. (partnera žalobkyne) a H., ďalej obhliadkou miesta samého, listinami a výtlačkami fotografií, ako aj emailových správ založenými v spise, geometrickým plánom Z. č. XXXXXXXX-XXX/XXXX vyhotoveným dňa 15.11.2018 (ďalej len ako „GP“), projektom Z. pre stavebné povolenie oporného múru na parcele č. XXXX/XX vypracovaným v auguste 2019 (ďalej len ako „projekt 1“), statickým posudkom stavby vypracovaným Z. k projektu pre stavebné povolenie na oporný múr (ďalej len ako „statický posudok“), projektom Z. s názvom „Oporná žb stena na pozemku parc. č. XXXXX k. ú. M.“ (ďalej len ako „projekt 2“) a napokon odborným vyjadrením Z. č. XX/XXXX zo dňa 03.08.2022 obsahujúcim aj odborné vyjadrenie znalkyne Z. (ďalej len ako „odborné vyjadrenie“).

8/ Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

9/ Strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - pozemku parc. registra „E“ č. XXXXX orná pôda o výmere 4240 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a k. ú. M., každá strana v podiele 1-ica účasti z celku. Z uvedeného listu vlastníctva vyplýva, že žalobkyňa nadobudla svoj spoluvlastnícky podiel vkladom vlastníckeho práva (na základe kúpnej zmluvy) povoleným dňa 20.11.2018 a žalovaný, na základe dedenia ešte v roku 2008 (č. l. 7 a 370 spisu).

10/ Z tvrdení žalobkyne v žalobe, ktoré žalovaný nerozporoval a súčasne z údajov GP vyplýva, že žalobkyňa je zároveň výlučnou vlastníčkou pozemku parc. reg. „E“ č. XXXXX orná pôda o výmere 1310 m2 zapísaného na liste vlastníctva č. XXXXX pre k. ú. a obec M., ktorý, ako to vidieť na grafickej časti tohto GP, po celej svojej dĺžke susedí s pozemkom, ktorý je predmetom sporu a konkrétne s parcelou č. XXXX/XX, ktorá má byť podľa žaloby prikázaná do výlučného vlastníctva žalobkyne.

11/ Z tvrdení žalobkyne v žalobe, ktoré žalovaný nerozporoval a súčasne z údajov GP vyplýva, že žalovaný je zároveň výlučným vlastníkom pozemku parc. reg. „E“ č. XXXXX orná pôda o výmere 1415 m2 zapísaného na liste vlastníctva č. XXXXX pre k. ú. a obec M., ktorý, ako to vidieť na grafickej časti tohto GP, po celej svojej dĺžke susedí s pozemkom, ktorý je predmetom sporu a konkrétne s parcelou č. XXXX/XX, ktorá má byť podľa žaloby prikázaná do výlučného vlastníctva žalovaného.

12/ Z výsledkov obhliadky miesta samého, ktoré je zachytené na fotografiách vyhotovených na tejto obhliadke, ako aj z fotodokumentácie v odbornom vyjadrení vyplýva, že na spoločnej parcele č. XXXXX v mieste navrhovanej hranice medzi parcelami XXXX/XX (ktorá má pripadnúť podľa žaloby žalobkyni) a XXXX/XX, ktorá má podľa žaloby pripadnúť žalovanému bol urobený odkop/vyhĺbenie zeminy, následkom ktorého bolo (je), že terén na navrhovanej parcele XXXX/XX je o viac ako 4,6 m nižší než terén na navrhovanej parcele XXXX/XX. Medzi stranami nebolo sporné, že terénne práce,

