Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-405-2013.pdf
PDF · 81.79 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/405/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou, v právnej veci navrhovateľky C. proti odporcovi X. zastúpený opatrovníčkou A. pracovníčkou Okresného súdu Pezinok, o rozvod manželstva
rozhodol:
Súd manželstvo C., nar. XX.XX.XXXX a X., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX na matričnom úrade A., zapísané v knihe manželstiev vo zväzku XX, ročník XXXX na strane X, pod poradovým číslom XX
r o z v á d z a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 06.11.2013 doručila navrhovateľka Okresnému súdu Malacky návrh, ktorým sa voči odporcovi domáhala rozvodu manželstva z dôvodu dlhodobého citového a fyzického odlúčenia manželov, ktorému predchádzalo agresívne a násilnícke správanie odporcu.
Odporca sa k návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva nevyjadril.
Uznesením č. k. 6C/405/2013 - 36 zo dňa 26.08.2014 súd ustanovil odporcovi opatrovníka v osobe A., pracovníčky Okresného súdu Pezinok, pretože pobyt odporcu nie je známy.
Súd prejednal vec na pojednávaní dňa 18.11.2014 za účasti navrhovateľky, ktorá sa pojednávania osobne nezúčastnila. Na pojednávanie sa neustanovila opatrovníčka odporcu, ktorá svoju neúčasť ospravedlnila súhlasiac s prejednaním a rozhodnutím veci v jej neprítomnosti, preto súd v záujme hospodárnosti konania prejednal vec v neprítomnosti opatrovníčky odporcu, keď v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vykonal nasledujúce dokazovanie:
Zo sobášneho listu súd zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v A., obidvaja sú slovenskými štátnymi občanmi, slovenskej národnosti, u obidvoch ide o manželstvo prvé. Z manželstva navrhovateľa a odporkyne pochádzajú dve deti, syn O., nar. XX.XX.XXXX a dcéra C.,
nar. XX.XX.XXXX, ktoré sú už plnoleté. Posledné spoločné bydlisko ako manželia na území Slovenskej republiky mali účastníci konania na adrese Z.
Z výsluchu navrhovateľky ako účastníčky konania súd zistil, že na návrhu trvá. Dôvodom podania návrhu je skutočnosť, že s odporcom nežijú v spoločnej domácnosti, a to ani intímne viac ako 10 rokov. Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že odporca dlhé roky nepracoval, bol gambler, správal sa voči nej agresívne a viackrát ju napadol. O odporcovi nemá navrhovateľka žiadne správy odkedy ju jej otec vyhodil z domu v Z., kde mali posledné spoločné bydlisko.
Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vo veci sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva účastníkov konania a pre vyhovenie návrhu na rozvod manželstva. Uzavretie manželstva nie je bezúčelné, ale má plniť spoločenské funkcie, a to najmä funkciu výchovnú, ak z manželstva pochádzajú maloleté deti, funkciu vzájomnej pomoci, funkciu ekonomickú a funkciu biologickú, ktorých dôležitosť a preferovanie sú rôzne v závislosti od konkrétneho životného obdobia manželov a nimi založenej rodiny. Preto možno k zrušeniu manželstva rozvodom pristúpiť len v spoločensky odôvodnených prípadoch, teda vtedy, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Vážnosť narušenia vzťahov medzi manželmi je daná jeho intenzitou (hĺbkou) a trvaním. Intenzita rozvratu vzťahov medzi manželmi je závislá od toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných vecí manželského spolužitia, t.j. spoločenských funkcií manželstva. Trvalosť rozvratu vzťahov medzi manželmi nezáleží len na tom, aká dlhá doba uplynie od vzniku rozvratu do podania návrhu na rozvod manželstva, ale aj na povahe príčin rozvratu a miere ich následkov. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov konania si neplní svoj spoločenský účel, v manželstve je dlhodobý a hlboký a vážny rozvrat vzťahov.
Z dokazovania vyplýva, že manželstvo účastníkov konania si neplní svoje spoločenské funkcie, pretože navrhovateľka a odporca spolu dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti, nekomunikujú, netrávia spolu čas, nehospodária spolu a nežijú spolu intímne. V manželstve navrhovateľky a odporcu nejde len o prechodné zhoršenie manželských vzťahov, ide o dlhotrvajúci a intenzívny rozvrat, ktorý prerástol do vzájomného odcudzenia, ktoré je odôvodnené aj tým, že odporca opustil spoločnú domácnosť pred desiatimi rokmi, odkedy o ňom navrhovateľka nemá žiadnu vedomosť. V prejednávanej veci navrhovateľka ako príčinu rozvratu manželstva označila závislosť odporcu na hracích automatoch, ktorá vyústila do jeho agresívneho správania sa voči nej, preto súd uvedenú skutočnosť ustálil ako príčinu rozvratu manželstva, pričom následky rozvratu manželstva zhodnotil ako vážne a nezvratné vzhľadom na skutočnosť, že manželia sa nekontaktujú a v podstate nemajú o sebe žiadnu vedomosť, a preto
nie je pravdepodobné obnovenie ich manželského spolužitia. Z manželstva navrhovateľky a odporcu nepochádzajú žiadne maloleté deti, na záujmy ktorých je súd povinný pri rozhodovaní vždy prihliadať. Na základe uvedeného súd návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 prvá veta O.s.p., podľa ktorého, účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 - tich dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Bratislave (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.)