Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Cbi-23-2012.pdf
PDF · 110.4 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cbi/23/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobcu: JUDr. Jozefa Tarabčáka, Hlavná 13, Prešov správcu úpadcu VPMK s.r.o. , Priemyselná 534, 082 12 Kapušany IČO: 31 679 960, proti žalovanému: H.v, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že právny úkon, ktorým dňa 18.6.2010 úpadca poukázal z účtu, č.ú.0502627866/0900, žalovanému na účet, č.ú.0452452745/0900, sumu 243.329,78 €, 175.429,86 € a 50.000,- € je voči veriteľom úpadcu v konkurze právne n e ú č i n n ý. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi do všeobecnej podstaty sumu 468.758,78 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, O trovách konania súd rozhodne osobitným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 14.5.2012 domáhal určenia neúčinnosti právnych úkonov. Ako v žalobe uviedol Uznesením OS Prešov z 25.11.2011, č.k.1K 58/2011, bolo začaté konkurzné konanie na majetok úpadcu s účinkami ku dňu zverejnenia uznesenia v OV č.231/2011 dňa 2.12.2011. Uznesením z 13.1.2012, č.k.1K 58/2011, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a žalobca bol ustanovený do funkcie správcu. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku č.14/2012 dňa 20.1.2012. Úpadca poukázal žalovanému dňa 18.6.2010 na účet v X. č. ú.XXXXXXXXXX/XXXX sumy 243.329,78 € s poznámkou „Moľ pôžička“, 50.000,-€, 175.429.- €, s poznámkou „Moľ - fondy“, v celkovej výške 468.758,78 € .
-2- 2Cbi/23/2012 Podľa vyjadrenia žalovaného v úradnom zázname zo 16.3.2012, ide o vrátené pôžičky, ktoré poskytol úpadcovi. Následne vo vysvetlení k úradnému záznamu (doručené žalobcovi 28.3.2012) konateľ úpadcu spresnil, že suma 243.329,78 € je jeho pôžička úpadcovi podľa rozpisu (súčet rozpisu je však 298.329,78 €) a suma 175.429,86 € predstavuje zostatok na účte 413 - ostatné kapitálové fondy. Peniaze na vrátenie údajnej pôžičky získal úpadca od PROFIT INVEST, s.r.o., Radničné námestie 33, Bardejov, IČO: 36 482 871. Tento poskytol úpadcovi pôžičku na účely splatenia svojich záväzkov. Z tejto pôžičky si žalovaný uhradil sumu 468.758,78 € ako vratkú ním poskytnutej pôžičky, ktorá však nebola doložená žiadnymi zmluvami ani inými dokladmi preukazujúcimi existenciu zmluvy o pôžičke. V čase vyplatenia sumy žalovanému, t.j. 18.6.2010 však preukázateľne existovali iné záväzky úpadcu, ktoré boli skôr splatné (vyplýva to z konečného zoznamu pohľadávok), avšak tieto neboli vysporiadané z pôžičky poskytnutej úpadcovi od PROFIT INVEST-u. Poukázaním uvedenej sumy na svoj účet konateľ úpadcu ukrátil veriteľov úpadcu a tiež prispel k tomu, že úpadca sa dostal do konkurzu. Išlo o úkon, ktorý bol urobený v čase úpadku, konkrétne platobnej neschopnosti, pretože v tom čase úpadca mal viac ako
jedného veriteľa a nebol schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti viac ako jeden peňažný záväzok. Vzhľadom k tomu, že konateľ úpadcu ako spriaznená osoba v zmysle § 9 ods.1, písm. a) ZKR poukázal na svoj účet uvedenú sumu, jeho vedomosť o úmysle ukrátiť veriteľov sa predpokladá. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca právny úkon, ktorým úpadca poukázal žalovanému 468.758,78 €, považuje za a) úkon bez primeraného protiplnenia, pretože do dnešného dňa nebolo preukázané, že by išlo o vrátenie skutočne poskytnutých pôžičiek, ide teda o bezodplatný právny úkon, za ktorý úpadca nedostal od žalovaného žiadnu protihodnotu. Navyše podľa vysvetlenia k úradnému záznamu suma 175.429,86 € predstavuje zostatok na účte 413 - ostatné kapitálové fondy, tento účet však predstavuje nevratné vklady spoločníkov. Tento úkon bol urobený v čase platobnej neschopnosti úpadcu, čo vyplýva z konečného zoznamu