ktorými tento výškový rozdiel vznikol, vykonala žalobkyňa tak, že tieto fyzicky vykonal jej priateľ J.. Z jeho svedeckej výpovede a z výpovede svedka syna žalovaného J. (ktorý bol žalovaným poverený na rokovania so žalobkyňou - viď výpoveď žalovaného: „Ja som žalobkyni povedal, aby sa dohodli s mojim synom J.“, ako aj výpoveď svedka J. „odkopové práce som oznámil žalovanému, ktorý ma poslala za synom J.“ a tiež výpoveď žalobkyne: „žalovaný mi povedal, že mám ísť za jeho synom a s ním to riešiť“) vyplýva, že pred výkopovými prácami sa títo dvaja zišli spolu so žalobkyňou a Z. na mieste samom. Syn žalovaného J. tvrdil, že vtedy žalobkyni a jej priateľovi povedal, že ak budú kopať viac ako 2,5 m, teda, ak bude hĺbka zárezu do terénu viac ako 2,5 m, tak bude trvať na tom, aby tam postavili oporný múr, na čo mu J. povedal, že hlbšie kopať nebude. Podľa výpovede J. výkopové práce boli vykonané v jeseni 2018. Svedok J. tvrdil, že to bolo v čase, keď už mali povolenie od obce, žalovaná strana tvrdila, že v čase výkopových prác toto povolenie žalobkyňa nemala. Žalobkyňa preukázala, že požiadala o povolenie terénnych úprav dňa 09.11.2018, ktoré sa mali vykonať v dňoch 10.11. až 15.11.2018 a toto povolenie jej v tento deň bolo aj vydané. V tomto čase ešte nebola podielovou spoluvlastníčkou parcely XXXXX, resp. parcely č. XXXX/XX, ktorá bola vytýčená geometrickým plánom Z. vyhotoveného dňa 24.10.2018 (č. l. 65 spisu). Na GP, ktorý bol následne - dňa 10.12.2018 - overený Okresným úradom D. je uvedený deň vyhotovenia 15.11.2018. (č. l. 24 spisu), pretože ako už bolo vyššie uvedené spoluvlastníčkou parcely XXXXX sa stala 20.11.2018. Žalovaný preukázal, že dňa 21.12.2020 (deň pred podaním žaloby v tomto konaní a potom, čo mu bola dňa 11.11.2020 doručená pozvánka právnej zástupkyne žalobkyne na mimosúdne rokovanie - č. l. 109 spisu) podal odvolanie proti rozhodnutiu obce M. zo dňa 09.11.2018 a v neuvedený deň vyhotovil aj sťažnosť adresovanú Okresnému úradu M. na zásadné porušenie práv a právom chránených záujmov činnosťou a nečinnosťou orgánu verejnej správy a porušenie všeobecne záväzných predpisov zo strany orgánu verejnej správy a na nečinnosť orgánu verejnej správy týkajúcich sa postupu obce M. súvisiaceho s vydaním povolenia na vykonanie stavebných úprav zo dňa 09.11.2018 a nečinnosti tejto obce ohľadne rozhodovania o odvolaní proti tomuto rozhodnutiu (č. l. 128 až 132 spisu). Výsledok súvisiaci s podaným odvolaním a sťažnosťou súdu nebol do vyhlásenia tohto rozsudku známy.

13/ Na tomto mieste súd uzaviera, že pokiaľ ide o čas vykonaných výkopových prác, tak tento vyplýva z rozhodnutia obce, pričom svedecká výpoveď J. preukazuje, že práce sa začali až vtedy, keď bolo povolenie. Výpoveď tohto svedka však nedosahuje “parametre” nezaujatej výpovede, pretože ide o partnera žalobkyne. Žiadna zo strán neprodukovala také dôkazy, na základe ktorých by bolo možné čas vykonania výkopových prác ustáliť. Každopádne žalobkyňa v čase ich povolenia nebola spoluvlastníčkou pozemku (bola ňou pravdepodobne jej stará mama F. - tvrdenie žalovaného vo vyjadrení k žalobe). Pokiaľ jej však, napriek uvedenému, obec povolenie vydala, mohla dôvodne predpokladať, že výkopové práce môže vykonať.

14/ Pre rozhodnutie o veci však bola otázka dodržania stavebno právnych predpisov upravujúcich výkopové/terénne práce na pozemku XXXXX len podružná, pretože prípadné porušenie týchto predpisov môže mať za následok len a výlučne verejnoprávnu sankciu, teda nemôže sa prejaviť v rozhodovaní základu súkromnoprávneho sporu. Inak povedané nedodržanie, či porušenie verejnoprávneho predpisu stranou sporu nemôže mať za následok neúspešnosť takej jej žaloby, ktorá je z pohľadu súkromnoprávnych predpisov možná a po hmotnoprávnej stránke aj dôvodná.

15/ V tomto spore tak bolo na mieste vyporiadať sa so žalovaným namietaným konaním žalobkyne na základe súkromnoprávnych predpisov.

16/ Medzi stranami bolo sporné to, že žalobkyňa mala vykonať výkopové práce (konanie jej partnera sa považuje za jej konanie, resp. konanie za ktoré zodpovedá ona, pretože jej priateľ vykonal práce na základe jej poverenia) bez súhlasu žalovaného, resp., že výkop bol zrealizovaný v neodsúhlasenom rozsahu.

17/ Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný ako spoluvlastník parcely č. XXXXX, prostredníctvom ním povereného syna mal vedomosť o tom, že žalobkyňa ide vykonávať na pozemku výkopové práce a došlo prakticky k odsúhlaseniu tohto výkopu do hĺbky 2,5 m (keďže priateľ žalobkyne uviedol, že hlbšie kopať nebude).

18/ Podľa (ďalej len ako “OZ”) o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci dohodou. Pokiaľ ide o formu rozhodovania spoluvlastníkov, zákon pre toto rozhodnutie nestanovuje obligatórnu písomnú formu ani výslovne nedefinuje jeho náležitosti, avšak

takáto dohoda (de iure dvoj, resp. viacstranný právny úkon) musí mať ako akýkoľvek iný právny úkon všeobecné náležitosti a musí spĺňať ďalší zákonný predpoklad, a to rozhodnutie väčšiny spoluvlastníkov (príp. za stanovených podmienok rozhodnutie súdu).

19/ Pod pojem hospodárenie so spoločnou vecou patrí jej užívanie, údržba, správa a ďalšie. Vykonávanie prác na spoločnej veci je tak hospodárením, pričom v danom prípade sa spoluvlastníci s rovnakými spoluvlastníckymi podielmi dohodli, že žalobkyňa môže na spoločnom pozemku výkopové práce vykonať, pričom pokiaľ ide o parametre týchto prác, bolo dohodnuté, že môže uskutočniť vyhĺbenie terénu do 2,5 m.

20/ V rozpore s touto dohodou došlo k vyhĺbeniu terénu nad 2,5 m, a to až do viac ako 4,6 m, na základe čoho možno uzavrieť, že výkopové práce v rozsahu nad 2,5 m boli vykonané bez dohody so žalovaným (rozhodnutie väčšiny v prípade rovnakých podielov neprichádzalo do úvahy). To všetko platí v prípade, ak bola žalobkyňa v čase dohody o výkopových prácach už spoluvlastníčkou predmetného pozemku, prípadne bola poverená (vzhľadom na, že dohoda spoluvlastníkov o užívaní pozemkov nemusí byť písomná, mohla byť poverená aj ústne) na tieto úkony predchádzajúcou spoluvlastníčkou. Pokiaľ žalobkyňa touto spoluvlastníčkou v danom čase nebola, resp. nebola na to poverená predchádzajúcou spoluvlastníčkou, výkopové práce boli vykonané bez súhlasu spoluvlastníkov. Aj keď žalovaný na tieto skutočnosti poukazoval, robil tak v rámci svojej obrany, resp. za účelom prijatia jeho verzie vyporiadania žalovaného pozemku tak, že bude prikázaný do jeho výlučného vlastníctva. Nevzniesol však žiadny konkrétny návrh, resp. neuplatnil žiadny konkrétny nárok, ktorý by súvisel, resp. nadväzoval na ním tvrdenú a v konaní preukázanú absenciu dohody o výkope nad 2,5 m a tým vzniknutý závadný stav.

21/ Nebolo v konaní sporné, že výkopovými prácami došlo k znehodnoteniu časti pozemku č. XXXXX, pretože v dôsledku vykonania týchto prác môže na tomto pozemku dôjsť k zosuvu pôdy, ktorému možno zabrániť a zabezpečiť jeho stabilitu na to, aby mohol byť užívaný na svoj účel vybudovaním oporného múru, keď uvedenie pozemku do pôvodného stavu nie je možné (popis odborného vyjadrenia po d písm. f) na strane 4 odborného vyjadrenia). Hodnotu tohto oporného múru, t.j. hodnotu, za ktorú by bolo možné takýto múr nadobudnúť formou výstavby v čase ohodnotenia na úrovni bez DPH v spore ustanovená znalkyňa určila na 19.878,34 eur, po zaokrúhlení na 19.900,- eur (str. 9 odborného vyjadrenia).

