Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_2Sa-13-2022.pdf
PDF · 110.73 KB
Case nature
Area
Subarea
2Sa/13/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Tatianou Sabadošovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/X, XXX XX D. E. C., zastúpeného F. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/ X, XXX XX D. E. C., proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 450 924 1440 0 zo dňa 13.07.2022, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Bratislava č. 450 924 1440 0 zo dňa 13.07.2022 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Sociálna poisťovňa, ústredie ako správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. 450 924 1440 0 zo dňa 09.06.2022 rozhodla podľa § 65 ods. 1 a § 293z zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení tak, že žiadosť o priznanie starobného dôchodku zo dňa 15.02.2022 zamietla.
2. Prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 09.06.2022 obsahuje ustanovenia § 65 ods. 1, § 255 ods. 1, § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ust. § 124 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov a v závere svojho rozhodnutia správny orgán prvého stupňa konštatuje, že podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 07.06.2022 žalobcovi od 08.09.1998 bol priznaný výsluhový príspevok podľa zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Na nárok na výsluhový dôchodok bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 08.08.1964 do 16.09.1966 v III. pracovnej kategórií funkcií a doba zamestnania – funkcia colník od 27.01.1970 do 07.09.1998 v III. pracovnej kategórii. Nakoľko doba pracovnej činnosti colníka nie je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhov vykonávaných funkcií do I. a II. kategórie funkcií, nie je možné príslušnú dobu zamestnania hodnotiť v kategórií funkcií a teda ani aplikovať § 274 zákona o sociálnom poistení a určiť vek nároku na starobný dôchodok inak ako ustanovuje § 65 zákona o sociálnom poistení. Ku dňu podania žiadosti o starobný dôchodok, t. j. 15.02.2019 teda žalobca nebol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov. Do uvedeného dňa získal 2973 dní obdobia dôchodkového poistenia. Záverom prvostupňový orgán konštatoval, že žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, preto v súlade s § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. a na skutočnosti, že mu nevznikol nárok na znížený dôchodkový vek, doba služobného pomeru nie je obdobím dôchodkového poistenia.
3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako správny orgán druhého stupňa - žalovaný v preskúmavanej právnej veci rozhodnutím č. 450 924 1440 0 zo dňa 13.07.2022 v súlade s ustanoveniami § 215 ods. 4 a § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení rozhodol tak, že zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.06.2022 vo veci zamietnutia žiadosti o starobný dôchodok.
4. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že žalobca 60 rokov veku dosiahol 24. septembra 2005, dôchodkový vek podľa § 65 ods. 3 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. dosiahol pripočítaním osemnástich kalendárnych mesiacov k veku 60 rokov, dňa 24. marca 2007. Na nárok na dôchodok boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadostí o dôchodok, predložených dokladov a na základe údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky v Banskej Bystrici, č. 244962/2022 zo dňa 7. júna 2022 mu bol od 8. septembra 1998 priznaný výsluhový príspevok podľa zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, ktorý sa podľa zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok. Na vznik nároku na výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby od 8. augusta 1964 do 16. septembra 1966 a doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 27. januára 1970 do 7. septembra 1998. Zároveň Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky v uvedenom potvrdení zo dňa 7. júna 2022 oznámilo, že zamestnanie
- funkcia colník nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v l. ani v II. pracovnej kategórii. Pretože žalobca získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. sa doba výkonu základnej vojenskej služby od 8. augusta 1964 do 16. septembra 1966 a doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 27. januára 1970 do 7 septembra 1998 nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto nebola na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy zhodnotená. Pretože doba pracovnej činnosti colníka nie je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhov vykonávaných funkcií do I. a II. kategórie funkcií, nie je možné príslušnú dobu zamestnania hodnotiť v kategórií funkcií a teda ani aplikovať § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. a určiť vek nároku na starobný dôchodok inak ako ustanovuje § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. K 15. februáru 2019 žalobca nebol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov. Do uvedeného dňa získal 2 973 dní obdobia dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že k 15. februáru 2019 získal 8 rokov a 53 dní obdobia dôchodkového poistenia. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ustanovenia § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z. zachovať na nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Keďže bol priznaný výsluhový dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu výkon zamestnania colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, pri hodnotení doby služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry. Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby colníka nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme a na určenie sumy starobného dôchodku. Nakoľko účastník konania k 15. februáru 2019 nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, žiadosť o priznanie starobného dôchodku bola zamietnutá. Nárok účastníka konania na starobný dôchodok bol posúdený správne, v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení.