pohľadávok, avšak vzhľadom na to, že žalovaný je osobou spriaznenou s úpadcom, úpadok sa tu aj predpokladá. Konkurzné konanie bolo začaté 2.12.2011, úkon bol urobený v 3 ročnej zákonnej lehote pred začatím konkurzného konania (neskôr ako 2.12.2008), keďže žalovaný je spriaznenou osobou. b) ukracujúci právny úkon, pretože táto suma neslúžila na uspokojenie reálne existujúcich skôr splatných záväzkov úpadcu. Ak by nebola vyplatená žalovanému, mohli by z nej byť uspokojené pohľadávky veriteľov úpadcu. Úmysel ukrátiť veriteľov sa predpokladá, keďže ide o osobu spriaznenú s úpadcom. Úkon bol urobený počas 5 rokov pred začatím konkurzného konania. c) za predpokladu, že by sa preukázalo, že žalovaný poskytol pôžičku úpadcovi, ide aj o zvýhodňujúci právny úkon, pretože týmto úkonom úpadca bezdôvodne zvýhodnil žalovaného ako svojho veriteľa pred inými veriteľmi, ktorý mali skôr splatné pohľadávky. Úpadok sa obdobne ako v bode a) predpokladá a rovnako je splnená 3 ročná lehota pred začatím konkurzného konania, v ktorej musí byť úkon urobený, aby boli splnené podmienky na odporovanie.
-3- 2Cbi/23/2012-73 Žalovaný so žalobu nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. V písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na to, že Právne svoju žalobu žalobca odvodzuje z ustanovení § 57 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 ZKR, § 58 ods. 1 ZKR, § 59 ods. 1 ZKR a § 60 ods. 1 ZKR, keď tento právny úkon považuje za úkon bez primeraného protiplnenia, za zvýhodňujúci právny úkon, ako aj za právny úkon ukracujúci. Z jazykového hľadiska „ ukrátenie“ znamená pripravenie o niečo, skrátenie, čiže právny úkon dlžníka podľa ustanovenia § 57 ods. 1 ZKR možno odporovať jedine vtedy, ak ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov. Ukrátenie veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Z toho vyplýva, že ten, kto odporuje, musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Právne úkony dlžníka, ukracujú uspokojenie pohľadávky veriteľa vtedy, ak: a) vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka. K ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa preto nemôže dôjsť, pokiaľ síce dôjde k zmenšeniu majetku dlžníka, avšak dlžník vlastní ešte taký majetok, ktorý sám o sebe postačuje k tomu, aby bol z neho veriteľ uspokojený. b) ak dlžník neobdrží za prevedené vecí, práva alebo iné majetkové hodnoty od nadobúdateľa skutočne (reálne) ich obvyklú cenu alebo mu za ne nebola inak poskytnutá primeraná (rovnocenná) náhrada. V tejto súvislosti poukázal na fakt, že v čase vrátenia pôžičiek úpadca disponoval hnuteľným a nehnuteľným majetkom v hodnote cez 2.000.000,- €, ktorý sám o sebe postačoval na uspokojenie pohľadávok ostatných veriteľov, pričom pohľadávka žalovaného časovo predchádzala všetky ostatné pohľadávky a teda nevrátením poskytnutých pôžičiek by došlo k uprednostňovaniu ostatných veriteľov. Preto navrhol žalobu zamietnuť. Súd vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, výpisu z účtu 18.6.2010, úradného záznamu, vysvetlenie k úradnému záznamu, konečného zoznam pohľadávok , zmluvy o pôžičke, záložných zmlúv, výpis z registra záložných práv, výsluchom účastníkov konania a na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav: Okresný súd Prešov uznesením č.k. 1K/58/2011 zo dňa 25.11.2011 publikovaným v Obchodnom vestníku dňa 2.12.2011 na návrh dlžníka začal konkurzné konanie voči dlžníkovi. Okresný súd Prešov uznesením č.k. 1K/58/2011-110 zo dňa 13.1.2012, publikovaným v Obchodnom vestníku dňa 20.1.2012 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu VPMK, s.r.o., so sídlom Priemyselná 534, 082 12 Kapušany, IČO: 31 679 960 a do funkcie správcu ustanovil JUDr. Jozefa Tarabčáka, so sídlom kancelárie Hlavná 13, 080 01 Prešov.
-4- 2Cbi/23/2012 Úpadca poukázal žalovanému dňa 18.6.2010 na účet v Slovenskej sporiteľni, č. ú.0452452745/0900 sumy v celkovej výške 468.758,78 € označené tak ako je to vyššie uvedené. Žalovaný na vysvetlenie svojho nesúhlasu so žalobou vo svojej výpovedi uviedol, že sa jednalo o pôžičku do firmy, čo bola bežná prax aj v iných spoločnostiach. V prípade ak sa nejaké peniaze zarobili tak si to vzal späť. Písomne zmluvy sa nerobili, teda nerobil to sám so sebou. Splatnosť na pôžičkách nebola daná, jednalo sa o krátkodobé pôžičky s tým, že hneď ako sa začne predávať, peniaze prídu a dlh sa vráti. K jednotlivým úhradám sa nevedel vyjadriť s tým, že to mala na starosti ekonómka spoločnosti, ale vždy to bola úhrada pôžičky. Suma 175.429 € s poznámkou "moje fondy" bola uhradená v zmysle pokynov banky, reálne tie peniaze tam boli dané a potom vyplatené. Pri vrátení súm uprednostnil seba pred inými splatnými pohľadávkami veriteľov úpadcu z dôvodu, že sa jednalo sa o krátkodobé pôžičky, je však možné, že bola s inými veriteľmi dohoda o odklade splatnosti, alebo o určitom pozdržaní platieb. Žalobca obranu žalovaného v celom rozsahu odmietol, pričom poukázal na to, že jeho tvrdenie o tom, že v uskutočnenia právneho úkonu čase vlastnil majetok v hodnote cca 2.000.000,- €, ktorý postačoval na uspokojenie existujúcich pohľadávok veriteľov, a teda že poukázaním dotknutých súm žalovanému nijako nebolo ohrozené uspokojenie pohľadávok iných veriteľov nie je dôvodné. Ako zdôraznil, dotknutá úhrada bola vykonaná z prostriedkov, ktoré získal úpadca ako pôžičku od Profit Invest s.r.o. Na základe tejto zmluvy o pôžičke si úpadca požičal 1.991.635,- € so splatnosťou do 21 dní od pripísania prostriedkov na účet úpadcu. Vzhľadom na poskytnutie pôžičky dňa 18.6.2010 v sume 1.000.000,- € a dňa 30.6.2010 v sume 991.635,- € mal úpadca tento svoj záväzok splatiť v časti 1.000.000,- € do 9.7.2010 a v časti 991.635,- € do 21.7.2010. Na zabezpečenie tohto záväzku bol založený celý majetok úpadcu 4 záložnými zmluvami z 8.6.2010, a to nielen existujúci, ale aj ten, ktorý mal úpadca nadobudnúť v budúcnosti. Išlo o:
- zmluvu o zriadení záložného práva Č.4R-OZ/2010 zo dňa 8.6.2010, ktorou bolo zriadené záložné právo na ochranné známky úpadcu
- zmluvu o zriadení záložného práva z 8.6.2010, ktorou bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve úpadcu a ktorá bola Správou katastra Prešov zapísaná pod V 2792/2010.
- zmluvu o zriadení záložného práva Č.3R-H/2010 zo dňa 8.6.2010, ktorou bolo zriadené záložné právo na súčasný aj budúci hnuteľný majetok úpadcu
- zmluvu o zriadení záložného práva Č.2R-P/2010 zo dňa 8.6.2010, ktorou bolo zriadené záložné právo k súčasným a budúcim pohľadávkam úpadcu; zmluvu žalobca nemá k dispozícii, jej existencia však vyplýva z výpisu z registra záložných práv č. 12286/2010 Predmetná pôžička mala byť a aj bola použitá na úhradu záväzkov úpadcu, čo vyplýva z vysvetlenia, pripojeného k žalobe. Je teda nepochybné, že úpadca, ktorý si požičiaval takú vysokú sumu na úhradu svojich záväzkov, nemohol by pôžičku v tak krátkej lehote vrátiť. Navyše celý majetok bol založený a v zmysle bod 4.2 všetkých záložných zmlúv nebolo možné ho speňažiť bez písomného súhlasu Záložného veriteľa. Muselo byť žalovanému ako konateľovi úpadcu zrejmé, že založený majetok nebude môcť slúžiť na uspokojenie skôr -5- 2Cbi/23/2012-74 splatných záväzkov úpadcu. Nepochybne teda poukázaním predmetných súm žalovanému došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľov, pretože reálne neexistovala možnosť uspokojiť z existujúceho majetku záväzky skôr splatné a suma, ktorá na tento účel mohla slúžiť, bola poukázaná žalovanému. Preto je splnená podmienka ukrátenia prihlásených pohľadávok veriteľov. Podľa prihlášok pohľadávok dňa 18.6.2010, t.j. v čase zaplatenia sumy 468.758,78 € žalovanému, mal úpadca existujúce splatné záväzky veriteľov prihlásených pohľadávok 1, veriteľ č.1 Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. vo výške
- 2.324,71 € podľa platobného rozkazu so splatnosťou od 1.10.2008
- 7.463,11 € podľa platobného rozkazu so splatnosťou od 2.11.2009 -1.490,76 € podľa platobného rozkazu so splatnosťou od 1.7.2010 2, veriteľ č.3 Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. vo výške 2.852,55 € - nedoplatky na preddavkoch na poistné za 3/10-9/10 splatné mesačne v deň, ktorý bol určený na výplatu príjmov zamestnancov 3, veriteľ č.4 EUROCONTROL s.r.o. vo výške 912,15 € spl.14.4.2010 a 14.5.2010 4, veriteľ č.5 Festo s.r.o. Bratislava vo výške 304,68 €, spi. 15.4.2010 5, veriteľ č.8 Messer Tatragas, s.r.o. vo výške 611,59 € za neuhradené mesačné faktúry splatné od 21.1.2010 a následne každý mesiac 6, veriteľ č. 17 SR - Daňový úrad Prešov spolu vo výške 579.451,73 € - nedoplatky na DPFO za 2/10-9/10 a na DPH za 5/10-10/10
7, veriteľ č.20 Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.
- pohľadávka č.93 vo výške 2.574,59 € - poistné za 2/09 - 12/09
- pohľadávka č.94 vo výške 5.750,63 € - nedoplatky za 1/10 - 4/10
- pohľadávka č.95 vo výške 3.945,06 € - nedoplatky za 5/10-6/10 Okrem týchto pohľadávok, k ukráteniu uspokojenia ktorých nepochybne došlo, mal úpadca aj už existujúci záväzok na vrátenie pôžičky 1.991.635,- € a ďalšie záväzky z obchodného styku. Navyše žalovaný ani nepreukázal, že existovala údajná pôžička, ktorú poskytol úpadcovi, nepreukázal jej výšku ani splatnosť. Vo vysvetlení k úradnému záznamu zo 16.3.2012 žalovaný uviedol, že suma 243.329,78 € predstavuje jeho pôžičku úpadcovi z r.2009 a 2010 suma 175.429,86 € predstavuje zostatok na účte 413. Takéto vymedzenie žalobca nepovažuje za relevantné, pretože z neho nie je zrejmé, kedy presne bola poskytnutá údajná pôžička, či bola poskytnutá naraz alebo po častiach a ani nie je zrejmé, kedy mala byť vrátená. Žalovaný ako konateľ úpadcu žalobcovi ako správcovi nepreukázal existenciu jeho údajných pohľadávok voči úpadcovi, ani ich splatnosť. Suma 175.429,86 € predstavuje zostatok na účte 413 - ostatné kapitálové fondy, tento účet však predstavuje nevratné vklady spoločníkov, neexistoval teda dôvod na poukázanie tejto sumy žalovanému, pretože vklady účtované na tomto účte sa nevracajú a nie sú pôžičkou. -6- 2Cbi/23/2012 Podľa konečného zoznamu pohľadávok, existovali pohľadávky, ktoré vznikli v r.2009 a skôr a to minimálne vo výške 6.487,24 €. Ide o pohľadávky veriteľov, ktoré sú v konečnom zozname zapísané pod č.48, 91,93,98,99. Nie je teda pravdou, že údajná pohľadávka