Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-4C/65/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO 35 697 270 , zastúpený Mgr.Martinom Katriakom, advokátom v Bratislave, Dr.Vladimíra Clementisa 10 proti odporkyni: Y. C., nar.XX.X.XXXX, bytom W. L. X, t.č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou Hanou Bognárovou, pracovníčkou Okresného súdu Topoľčany za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5 , 080 01 Prešov, IČO 42 176 778 zastúpeného JUDr.Igorom Šafránkom, advokátom so sídlom vo Svidníku, ul.Sov.hrdinov 163/66 o zaplatenie sumy 439,09 eura s prísl. takto

rozhodol:

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 200 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 8.10.2010 do zaplatenia, náhradu trov konania v sume 42,50 eura a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 94,01 eura, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania navrhovateľovi nezaväzuje.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 439,09 eura spolu s úrokom z omeškania z dôvodu, že dňa 20.4.2010 uzavreli zmluvu o pripojení, podľa ktorej odporkyňa využívala jeho telekomunikačné služby a bola jej zapožičaná SIM karta, pričom odporkyňa si riadne neplatila za poskytnuté služby a za obdobie od 27.4.2010 do 27.6.2010 a vznikol jej nedoplatok v sume 239,09 eura a okrem toho je odporkyňa podľa zmluvy povinná zaplatiť zmluvnú pokutu v sume 200 eur.

Rozsudkom tunajšieho súdu č.k.4C/65/2012-50 zo dňa 23.3.2012 bola odporkyňa zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi sumu 239,09 eura s 9 % ročným úrokom z omeškania od 8.10.2010 do zaplatenia , pričom vo zvyšku súd návrh zamietol a zároveň určil, že dojednaná zmluvná pokuta v sume 200 eur je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná . Žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

Na základe odvolania navrhovateľa Krajský súd v Nitre uznesením č.k.5Co/132/2012-93 zo dňa 21.12.2012 zrušil rozsudok tunajšieho súdu v napadnutej a to zamietajúcej časti výroku, v časti výroku o určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky a v časti trov konania, a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že je potrebné vyhodnotiť obsah dojednanej zmluvnej pokuty medzi účastníkmi konania a to na jednej strane v súlade s poskytnutými výhodami odporkyni a na strane druhej v súvislosti so samotnou výškou dojednanej zmluvnej pokuty a až po vzájomnom porovnaní týchto dvoch kritérií môže súd dospieť k objektívnemu a tým aj spravodlivému rozhodnutiu v časti týkajúcej sa dôvodnosti nároku navrhovateľa na zaplatenie dojednanej výšky zmluvnej pokuty.

V priebehu odvolacieho konania vstúpil do konania vedľajší účastník na strane odporkyne v zmysle .

Rozsudkom č.k.4C/65/2012-112 zo dňa 9.4.2013 súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 200 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 8.10.2010 do zaplatenia, náhradu trov konania v sume 42,50 eura a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 94,01 eura, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a to z dôvodu, že na základe vykonaného dokazovania zistil, že účastníci dňa 20.4.2010 uzavreli zmluvu o pripojení č.A 4988337, podľa ktorej navrhovateľ poskytoval odporkyni telekomunikačné služby a okrem toho jej odpredal mobilný telefón zn.SONY ERICSSON Elm za kúpnu cenu 1 euro. Súčasťou zmluvy o pripojení bol dodatok k zmluve o pripojení zo dňa 20.4.2010 , pričom v bode 2.5 tohto dodatku bolo dohodnuté, že v prípade porušenia niektorej povinnosti účastníka uvedené v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 200 eur.

Odporkyňa riadne neplatila za telekomunikačné služby od 27.4.2010 do 27.6.2010 a vznikol jej nedoplatok v sume 239,09 eura, pričom navrhovateľ ju písomne vyzval na zaplatenie uvedenej sumy dňa 23.9.2010 a taktiež si uplatnil zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 200 eur podľa čl.2.5. dodatku k zmluve o pripojení.

Súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa v časti zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 200 eur s prísl. je podaný dôvodne a preto súd návrhu aj v tejto časti vyhovel, keďže už predtým bolo právoplatne rozhodnuté o zaplatení sumy 239,09 eura s prísl. a predmetom konania po rozhodnutí súdu druhého stupňa bolo už iba zaplatenie zmluvnej pokuty. Je nesporné, že účastníci uzavreli zmluvu o pripojení spolu s dodatkom a to dňa 20.4.2010 a na základe tejto zmluvy bol odporkyni poskytnutý mobilný telefón zn.SONY Ericsson Elm za kúpnu cenu 1 euro i keď jeho hodnota je neporovnateľne vyššia a okrem toho boli odporkyni aktivované programy uvedené v zmluve o pripojení za aktivačný poplatok 11 eur , i keď hodnota týchto programov je podstatne vyššia , avšak odporkyňa si prakticky hneď od počiatku neplnila svoje povinnosti , nakoľko neuhradila faktúry za obdobie od 27.4.2010 do 27.6.2010 vo výške 239,09 eura , pričom v dodatku k zmluve o pripojení pre prípad porušenia povinností zo strany odporkyne bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 200 eur . Uvedenú zmluvnú pokutu nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku , nakoľko bola medzi účastníkmi riadne dohodnutá v písomnej forme tak ako vyžaduje zákon a bola určená výška pokuty pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Vychádzajúc z týchto zistení a s prihliadnutím na účel zmluvnej pokuty ako jedného zo zabezpečovacích prostriedkov záväzkového práva, ktorý predstavuje dohodou účastníkov určenú peňažnú sumu , ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi buď v prípade nesplnenia záväzku vôbec alebo v prípade porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti a ktorej podstatnou náležitosťou je určenie výšky pokuty alebo určenie spôsobu jej určenia , pričom jej výška nie je zákonom limitovaná (len nemôže byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ) , dospel súd k záveru, že nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty je dôvodný , nakoľko odporkyňa si svoje povinnosti ako jedna zo zmluvných strán vôbec neplnila , keď z navrhovateľom predložených faktúr je nesporné, že už v mesiaci apríl 2010 teda v ten istý mesiac ako bola uzavretá zmluva o pripojení, nezaplatila riadne za poskytnuté služby. Týmto konaním vlastne hneď od uzavretia zmluvy a dodatku porušila svoju základnú povinnosť riadne a včas platiť dohodnuté mesačné poplatky za služby navrhovateľom poskytnuté a uvedené konanie odporkyne je možné považovať za veľmi nezodpovedné , keďže zrejme zmluvu a dodatok uzatvárala už s tým vedomím, že za poskytnuté služby nebude aj tak platiť. Takýto prístup nemôže požívať ochranu na úkor účastníka , ktorý si svoje povinnosti plnil a bol aj schopný a ochotný ich plniť počas dohodnutého zmluvného vzťahu. Z uvedených dôvodov nie je možné hodnotiť dohodnutú zmluvnú pokutu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a nie je možné pristúpiť ani k zníženiu zmluvnej pokuty , keďže podľa názoru súdu suma 200 eur je primeranou zmluvnou pokutou v porovnaní s povinnosťami odporkyne, ktoré zabezpečuje a výhodami, ktoré jej boli poskytnuté pri uzatváraní zmluvy o pripojení a jej dodatku a preto súd vyhovel návrhu v časti zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 200 eur a zaviazal odporkyňu na jej zaplatenie spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 8.10.2010 do zaplatenia, pretože odporkyňa sa dostala do omeškania s úhradou zmluvnej pokuty od uvedeného dátumu a je povinná zaplatiť aj úroky z omeškania v zmysle a nariadenia vlády SR č. .

Ďalšími uzneseniami č.k.4C/65/2012-116 zo dňa 2.5.2013 a -146 zo dňa 19.6.2013 bolo rozhodnuté o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka a to tak, že súd vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania navrhovateľovi nezaviazal.

Na základe odvolania vedľajšieho účastníka Krajský súd v Nitre uznesením č.k.5Co/234/2013-152 zo dňa 12.3.2014 zrušil napadnutý rozsudok tunajšieho súdu v spojení s opravným uznesením a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že už v odôvodnení svojho predchádzajúceho rozhodnutia odvolací súd stanovil povinnosť prvostupňového súdu, aby obsah dojednanej zmluvnej pokuty medzi účastníkmi konania vyhodnotil na jednej strane v súlade s poskytnutými výhodami odporcovi (zľavnený mobilný telefón + hodnota poskytnutého "benefitu" z titulu zľavnených telefonických volaní, prípadne ďalšie benefity) a na strane druhej v súvislosti so samotnou výškou dojednanej zmluvnej pokuty (200 eur). Až po vzájomnom porovnaní týchto dvoch kritérií možno dospieť k objektívnemu a tým aj spravodlivému rozhodnutiu v časti týkajúcej sa dôvodnosti, resp. nedôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľa na zaplatenie dojednanej výšky zmluvnej pokuty. V tomto smere bude rozhodujúce porovnať to, či dohodnutá výška zmluvnej pokuty je neprimerane vysoká, eventuálne až v hrubom nepomere s poskytnutým rozsahom výhod (benefitov) odporcovi. Taktiež stanovil, aby pri rozhodovaní o dôvodnosti uplatnenej zmluvnej pokuty zohľadnil aj časový aspekt, t. j. dátum jej dojednania a s tým spojenú hmotnoprávnu úpravu v rámci . Uviedol, že až po takomto vzájomnom porovnaní môže prvostupňový súd dôjsť k objektívnemu a spravodlivému záveru v tom smere, či bude považovať za dôvodný, resp. nedôvodný návrh navrhovateľa v časti uplatneného nároku týkajúceho sa zaplatenia dojednanej zmluvnej pokuty.

Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Odvolací súd je toho názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že navrhovateľ ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti ( ). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.

Súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne právnym názorom a pokynmi odvolacieho súdu uvedenými v uznesení č. k. -93 zo dňa 21. 12. 2012, obmedzil sa iba na posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na časový aspekt, kedy došlo zo strany odporkyne k porušeniu zmluvnej povinnosti, nezaoberal sa však posúdením dôvodnosti a výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k hodnote poskytnutých benefitov zo strany navrhovateľa, t.j. posúdením či dohodnutá výška zmluvnej pokuty nie je neprimerane vysoká, eventuálne až v hrubom nepomere s poskytnutým rozsahom výhod (benefitov) odporcovi. Za účelom posúdenia týchto skutočností nevykonal ani dokazovanie, nezisťoval aké benefity navrhovateľ odporkyni poskytol a v akom rozsahu (sume). Posúdenie nároku na zmluvnú pokutu iba s ohľadom na časový aspekt kedy došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti odporkyňou je nesprávne a nedostatočné.

S námietkou vedľajšieho účastníka, že ak už bola raz rozhodnutím súdu určitá zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve predkladanej navrhovateľom vyhlásená za neplatnú, potom ju nemôže už používať, sa odvolací súd nestotožnil.

Ak raz už súd vyslovil neprijateľnosť konkrétnej zmluvnej podmienky, dodávateľovi vzniká ex lege povinnosť zdržať sa ďalšieho používania takejto zmluvnej podmienky. V praxi to znamená, že dodávateľ je na základe právoplatného rozhodnutia súdu vo vyššie uvedených veciach povinný odstrániť zo svojich všeobecných obchodných podmienok neprijateľnú zmluvnú podmienku a do tej doby je povinný zdržať sa dojednávania ďalších zmlúv so spotrebiteľmi, ak ide o dotknuté obchodné podmienky.

Uvedenej hmotnoprávnej úprave zodpovedá aj povinnosť vyplývajúca z ustanovenia , a to v stanovených prípadoch ex offo uviesť vo výroku rozsudku súdom určenú neprijateľnú podmienku. Napriek tejto povinnosti samotný výrok rozsudku má v zásade deklaratórnu povahu, bez vplyvu na prípadný spor iných účastníkov konania a bez toho, aby takýto výrok zaväzoval súd, ktorý koná a rozhoduje v inej veci. Vyplýva to z ustanovenia v spojení s . Podľa uvedených ustanovení, výrok právoplatného rozsudku je síce záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány, avšak rieši spor iba medzi účastníkmi súdneho sporu. Na druhej strane, z toho istého dôvodu, takýto výrok o neplatnosti neprijateľnej podmienky, ktorá bola pojatá do výroku rozsudku by zaväzoval súd v prípade, ak by rozhodoval v inej veci o právach a povinnostiach z tej istej zmluvy a tých istých účastníkov konania, pričom odlišnosť by spočívala iba v rozhodovaní o právach a povinnostiach za iné obdobie.

Podľa o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadi potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa ods.2, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ods.2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa veta prvá , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa / písm.k/ , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia , ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ods. 2, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