5. V správnej žalobe zo dňa 14.08.2022, žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné, pretože má za to, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP) a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP). Ďalej uviedol, že Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie, ako odvolací orgán vo svojom rozhodnutí sa vo všeobecnosti odvoláva na bližšie nešpecifikovanú ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu, podľa ktorej nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z. zachovať na nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Keďže mi bol priznaný výsluhový dôchodok
a podľa preukázaného skutkového stavu výkon zamestnania colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, pri hodnotení doby služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry. Uvedené zistenie odvolacieho orgánu vychádza podľa žalobcu z nesprávneho právneho posúdenia veci z dôvodu, že, ako sám odvolací orgán uvádza, zamestnanie colníka nie je zaradené do I. a II. kategórie funkcií, pri hodnotení doby služby colníka nie je preto možné postupovať podľa ustálenej judikatúry vzťahujúcej sa na poistencov zamestnania I. a II. kategórie funkcií, na ktorú sa teda sám bezdôvodne vo svojom rozhodnutí odvoláva a aplikuje ju nesprávne na žalobcov prípad, ktorý je skutkovo odlišný. Tiež má za to, že keďže dôchodkový vek dovŕšil 24. marca 2007, aplikácia tejto nesúvisiacej judikatúry na jeho prípad je aj z časového hľadiska, z pohľadu dátumu účinnosti zákona o sociálnom poistení nesprávna. Poznamenal, že dovŕšením dôchodkového veku 24. marca 2007, si mohol prvýkrát uplatniť svoj nárok na starobný dôchodok voči Sociálnej poisťovni. Tým, že tak urobil až 15. februára 2022 so žiadosťou o jeho priznanie od 15. februára 2019, dobrovoľne sa zriekol svojho zákonného finančného nároku za celých 12 rokov. Prihliadanie na zaradenie jeho výkonu služby colníka do pracovnej kategórie funkcií je v danom prípade aj preto bezpredmetné a nesprávne, nakoľko nežiada o priznanie predčasného starobného dôchodku. Žalobca tiež uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je v priamom rozpore so záväznou judikatúrou Najvyššieho súdu, s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach a v konečnom dôsledku v priamom rozpore s účelom zákona o sociálnom poistení. Poukázal na to, že žalovaný sa s jeho argumentáciou v odvolaní nijako nevysporiadal, namiesto toho aplikoval na jeho žiadosť bližšie nešpecifikovanú inú ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu, ktorá sa nevzťahuje na tento prípad, pretože rieši skutkovo odlišnú situáciu a taktiež z hľadiska časovej účinnosti zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z. nemôže byť aplikovaná na jeho nárok vzniknutý v roku 2007, kedy som dovŕšil dôchodkový vek. Argumentáciu žalovaného s odkazom na predmetnú ustálenú judikatúru vzťahujúcu sa výlučne na zúženú skupinu poistencov I. a II. kategórie, vyvrátil vo svojom odvolaní citovaním o. i. aj nasledujúcej časti rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 7So/138/2011 z 15.08.2012. ktorá pojednáva o všetkých poistencoch poistených v osobitnom systéme a akúkoľvek dobu aj vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Z uvedených dôvodov je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť, závery napadnutého rozhodnutia nezodpovedajú zistenému skutočnému stavu veci a nie sú riadne odôvodnené, čoho následkom je vydanie nezákonného rozhodnutia Generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne ako žalovaným, čo je v konečnom dôsledku dôvodom na zrušenie predmetného rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1, písm. c/, a d/ Správneho súdneho poriadku. Nedostatočné a nesprávne odôvodnenie rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka konania na spravodlivý proces. Záverom uviedol, že rozhodnutie žalovaného nie je správne, objektívne a presvedčivo odôvodňujúce záver, že jeho doba zákonného poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia) trvajúca 8 rokov a 53 dní má zostať nepovšimnutá, odignorovaná, výlučne z dôvodu, že ďalších 30 rokov slúžil v ozbrojenom zbore a bol mu za túto službu priznaný výsluhový dôchodok. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného.
6. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 10.10.2022 uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava právneho posúdenia nároku žalobcu vo veci starobného dôchodku v napadnutom rozhodnutí, nakoľko žalobca v správnej žalobe neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli už preskúmané odvolacím orgánom v súlade so zásadou presného a úplného zistenia skutočného stavu veci. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd správnu žalobu zamietol v zmysle § 190 Správneho súdneho poriadku.