22/ Znalkyňa zároveň určila všeobecnú hodnotu pozemku XXXXX v časti určenej Územným plánom obce M. na zastavanie (ide o plochu 1.128,62 m2 - č. l. 271 spisu) na 34.998,51 eur, po zaokrúhlení na 35.000,- eur. Hodnota zvyšnej časti pozemku (ide o plochu 3.111,38 m2) bola určená znalkyňou Z. na 375,49 eur, po zaokrúhlení na 375,- eur. Všeobecná hodnota celého pozemku XXXXX tak po zaokrúhlení (ktoré zaokrúhlenia vykonali znalkyne v súlade s Prílohou č. 7 vyhlášky č. , ktorou sa vykonáva o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) predstavuje 35.375,- eur. To potom znamená, že ten, kto by chcel nadobudnúť pozemok XXXXX musel byť vynaložiť sumu 35.375,- eur na jeho zakúpenie a na jeho následne využitie v zmysle jeho účelu (podľa druhu pozemku ide síce o ornú pôdu, avšak nejde o poľnohospodársky pozemok, pretože je určený na zastavanie - o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov) vynaložiť sumu 19.900,- eur, čo spolu predstavuje 55.275,- eur. Hodnota pozemku XXXXX pripadajúca na spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2-ica potom predstavuje 27.637,50 eur.

23/ Podľa , ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

24/ Citované ustanovenie zakotvuje záväzne poradie spôsobov vyporiadania spoluvlastníctva a rozdelenie spoločnej veci je prvý spôsob vyporiadania. Pokiaľ je to tento spôsob vyporiadania dobre možný, iným spôsobom spoluvlastníctvo vyporiadať nemožno. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). To,

že pozemok XXXXX je z technického hľadiska deliteľnou vecou preukazuje GP, ktorý žalobkyňa priložila k žalobe.

25/ Pokiaľ ide o posúdenie toho, či rozdelením pozemku vzniknú pozemky, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu), súd už uviedol, že parcela XXXXX nepredstavuje poľnohospodársky pozemok (nejde o poľnohospodársku pôdu, resp. pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely). Pozemok XXXXX je určený (aj keď len v jeho menšej časti) na zastavanie a má tak povahu stavebného pozemku. Aj po rozdelení pozemku môžu novovzniknuté pozemky slúžiť tejto ich povahe, resp. spoločenskému poslaniu, avšak len za podmienky ich následnej úpravy v podobe vybudovania oporného múru na mieste, na ktorom žalobkyňa vykonala výkop zeminy (juhozápadná hranica parcely - podľa GP č. XXXX/XX).

26/ Ide teda o obdobnú situáciu, ako v prípade stavby, ktorú by bolo možné reálne rozdeliť, ak by sa na nej vykonala menšia, či väčšia stavebná úprava.

27/ Vzhľadom na uvedené súd pri rozhodovaní tohto sporu za použitia analógie ( ) vychádzal z judikatúry a literatúry vzťahujúcej sa k reálnemu rozdeleniu stavby, pre ktoré je potrebné vykonanie stavebných prác.

28/ Podľa rozhodnutia uverejneného pod R 45/1991, ak by žiaden zo spoluvlastníkov nebol ochotný nič vynaložiť na vykonanie nevyhnutných stavebných úprav, stavba by sa z tohto hľadiska musela považovať za nedeliteľnú.

29/ Podľa doterajšej judikatúry sa za reálne nedeliteľnú stavbu považovala aj taká stavba, ktorú by bolo možné rozdeliť iba pri vynaložení väčších nákladov na stavebné úpravy.

30/ V danom prípade náklady na stavebné úpravy, t.j. na vybudovanie oporného múru (19.900,- eur bez DPH) presahujú viac ako polovicu hodnoty celého pozemku (35.375,- eur : 2 = 17.687,50 eur). Nemožno tak hovoriť o nízkych, ale naopak o značne vysokých nákladoch.

31/ Súd sa však zhoduje s právnym názorom obsiahnutým v komentári autorov H. k , podľa ktorého vykonanie stavebných úprav treba ponechať celkom na vôľu spoluvlastníkov alebo len jedného z nich. Ak sa spoluvlastníci dohodli na stavebných či iných úpravách s cieľom reálne rozdeliť stavbu, potom treba ponechať na ich vôli, či sú, alebo nie sú ochotní uhrádzať aj nákladnejšie stavebné úpravy, ktoré najmä pri súčasnom nedostatku vhodných stavebných pozemkov, ale aj ich vysokej cene, budú zaiste prichádzať do úvahy častejšie než doteraz. To znamená, že ak spoluvlastníci sú ochotní uhradiť aj nákladnejšie stavebné úpravy, niet dôvodu považovať stavbu za reálne nedeliteľnú pre nákladné stavebné úpravy. Rovnaká situácia by nastala aj vtedy, ak by v záujme reálneho rozdelenia stavby bol jeden zo spoluvlastníkov ochotný sám uhradiť všetky náklady spojené so stavebnými úpravami.

32/ V predmetnej veci sa pritom strany sporu dohodli nielen na vybudovaní oporného múru, ale aj na znášaní nákladov s tým spojených, a to podľa projektu 2, ktorý predložil žalovaný. Stalo sa tak na predposlednom pojednávaní dňa 12.10.2021 (č. l. 239 p.v.spisu), keď táto dohoda mala byť premietnutá do súdneho zmieru o veci, ku ktorého uzavretiu napokon nedošlo, pretože žalovaný odmietol uzavrieť zmier, keďže žalobkyňa nesúhlasila s tým, aby sa v zmieri zaviazala nahradiť mu trovy konania 3.000,- eur).

33/ Strany sa konkrétne dohodli, že žalobkyňa by na svoje náklady vybudovala oporný múr podľa projektu 2 do výšky 50 cm ponad existujúci terén, a to najneskôr do 31.08.2023 (pozn. súdu: t.j. do viac ako 10 mesiacov od pojednávania) a žalovaný by na svoje náklady do 31.12.2023 (t.j. do viac ako 14 mesiacov od pojednávania) dobudoval oporný múr do výšky presahujúcej 50 cm od existujúceho terénu až do konečnej výšky múru podľa projektu 1 s tým, že pokiaľ by žalobkyňa v lehote do 31.08.2023 oporný múr v dohodnutom rozsahu a kvalite podľa projektu 1 nevybudovala, tak žalovaný by bol oprávnený tento múr v dohodnutom rozsahu a kvalite podľa projektu vybudovať na náklady žalobkyne a pokiaľ by žalovaný v lehote do 31.12.2023 nedobudoval na svoje náklady oporný múr do výšky presahujúcej 50 cm od existujúceho terénu až do konečnej výšky múru podľa projektu 1, tak žalobkyňa by bola oprávnená tento múr dobudovať na náklady žalovaného. Strany sporu sa taktiež dohodli, že každá

odchýlka od projektu 1 je možná len na základe vzájomnej písomnej dohody a tiež, že v súvislosti s budovaním a dobudovaním oporného múru si poskytnú navzájom súčinnosť, vrátane umožnenia nevyhnutného vstupu na ich pozemky a obstarať stavebné povolenie, ako aj kolaudačné rozhodnutie na stavbu oporného múru sa zaviazala žalobkyňa.

34/ Súd v danom prípade riešil stret dvoch, do úvahy pripadajúcich vyporiadaní. Ak by súd vychádzal zo záveru, že žalovaný pozemok nie je reálne nedeliteľný z dôvodu, že náklady na to, aby novo vytvorené pozemky slúžili účelu, na ktorý sú určené (zastavanie) sú neprimerane vysoké, tak v tomto prípade by musel prikázať pozemok do výlučného vlastníctva niektorej zo strán sporu (za náhradu). Prikázanie pozemku do výlučného vlastníctva jednej zo strán sporu by pre druhú stranu de facto predstavovalo stratu vlastníctva. Stratu vlastníctva (v tomto prípade spoluvlastníctva) k pozemku, v aktuálnych spoločenských a ekonomických podmienkach, kedy je nedostatok stavebných pozemkov a ich ceny sú vysoké, súd považuje za krajné riešenie, resp. riešenie, ktoré by malo ustúpiť riešeniu, pri ktorom bude vlastníctvo (tu spoluvlastníctvo) zachované.

35/ Riadiac sa týmito úvahami súd rozhodol o zrušení podielového spoluvlastníctva a o jeho vyporiadaní prvým spôsobom, t. j. reálnym rozdelením žalovaného pozemku, a to podľa geometrického plánu, ktorý žalobkyňa priložila k žalobe. Rozdelenie podľa tohto GP o.i. tiež zabezpečuje, že každá zo strán má ku “svojej” novovytvorenej parcele rovnocenný prístup, keď ide o prístup z miestnej komunikácie parc. E - KN č. XXXXX/X vo vlastníctve obce (str. 6 odborného vyjadrenia a grafická časť GP). Zároveň stranám sporu uložil povinnosti týkajúce sa vykonania stavebných prác potrebných na to, aby novovytvorené pozemky mohli slúžiť účelu, na ktorý sú určené, a to v takom rozsahu, na akom sa dohodli počas konania, s tým, že súd upravil termíny ukončenia prác na aktuálny stav (ale tak aby zodpovedali dĺžke určenej v dohode).

36/ Vzhľadom na výsledné rozhodnutie, súd dospel k záveru, že aj keď bolo žalobe vyhovené, súd do rozhodnutia zahrnul aj výroky, ktoré vyvstali z obrany žalovaného a zohľadnil, že žalobkyňa sa v žalobe o realizácii výkopových prác, ktoré boli pritom zásadnou otázkou v spore, vôbec nezmienila. Podľa názoru súd spravodlivému usporiadaniu vzťahov zodpovedá výrok o nepriznaní trov konania žiadnej zo strán, pretože u žiadnej nemožno konštatovať jednoznačný úspech (a ak aj u žalobkyne, pokiaľ ide o zrušenie a vyporiadanie reálnym rozdelením, tak priznanie trov by nebolo na mieste s poukazom na , resp. žalovaný bol úspešný vo svojej obrane, že bez vybudovania oporného múru by nebolo reálne rozdelenie pozemku na mieste ). Treba tiež zobrať do úvahy skutočnosť, že bolo v záujme oboch strán sporu zrušiť a vyporiadať spoluvlastníctvo. Takisto je treba zohľadniť, že každá zo strán vynaložila náklady na dôkazy, na základe ktorých súd aj rozhodol (žalobkyňa geometrický plán a projekt 1, žalovaný projekt 2, obe strany sporu na odborné vyjadrenie zaplatili preddavok v rovnakom rozsahu).

37/ Pokiaľ súd v spore nevykonal jediný z navrhnutých dôkazov, a to dôkaz, ktorým by bolo stanovené v akom rozsahu (dĺžke, výške a iných parametrov) má byť vybudovaný oporný múr ohodnotený odborným vyjadrením, tak sa tak stalo z dôvodu, že tento bol označený až na poslednom pojednávaní, pričom žalovanému, ktorý tento dôkaz navrhol, nič nebránilo v tom, aby tento dôkaz predložil sám už skôr, resp. na tomto pojednávaní (išlo teda o oneskorene navrhnutý dôkaz). Okrem toho, rozsah oporného múru ohodnoteného v odbornom vyjadrení je v tomto vyjadrení uvedený na str. 4: železobetónový, prefabrikovaný s obkladom z lomového kameňa so špárovaním z pohľadovej časti s dĺžkou 31 m, priemernou výškou 3,1 m, šírkou železobetónu 0,7 m, obkladom z lomového kameňa šírky 0,2 m a predpokladanou hĺbkou založenia 1,2 m. Súd preto vykonanie tohto dôkazu považoval aj za nadbytočné. Na rozhodnutie o trovách konania súd popri (vo vzťahu k žalobkyni) aplikoval .

38/ Ako už bolo uvedené, každá zo strán sporu v konaní zaplatila preddavok na trovy odborného vyjadrenia, ktoré boli súdom právoplatne priznané (uznesením č.k. -345 zo dňa 19.12.2022) v celkovej výške 325,10 eur. Nakoľko každá zo strán zaplatila preddavok vo výške 100,- eur, nezaplatená časť znalečného predstavuje 125,10 eur. Vzhľadom na rozhodnutie o nepriznaní trov konania žiadnej zo strán sporu, súd uložil žalobkyni a žalovanému, aby toto “zostávajúce” znalečné zaplatili priamo znalkyni, každý v rozsahu jednej polovice z tejto sumy, t.j. vo výške 62,55 eur. Na toto rozhodnutie súd aplikoval .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín ( ).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v a (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa v znení neskorších zmien.