žalovaného (podľa jeho tvrdenia mala vzniknúť v r.2009 a 2010), ktorá ani nebola nijako preukázaná, predchádzala všetky ostatné pohľadávky. Podľa § 57 ods.1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR) právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Podľa § 57 ods.2 ZKR právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do šiestich mesiacov od vyhlásenia konkurzu; Podľa § 57 ods.4 ZKR odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Podľa § 58 ods.1 ZKR právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať. Podľa ods.2 cit. ust. právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Podľa ods.3 cit. ust. odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. Podľa § 59 ods.1 ZKR zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom. Podľa ods.3 cit. ust. zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Podľa ods.4 cit. ust. odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. Podľa § 60 ods.1 ZKR odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. Podľa ods.2 cit. ust. ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Podľa ods.3 odporovať možno len tým -7- 2Cbi/23/2012-75
ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania. Podľa § 62 ods.1 ZKR Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech. Podľa § 63 ods.1 ZKR ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; Podľa § 9 ods. l ZKR spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, 2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c), e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť. Podľa § 63 ods.2 ZKR ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok, veriteľ je povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty. Podľa § 118a ods. 1 O.s.p. vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, o základe veci v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže, o základe veci v sporoch o ochranu práv porušených alebo ohrozených nekalým súťažným konaním, o základe veci v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo sú účastníci povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania; to neplatí, ak neboli splnené podmienky na vykonanie prvého pojednávania a došlo k jeho odročeniu (§ 101 ods. 2). Podľa § 118a ods. 2 O.s.p. na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada; to neplatí, ak ide o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo po prvom pojednávaní, ktoré účastník nemohol bez svojej viny včas uviesť a ktorými má byť spochybnená vierohodnosť vykonaných dôkazných prostriedkov. Žalobca si v podanej žalobe uplatnil vydanie rozhodnutia o určení neúčinnosti predmetného právneho úkonu dlžníka voči veriteľovi ( vyplatenia sumy v celkovej výške 468.758,78 € ako úhrady pôžičky ). Žaloba bola žalobcom uplatnená v zmysle § 57 ods. 2 ZKR v zákonnom stanovenej lehote. Žalobca podal žalobu na odporovateľnosť ukracujúceho -8- 2Cbi/23/2012
právneho úkonu podľa § 60 ZKR, ktorým dlžník úmyselne ukrátil svojich a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy, pričom ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, a preto úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Podľa § 3 ods. 1, 2 ZKR, dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený, a platobne neschopný je ten, kto má viac ako jedného veriteľa a nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti viac ako jeden peňažný záväzok, teda v čase odporovaného právneho úkonu dlžník musí byť preukázateľne v úpadku. Do konkurzu si veritelia prihlásili pohľadávky v celkovej výške 749.836,42 €, pričom podľa konečného zoznamu pohľadávok v čase uskutočnenia prevodov peňazí mal úpadca záväzky, ktoré vznikli v r.2009 a skôr a to minimálne vo výške 6.487,24 €. Zákon o konkurze a vyrovnaní definuje úpadcu ako dlžníka neschopného alebo predlženého splácať viac ako jednému veriteľovi po dobu 30 dní po lehote splatnosti pri peňažných záväzkoch. Táto platobná neschopnosť ako úpadok dlžníka zamedzuje dlžníkovi vykonávať zvýhodňujúce právne úkony (§ 59 ZKR) alebo ukracovať veriteľov (§ 60 ZKR) počas úpadku dlžníka. Zákon definuje podmienky odporovania zvýhodňujúceho právneho úkonu, či odporovania ukracujúceho právneho úkonu, postavením dlžníka nespôsobilosťou splácať záväzky svojim veriteľom v prípade preukázania jeho platobnej neschopnosti, tvrdenej v dobe úpadku. Ako vyplýva z prihlášok pohľadávok dňa 18.6.2010, t.j. v čase zaplatenia sumy 468.758,78 € žalovanému, mal úpadca existujúce splatné záväzky veriteľov prihlásených pohľadávok, tak ako je to vyššie špecifikované. Tvrdenie žalovaného, že v čase vrátenia pôžičiek úpadca disponoval hnuteľným a
nehnuteľným majetkom v hodnote cez 2.000.000,- €, ktorý sám o sebe postačoval na uspokojenie pohľadávok ostatných veriteľov, pričom pohľadávka žalovaného časovo predchádzala všetky ostatné pohľadávky a teda nevrátením poskytnutých pôžičiek by došlo k uprednostňovaniu ostatných veriteľov bol vykonaným dokazovaním v celom rozsahu vyvrátené, nakoľko celý majetok úpadcu bol založený a v zmysle bodu 4.2 všetkých záložných zmlúv nebolo možné ho speňažiť bez písomného súhlasu Záložného veriteľa. Muselo byť žalovanému ako konateľovi úpadcu zrejmé, že založený majetok nebude môcť slúžiť na uspokojenie skôr splatných záväzkov úpadcu. Nepochybne teda poukázaním predmetných súm žalovanému došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľov, pretože reálne neexistovala možnosť uspokojiť z existujúceho majetku záväzky skôr splatné a suma, ktorá na tento účel mohla slúžiť, bola poukázaná žalovanému. K právnemu úkonu, ktorý je predmetom odporovania teda došlo v čase platobnej neschopnosti dlžníka. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že by malo ísť o pôžičku, z predloženého výpisu z účtu to nevyplýva. Žalovaný okrem svojho tvrdenia nepreukázal jej existenciu, výšku ani splatnosť. Postupom úpadcu ako spriaznenej osoby teda došlo k zmenšeniu jeho majetku, v dôsledku čoho už nie možné predmetnú sumu použiť na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov.
-9- 2Cbi/23/2012-76 Po vyhodnotení dokazovania dospel súd k záveru, že nárok žalobcu na určenie neúčinnosti právneho úkonu z dôvodu, že je ukracujúcim právnym úkonom je v celom rozsahu dôvodný, nakoľko nebolo preukázané, že by išlo o vrátenie skutočne poskytnutých pôžičiek, ide teda o bezodplatný právny úkon, za ktorý úpadca nedostal od žalovaného žiadnu protihodnotu, tento úkon bol urobený v čase platobnej neschopnosti úpadcu, čo vyplýva z konečného zoznamu pohľadávok, avšak vzhľadom na to, že žalovaný je osobou spriaznenou s úpadcom, úpadok sa tu aj predpokladá. Ak by predmetná suma nebola vyplatená žalovanému, mohli by z nej byť uspokojené pohľadávky veriteľov úpadcu. Po vyhodnotení dokazovania preto v súlade s citovanými ustanoveniami ZKR žalobe v celom rozsahu vyhovel. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p.. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa § 151 ods. 2 O.s.p.. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 151 ods. 3 O.s.p.. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. O trovách konania súd v zmysle citovaného ustanovenia § 151 O.s.p. rozhodne osobitným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné okrem prípadov, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V takom prípade možno odvolanie podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku.
Podľa § 153 c) ods. 1 a 2 O.s.p., ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu nebol prítomný na pojednávaní, na ktorom súd rozhodol rozsudkom podľa § 153b ods. 1 (pre zmeškanie), môže do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku podať návrh na jeho zrušenie. Ak súd návrhu vyhovie, zruší rozsudok uznesením a začne vo veci opäť konať. Ak žalovaný zároveň s návrhom podľa odseku 1 podal
proti rozsudku pre zmeškanie aj odvolanie a súd vyhovel návrhu podľa odseku 1, platí, že žalovaný odvolanie nepodal.
-10- 2Cbi/23/2012
Proti výroku o trovách konania je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Odvolanie je potrebné podať v 2 písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.