7. Žalobca v replike zo dňa 23.11.2022 ku tvrdeniu žalovaného, že žalobca v správnej žalobe neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli už preskúmané odvolacím orgánom v súlade so zásadou presného a úplného zistenia skutočného stavu veci, priložil emailovú komunikáciu s referentkou oddelenia dôchodkového poistenia žalovaného zo dňa 29.04.2022, z ktorého podľa názoru žalobcu vyplýva existencia jeho nároku na priznanie starobného dôchodku, nakoľko od podania žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku až do vydania rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu (t. j. 4 mesiace) išlo o určovanie vymeriavacieho základu pre určenie výšky jeho starobného dôchodku. V uvedenom emaile žalovaný uvádza, že „ bez vymeriavacích základov nie je možné určiť výšku dôchodku, a keďže žalobca sa narodil v roku 1945, systém mi berie výpočet staré roky a teda vymeriavacie základy potrebujeme. Keďže za tieto obdobia nie je minimálna mzda, bude pravdepodobne potrebovať porovnateľných svedkov za tieto obdobia.“ Žalobca má za to, že dôvodom zamietnutia jeho žiadosti je nedostatočná evidencia, chýbajúci archív žalovaného.
8. Žalovaný sa k replike žalobcu duplikou nevyjadril, napriek tomu že výzva súdu v zmysle ustanovenia § 106 ods.2 Správneho súdneho poriadku mu bola doručená dňa 07.12.2022.
9. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní podľa § 199 a nasl. SSP (správna žaloba v sociálnych veciach) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, taktiež sa oboznámil s administratívnym spisom správnych orgánov oboch stupňov a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného č. 450 924 1440 0 zo dňa 13.07.2022 vykazuje právne vady podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a teda že správnej žalobe v preskúmavanej právnej veci je potrebné vyhovieť.
10. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov, prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 09.06.2022 žalobcovi nebol priznaný starobný dôchodok z dôvodu, že žalobca ku dňu 15.02.2019 (t. j. deň, ku ktorému si žalobca uplatnil nárok na starobný dôchodok) nebol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov. Ku dňu 15.02.2019 žalobca získal 2973 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 8 rokov a 53 dní obdobia dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, a preto bola jeho žiadosť o starobný dôchodok zamietnutá.
11. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia z 13.07.2022 zotrval na právnej argumentácii obsiahnutej už v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia z 09.06.2021, podľa ktorého účastníkovi konania nepatrí starobný dôchodok, o ktorý požiadal žiadosťou zo dňa 15.02.2019. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho sumu mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 08.08.1964 do 16.09.1966 v III. kategórií funkcií, doba zamestnania – funkcia colník od 27.01.1970 do 07.09.1998 v III. pracovnej kategórii. Nakoľko doba pracovnej činnosti colníka nie je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhov vykonávaných funkcií do I. a II. kategórie funkcií, nie je možné príslušnú dobu zamestnania hodnotiť v kategórií funkcií a teda ani aplikovať § 274 zákona o sociálnom poistení a určiť vek nároku na starobný dôchodok inak ako ustanovuje § 65 zákona o sociálnom poistení. Pretože účastník konania obdobie výkonu služby od 08.08.1964 do 16.09.1966, od 27.01.1970 do 07.09.1998 získal v takom rozsahu, ktorý založil nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, predmetné obdobie v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov nie je možné zhodnotiť pre nárok na starobný dôchodok.
12. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z., poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
13. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461 /2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
14. Podľa § 60 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.
15. Podľa § 255 ods. 5 cit. zákona, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
16. Podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z., nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do l. a II. pracovnej kategórie vrátane doby služby zaradenej do I. a II. kategórie funkcií sa zachovávajú.
17. Podľa § 293z zákona č. 461 /2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ak nárok na dôchodkovú dávku vznikol pred 1. januárom 2008, podmienky nároku na dôchodkovú dávku
sa posudzujú a jej suma sa určuje aj po 31. decembri 2007 podľa zákona účinného pred 1. januárom 2008, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128, uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb., ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
19. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že oba správne orgány nepostupovali v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutie nie je vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci, avšak z neho nebol vyvodený správny právny záver.