Na základe stanoviska súdu druhého stupňa bolo doplnené dokazovanie vyžiadaním dokladov o hodnote mobilného telefónu, ktorý bol poskytnutý odporkyni na základe zmluvy o pripojení a dodatku k tejto zmluve zo dňa 20.4.2010 za kúpnu cenu 1 euro, pričom navrhovateľ predložil doklad, podľa ktorého predajná cena predmetného mobilného telefónu predstavovala 200 eur. Vychádzajúc z takto doplneného dokazovania ako aj predchádzajúcich zistení mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľa v časti zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 200 eur s prísl. je dôvodný a preto mu v tejto časti vyhovel v celom rozsahu. Je nesporné, že účastníci uzavreli zmluvu o pripojení spolu s dodatkom, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou a preto je potrebné z tohto hľadiska hodnotiť zmluvný vzťah medzi účastníkmi a zistiť, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, prípadne či jedna zo strán nie je výraznejšie sankcionovaná ako strana druhá. Súd druhého stupňa síce konštatoval že navrhovateľ ako dodávateľ nie je žiadnym spôsobom sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane, avšak podľa názoru súdu toto nebráni tomu, aby si navrhovateľ v zmluve vymienil určité sankcie voči spotrebiteľovi v prípade, ak tento nebude plniť svoje zmluvné povinnosti. V dodatku zmluvy o pripojení bola zmluvná pokuta dohodnutá na sumu 200 eur a výška tejto zmluvnej pokuty odráža predajnú cenu mobilného telefónu poskytnutého odporkyni, pričom zo strany odporkyne medzi jej základe povinnosti patrilo uhrádzanie služieb poskytnutých navrhovateľom a zároveň sa odporkyňa zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom po dobu 24 mesiacov. Za tento jej záväzok jej boli poskytnuté rôzne benefity špecifikované v zmluve o pripojení a to účastnícky program „Volania do všetkých sietí 100 + Večer a víkend“ ako aj ďalšie služby a najväčším benefitom pre odporkyňu bolo poskytnutie mobilného telefónu za kúpnu cenu 1 euro i keď jeho predajná cena predstavovala 200 eur. Hodnota všetkých týchto benefitov podľa názoru súdu zodpovedá výške dohodnutej zmluvnej pokuty, ktorou si navrhovateľ poistil svoje budúce nároky v prípade neplnenia povinnosti zo strany odporkyne, pretože ak by došlo k odpojeniu mobilného telefónu odporkyne z dôvodu neplnenia jej povinnosti, tak tento mobilný telefón by jej zostal i keď jeho hodnota v čase uzatvárania zmluvy nebola malá. Zo zmluvy a dodatku jednoznačne vyplýva, že výška zmluvnej pokuty bola dohodnutá s prihliadnutím na hodnotu mobilného telefónu poskytnutého odporkyni ako aj s prihliadnutím na benefity, ktoré jej boli poskytnuté a táto podľa názoru súdu je primeraná výhodám, ktoré odporkyňa na základe zmluvy čerpala. Povinnosťou odporkyne ako už súd konštatoval bolo iba uhrádzať faktúry za poskytnuté služby a zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom po dobu 24 mesiacov, pričom z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporkyňa už pri uzavretí zmluvy musela vedieť, že svoje povinnosti si nebude plniť prípadne že nebude schopná si ich plniť, keďže už od uzavretia zmluvy nezaplatila ani jednu z vystavených faktúr. Toto konanie odporkyne svedčí o tom, že jej jedinou snahou bolo získať mobilný telefón za zanedbateľnú cenu 1 euro a vôbec nemala záujem plniť si svoje povinnosti, pretože pokiaľ by sa aj dostala po uzavretí zmluvy náhle do finančnej tiesne, mohla uvedenú skutočnosť oznámiť navrhovateľovi a prípadne sa dohodnúť na splátkovom kalendári. Z tohto pohľadu nie je možné preto hodnotiť zmluvnú pokutu za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože navrhovateľ sa určitým spôsobom musí zabezpečiť proti nezodpovedným spotrebiteľom ako aj spotrebiteľom, ktorých snahou nie je dodržiavať zmluvný vzťah ale iba čerpať výhody z neho vyplývajúce. Pokiaľ ide o výšku zmluvnej pokuty, tak túto súd považoval za primeranú hodnote a významu zabezpečovaných povinností a preto nevidel dôvod na zníženie zmluvnej pokuty, keďže nedoplatok za poskytnuté služby u odporkyne narástol na sumu 239,09 eura a k tomu je potrebné pripočítať aj hodnotu mobilného telefónu, ktorý jej bol poskytnutý iba za 1 euro a z toho dôvodu súd návrhu navrhovateľa v časti zaplatenia zmluvnej pokuty v celom rozsahu vyhovel tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa tak, že navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v sume 42,50 eura (súdny poplatok za návrh v sume 26 eur a súdny poplatok za odvolanie v sume 16,50 eura) a náhradu trov právneho zastúpenia podľa Vyhl.č. v sume 94,01 eura (2 úkony právnej služby po 31,54

eura, 2 x paušál po 7,63 eura + 20 % DPH) a zároveň vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania navrhovateľovi nezaviazal i keď vedľajší účastník vystupoval na strane odporkyne, ktorá nebola v konaní úspešná avšak do konania vstúpil za účelom ochrany práv spotrebiteľa a jeho snahou bolo zlepšiť postavenie odporkyne v súdnom konaní , pričom vedľajší účastník nezavinil vznik ďalších trov na strane navrhovateľa a navrhovateľ od neho náhradu trov konania ani nepožadoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre .

Podľa §-u 205 ods. l v odvolaní sa má popri

všeobecných náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu

smeruje , v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha .