Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-441-2011.pdf
PDF · 72.35 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-3Er/441/2011
Uznesenie
Okresný súd v Kežmarku v exekučnom konaní oprávneného: Sociálna poisťovňa- pobočka Poprad, so sídlom 1. Mája 4053/24, 058 01 Poprad, IČO: 30 807 484, proti povinnému: B..P.. F., Q..J..H.., Q. Q., XXX XX V. XX, D.: XX XXX XXX, občan SR, pre vymoženie pohľadávky vo výške 172,90 eur a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Exekúcia vedená u súdneho exekútora Mgr. Martina Petrušku, exekútorský úrad so sídlom v Humennom, Kukorelliho 1505/50 (Ex 683/2011) sa z a s t a v u j e .
II. Súdnemu exekútorovi sa p r i z n á v a náhrada trov exekúcie vo výške 53,87 eur a oprávnený sa z a v ä z u j e zaplatiť exekútorovi priznané trovy exekúcie do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Žiaden z ostatných účastníkov exekučného konania n e m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
Oprávnený podal dňa 26.4.2011 na Exekútorský úrad súdneho exekútora Mgr. Martina Petrušku so sídlom v Humennom, Kukorelliho 1505/50 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo vyššie uvedenej výške priznanej právoplatným a vykonateľným rozhodnutím Q. X., X. X., Č..A..: XXX-XXXXXXXXXX-U. I. XX.X.XXXX.
Dňa 21.6.2011 tunajší súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie č. 5703 031732* na vykonanie exekúcie, ktorým v plnom rozsahu vyhovel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Dňa 13.11.2014 doručil poverený exekútor tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinného, pretože majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, pričom uviedol že u povinného nie je žiadny reálny predpoklad nadobudnutia majetku podliehajúcemu exekúcii. Exekútor zároveň žiadal o priznanie trov exekúcie a žiadal aby súd zaviazal oprávneného na úhradu takto vzniknutých trov.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "EP") súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Z podania povereného súdneho exekútora je zrejmé, že šetrením majetkovej podstaty povinného bolo zistené, že jeho majetkové pomery nevytvárajú v súčasnej dobe reálny podklad pre úspešné vedenie exekúcie niektorým zo zákonných spôsobov. Šetrením nebol zistený žiadny majetok povinnej a teda ďalšie vedenie exekúcie by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.
Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) ale aj z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD. Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, "Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície") súdny exekútor poverený exekučným súdom má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu". Exekučný súd je teda toho názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Exekútor nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. V zmysle § 125 O.s.p. ako dôkaz môžu súdu slúžiť aj správy a vyjadrenia orgánov verejnej moci, pričom takýmto orgánom, ako je uvedené vyššie je aj poverený súdny exekútor.
Pri rozhodovaní o otázke zastavenia exekúcie sa súd oprel o názor Krajského súdu v Košiciach vyjadrený v uznesení sp. zn.: 1CoE/52/2013. Pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nedostatok majetku povinného nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.).
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd rozhodol o zastavení exekúcie bez návrhu, na podnet súdneho exekútora, a to z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, na základe dostatočne vykonaného šetrenia súdnym exekútorom o majetkových pomeroch povinného.
Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
V zmysle ustanovenia § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa Exekučného poriadku patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia minimálnou odmenou súdneho exekútora pri zastavení exekúcie je suma 33,19 eur a túto sumu žiadal priznať vo svojom podnete na zastavenie exekúcie aj súdny exekútor. Súd mu takto vyčíslenú minimálnu odmenu priznal v uplatnenej výške.
Podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súd súdnemu exekútorovi priznal hotové výdavky a to konkrétne - poštovné výdavky celkovo v sume 11,70 eur, ktoré takto vynaložené považuje súd za primerané rozsahu exekúcie a v súlade s obsahom exekučného spisu a preto ich priznal v uvedenom rozsahu. Súd nepriznal tzv. "náklady administratívy",
keďže z exekučného spisu nie je zrejmé, o aké náklady sa jedná a nie je žiadnym spôsobom preukázané ich vynaloženie, dodatočné zisťovanie by bolo v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania
V súlade s § 196 EP súd priznal poverenému exekútorovi z priznanej odmeny uplatnený nárok na 20 % DPH, teda priznal mu sumu 8,98 eur.
Priznané trovy exekúcie tak spolu tvoria sumu 53,87 eur a túto sumu je oprávnený povinný v súlade s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a ďalšími vyššie citovanými ustanoveniami vyplatiť poverenému súdnemu exekútorovi, tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Súd konanie zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto na úhradu trov zaviazal oprávneného.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa vždy uznesením.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd. (§ 374 ods. 4 O.s.p.)
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p. - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, akej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.