20. Z vyššie uvedeného vyplýva, že medzi účastníkmi konania je sporné to, či dobu výkonu základnej vojenskej služby od 08.08.1964 do 16.09.1966 v III. kategórií funkcií, doba zamestnania – funkcia colník od 27.01.1970 do 07.09.1998 v III. pracovnej kategórii a za ktoré obdobie mu bol priznaný aj výsluhový dôchodok, je potrebné zohľadniť ako obdobie dôchodkového poistenia pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia.
21. Správny súd v súvislosti s vyššie uvedeným poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26. 04. 2017, v ktorom konštatoval, že „absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Správne preto odporkyňa musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme, následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať odporkyňu. Ustanovenie §1 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z. nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa zák. č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zák. č. 461/2003 Z. z., ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie výšky invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa § 40 až 45 a §101 zák. č. 328/2002 Z. z. tak, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe odporkyňa poskytne dávku dôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti... Odvolací súd teda zastáva názor, že ak navrhovateľ nesplnil podmienku získania zákonom stanovenej doby poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia vo svojom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi po zohľadnení aj nižšej doby poistenia vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. Odlišným postupom odporkyne by sa doby poistenia poistenca stratili a neboli by v žiadnom zo systémov zohľadnené, čo nezodpovedá ani zámeru zákona.“
22. Rovnako v rozsudku sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26.04.2017 Najvyšší súd SR, citujúc závery obsiahnuté v jeho rozsudku sp. zn. 7So/138/2012 z 15.08.2012, konštatoval, že: „Z citovaného rozsudku ani z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu nevyplýva, že by sa postup podľa Dohovoru č. 128 mal týkať len poistencov, ktorí službu, hodnotenú pre nárok na výsluhový dôchodok vykonávali v I. a II. kategórii funkcií. Výkon služby v I . a II. kategórii funkcií má význam len z hľadiska možného nižšieho dôchodkového veku. Keďže navrhovateľ ku dňu 23.07.2014, od ktorého žiadal priznať starobný dôchodok, dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., pričom v súhrne dôb poistenia hodnoteného v osobitnom systéme a všeobecnom systéme získal celkovo viac ako 15 rokov, odporkyňa mala tieto obdobia v celom rozsahu hodnotiť pre zistenie tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku a následne postupovať podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.“
23. Najvyšší súd už prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti (napr. rozsudok sp. zn. 1So/59/2012 zo dňa 13. 08. 2013) zdôraznil, že nielen správny orgán v ďalšej svojej rozhodovacej činnosti, ale aj prvostupňový správny orgán pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov je zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším súdom SR v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti, nakoľko tieto sú v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky záväzné nielen pre jeho adresáta, t. j. pre správny orgán, ale aj pre konajúci krajský súd.
24. Žalobcovi podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky v Banskej Bystrici, č. 244962/2022 zo dňa 7. júna 2022 bol od 8. septembra 1998 priznaný výsluhový príspevok podľa zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, ktorý sa podľa zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok. Na vznik nároku na výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby od 8. augusta 1964 do 16. septembra 1966 a doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 27. januára 1970 do 7. septembra 1998. Doba základnej vojenskej služby, aj doba zamestnania – funkcie colníka bola menovanému zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia nasledovne: výkon základnej vojenskej služby od 08.08.1964 do 16.09.1966 v III. kategórií funkcií, doba zamestnania – funkcia colník od 27.01.1970 do 07.09.1998 v III. pracovnej kategórii. Po dosiahnutí dôchodkového veku žalobca podal žiadosť o priznanie starobného dôchodku. Žalovaný jeho žiadosť zamietol aj napriek ustálenej judikatúre súdov, v zmysle ktorej poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok za súčasnej aplikácie čl. 33 Dohovoru č. 128.
25. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej dospel k záveru, že generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne pri hodnotení celkovej doby dôchodkového poistenia žalobcu vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, z ktorého dôvodu jeho rozhodnutie č. 450 924 1440 0 zo dňa 13.07.2022 podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie správnemu orgánu prvého stupňa.
26. V ďalšom konaní bude úlohou správneho orgánu v zmysle uvedeného právneho názoru správneho súdu i ustálenej judikatúry znovu posúdiť nárok žalobcu na starobný dôchodok a rozhodnúť o jeho žiadosti na priznanie nároku na starobný dôchodok ku dňu 15.02.2022 s tým, že v zmysle § 191 ods. 6 SSP je orgán verejnej správy v ďalšom konaní právnym názorom súdu viazaný.
27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich úplnú náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci