Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15C-193-2012.pdf
PDF · 109.51 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/193/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Otíliou Belavou v právnej veci navrhovateľa: EURO - BUILDING, a.s., sídlo Podunajská 23, Bratislava, IČO: 35 683 066, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. CIMRÁK s.r.o., sídlo Štefánikova 7, Nitra, IČO: 36 868 876, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sídlo Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, o zaplatenie zmluvnej pokuty a príslušenstva
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.069,28 EUR titulom zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne zo sumy 9.584,78 EUR od 14.09.2012 do 20.11.2013 a sumu 989,28 EUR titulom úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 9.584,78 EUR od 14.09.2012 do 20.11.2013 a náhradu trov konania Advokátskej kancelárii JUDr. CIMRÁK s.r.o. vo výške 1.441,95 EUR, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
Súd v r á t i navrhovateľovi súdny poplatok 384,30 EUR prostredníctvom Daňového úradu Bratislava, v lehote do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení.
odôvodnenie:
Návrhom z 19.09.2012, tunajšiemu súdu doručeným 21.09.2012 navrhovateľ žiadal, aby súd svojim rozhodnutím zaviazal odporcu k zaplateniu istiny 9.584,78 EUR so zmluvnou pokutou a príslušenstvom, titulom zmluvy o dielo z 25.03.2011 pod č.: SE-OVO1-2011/1012-1.
Odporca sa k návrhu vyjadril písomne podaním zo 14.01.2013, súdu doručeným 21.01.2013 s tým, že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzavretá Zmluva o dielo, predmetom ktorej bola investičná akcia „rekonštrukcia, modernizácia a rozširovanie Hasičskej stanice v Spišskej Novej Vsi“. Spôsob financovania bol dohodnutý formou zálohových platieb v kombinácii s refundáciou. Lehoty na vybavenie úhrady sa pozastavujú,
ak prijímateľ požiada o zmenu projektu. Zmena projektu bola odsúhlasená 02.03.2012. Zúčtovanie 1. zálohovej platby bolo schválené 07.03.2012 a úhrada faktúr zhotoviteľovi bola realizovaná 03.05.2012. Zúčtovanie 2. zálohovej platby bolo predložené 09.05.2012, ktoré na výzvu bolo doplnené 18.10.2012.
Systém čerpania nenávratného finančného príspevku stanovuje podmienky, za ktorých je možné na riadiaci orgán predložiť žiadosť o poskytnutie zálohovej platby. V danom prípade pre zmeny riešenia projektu, podmienky na predloženie žiadosti o platbu neboli splnené, napriek tomu žiadosť bola podaná 02.11.2012.
Odporca poukázal na čl. VIII bod 8.4. Zmluvy o dielo a s poukazom na vyššie uvedené je možné postup poskytovateľa nenávratného finančného príspevku (Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR) považovať za zásah úradných miest. V ďalšom má odporca zato, že v Zmluve o dielo sa dojednala zmluvná pokuta namiesto úrokov z omeškania a preto úhrada úrokov z omeškania z jednotlivých faktúr nie je možná. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, v tejto časti odporca navrhuje použiť moderačné právo (§301 Obchodného zákonníka), s poukazom na skutočnosť, že všetky faktúry už boli uhradené. Návrh žiadal zamietnuť.
Pred otvorením pojednávania vo veci samej podaním zo 07.02.2014, doručeným súdu 12.02.2014 navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu s poukazom na skutočnosť, že odporca dňa 21.11.2013 uhradil navrhovateľovi istinu vo výške 9.584,78 EUR, v tejto časti zobral návrh späť a trval na úhrade zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne zo sumy 9.584,78 EUR od 14.09.2012 do 21.11.2013, na úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 9.584,78 EUR od 14.09.2012 do 21.11.2013 a náhrade trov konania.
O späťvzatí návrhu v časti istiny 9.584,78 EUR súd rozhodol podľa § 96 O.s.p. uznesením z 28.05.2014 pod č.k. 15C/193/2012-42. Navrhovateľ ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, termín pojednávania mali riadne vykázaný, svoju neúčasť ospravedlnili, súhlasili aby súd vo veci konal a rozhodol bez ich prítomnosti, preto súd podľa § 101 ods.2 a § 119 O.s.p., konal v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu.
Súd vykonal dokazovanie vyjadrením zástupkyne odporcu, oboznámil sa s listinami - Zmluva o dielo z 29.03.2011, faktúra č.:200200260 z 11.06.2012, podklady k dodatku k zmluve o dielo z 26.01.2012, stanovisko objednávateľa z 08.02.2013, pričom prihliadol na obsah spisového materiálu podľa § 120 ods.1 O.s.p. a zistil nasledovný skutkový stav:
Zo Zmluvy o dielo č.: SE-OVO1-2011/1012-1 z 29.03.2011 (č.l. 11) súd zistil, že odporca ako objednávateľ uzavrel s navrhovateľom ako zhotoviteľom zmluvu o dielo predmetom ktorej bola „rekonštrukcia, modernizácia a rozširovanie Hasičskej stanice v Spišskej Novej Vsi“. Podľa čl. VI. bodu 6.1. sa účastníci zmluvy dohodli, že faktúry podľa čl. VI. bod 6.3. a 6.4. vystaví zhotoviteľ na Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Košiciach. Podľa bodu 6.2. cena za zhotovenie diela bude hradená formou mesačnej fakturácie na základe odsúhlasených skutočne vykonaných prác do výšky 90% celkovej ceny diela vrátane DPH. V čl. VIII. v bode 8.3 sa účastníci zmluvy dohodli, že v prípade omeškania objednávateľa s úhradou jednotlivých faktúr nad dohodnutú dobu splatnosti, má zhotoviteľ nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z ceny faktúry za každý začatý deň omeškania.
Z faktúry č.:200200260 z 11.06.2012 (č.l. 5) súd zistil, že navrhovateľ vystavil faktúru podľa čl. VI. bod 6.3. a 6.4. Zmluvy o dielo na Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru
v Košiciach na sumu 9.584,78 EUR so splatnosťou 09.09.2012, ktorú odporca uhradil až 21.11.2013 (č.l. 33). Na základe uvedeného sa podľa čl. VIII. bodu 8.3. Zmluvy o dielo navrhovateľ domáha zmluvnej pokuty a úroku z omeškania.
Z vyjadrenia zástupkyne odporcu súd zistil, že v čl. VIII. bod 8.3. Zmluvy o dielo sa účastníci dohodli pre prípad omeškania objednávateľa s úhradou jednotlivých faktúr na zmluvnej pokute a v čl. VIII. bod 8.4. Zmluvy o dielo sa účastníci výslovne dohodli, kedy zmluvné strany nie sú v omeškaní. Podľa názoru odporcu ust. čl. VIII. bod 8.4. Zmluvy o dielo je možné aplikovať na zmluvnú pokutu. Zmluvné strany sa v rámci dispozitívnych ustanovení zmluvnej pokuty (§300-302 Obchodného zákonníka) odchýlili od zodpovednostného princípu, ako právneho následku porušenia zabezpečenej povinnosti, ktorý je v obchodnom práve konštruovaný ako objektívny. Z ust. § 300 Obchodného zákonníka vyplýva, že okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§374 Obchodného zákonníka) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu. Toto ustanovenie je v zmysle § 263 ods.1 Obchodného zákonníka dispozitívne, čo znamená, že zmluvné strany ho môžu modifikovať, môžu sa od neho odchýliť. V čl. VIII. bod 8.4. Zmluvy o dielo sa zmluvné strany dohodli na uplatnení relatívnej objektívnej zodpovednosti. Odporca má zato, že obchodnoprávna úprava zmluvnej pokuty vyplýva z ustanovení objektívnej zodpovednosti
absolútnej, t.j. dlžník sa zodpovednosti nemôže zbaviť ani keby preukázal, že porušenie spôsobila okolnosť vylučujúca zodpovednosť podľa §374. Ustanovenie §300 nepatrí medzi kogentné ustanovenia Obchodného zákonníka a preto nič nebráni zmluvným stranám, aby sa od tohto zákonného riešenia odchýlili. V Zmluve o dielo sa v čl. VIII bod 8.4. zmluvné strany dohodli, že sa odchýlia od objektívneho princípu a uprednostnia možnosť zbaviť sa zodpovednosti za porušenie právnej povinnosti preukázaním skutočností: - v prípade vyššej moci, - zásahu úradných miest. Odporca poukazuje na zásah úradných miest, keď podľa zák.č. 523/2004 Z.z. išlo o viazanie rozpočtových prostriedkov, čo je možné pre daný prípad vykladať širšie. Z gramatického výkladu - zásah úradných miest - je zrejmé, že okolnosť, ktorá bráni splneniu povinnosti nemá pôvod u povinného, ale má vonkajšiu príčinu (v danom prípade ide o zásah riadiaceho orgánu, ktorý mal priamy vplyv na to, v akých časových intervaloch, resp. lehotách sa poskytnú Ministerstvu vnútra SR preddavkové platby. O týchto skutočnostiach bol navrhovateľ upovedomený. Za zásah úradných miest možno tiež považovať zásah Národnej rady SR, ktorá prijala zákon č.345/2012 Z.z., čo malo za následok omeškanie odporcu ako objednávateľa s úhradou faktúry, keďže zákon nadobudol účinnosť 01.01.2013 a nemohol byť známi zmluvným stranám v čase uzavretia Zmluvy o dielo. Zmluvné strany sa dohodli, že ak dôjde k porušeniu právnej povinnosti vplyvom omeškania, budú zmluvnú pokutu posudzovať ako sankciu. Keďže zo strany odporcu nedošlo k zavinenému porušeniu zabezpečenej povinnosti, navrhovateľ nemá nárok na zmluvnú pokutu vôbec. Návrh žiadal zamietnuť.
Podľa § 4 Obchodného zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj vzťahy iných osôb než podnikateľov, ak to ustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon.
Podľa §261 ods. 2 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb.
Podľa §261 ods. 5 Obchodného zákonníka, pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.
Podľa §261 ods. 6 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
Podľa §300 Obchodného zákonníka, okolnosti vylučujúce zodpovednosť ( § 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.
Podľa §301 Obchodného zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú s vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl..
Podľa §365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa §369 ods.1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým
kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.
Podľa § 4 v spojení s §261 ods.2 Obchodného zákonníka, súd právny vzťah medzi účastníkmi posudzoval podľa osobitného predpisu, Obchodného zákonníka.
Medzi účastníkmi konania je sporné, či po tom ako odporca faktúru č.:200200260 z 11.06.2012, splatnú 09.09.2012, ktorú uhradil 21.11.2013, vznikol navrhovateľovi podľa čl. VIII. bodu 8.3. nárok na zmluvnú pokutu, keďže na strane odporcu podľa čl. VIII bod 8.4. Zmluvy o dielo bol zásah úradných miest a či navrhovateľ má právo na úrok z omeškania.
V prvom rade súd posudzoval Zmluvu o dielo č.:SE-OVO1-2011/1012-1 z 29.03.2011 (posledný dátum podpisu účastníka zmluvy). Charakteristika Zmluvy o dielo je obsiahnutá v § 536 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka. Ide o konsenzuálny akt v rámci ktorého sa účastníci dohodli na podstatných náležitostiach zmluvy a to vymedzenie účastníkov zmluvných strán, vymedzenie predmetu diela, záväzok zhotoviteľa vykonať pre objednávateľa dielo a záväzok objednávateľa zaplatiť cenu za vykonanie diela. Preto súd dospel k názoru, že vyššie špecifikovaná Zmluva o dielo má všetky zákonné náležitosti. Účastníci zmluvy sa v čl. VIII. bod 8.3. Zmluvy o dielo dohodli na zmluvnej pokute, ktorá je zabezpečovacím inštitútom záväzkového práva bez ohľadu na zavinenie, t.j. má charakter objektívnej zodpovednosti. Vyplýva to z ust. §300, ktorý vylučuje vplyv okolností vylučujúcich zodpovednosť uvedenú v § 374 na zodpovednosť platiť zmluvnú pokutu. Toto
ustanovenie vylučuje v obchodných vzťahoch použiť ust. §545 ods.3 Občianskeho zákonníka, z čoho vyplýva, že dlžník v obchodných vzťahoch sa nemôže zbaviť povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu preukázaním, že porušenie zabezpečenej povinnosti nezavinil. Ustanovenie § 300 Obchodného zákonníka má dispozitívnu povahu a preto zmluvné strany môžu aplikáciu tohto vylúčiť dohodou, resp. úhradu zmluvnej pokuty upraviť inak, napr., že použijú subjektívny princíp podľa občianskoprávnej úpravy a dlžník nebude povinný zaplatiť zmluvnú pokutu, ak porušenie zabezpečenej povinnosti nezavinil. V praxi to znamená, že účastníci zmluvného vzťahu sa dohodnú na liberačných dôvodoch, ktorými sa možno zbaviť povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, avšak môže ísť len o také liberačné dôvody upravené v § 374 Obchodného zákonníka (o náhrade škody).
V čl. VIII. bod 8.4. Zmluvy o dielo sa účastníci výslovne dohodli, kedy zmluvné strany nie sú v omeškaní. V danom prípade malo ísť o zásah úradných miest, ak tieto skutočnosti bezodkladne písomne oznámia druhej strane. Za zásah úradných miest sa považuje napr. viazanie rozpočtových prostriedkov podľa zák.č. 523/2004 Z.z..
Odporca liberačné dôvody oprel o list Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Košiciach z 26.01.2012 adresovaný navrhovateľovi (č.l. 66) predmetom ktorého bolo vypracovanie podkladov k dodatku k Zmluve o dielo v súvislosti zapracovania prác naviac vyvolaných požiadavkou objednávateľa, ktoré súd s poukazom na faktúru č.:200200260 z 11.06.2012, splatnú 09.09.2012, vyhodnotil ako nepreukázané liberačné dôvody (išlo o novovzniknutú situáciu na strane objednávateľa- havarijný stav elektroinštalácie, strešnej konštrukcie a ústredného kúrenia, ktoré bolo potrebné zapracovať do projektu ako práce naviac a nesúviseli s už vykonanými prácami v máji 2012 v zmysle projektu). Obrana odporcu v tomto kontexte je účelová, nemajúca žiaden vzťah k zásahu úradných miest.
Odporca ďalej svoju obranu oprel o list z 08.02.2013 adresovaný navrhovateľovi (č.l. 68), ktorým oznámil, že dňa 14.07.2012 uplynula lehota výstavby, čím došlo k zániku Zmluvy o dielo, nie je možné pokračovať vo výstavbe a Regionálnym operačným programom bolo potvrdené 24.01.2013, že finančný príspevok sa nebude vyplácať do polovice februára 2013. Túto obranu súd s poukazom na splatnosť faktúry 09.09.2012 vyhodnotil ako bezvýznamnú, nemajúcu oporu v časových a skutkových okolnostiach uvedených v čl. VIII. bod 8.4. Zmluvy o dielo.
Odporca obranu oprel aj o list zo 04.07.2013 adresovaný navrhovateľovi (č.l. 70), ktorým navrhovateľa pozval na pracovné rokovanie o podmienkach úhrady faktúr. Súd túto obranu s poukazom na splatnosť
faktúry 09.09.2012 vyhodnotil ako bezvýznamnú, nemajúcu oporu v časových a skutkových okolnostiach uvedených v čl. VIII. bod 8.4. Zmluvy o dielo.
Na základe uvedených skutočností súd dospel k názoru, že hoci účastníci zmluvy si platne vymedzili liberačné dôvody z dohodnutej zmluvnej pokuty, avšak odporca naplnenie liberačných dôvodov jednoznačne nepreukázal, preto mu vznikla povinnosť v zmysle čl. VIII. bod 8.3. Zmluvy o dielo zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu. Je dôležité konštatovať, že nárok na zmluvnú pokutu je len vtedy, ak sa účastníci zmluvného vzťahu na zmluvnej pokute dohodli a musí mať písomnú formu (§ 272 ods.1 Obchodného zákonníka).
V ďalšom sa súd zaoberal výškou dohodnutej zmluvnej pokuty, ktorú odporca žiada podľa § 301 Obchodného zákonníka moderovať. Účastníci majú upravený zmluvný vzťah podľa Obchodného zákonníka. Právna úprava zmluvnej pokuty v Obchodnom zákonníku vychádza z princípu objektívnej zodpovednosti, keď v §300 Obchodného zákonníka je ustanovené, že okolnosti vylučujúce zodpovednosť nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu. Okolnosti vylučujúce zodpovednosť sú uvedené v ust. § 374 Obchodného zákonníka. Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd podľa §301 Obchodného zákonníka znížiť. Pri znížení zmluvnej pokuty súd prihliada na hodnotu a význam zabezpečovacej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Cieľom zmluvnej pokuty je motivovať dlžníka k riadnemu a včasnému plneniu svojich záväzkov voči veriteľovi, t.j. ide o prevenčnú a aj reparačnú funkciu. Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniká len ak bolo právo na zaplatenie dohodnuté v písomnej forme.
Zmluvnú pokutu mali účastníci dohodnutú v čl. VIII. bod 8.3. Zmluvy o dielo vo výške 0,05% z ceny faktúry za každý začatý deň omeškania. Pri výške súd hodnotil súlad dohody o zmluvnej pokute so všeobecnými požiadavkami zákona, predovšetkým §39 Občianskeho zákonníka, ktorý pre občianskoprávne aj obchodnoprávne vzťahy ustanovuje požiadavku súladu právneho úkonu s dobrými mravmi (t.j. ak by výška zmluvnej pokuty odporovala dobrým mravom, išlo by o absolútnu neplatnosť právneho úkonu). Odporca uplatnil zníženie výšky pokuty súdom na primeranú mieru. Súd pri určení výšky zmluvnej pokuty prihliadal na hodnotu a význam zabezpečovacej povinnosti (zabezpečenie úhrady už vykonaných a dodaných prác) a dospel k názoru, že 0,05% denne zo sumy 9.584,78 EUR, t.j. 4,79 EUR za obdobie od splatnosti faktúry 09.09.2012 (navrhovateľ žiada až od 14.09.2012 do zaplatenia 21.11.2013 (súd priznal do 20.11.2013 lebo to bol posledný deň omeškania) za 432 dní vo výške 2.069,28 EUR (432x4,79), vo vzťahu k celkovému plneniu vyplývajúcemu zo Zmluvy o dielo, za primerané. Pri počítaní súd nepriznal zmluvnú pokutu za 21.11.2013 v tejto časti, za jeden deň návrh zamietol, nakoľko v deň, keď došlo k zaplateniu, odporca v omeškaní už nebol.
Pri skúmaní výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k moderačnému právu súd vychádzal z rozhodovacej praxe súdov (NS SR č.k. 3Obo 283/98, NS ČR č.k. 2Odon 111/97) a dospel k názoru, že 0,05% denne ako zmluvná pokuta z výšky nezaplatenej faktúry je primeraná, nie je neetická a vo vzťahu k odporcovi, keďže nepredložil relevantné dôkazy a ani likvidačná, preto moderačné právo na zníženie zmluvnej pokuty neaplikoval.
Z vyššie uvedených skutočností mal súd preukázané, čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že odporca faktúru č.:200200260 z 11.06.2012, splatnú 09.09.2012, na sumu 9.584,78 EUR zaplatil až 21.11.2013, čím sa s plnením dostal do omeškania. Na rozdiel od zmluvnej pokuty (nárok vzniká len ak bola dojednaná písomne a určená jej výška), navrhovateľovi vnikol nárok aj na úroky z omeškania priamo zo zákona. S poukazom na charakter oboch týchto inštitútov, ich súbeh nie je vylúčený.
Keďže odporca faktúru č.:200200260 z 11.06.2012, splatnú 09.09.2012 v lehote splatnosti nezaplatil, s plnením sa dostal do omeškania podľa §369 ods.1 Obchodného zákonníka a navrhovateľovi vzniklo právo na zaplatenie úroku z omeškania od 10.09.2012. Súd priznal výšku úroku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku 8,75% avšak až od 14.09.2012 ako žiada navrhovateľ (súd nemôže v rozhodnutí ísť nad ultra petit) do 20.11.2013 (nie ako žiada navrhovateľ do 21.11.2013 kedy odporca
dlžnú sumu zaplatil, nakoľko v ten deň už v omeškaní nebol). Preto vo zvyšku v tejto časti súd návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia 1.570,90 EUR a titulom súdneho poplatku 575,-EUR, spolu 2.145,90 EUR.
Trovy právneho zastúpenia súd priznal podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. § 10 ods.1, §13a ods.1 písm. a), c) za päť úkonov právnej služby, pričom sadzba jedného úkonu je za tri úkony právnej služby z hodnoty istiny 9.584,78 EUR, t.j. 253,94 EUR a za dva úkony právnej služby z hodnoty vyčíslenia zmluvnej pokuty a úroku z omeškania 3.058,56 EUR, t.j. 121,17 EUR.
1.prevzatie a príprava 17.09.2012, t.j. 253,94 EUR a režijný paušál 7,63 EUR,
2. písomné podanie na súd 19.09.2012, t.j. 253,94 EUR a režijný paušál 7,63 EUR,
3. písomné čiastočné späťvzatie 07.02.2014, t.j. 253,94 EUR a režijný paušál 8,04 EUR,
4. písomné vyjadrenie 08.09.2014, t.j. 121,17 EUR a režijný paušál 8,04 EUR,
5. písomné vyjadrenie 12.11.2014, t.j. 121,17 EUR a režijný paušál 8,04 EUR.
Spolu: 253,94 + 7,63 + 253,94 + 7,63 + 253,94 + 8,04 + 121,17 + 8,04+ 121,17 + 8,04 = 1.043,54 EUR.
Podľa § 18 ods.3 vyhlášky č.655/2004 Z.z. súd zvýšil tarifnú odmenu o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % z 1.043,54 EUR o 208,71 EUR. Takže odmena právnej služby je 1.043,54 + 208,71 = 1.252,25 EUR.
O vrátení súdneho poplatku súd rozhodol podľa §11 ods.3 vety prvej zák.č. 71/1992 Zb. v aktuálnom znení, podľa ktorého poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.
Podľa §11 ods.4 zák.č. 71/1992 Zb. v aktuálnom znení, poplatok sa vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura.
Z obsahu spisu súd zistil, že navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh vo veci samej vo výške 575,- EUR, ktorý súd vrátil krátený v zmysle citovaného zákonného ustanovenia o 6,70 EUR, t.j. 568,30EUR a na sumu 6,70 EUR zaviazal odporcu.
Z priebehu konania je zrejmé, že predmetom konania vo veci samej sa po späťvzatí istiny stala zmluvná pokuta a úrok z omeškania. Navrhovateľovi podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov zák.č. 71/1992 Zb. vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok z istiny 2.075,10 EUR (výška zmluvnej pokuty) a z 994,91 EUR (úrok z omeškania) vo výške 184,-EUR, preto súd navrhovateľovi pri vrátení súdneho poplatku 568,30 EUR odpočítal poplatkovú povinnosť vo výške 184,-EUR a navrhovateľovi vrátil 384,30 EUR.
Trovy konania spolu: 1.252,25 + 6,70 + 184,- = 1.441,95 EUR.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do15 dní od
doručenia na tunajšom súde, písomne, dvojmo.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak odvolateľ nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.